CV - 34. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Vivi

Štedrý deň ráno prakticky prekypujem vzrušením, aby som dala Prescottovi svoj darček. Trvalo mi hodiny, kým som sa rozhodla, ale nakoniec som usúdila, že je to dosť geniálne. Pozvala som jeho priateľov, aby s nami strávili Nový rok. Riskovala som a zavolala Westonovi - ktorého číslo som dostala od Lynn - v nádeji, že mi pomôže. Spolu s manželkou Special bol veľmi rád. Zavolali Harrisonovi, ktorý sa snažil z toho vyvliecť a povedal niečo o jednom zo svojich klientov, ale Weston mu povedal, že sa môže odtrhnúť na tri dni. Takže budeme my piati, pokiaľ Harrison niekoho neprivedie.

Potom som požiadala Erica o pôžičku až do mojej prvej výplaty, aby som mohla kúpiť Prescottovi lístky na New York Ranger. Spomenul niečo o tom, ako veľmi miloval hokej, a tak som si myslela, že vziať ho na zápas bude v pohode.

Nakoniec dostane osobnú masáž Vivi. Dostane malú kartu doplnenú o akúkoľvek masáž, ktorú by chcel, vrátane zvrátenej, ak si vyberie. Kúpila som si červené nohavičky s bielou kožušinou pozdĺž vrchnej a zadnej strany a podprsenku, ktorá ladila s vianočným motívom, spolu s niekoľkými ochutenými olejmi. Keď mu ho dám, budem vyzerať veľmi slávnostne. To by mala byť veľká zábava. Zlé je, že musíme odísť skôr k jeho starým rodičom, takže to bude môcť otvoriť až neskôr.

Keď tak nad tým premýšľam, sedíme v posteli, keď vstane, aby mi priniesol kávu. Len na spiatočnej ceste sa na chvíľu zastaví pri svojej skrini a vracia sa s pár zabalenými krabicami v ruke. Podá mi kávu, položí škatule na posteľ a vrhne sa späť do skrine, pričom nesie ďalšie dve obrovské škatule, keď sa vracia.

„Vymieňame si teraz darčeky?“

Hravo sa usmieva a energicky prikyvuje hlavou, ako by to robilo malé dieťa.

„Och, bože. No, otvorím ich, ale z nezverejnených dôvodov ti dnes môžem dať iba časť tvojho daru a rada by som ti zvyšok dala neskôr. Zvyšok príde po Vianociach.“

Pokrčí plecami a povie: „To je v poriadku. Choď, otvor prvý.“

Odložím kávu a spýtam sa ho, ktorý by som mala najskôr otvoriť. Je mu to jedno, tak idem podľa veľkosti.

„Naznačuješ mi tým niečo?“ pýta sa.

„Áno. Rozmaznal si ma.“ Ostro sa dívam, kde leží predmet tohto rozhovoru.

„Si špinavý Vĺčik.“

Strhávam hrubý baliaci papier, keď komentujem: „To ty si to zo mňa urobil. Pred tebou som bola čistá ako sneh.“

„To je pravdepodobne pravda. Ale milujem špinavú Vivi. Je zabijak v posteli a  úžasná pri saní vtáka.“

„Nerozpitvávaj to.“

„Neboj sa. Nie som typ chlapa, ktorý by všetko hovoril. Okrem toho ťa vlastním, pamätáš? Teraz to už otvor. Napätie ma zabíja.“

Zdvihnem veko a tam je nádherný kabát ťavej farby. Zdvihnem ho a pridržím ho pri sebe. Je mäkký a podšívka je hladká a saténová. „To je nádherné, Prescott. Ďakujem.“

„Tento nevrátiš, však?“

Zasmejem sa. „Nie. Toto si určite nechám.“

„Sakra dobrá vec. Teraz už sa o teba nebudem musieť starať a báť o tvoj mrznúci sladký zadoček. Dobre, ďalšia krabica.“

Usmejem sa a myslím na to, že sa o mňa bojí.

Otvorím ďalšiu krabicu a tam je kanadský husací kabát. Okamžite si ho oblečiem. „Nikdy to nedám dole.“

„Och, to skurvene dáš. Bolo by príliš ťažké ťa s touto vecou šukat.“

„Nie, pozri.“

Postavím sa a ukážem, ako by sme to mohli zariadiť a on hovorí: „Vivi, spotil by som ťa v tej veci tak, že by si mala úpal.“

„Dobre, vyhral si.“

„Máš ďalšie dve škatule.“

„Už si mi toho dal príliš veľa.“

Chytí ma za bradu a pobozká ma. „Nemáš ani potuchy, Vivi Renard. Dal by som ti posratý svet, ak by si mi to dovolila.“

Chytím ho za bradu a pobozkám ho späť. „Nič nevieš, Prescott Beckham. Už si mi ho dal.“

„Nie, nedal. Ešte len začínam.“ Potom mi podá ďalšiu škatuľu. Tento je podstatne menší. Moje prsty sa zasunú pod papier a rozbalia ho. Keď to vytiahnem, vidím, ako na mňa zíza modrá Tiffanina krabička.

„Čo je to tu?“

„Budeš to musieť otvoriť, aby si to zistila.“

A to urobím. Je to náramok, nádherný diamantový. „Och, Prescott. To je krásne.“

„Ani zďaleka nie tak ako osoba, ktorá ho drží.“

Skláňam sa, aby som ho pobozkala, potom natiahnem ruku, aby mi ju mohol zapnúť. Je to také pekné, že to nemôžem prestať obdivovať. „Pozri sa, ako to iskrí.“

„Presne ako tvoje oči práve teraz.“

„Musíš prestať hovoriť také veci. Budem namyslená.“

„Mmm, to je v poriadku. Ja som sa tiež tak pri tebe niekedy cítil, takže sme si vyrovnaní.“

„Si naozajstný Vtipálek.“ Lakťom ho trafím do rebier.

„Ešte jeden - tvoj posledný.“

Zahryznem sa do pery, nie preto, že je to môj posledný darček, ale cítim, že mu nedávam toho dosť.

„Čo? Chcela si viac?“

„Nie. Ale ja ich nemám toľko.“

„Nechcel som, aby si mi niečo priniesla. Mat ťa tu je pre mňa viac, než dosť.“ Strčí mi krabicu do rúk. „Pokračuj.“

Keď otvorím, nájdem ďalšiu modrú Tiffaninu krabičku. Zošalel. Ale to, čo nájdem vo vnútri, ma šokuje.

„Panebože, Prescott, čo si si myslel?“

„Že by to na tvojom krku vyzeralo nádherne a tento úbohý náhrdelník potreboval majiteľa, ktorý by ho vylepšil. Bol tam osamelý a čakal, kým si ho niekto ako ty nasadí. Takže ...“ Roztiahne ruky doširoka a sedí tam ako nedočkavý chlapec čakajúci na súhlas.

Je to najúžasnejší šperk, aký som kedy videla, ešte lepší, ako veci, ktoré dal môj otec mame. V očiach sa mi tvoria slzy a ja zúrivo žmurkám a nútim ich ostať. Nefunguje to. Zlomím sa a bezmocne plačem v jeho náručí.

„Je to také zlé?“ pýta sa.

„Nie,“ čuchám,“ je to také dobré. Pripomína mi to mojich rodičov a veci, ktoré otec robil pre mamu. Ďakujem.“ Lepím sa na Prescotta a vyplakávam si oči. Som si istá, že si myslí, že som šialenec.

„Prepáč, že som taký hlupák,“ hovorím po tom, ako som slzy dostala pod kontrolu.

„Je to v poriadku a si rozkošná takže mi to nevadí.“

„Rozkošná? Vďaka.“

„To znamená, že si veľmi roztomilý človek.“

„To som pochopila.“

Tričkom mi utiera tvár. „Už je lepšie?“

Prikývnem a on mi hovorí, aby som sa otočila, nech mi nasadí náhrdelník.

„Dobre, choď sa pozrieť.“

„Poď so mnou.“ Chytím ho za ruku a on ma nasleduje do kúpeľne. Moja ruka siaha po náhrdelníku a ľahko prstami posúva diamanty. Ten šperk je umelecké dielo s drahokamami votkanými do každého z kvetov a ja mu to hovorím.

„Robíš to dokonalým, Vivi. Bol vytvorený pre teba.“

Objímam ho rukami okolo krku a pozriem sa mu do očí. „Nemôžem uveriť, že som toľko času strácala vyhýbaním sa ti.“

„Eh, máme veľa sexu na to, aby si to odčinila. Bude to super.“

„Už je.“

Potom mi stlačí zadok. „Nerád ti to hovorím, ale musíme ísť. Starká nás túži vidieť, aj keď si myslím, že skôr teba.“

Osprchujeme sa a obliekame, rozhodli pre osobitnú sprchu. Zhodli sme sa, že je nemožné, aby sme nič neurobili, keď sme tam spolu. Zatiaľ čo sa obliekam, žiada, aby mu pripravili auto. Šoféruje dnes, pretože jeho vodič má deň voľna.

„Nikdy som sa nepýtala, či vlastníš auto,“ hovorím cestou dole výťahom.

„Áno, ale veľa po meste nejazdím.“

Vychádzame a čaká na nás čierny efektný Mercedes. Keďže o autách toho veľa neviem, viem iba to, že palubná doska vyzerá ako niečo, čo by ste videli na vesmírnej lodi. Sedadlá sú najpohodlnejšie, aké som kedy zažila, ak by sme išli na výlet okamžite by som si zdriemla.

„Pekné kolesá,“ ležérne spomínam.

„Chceš jedno?“

„Jeden čo?“

„Auto ako toto?“ pýta sa.

Je blázon? „Nie! Čo by som s ním robila?“

„Jazdila.“

„Kde?“

Pokrčí plecami. „Daj mi vedieť, ak si to rozmyslíš.“

„Si blázon.“

Na ceste k starým rodičom začne snežiť. „Pozri, Prescott. Na Štedrý deň sneží.“

„Je to pekné, áno?“

„Veľmi pekné. Nikdy som nezažila biele Vianoce.“ Rozmýšľam, ako mi otec každý rok sľúbil jedny a potom som sa zobudila a nič. Ponúkol mi škatuľu s cukrárenským cukrom a povedal mi, aby som pokropila trávu. Jeden rok som to skúsila, ale skončila som s lepkavým neporiadkom. Zasmial sa a ja som na neho vyplazila jazyk.

„Na čo myslíš?“

Rozprávam Prescottovi príbeh a on sa zasmeje. „Potrebovali by ste oveľa viac, ako tú malú krabičku.“

„Áno, dobre, ale to som nevedela.“

Keď sa dostaneme k Whitworthsom, zem je poprášená bielym práškom. Som príliš nadšená z tohto malého množstva, ale som rada, že mám na sebe svoj nový kabát. Prescott mi pomáha z auta a nesieme naše dary do vnútra. Keď som sa ho spýtala, čo kúpil Starkej, nepovedal. Nech už je to čokoľvek, je to v gigantickej krabici.

Pozdravujú nás vo vstupnej hale bez zbytočných objatí. Potom sme uvedení do obývačky na teplý jablkový mušt, kávu, alebo na nápoj podľa výberu. Prescott ma potom odtiahne na prehliadku veľkého panstva.

Izba po izbe a krúti sa mi z toho hlava. Na poschodí sa nachádzajú spálne, je ich šesť - každá s vlastnou komplikovanou kúpeľňou - a potom tu je hlavné poschodie, obrovský obývací priestor a niekoľko menších obývacích izieb, kancelária pre Samuela, slnečná miestnosť, masívna kuchyňa a jedáleň. Je to jednoducho obrovské sídlo.

„Vyrastali si v takom veľkom dome?“ Pýtam sa.

„Áno. Nie je to príliš ďaleko odtiaľto.“ Jeho zreničky sa zmenšili na moju otázku.

„Čo sa deje?“

„Nič. Len zlé spomienky z minulých Vianoc.“

Chytila som ho za ruku a hovorím: „Prepáč. Nemala som to vyťahovať.“

Vchádzame späť do obývačky, kde na nás čakajú Whitworthovci.

„Tieto Vianoce budú oveľa lepšie ako tie minulé, že?“ Hovorí Prescott.

„To ani nespomínaj,“ hovorí Sara.

„Synu, zamyslel si sa nad tým, čo urobíš s domom?“ Pýta sa Samuel.

„Áno, myslím, že sa s ním o tom po prázdninách porozprávam.“

Počas toho zostanem ticho, pretože to nie je niečo, do čoho by som sa chcela zapojiť.

„Ako si myslíš, že to vezme?“ Pýta sa Sara.

Prescott sa trpko zasmeje. „Nie príliš dobre.“ Potom na mňa pozrie a hovorí: „Môj otec nebude mať radosť z odchodu  domu, v ktorom býva. Stále si myslí, že je jeho.“

„Au.“

„Dá sa to tak zhrnúť.“ Potom mení tému a navrhne, aby sme si vymenili darčeky. Sara si myslí, že je to vynikajúci nápad a rovnako aj ja. Možno prestane premýšľať nad otcom.

„Prečo nenecháš Sáru ísť prvú,“ hovorím.

„Výborný nápad.“ Nesie škatule, ktoré sú jej, a najskôr jej podáva malú. Tá je odo mňa. „Tieto sú od nás dvoch,“ hovorí.

Rozbalí prvý a je to hodvábna šatka s modrou potlačou. Farby na nej mi pripomínali jej oči. „Ó, toto je nádherné. A vieš, drahá, šatky sú najlepším priateľom staršej ženy.“ Drží si ho až po krk, aby naznačila prečo.

„Nie preto som to pre teba vybrala. Pripomenulo mi to tvoje oči.“

„Bože, nie si zlatá,“ hovorí. Omotá si ju okolo krku a hovorí: „Áno a vidíš, ako zakrýva všetky vrásky?“

„To nie. Vyzerá to na tebe krásne,“ hovorím. A to platí aj pre jej striebristo biele vlasy.

„Starká, otvor ďalšie. Ten veľmi veľký.“

„Nemyslím si, že to môžem zdvihnúť.“

Prescott pribehne a položí jej to na lono.

„Bože, čo je to tu? Tehly?“

„Dúfam, že nie,“ hovorí.

Rozbalí to a vidím krabicu Saks. Zaujímalo by ma, či aj jej kúpil kabát.

Keď to vytiahne z krabice, skoro spadnem zo stoličky. Je to kožuch po celej dĺžke krémovej farby.

„No, môj bože, pozri sa na toto, Sam. Prescott a Vivienne mi kúpili nový kožuch.“

Vivienne s tým nemala nič spoločné. To by ma stálo ročný plat. No možno nie, ale sakra.

Sara to obdivuje a pýta sa: „Je to norok?“

„Mink a sable, Starká.“

„To je zlaté. Ďakujem. Budem ho nosiť často, pretože viete, ako neustále mrznem.“

„Preto sme to pre teba zohnali,“ hovorí Prescott.

Preto? Dobre vedieť.

Presunie sa k poslednej škatuli, ktorá sa ukáže byť sveter. Aké sklamanie po kožuchu. Aj ja som sklamaná, a to ani nie je môj darček.

Teraz je na rade Samuel. Stále som zaseknutá na kožuchu. Chcem sa na ňom váľať. Zaujímalo by ma, či by jej to vadilo. Možno by som si ho mohla požičať na jeden deň alebo dva, len aby som v ňom spala.

Podávam mu krabicu, ktorú som priniesla. Zdá sa mi to teraz také nepodstatné, že sa takmer hanbím mu to dať. Ale on sa milo usmeje a je taký láskavý, keď to prijíma.

Keď ju otvorí, Sara zvolá: „To musíš nosiť, keď ja budem mať svoju šatku, Samuel. Je to také nádherné.“

Je to modrá kravata s potlačou, ktorá sa veľmi podobá šatke, ktorú som jej dala.

„Ach, je to úžasné, Vivi. Ďakujem. Mám veľkú závislosť na kravatách.“

„To som počula. Som rada, že sa Vám páči,“ hovorím.

Potom otvorí darček od Prescotta.

„Ďakujem, synku.  Potreboval som nový kabát. A Burberry je môj obľúbený.“

To musí byť rok srsti. Zaujímalo by ma, či Prescott potrebuje ďalší kabát. Má ten drahý kašmírový kabát. Kedysi som mu ho závidela, v ňom prišiel do kaviarni. Možno by sa mu páčil iný.

„Nie, Vivi?“

„Prepáč čo?“

„Hovoril som dedovi, že jeho nový kabát na ňom vyzerá veľmi elegantne.“

„Och, absolútne. Vyzeráte, akoby ste vystúpili zo stránok mužského časopisu.“

Stále hovorí o svojich nových papučiach. Skutočne ich miluje. Nosí Prescott papuče, alebo je to niečo, čo majú starší muži radšej? Nerada to hovorím, ale nikdy som tomu nevenovala pozornosť. Viem iba, že jeho nohy sú super.

Ako to viem? Skontrolovala som ich v sprche, keď som sa sklonila nad nimi zatiaľ čo ma šukal. Do riti. Prečo som tam musela ísť? Jedna myšlienka a moje pohlavie práve vystrelilo. Bam. Zapnite Vivi, len tak. Môj klitoris takmer pulzuje a moja mačička túži po jeho jazyku a penisu.

„Vivi? Počula si Starkú?“

„Och, prepáčte.“ Moja tvár sa zahrieva návalom túžby a pocitu viny za to, že som nevenovala pozornosť svojmu okoliu a iba svojej nadržanosti. „Čo si sa pýtal?“

„Starká chcela vedieť, čo som ti dostal na Vianoce.“

„Och!“ Môj výraz prevezme obrovský úsmev a ukážem jej svoje zápästie, alebo presnejšie to, čo je okolo neho omotané. „Prescott ma rozmaznáva. Tento rok bol na mňa až príliš dobrý.“

Sara ma vezme za ruku, aby sa lepšie pozrela.

„Je to pekné, presne ako jeho nová majiteľka .“

„Ďakujem. Si láskavá.“

„Vivi, nasadila si si aj náhrdelník?“

„Bože, nie. Bojím sa, že ho stratím.“

„Na to slúži poistenie,“ hovorí Prescott. „Nos to.“

„Ale je to tak ... diamantové.“

Jeho babička prehovorí: „Povedz mi o tom.“

Popisujem ho do posledného detailu a ona súhlasí s tým, že to môže byť pre každodenné nosenie príliš okázalé.

„Fajn. Ale keď ho budeš nosiť, nechcem, aby si sa bála, že ho stratíš.“

To sa nikdy nestane.

„Och, ale, Sara, dostala som tiež kabát, ktorý mám dnes, je to kabát z husej Kanady, pretože aj mne je vždy zima.“

„Úžasné. Je pekné vedieť, že môj vnuk tak premýšľal.“

„Áno, je skvelý,“ hovorím a usmievam sa na tému našej diskusie.

„Sam, daj Vivienne jej darček,“ hovorí Sara.

Sam mi podáva malú krabičku. Som si istá, že ide o šperky. Otvorím a vo vnútri je nádherný náhrdelník, nie taký ako mi kúpil Prescott, ale jednoduchá retiazka a prívesok. Zdá sa, že je to striebro, ale ako poznám Whitworthovcov, myslím že je to platina.

„Aké pekné. Ďakujem.“

Prescott mi to nasadil a ja sa pohybujem pred zrkadlom, aby som videla, ako to vyzerá. Potom každého z nich bežím objať, pretože som nič také nečakala.

„Vyzerá to na teba krásne, drahá,“ hovorí Sara.

Potom odovzdajú Prescottovi obálku. Som si istá, že sú to peniaze, akcie, alebo niečo podobné. Strčí si ho do vrecka po tom, čo im veľmi poďakuje a oboch ich objíme.

O niečo neskôr zazvoní zvonček pri dverách a Sara zatlieska rukami. „Och, dobre, to budú Melinda a Robert. Pre zmenu prišli včas.“

Melinda je v príbuzná Prescotta zo strany Sary. Sara mala bratranca, ktorý zomrel, a je to jeho dcéra. Zvyčajne prichádza každý rok na vianočnú večeru. Minulý rok bola pri debakli. Prescott má rád Melindu a Roberta.

Sú starší, štyridsiatnici a žijú ďaleko, takže ich nevidí často.

Po privítaní si sadneme a porozprávame sa, kým sa podáva pôsobivá večera. Sara sa smeje, keď jej zložím kompliment za úžasné jedlo. „Och, zlatko, musíš to povedať mojej milej kuchárke, Letty, ktorá je tu s nami už roky. Požehnaj jej, že dnes prišla, pretože by si naozaj nechcela jesť moje jedlo.“

Prescott sa smeje. „Och, neviem. Tie hot dogy, ktoré ste urobila minulý rok, boli sakramentsky dobré.“ Povedia mi o jedle, ktoré jedli potom, ako sa jeho otec správal ako idiot.

„No, milujem párky v rožku.“

Sara sa sprisahanecky predkloní. „Ja tiež, ale nikomu to nehovor.“ Potom žmurkne. Smejem sa.

„Starká nevie variť, tak sa nikdy nenechaj oklamať. Raz sa mi pokúsila pripraviť sendvič s arašidovým maslom a želé. Takmer som sa zadusil,“ hovorí Prescott.

„Ty tiež?“ Pýta sa Melinda. „Myslela som si, že zomriem. Na tej veci bolo toľko arašidového masla, ktoré sa mi zaseklo v krku. Nevedela som, čo mám robiť.“

„Presne tak! Dal som si obrovské sústo a viete, aké je arašidové maslo. Bolo to všetko prehltnuté v mojich ústach, takže som to nemohol vypľuť. Nočná mora. Nikdy viac.“

„Ďakujem. Urobila som to zámerne, aby ste ma vy dvaja nikdy nežiadali, aby som pre vám pripravila obed.“

Sedím a pozorujem výmenu. Sara je v nebi. Zbožňuje týchto dvoch a miluje byť stredom ich pozornosti.

„Prescott, už sa nemôžem dočkať, až budeš mať s Vivi deti.“

Fíha. Znovu? Hovoril jej niečo Prescott? Moje oči k nemu preletia a jeho sú prilepené ku mne. Úsmev mu ťahá za kútiky úst, akoby sa mu tento nápad skutočne páčil. Možno aj mne, ale neviem, či to ešte celkom dokážem pripustiť.

Po večeri sa všetci rozhodneme, že ešte nie sme úplne pripravení na dezert, a tak si sadneme do veľkej obývačky, kde horí oheň. Sneh padal po celý deň a teraz je ho na zemi už poriadne veľa. Vykuknem z okna a túžobne na neho hľadím.

„Chceš ísť von a hrať sa?“ Pýta sa Prescott.

„Neviem. Naozaj nemám žiadne topánky.“

„Starká má. Nejaké si požičiaš.“

Keď som vhodne obutá v Hunter Boots a teplej bunde odolnej proti poveternostným vplyvom, ideme s Prescottom šantiť v snehu. Vezme ma na miesto, kde sú v lete záhrady, a držíme sa za ruky, keď vysvetľuje, kde sú Sárine rôzne kvety.

„V zime trávi čas v meste, ale keď zasiahne jar, nájdeš ju práve tu, na kolenách a v špine.“

„Naozaj?“

„Áno, a jej kvety sú neskutočné. Nemôžem sa dočkať, až ti ich ukážem. Bude ti musieť povedať, čo sadí, pretože nie som v názvoch kvetov dobrý. Ale nastaví to tak, aby vždy niečo kvitlo. Budeš to milovať.“

Chystáme sa vyraziť späť, keď sa skloní a hodí mi sneh do tváre. Prerastá to do vojny, ale nie som dobrá vo výrobe snehových gúľ, a tak na neho radšej skočím. Obaja padáme na zem, ja na vrchu a skončí to bozkávaním.

„Mám rád zasneženú Vivi.“

„Mmm, tak aj ja. To je zábava.“

„Budem ťa musieť naučiť korčuľovať,“ hovorí.

„Nikdy som to nerobila. Je to zábava?“ Pýtam sa.

„Áno, ak príliš nepadáš.“

„Si dobrý?“

Pokrúti obočím. „Dokážem sa udržať, hoci by som nikdy nedal gól.“

„Môžeš mi zabrániť v páde?“

„Iste, ak neurobíš nič divoké.“

Oprášim vlasy dozadu. „Nie, iba obyčajný staromódny pád.“

„Hmm, možno chcem, aby si spadla. Tvrdo.“

„Čo tým myslíš?“

„Spadla do mňa.“

Chytiac jeho zuby za spodnú peru a hovorím: „To sa už stalo.“

Keď to nechám ísť, povie: „Dobre, pretože vieš, že som spadol pre teba. Som do teba tak zamilovaný, Vivi Renardová.“