CM - EPILOG

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Harrison

Midnight nikdy nebude veľká ako dom. Dobre, možno jeden z tých malých domčekov, ktoré dnes ľudia stavajú. Tvrdí, že vyzerá, akoby prehltla obrovský melón.

Je november a my pozeráme televíziu, keď vstáva a kotúľa sa do kuchyne pre pohár vody. Rád by som to urobil, ale ona tvrdí, že príliš dlhé sedenie jej len zhoršuje boľavý chrbát.

Ako tam stojí, zakričí.

O chvíľu som tam. „Čo sa stalo?“

Zdvihne košeľu a nohavice má mokré.

„Počúrala si sa?“

„Práve mi praskla voda. Radšej sa osprchujem, aby sme mohli ísť do nemocnice.“

Pomáham jej do kúpeľne a takmer chcem ísť s ňou.

Prescott a Vivi už majú dieťa, dievča, a tvrdil, že to bolo hrozné -najnervóznejšia vec vôbec. Teraz tomu začínam rozumieť.

„Si tam v poriadku?“

„Som v poriadku.“

Asi po tridsiatich sekundách sa pýtam: Ako sa darí?

„Dobre.“

Uplynulo ďalších tridsať sekúnd a ja to už nemôžem vydržať. „Ako dlho ...“

„Harrison, musím sa opláchnuť. Bože, daj mi chvíľu.“

Nakoniec vyjde a vlasy má mokré. „Umyla si si vlasy?“

„Áno. Nebola som si istá, kedy to budem môcť znova urobiť.“

„Dobre, pomôžem ti to vysušiť.“

„Nie, idem s mokrými. Volal si lekárovi?“

„Mal som?“ Venuje mi tvoj hlúpy pohľad. Samozrejme som mal zavolať. „Správne, volám teraz.“ Túto vec sme dlho nacvičovali a teraz žalostne zlyhávam.

„Môžeš zavolať po ceste. Máš moju tašku?“

„Tvoju tašku?“

„Áno, moja taška do nemocnice.“

„Správne. Idem pre ňu. Uhm, kde je?“

„V skrini, pamätáš?“

Plesknem sa do čela. „Správne.“ Rozbehnem sa k jej skrini a chytím ju. Potom vybehnem k autu, len ju nechám stáť v spálni. Vbehnem späť dovnútra a ona sa na mňa usmieva. Do predele „Poďme.“

Som natoľko mimo zmysloch že ju privediem k Mercedesu a nie k Mustangu.

„Počkaj.“

„Čo?“

„Potrebujem niečo zobrať.“ Bežím k Mustangovi a vezmem jej tašku zo zadného sedadla, kde som ju hodil. Keď sa vrátim masíruje si hlavu.

Pripútam sa a odchádzame.

„Zavolal si lekára?“ pýta sa.

Do prdele „Idem zavolať.“

Chytí ma za rameno a hovorí: „Zlatko, zhlboka sa nadýchni. Teraz. Pre mňa.“

Zastavím a urobím, čo požaduje.

„Lepšie?“

Prikývnem a prikazujem autu, aby zavolalo lekára. Keď záznamník zdvihne, hovorím: „Tu je Harrison Kirkland a sme na ceste do nemocnice. Budeme mať dieťa.“ Potom zložím.

Midnight ma buchne po ruke.

„Áno?“

„Uvedomuješ si, že moje priezvisko je Drake.“

Nezmenila to kvôli svojej filmovej kariére. Nie som taký veľký ego maniak, takže som s tým bol v pohode.

„Áno.“

„Záznamová služba nevie, kto je pacient. Myslím, že by som mala zavolať.“ Nakoniec zavolá. Takto to funguje oveľa lepšie.

Midnight dostane izbu a príde sestra. Všetko pokračuje v poriadku a nakoniec dostane epidurálku, ktorá mi môže pomôcť rovnako ako jej. Robím všetko pre to, aby som zostal pokojný, ale pravdou je, že som úplné mimo. Vidieť moju manželku, vydesenú na smrť, stonajúcu a zvíjajúcu sa od bolesti, a neschopný jej pomôcť, je najhorším scenárom človeka, ktorý všetko opravuje. Chcem zbúrať múry tohto miesta. Sestričky ma nenávidia. Nie raz, ale niekoľkokrát som bol dole za nimi a žiadal ich, aby pre ňu niekto niečo urobil. Všetci ma ubezpečovali, že je to normálne.

Nakoniec som jednu chytil za ruku a pozrel sa do jej samoľúbej tváre. „Počúvaj ma. Možno je to pre vás normálne, ale keď mala moja žena naposledy dieťa, narodilo sa s vrodenou srdcovou vadou a zomrelo. Je to traumatické pre nás oboch, ale najmä pre ňu. Nemôžeš niečo urobiť?“

Samoľúbosť okamžite zmizne a nahradí ju súcit. „Je mi to tak ľúto. Hneď tam bude mať lekára.“

Lekár sa objaví čoskoro a Midnight dostane oveľa lepšiu starostlivosť. Naša dcéra nakoniec pekelným krikom ohlasuje svoj príchod na svet. Odovzdajú nám dieťa a Midnight má na tvári úsmev.

„Asi sa jej tu príliš nepáči,“ hovorí.

„Je to pre ňu príliš svetlé. Chce byť opäť tam, kde jej bolo tak útulne.“ Vykopáva svoje malé nohy a znova plače.

Potom sa Midnight pýta: „Je naše dieťa ... je v poriadku?“

Doktor sa presunie na druhú stranu Midnight, oproti miesta, kde stojím. „Áno je v poriadku. Počuješ ten plač? Vidíš, ako kope nohami a aká je silná? A pozri sa, akú má ružovú pokožku. Je zdravá.“ Lekár vezme stetoskop a počúva srdce dieťaťa. „Tiež má silný tlkot srdca. Je v poriadku.“

Úsmev Midnight ešte viac rozžiari miestnosť. Príde sestra, aby zabalila malú do deky.

„Idete ju okúpať?“ Pýta sa Midnight.

„Áno, ale chceli sme ťa nechať chvíľu ju držať,“ hovorí sestra.

„Nie je krásna?“ Pýta sa ma Midnight.

„Vyzerá presne ako jej matka. Teraz musíme rozhodnúť o jej mene.“

„Súhlasím s tvojím návrhom.“

„A čo keď jej oči nie sú levanduľové?“ Pýtam sa.

„Stále sa mi to páči.“

Posúva prikrývku nadol, aby sa dobre pozrela na tvár dieťaťa. „Si si istý, že to nie je hlúpe meno? Nechcem, aby prežívala život s takým menom ako ja.“

„Je tu aj iná možnosť.“

„Myslíš Harley?“

„Áno. Harley Lavender Kirkland.“

Midnight sa rozosmeje. „Helen by to milovala.“

„A kto, tvoja najlepšia kamarátka?“

„Helen.“

„Poďme na to. Harley. Páči sa mi to. Harley Kirkland.“

Sestra príde, aby Harley odvážila a zmerala.

Midnight ma chytila za ruku a druhou drží Harley. Jej oči sa premiestňujú po miestnosti. „Nemôžeš ju vziať.“

„Je to v poriadku. Prinesú ju späť.“

„Nie, nerozumieš. Keď mi naposledy vzali dieťa, bola to zlá správa.“ Teraz plače a zdravotná sestra sa pokúša vziať Harley.

„Nemôžeš mi vziať  moje dieťa,“ kričí Midnight. Snažím sa ju upokojiť, ale zdravotná sestra ju nenechá na pokoji.

„Musíme ju iba odvážiť a zmerať. Potom, čo ju okúpeme, prinesieme ju priamo tebe.“

Lekár počuje rozruch a príde. „Teraz ju rýchlo vezmeme odvážiť a odmerať. Potom sa vrátite a možno môže pani Drakeová byť s vami, keď ju budete kúpať.“

„Čo ty na to, Midnight? Chceš kúpať malú so zdravotnou sestrou?“ Pýtam sa.

„Áno.“

Príde ďalšia sestra. „Mám nápad. Prinesieme všetko do vašej izby a okúpeme ju to. Súhlasíte?“

Midnight je stále ospalá, a tak prikývne. Beriem Harley a podávam ju sestre, aby ju mohla odvážiť. Možno, že zajtra bude Midnight viac v poriadku.

Sestra podá Harley späť a ona spočíva na hrudi Midnight, kým nezaspí. Asi po pätnástich minútach plače a chce sa najesť.

Zdravotná sestra, verná svojmu slovu, prinesie všetko potrebné na kúpanie Harley a Midnight sa šťastne pozerá, ako ju umývajú.

Harley nemá žiadne problémy.

Toto je tiež prvé dojčenie Midnight. Keď mala Jacka, bola taká vystresovaná, že nevyprodukovala dostatok mlieka, takže museli v nemocnici dopĺňať jeho kŕmenie, a neskôr už nejedla toľko, aby udržala dopyt, takže jej mlieko vyschlo. Tentoraz to tak nebude.

Sledujem ich dvoch a je viac, ako úžasné sledovať, že sme vytvorili tento malý život. Kradne mi dych, keď na to myslím.

Harley zrazu spustí kvílenie.

„Asi sa jej to nepáčilo.“

„Ako čo?“ Pýtam sa.

„Prechod na druhú stranu.“

Akonáhle opäť nájde svoj zdroj potravy, je to šťastná maličkosť. Viečka Midnight klesajú vyčerpaním. Žasnem nad tým, že je po pôrode ešte stále hore. Trochu by som si zdriemol. Vyťahujem telefón a robím pár rýchlych fotografií. Možno ma bude chcieť zabiť, ale oni dvaja vyzerajú úplne nádherne.

Som potichu, aby som neprebudil novú mamu, sklonil som sa a zistil, či Harley spí. Oči jej klipkajú. Možno je to zložité, ale jemne ju zdvihnem a priložím k svojej hrudi. Trochu zapíska, ale to je všetko. Prikryjem Midnight dekou a sadnem si do veľkého kresla a priložím dieťa na hruď.

O niekoľko hodín neskôr, alebo si myslím, že to tak je, prebudí Midnight aj mňa žiadostivý plač. Trhnem s dieťaťom v náručí a uvedomujem si, kde som.

Midnight si sadá v posteli a smeje sa. „Máme dieťa, a to hlasné.“

„Musí byť po svojej mame.“

„Prečo to hovoríš?“

„Pretože som ťa počul tak kričať raz, alebo dvakrát.“

„Vtipné. Vezmem ju. Stavím sa, že je hladná.“

„Alebo možno špinavá plienka?“

„Možno. To nechám zvládnuť teba.“

Odrazu som urazený. „Mňa?“

„Jasné. Na to si treba zvyknúť. Bude ich veľa.“

Midnight mi dáva podrobné pokyny a ide to celkom dobre, kým plienka nespadne, keď skončím. V hystérii smiechu si ľahne späť na posteľ.

„To nebude fungovať.“

„Uisti sa, že je suchý zips zapnutý, hlupáčik.“

„Do prdele.“

„A nenadávaj pri nej.“

„Má len niekoľko hodín.“

„Musíme začať hneď.“

„Máš pravdu. Bude to lepšie,“ hovorím.

Ozve sa klopanie na dvere a príde roztomilá staršia pani, ktorá za sebou ťahá dva vozíky. Sú nabité kvetinovými aranžmánmi. „Mám pre teba darčeky. Kam ich dám?“

„Hádam, kdekoľvek nájdeš miesto,“ povedal som.

Midnight som prečítal všetky karty. Sú od všetkých z kancelárie, mamy a otca, Westona a Special, Prescotta a Vivi.

„Sú milí.“

„Nie takí milí ako ty. Mam niečo pre teba.“ Siaham do vrecka džínsov.

„Čo je to?“

„Zatvor oči.“

Keď to urobí, chytím ju za ruku a vložím jej prsteň do dlane. Keď sme sa vzali, mal som pre ňu iba bižutériu. Ale dnes jej dávam diamant. Je to trochu zaostalé, ale čo do pekla.

„Harrison, je to krásne.“

„Páči sa ti to?“

„Milujem to.“

Navlečie si prsteň na prst. Je to okrúhly diamant, ale klenotník ho nazval večný prsteň. Považoval som to za vhodné. „Pretože som ti nedal diamant na našu svadbu, myslel som si, že teraz bude vhodný čas.“

„Ďakujem.“

„Ďakujem za našu dcéru. Je to najväčší dar zo všetkých.“

„Som rada, že si sa ma nevzdal a neodišiel, keď som bola na teba taká mrcha.“

„Ako by som mohol? Na to som príliš túžil po Midnight.“ Nakloním sa a pritlačím svoje pery na jej. Vždy je to rovnaké, keď ju pobozkám ... nikdy to nestačí a vždy budem túžiť mať viac.

O tri mesiace neskôr

Fotoaparáty blikajú, kráčame po červenom koberci, ruku mám na Harrisonovom ramene, a tak často zastavujeme, aby sme zapózovali a odpovedali na otázky. V návrhárskych šatách sa cítim ako princezná. Spočiatku som ich odmietla, ale Rita a môj nový osobný asistent na tom trvali. Hovorili, že keby som to neurobila, bola by som za divnú, a nie v dobrom.

Keď sa konečne dostaneme do divadla, som pripravená. Vďaka bohu, že som vzala Ritinu radu a niečo som zjedla než som sem prišla.

„Bude to dlhá noc plná rozprávania a alkoholu. Ak sa nenaješ, budeš to ľutovať.“ Sakra, mala pravdu.

Keď sa dostaneme do prvého radu, vyhradeného pre nás, je tam Helen spolu s obsadením z The Solution. Prítomní sú Harrisonovi rodičia, Rusty (spolu s rande), Weston a Special, Prescott a Vivi. Holt a Helen sú stále spolu, verte či neverte, spôsobom spolu-rozchod-spolu.

Danny a Greg sa vznášajú v oblakoch, pretože recenzie na tento film sú mimo grafov. Každý hovorí, že ja aj Holt si musíme odniesť nominácie na Oscara. Nezadržím dych. Som úplne nadšená, že sa o filme uvažuje tak vysoko. Mám ponuky prichádzajúce vpravo aj vľavo. Môj agent ledva stíha.

Sledujeme Turned a v divadle nie je počuť ani pípnutie. V záverečnej scéne, keď je list prečítaný, počujem ľudí vzlykať a priznávam, že som jedná z nich. Keď začnú ísť titulky, spustí sa búrlivý potlesk. Harrison ma postaví na nohy a objíme ma. Potom to isté urobí Holt a za ním Danny a Greg.

„Vedel som, že na to máš. Videl som tú iskru od začiatku,“ hovorí Danny.

Harrison si ma pritiahol k sebe a zašepkal: „Tiež som ju videl, Midnight.“

A sme na konci tento knihy. Dúfam, že sa Vám kniha páčila. Ďakujem za všetky krásne komentáre. Takisto veľmi ďakujem Irenke, ktorá mi pomáhala pri korektúre.