CM - 28. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Midnight

Silvester. Ďalší rok strávený osamote. Helen a ja sa rozhodneme vzdať sa všetkých klubových vecí a namiesto toho ísť do kina. Popcorn a gumové medvede sú moja večera. Potom pôjdeme na pizzu ako dezert. Večer zakončíme u mňa doma. Moja terasa je ideálna na sledovanie ohňostrojov, ktoré usporiada mesto. Je to úžasné.

Ráno robím palacinky.

„Milujem palacinky. Pamätám si, ako moja mama pripravovala palacinky, keď som bola ešte dieťa. To bolo predtým, ako vyhodila môjho otca a všetko sa zbláznilo,“ hovorí Helen.

„Nikdy som nevedela, kto je môj otec.“

„Máš šťastie. Priala by som si, aby som nikdy nepoznala svojho. Zbil ma už len za to, že som sa chichotala.“

Nikdy nehovorí o svojich rodičoch. Bežím k nej a objímam ju. „Prepáč. Môžem sa úplne stotožniť.“

„Áno, to môžem povedať. Sme si podobné, ty aj ja. Rovnaké sračky, iný dom.“

„Je to na hovno, však?“

Vraciam sa k palacinkám. V ten deň ma Helen druhýkrát šokovala.

„Bola si tiež znásilnená?“ pýta sa.

Moje pery sa na chvíľu stlačia k sebe. „Áno. Keď som bola v pestúnskej starostlivosti. Povedz mi, že ti to neurobil tvoj skurvený otec.“

„Nie, on nie, ale jeho priatelia. Nechal ich. Povedal, že si to zaslúžim.“

„Skurvysyn.“ Moje vnútornosti sa krútia.

Iskra vyprchá z jej modrých očí. „Vtedy som utiekla. Potom, čo som jedného z nich porezala.“

„Čo?“

Prejde si líca, akoby tam bola slza, len tam nie je. „Bolo to počas jedného z tých znásilnení. Občas som sa ponorila hlboko do seba a unikla. Ale nie v ten deň. Vzala som jeho vreckový nôž, keď si to nevšimol. A zatiaľ čo ma držal, pracovala som rukou medzi nami. Hlupák si myslel, že potom túžim. Až som mu ten nôž vrazila do gulí.“

Čumím na ňu. „Do prdele.“

Mŕtvym pokojným hlasom hovorí: „Kričal po krvavej búrke. Obliekla som sa, keď otec vylomil dvere. Nôž som mala stále v ruke a povedala som mu, že keď sa ma dotkne, dostane aj on. Siahla som po telefóne a vytočila 911.“

„Bez srandy.“

„Otec ma zastavil. Povedal, že on a jeho kamoš zaplatia za to, že budem držať hubu.“

„Prečo si súhlasila?“

Pokrčí plecami. „Asi som sa bála, že mi nikto neuverí. Bola to hlúposť, ale vedela som, že ak sa objaví polícia, skončím v pestúnskej starostlivosti. To som nechcela.“ 

„Bola to najchytrejšia vec, akú si kedy urobila. Ver mi.“

„Správne. Je to brutálne. Mala som tam priateľov.“

„Takže, dostala si peniaze?“ Pýtam sa.

Jej ľútostivý úsmev je dostatočnou odpoveďou. Ale ďalej hovorí: „Áno, ale nestačilo to na zaplatenie ročného nájomného. Ale darilo sa mi. Zamestnala som sa a zvládla som to. Mám stredoškolské vzdelanie a potom som bola vyškolená na počítačoch. Zarobím dosť peňazí na to, aby som nehladovala. Čokoľvek bolo lepšie ako život s otcom.“

Urobila som dosť palaciniek, aby som nakŕmila celú budovu. Položím ich medzi nás a sadnem si oproti nej po tom, čo nám nalejem šálku kávy.

Keď sa usadím, položím si obrúsok na kolenách, spýta sa: „Takže, aký je tvoj príbeh? Nemusíš mi to rozprávať, ak nechceš.“

„Nie. To je  v pohode. Strávili sme spolu dosť času. Je to niečo podobné, ibaže by som si priala, aby som mala ten prekliaty vreckový nôž.“

„Nikdy som nebola tým, kto by zranil ostatných, ale to bol ten najsladší pocit.“

„Môžem si len predstaviť. U mňa to bol pestún. Ako som povedala, urobila si správnu vec. Moje skúsenosti boli dosť nepríjemné.“

„Kurva. Skurvená nočná mora.“

Je to skôr ako nočný teror. Ako tak pozerám na palacinky, opúšťa ma apetít. „Zbil ma. Taktiež ma znásilnil. Ale utiekla som a nikdy ma nenašiel. Uistila som sa o tom. Keď som mala osemnásť, nahlásila som ho. Vyradili ho, ale nikdy som im nezanechala moje meno ani kontaktné informácie. V tej dobe som si aj tak zmenila meno.“

Helen už je a ja si pripravujem svoju porciu. Ledva prehltnem. Jediné, na čo myslím, je ten bastard, ktorý ukradol moju nevinnosť. Ani moja matka, ktorá nebola najlepšou mamou na svete, neurobila to, čo urobil on.

„A tvoja mama?“ Akoby mi čítala myšlienky.

To mi na chvíľu vyvolá úsmev, ale potom tiež zmizne. „Ha. Bola to striptérka. Pokazila všetko drogami. Tak som skončila v pestúnskej starostlivosti.“ Strasiem sa spomienkou. „Nechodila som do školy a myslím, že to učiteľ nahlásil. Jedného dňa sa objavili u mňa doma a mama bola totálne mimo. Ledva vedela rozprávať. Nechcela som ju nechať tak, ale tí hrozní ľudia ma donútili. Mala som dvanásť. Vytiahli ma z jej náručia, kým som plakala. O dva roky zomrela. Chcela som ich zabiť za to, že ma od nej zobrali. Som si istá, že keby to neurobili, bola by ešte nažive. Urobila zlé rozhodnutia, ale vieš, napriek všetkým sračkám, ktoré urobila nikdy som sa pri nej nebála. Priviedla mužov domov a ja som ich počula v jej izbe, ale nikdy na mňa neboli zlí. Hádala sa s nimi kvôli mne, ale vždy ma nechali na pokoji. Proste nemohla prestať užívať drogy. Preto ja nikdy nezoberiem drogy.“

„Takto som skončila u môjho otca. Ukradla som mame trávu. Vybila zo mňa to hovno a odviedla ma k ocovi.“

Natiahnem sa cez stôl po Heleninej ruke. „Nie sme dve smutné lúzerky?“

„Už nie.“

Smeje sa a rukou ukáže svaly. „Sme ako fénix. Povstali sme z popola.“

„Áno, to rozhodne.“

Po raňajkách odveziem Helen domov. Súhlasíme s tým, že sa dnes stretneme na neskoršej večeri, prípadne sa vydáme na výlet na pláž Venice Beach.

Keď sa vrátim zvoní telefón. Je to Harrison. Ako vždy džentlmen, som si istá, že mi chce popriať šťastný nový rok.

„Šťastný nový rok, Harrison.“

„Ughhh!“

„Dnes ráno neznieš veľmi dobre.“

„Obviňujem z toho Westona a Prescotta. Donútili ma k tomu.“

„Jasné, že áno. Si dospelý muž, takže si nemohol povedať nie. Je to tak?“

Do ucha mi udrie dlhé zastonanie.

„Myslím, že niekto musí prejaviť trochu väčšej sebakontroly.“

„Myslím, že tu musíš byť so mnou.“

Vážne? „Hmm.“

„Midnight, musíme sa porozprávať.“

„Myslela som, že sme sa už rozprávali. Nemôžem zmeniť svoju minulosť. Čo sa stalo, stalo sa. Nemám zázračný stroj času, aby som sa vrátila do minulosti, Harrison.“

Vyjde z neho ďalšie zastonanie a sakra, pripomína mi to zvuk, ktorý vydáva, keď sa urobí.

„Viem. Napriek tomu sa chcem o nás porozprávať. Ale osobne. Potom, čo sa vrátim. Môžeme to urobiť?“

„Predpokladám. Kedy prídeš domov?“

„Zajtra. Vivi robí raňajky a potom odlietam. Pravdepodobne vzlietnem okolo poludnia alebo o jednej. Domov prídem okolo ôsmej alebo deviatej.“

„Dobre. Naplánujme to teda na nedeľu.“

„V nedeľu.“

***

Nový rok je dosť nudný. S Helen sa na tom smejeme, keď sledujeme, ako všetky páry behajú, skateboardujú a bicyklujú.

„Nie sme tie šťastné?“ pýta sa.

„Možno. Lepšie byť slobodná a šťastná ako v zlom vzťahu.“

„Ale ja chcem byť v dobrom vzťahu.“ Sklopí oči.

„Raz nájdeš toho pravého. Som prekvapená, že sa to ešte nestalo.“ Je krásna, aj keď nosila svoje vrkôčiky Harley Quinn, čo v dnešnej dobe robí zriedka. Jej oblečenie stále hraničí s nepredvídateľnou stranou - pruhované legíny a bodkované sukne -, ale zmiernila to. „Jedného dňa ťa tvoj rytier v žiarivej zbroji strhne z nôh.“

„Myslíš?“ pýta sa, keď fúka bublinu.

„Áno, myslím.“ Vopchám si do úst gumového medveďa.

***

V sobotu ráno si kontrolujem poštu. Posledné dni som na to zabudla. Musím skontrolovať aj svoj e-mail. Moja agentka poslala niekoľko lákavých ponúk, o ktorých sme hovorili, a preto ich chcem skontrolovať. Už sme hovorili o mojom konkurze, ktorý odo mňa chcel Danny. Ak budú ďalšie ponuky lepšie, môžem ich zaistiť v zmluve spoločnosti Alta.

Keď skenujem poštu, zbadám známe písmo. Moja adresa je ručne napísaná, takmer načmáraná, ale keď zbadám poštovú známku, je z Las Vegas. Nikoho tam nepoznám, ale aj tak otváram obálku. To je chyba, ktorú budem veľmi dlho ľutovať.