CM - 22. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Harrison

Zrútila sa podo mnou, ale medzi nami práve prešla silná vec. Neviem, ako to nazvať, pretože to nemá názov. Na chvíľu som sa bál, že utečie. Bola plachá - dokonca nevinná. A bolo to pekelné sexi. Jej vlasy sa lesknú, keď sa slnečné lúče dotýkajú dlhých prameňov, a ja sa nemôžem prestať dotýkať jej jemnej pokožky. Moje prsty spočívajú na krivke jej lícnej kosti, keď môj palec sleduje kypré línie jej mierne pootvorených pier. Jej jazyk vykúka a dotýka sa končeka môjho palca, tak ho vtlačím hlbšie a cítim horúčavu, keď zovrie pery a saje. Hryzie zubami - nie príliš ale ani jemne - a to ma núti znova ju chcieť okolo môjho vtáka.

Potiahnutím do sedu ju zdvihnem do náručia a odnesiem dovnútra. „Aj keď som rád, že som vonku, posteľ je oveľa pohodlnejšia.“

Plachty sú stále pokrčené, keď sme vstali, a ja ju na ne položím.

„Harrison, čo sme tam robili. Viem, že si pravdepodobne myslíš, že to robím často, ale nerobím. Pravda je, že som to nikdy takto nerobila.“

„Nedlhuješ mi žiadne vysvetlenie.“

„Viem, ale chcela som ti to povedať.“

Je toľko otázok, ktoré by som sa chcel opýtať, ale neurobím to. Porno pre ňu bolo zamestnanie, takže to nechávam tak. Ak dovolím, aby mi to vyjebalo s hlavou, určite budem zlomený. Okrem toho existuje dvojaký meter. Keby som bol muž, ktorý sa tým živil, nikoho by to nezaujímalo.

Na prsia mi nakreslí kruh. „Akú najdivnejšiu vec si kedy robil?“

„Vážne? Chceš to vedieť?“

„Áno.“

Pretriem si tvár, potom sa prevrátim na bok a opriem sa o lakeť. „Myslím, že som dosť vanilkový chlap. Výprask a anál sú asi strop toho, čo som kedy robil.“

„Máš rád anál?“

Pokrčím plecami. „Je to fajn. Ja proste rád šukám.“ Usmejem sa. „A čo ty?“

Jej oči sa zatiahli. „Mala som sex iba vo filmoch a všetko to boli iba klasické veci. Žiadne BDSM ani nič podobné.“ Sklopí oči. „Okrem toho, čo sa stalo v New Yorku.“

Hladkám jej vlasy. „To sa nepočíta.“ Môj tón je jemný a priťahujem ju na seba.

„Pozeral si to, však?“

„Musel som.“

Skryje si tvár do mojej hrude. Jej hlas je tlmený, keď hovorí: „Neznášam to.“

„To nemusíš. Okrem toho už to znova nikdy nikomu neurobia.“

„Ako si môžeš byť taký istý?“

„Môžem. A neurobia. V tomto mi budeš musieť dôverovať.“

Zdvihne sa, aby sa na mňa pozrela. „Čo si urobil?“

„Uistil som sa, že už nikdy nebudú nikoho obťažovať, najmä teba nie. Ale nepýtaj sa ma, čo som urobil.“

Jej pery a pohľad na ne, ako sa krčia, ma prinútili, aby som ich pobozkal. Hovorím si, že to má zmeniť tému, ale to nie je ten pravý dôvod. Pravdou je, že od nej nemôžem udržať ruky a ústa. Myslel som si, že raz bude stačiť, aby som ju dostal z môjho systému. Nestačilo. Je neodolateľná.

Moja ruka siaha, aby našla jej kundičku, pretože už znova silno rastiem. Stále je na mne, leží na mojom vtákovi, ale nie je to príliš pohodlné, pretože si vyžaduje trochu viac priestoru. Posuniem ju doprava a otvorím jej stehná. To, čo skutočne chcem, je vidieť, ako si ma berie. Chcem ju sledovať, ako na mňa naráža s odhodenou hlavou, tvrdými bradavkami a so všetkými nádhernými vlasmi visiacimi dole.

Meno Midnight jej pristane, pretože jej vlasy sú tmavé ako farba noci. Ale aj jej skutočné meno sa jej hodí. Jej pokožka je jemná ako zamat a nemôžem od nej udržať ruky.

Ústa presunie na moju bradavku a prejde okolo nej zubami, zatiaľ čo jazyk švihne tam a späť. Moje srdce sa zdvihlo, keď sledujem a na chvíľu zabudnem na seba. Jazykom obkresľuje moju bradavku, zatiaľ čo jej prsty klesajú do svalov. Aj keď to nie je také sexuálne, ako keď ma sala, je to také intímne sledovať, až ma to núti k potrebe vybozkávať každý centimeter jej dokonalej pokožky. V tú presnú chvíľu zdvihne hlavu, naše pohľady sa spoja a ja ju chytím, vytiahnem hore, aby som ochutnal jej ústa.

„Chcem byť v tebe.“ Siahajúc po zásuvke, chytím kondóm.

„Myslíš si, že je to skutočne nevyhnutné?“ Jej úškrn mi vyčarí úsmev na tvári.

„Ak si v poriadku ...“

„Ak sme exkluzívni ...“

„Áno.“ Dôrazne hovorím. Nechcel by som to inak. Je tá práva? Som do nej zaľúbený? Je to príliš rýchle. Moja mama vždy hovorila, že to budem vedieť, a že nebude dlho trvať, kým to zistím. Ale toto ... toto je šialené. Ale nie je láska bláznivá? Nie, nemilujeme sa. Toto je iba vášeň. Chcem ju stále. Stále na ňu myslím. Keď som si myslel, že je v nebezpečenstve, skoro som zošalel. Chcem s ňou byť exkluzívny. Je to teda láska?

Chytí ma za tvár a pobozká ma.

Ľahnem si späť a poviem: „Vezmi si ma.“

Obkročila ma a ja prisahám Bohu, že by som toto predstavenie mohol sledovať celý deň. Ibaže nemôžem, pretože som neobratný muž. A urobím sa presne ako tínedžer. Mohli by ste si myslieť, že som nemal sex už celé veky. Urobí ma tak rýchlo, je to takmer znepokojujúce.

„Ježiš. Prepáč.“ Som trochu v rozpakoch.

„Prečo?“

Drhnem si tvár. „Myslel som si, že mám o niečo väčšiu výdrž.“

„To musí byť mojím úžasným talentom.“

Nemá to nič spoločné s talentom. Je toho oveľa viac, ale neviem, ako na to reagovať. Dostala sa ku mne, ibaže si nie som istý, či som na to pripravený. Keď ju stiahnem, poviem: „Je to tvoja úžasná krása.“ Táto časť je pravda. Je v nej určitá kvalita, neobvyklý vzduch. Je exotická, nie typická kalifornská blondína, ktorú vidíte všade, opálená modrými očami. Midnight je temná a tajomná. A rozhodne má tajomstvá, ktoré jej pridávajú na tajomnosti.

„Čo?“ pýta sa.

Uprene ju pozorujem, pálim ju pohľadom. „Si iná od kohokoľvek, koho som kedy spoznal.“

„Môžem povedať to isté. A dúfam, že je to dobrá vec.“

„To je.“ Bozkávam ju. Zmením tému a pýtam sa: „Chcela by si sa okúpať?“

„To by som rada.“

Oddychujeme vo vani s tryskami a keď sa voda ochladí, podám jej nadýchaný uterák a tiež sa osuším.

„Je dnes niečo konkrétne, čo by si chcela robiť?“

„Len oddychovať.“

„Môžeš byť pri bazéne, zatiaľ čo ja vybavím nejaké záležitosti, ak je to v poriadku.“

„Samozrejme. To sa mi páči. Nevedela som, že nejaký máš.“

„Je dole. Máš k nemu prístup z nižšieho poschodia, „hovorím.

„Samozrejme. Prečo som na to nepomyslela?“ Plieska si po čele a smeje sa.

„Tam dole je tiež mediálna miestnosť, ak by si si chcela pozrieť film.“

„Nehovor to škaredé slovo,“ podpichuje ma. „To je posledná vec, ktorú chcem robiť. Radšej by som odpadla na plážovom lehátku, alebo pri bazéne.“

Odchádza k bazénu, ktorý je len pár krokov od pláže, ak sa rozhodne ponoriť sa do chladného Tichého oceána. Idem do svojej domácej kancelárie a urobím pár hovorov. Incident zo včera ma znepokojil viac, ako som pripustil.

„Čo sa deje, šéfe?“ Leland odpovedá.

Vysvetľujem detaily streľby. „Uvidíme, či dokážeš niečo zistiť.“

„Hmm. Po tom, čo si mi práve povedal, o tom pochybujem. Zdá sa, že ktokoľvek bol za to zodpovedný, vykonal pred samotnou streľbou určitý prieskum. Myslím, že to malo vystrašiť.“

„Tiež si myslím. Guľky zasiahli príliš vysoko, aby to bolo niečo iné. To povedali policajti aj včera večer.“

„Má jej parkovisko bezpečnostné kamery?“

„Nie, sakra. Miesto je pokojné, v bezpečnej štvrti. Jej domáci pravdepodobne nikdy nepociťoval potrebu. Chcem sa s ním dnes porozprávať.“

„Nerád ti to hovorím, ale nemám v čom pokračovať.“

Prsty mi búchajú rytmom po stole. „Myslel som, že to je to, čo by si povedal. Vyzerá to, že sa budem musieť ešte rozprávať s Wardom.“

„Predtým, ako to urobíš, prečo neprivedieme niekoho, aby ho pozorne sledoval?“

„Ako pozorne myslíš?“

„Skutočne blízko.“

Chytím pero a začnem robiť víry na podložke s poznámkami. Prikývnem a poviem: „Áno, páči sa mi ten nápad. Urob to. Pondelok.“

„Keď bude všetko pripravené, dám ti vedieť.“

„Vďaka, Leland.“

Môj ďalší hovor je Misha. Má nejaké kontakty na LAPD (pozn. policajné oddelenie v LA), ktoré by mohli pomôcť. Rýchlo jej poviem podrobnosti a ona hovorí, že zavolá, ak niečo začuje.

Prenajímateľ nasleduje. Ubezpečuje ma, že okno bude opravené do konca dňa a diskutujem o výhode inštalácie bezpečnostných kamier na parkovisku. Súhlasí, že nad tým bude premýšľať. Ten chlap znie skutočne ohromený týmto vývojom udalostí. Za dvadsať rokov, odkedy vlastní šesť budov tvoriacich komplex, nikdy nemal toľko pokusov o vlámanie, alebo výskyt vandalizmu na parkovisku. Niečo také ním poriadne otriaslo. Rád by som mu to uľahčil, ale nemôžem.

Na ďalšiu položku v mojom zozname. Midnight nemá záujem ísť von, tak volám Emily. Pozná každého kuchára v LA.

„Hej, potrebujem pomoc. Koho môžeš zohnať, aby u mňa dnes večer uvaril večeru? Viem, že je to už neskoro, ale ...“

„Počkaj. Nechaj ma premýšľať. A čo ten nový argentínsky kuchár, ktorý sa tu pokúša preniknúť?“

„Zistíš, či by bol ochotný prísť, však? Budem ti dlžný.“

„Kedy ho tam chceš?“

„Kedykoľvek mu vyhovuje, aby pripravil niečo skutočne skvelé.“

„Mám to.“

Zapnem počítač, postarám sa o pár vecí a všimnem si, že celá moja fakturácia je aktuálna. Helen skutočne odvádza fantastickú prácu. Poznamenávam, že sa s ňou v pondelok porozprávam, aby som zistil, ako sa prispôsobuje svojmu novému domovu.

Som na ceste von a skontrolovať Midnight, keď mi zazvoní telefón.

„Ahoj mami. Čo sa deje?“

„Volám, aby sme ťa skontrolovali, ako sa máš?.“

„Výborne. Doma je všetko v poriadku?“

„Fajn, synu, dobre,“ hovorí otec.

„Harrison, prídeš domov na sviatky?“

„Áno mami. Budem tam na Vianoce.“

„Ach, to je úžasné,“ hovorí. Okamžite sa cítim previnilo, že som bol tak dlho preč. Hovorí mi čo sa deje doma, a potom mi končí tým, že Missy Truluck je stále slobodná. „Myslím, že bude okolo Vianoc doma. Mám ju pozvať k nám?“

„Och bože, mami, nie!“

„Laura, nechaj toho chudáka na pokoji. Môže si nájsť svoje vlastné rande,“ hovorí otec.

„Ďakujem, oci.“

„Len sa snažím pomôcť.“

„Mami, Missy Trulucková nemala rande od strednej školy.“

„Och, Harrison, to nie je pravda.“

„Áno, myslím, že je.“

„Minulý týždeň prišla na čaj z Garden Party Tea a priniesla najnovšie obrúsky, ktoré vyrobila, a boli nádherné. Skoro som ju požiadala, aby urobila niečo pre tvoje stoly.“

„Mami!“ Som tak zhrozený, že neviem, čo mám povedať.

„Neurobila som to, pretože som vedela, že ich nebudeš chcieť.“

Moja mama stále hovorí, ale ja väčšinou mlčím. Rozmýšľam, čo by povedala mama, keby stretla Midnight. Pravda je, že by pravdepodobne milovala kohokoľvek, s kým by som chodil.

„Uvidíme sa skoro, zlatko.“ A ukončia hovor.

Konečne sa vraciam k Midnight a nájdem ju spať na slnku. Chvíľu si užívam pohľad. Je nahá, leží na chrbte a jednu ruku má natiahnutú cez hlavu. Je to všetko, čo môžem urobiť, aby som jej prstom neprešiel po bradavke a nepichal jej dokonalý vrchol. Som rád, že terasa okolo bazéna je úplne súkromná a umožňuje jej takto relaxovať.

Moje myšlienky však idú obchádzkou, keď smerujú k ostatným, ktorí ju videli nahú. Mnohí ju videli a je to niečo, s čím sa budem musieť naučiť žiť. Nedovolím, aby ma to priviedlo k šialenstvu, ale sakra, myšlienky na iných mužov, ktorí ju sledovali, mi nesedia. A potom si spomeniem, že som jeden z tých mužov. To ma robí rovnako zlým ako oni. Ale ako som do pekla vedel, že sa to stane?

Kurva.

„Čo? Čo je zle?“

Nechcel som to povedať nahlas, ale ona sa posadí do kresla a čaká na odpoveď. Čo do pekla mám povedať?