CV - 8. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Prescott

 

Joe Delvecchio nikdy nezistil kto alebo prečo ho zmlátil. Počkal som, kým zložil kauciu. Keď vystúpil z väzenia, sledoval som, ako sa ten malý sráč pofľakuje, akoby nemal na svete žiadne problémy. Absolútne netušil. Neskôr v noci som mu spôsobil zlomený nos a niekoľko zlomených rebier. Také veci sa stávajú...

 

Bojoval ako dievča, snažil sa ma poškriabať a kňučal tiež ako posraté dieťa. Mačička. Škoda, že nevyrastal ako ja , pri učení ako správne bojovať. Nevadila by mi výzva. Bola to výhovorka, aby spôsobila by väčšie škody. Jeden úder a on poklesol, a keď prišiel druhý, padol ako mŕtvy. Nechal som ho tam ležať a plakať ako malé dievčatko s mastnou hlavou.

 

Uistil som, aby bola tma, takže nemohol vidieť moju tvár. Po celú dobu som držal hubu aj keď som nechcel. Chcel som mu povedať, že to bolo všetko pre Vivi, ale neurobil som to. Ak sa pokúsi znova priblížiť, vykastrujem jeho malého pinďúra.

 

Neopustila svoje miesto niekoľko dní, ale keď to konečne urobila, začala si hľadať prácu. Táto žena. Bol som z nej očarený.

 

Chlapi ju pozorne sledujú, kým som v práci. V tomto ohľade nemôžem poľaviť. Ale dnes večer som sa rozhodol prísť a pozrieť sa, čo vyvádza. Prídem k jej bytovke a vtedy ju zbadám.

 

Rozpráva sa s nejakým chlapom so skurvenou limuzínou, ktorý zjavne nepatrí do tejto štvrte. Potom ich vidím vymieňať si - čo to je? Drogy? - v obálke. Vo vnútri môžu byť iba peniaze.

 

Skurvené hovno Táto žena bude moja smrť.

 

Takže urobím niečo hlúpe. Schmatnem ju. A vystraším z nej všetky sračky, čo nenávidím.

 

Vnorí zuby do môjho prsta a teraz som to ja, kto chce kričať.

 

Priložil som ústa k jej uchu a hovorím: „Ukľudni sa, Vivi. To som ja, Prescott. Nechám ťa ísť, ak sľúbiš, že nebudeš kričať. “ Posuniem jej telo, aby videla na moju tvár. Veľké, vystrašené oči zízajú do mojich. "Dobre?"

 

Dáva súhlas miernym prikývnutím.

 

Drzá, terorom zasiahnutá srnka sa rýchlo premení na vrčiace vlčie mláďa. "Čo si do pekla myslíš, že robíš? Vydesil si ma na smrť. “

 

"Ja? Čo ty sakra robíš? Predávaš drogy? “

 

"O čom to hovoríš?"

 

Jej dvíhajúca sa hruď ma na chvíľu rozptyľuje a neodpovedám.

 

"Budeš stáť a pozerať sa na mňa, alebo odpovieš?"

 

Chytil som ju za ruku a vtiahol dovnútra budovy.

 

"Čo robíš?" pýta sa.

 

"Ideme dovnútra. Nebudeme o tom diskutovať na ulici. “

 

"Nepozvala som ťa dovnútra." Snaží sa vyslobodiť svoju ruku, ale nepustím ju.

 

Rozhodol som sa ju dnes večer skontrolovať, pretože som bol znepokojený nedávnymi informáciami, ktoré dostávam od vtedy čo bola skoro znásilnená. Je nezamestnaná, takmer bez peňazí a hľadá si zamestnanie. Samozrejme, nikdy sa neozvala a jej aktivita mimo bytu bola do včerajška minimálna. Potom sa ukážem, vidím túto interakciu s nejakým špičkovým frajerom a jediné, čo mi napadne, je vysvetlenie, že je tak zúfalá, až sa uchýlila k predaju drog.

 

Dostaneme sa k dverám jej bytu a poviem: „Môžeš ich odomknúť alebo ich rozrazím. Tvoja voľba."

 

"Čo sa s tebou deje?"

 

"Absolútne nič. Tvoja voľba, Vivi. “

 

Vytiahne kľúč a otočí zámkom. Keď vstúpime dovnútra, som úplne zdesený, že žije na takom mieste. Vedel som, že to bude zlé, vzhľadom na umiestnenie, ale nikdy som nečakal, že to bude takto zlé.

 

"Ty tu žiješ?"

 

Oči sa jej zúžili. "Čo je to za hlúpu otázku?"

 

Rýchly skén bytu mi povie všetko, čo potrebujem vedieť. Potrebuje odtiaľto skurvene vypadnúť. "Zbaľ si veci. Sťahuješ sa. “

 

"Och? A presne kam by som sa sťahovala? “

 

"Vlastním budovu. Môžem ti v nej prenajať jeden z bytov. “

 

"Tento si sotva môžem dovoliť."

 

"Nebudeš mi musieť platiť, kým si nenájdeš prácu." Vyzývam ju nech skúsi odmietnuť.

 

"Mám prácu. Stále si to nemôžem dovoliť. Okrem toho, čo si myslíš, že ma takto nútiš? “

 

“Nenútim ťa. Snažím sa ti pomôcť, zlepšiť ti život.”

 

Smeje sa. "Správne." Potiahne to slovo. "Potom by si ma mal presne tam, kde chceš. Bola by som ti dlžná, Prescott a ja odmietam visieť na tvojom háku. “

 

Ukazujúc na jediný kus nábytku v miestnosti, ktorým je stará ošarpaná stolička, poviem: „Posaď sa.“

 

"Nie som tvoj prekliaty pes."

 

Bojujeme pohľadmi. Je tvrdá. Väčšina ľudí by sa scvrkla pod mojím neutíchajúcim pohľadom, ale nie Vivi Renard. Od Crestview sa z nej stala pekná drzaňa. Nejako sa jej podarilo vyplniť si chrbticu oceľou.

 

"Fajn, neseď. Povedala by si mi, prosím, čoho som bol dnes večer svedkom na ulici? “

 

"Nie, kým mi nepovieš, prečo ma kurva prenasleduješ. Je to strašidelné, Prescott. “

 

Dostala ma. Vivi musí byť pekelná šachistka. Škrabkajúc si zuby po spodnej pere, premýšľam, ako to zvládnem. "Pravdepodobne ťažko tomu uveríš, ale mal som o teba strach."

 

Je to koniec koncov časť pravdy.

 

Oči sa jej tak mierne rozširujú, len tak krátko, že to ledva zhľadnem. "Prečo by si mal práve ty zo všetkých ľudí mať o mňa strach?"

 

"Si moja kamarátka. Mám strach o svojich kamarátov “odpovedám s pokrčením pleca.

 

"Prescott, nie sme kamaráti. Využil si ma. Áno, pekne si ma odškodnil, ale napriek tomu, keby som nebola múdra, nikdy by si so mnou na Crestview neprehovoril. To nebolo priateľstvo. Takže nemôžem pochopiť, prečo chceš mať teraz so mnou niečo spoločné. “

 

Prejdem si rukou cez vlasy, pretože má pravdu. Áno, mal som tak trochu pre ňu slabosť, ale ak by jej mozog v tom čase nebol súčasťou hry, nikdy by som si ju nevšimol. Jej brilantnosť nie je to, čo ma teraz zaujíma. Je kurevsky nádherná a ja ju chcem. Ale je toho viac. Začal som byť posadnutý Vivi Renardovou. Moja túžba po nej prekonala úroveň fanatizmu ... je to skurvene obscénne.

 

"Neodpovedá si na moju otázku. Predávala si tomu chlapíkovi drogy? “

 

Vyfúkne vzduch. "Úprimne si myslíš, že by som niečo také urobila?"

 

Vykĺbením ruky poviem: „Pozri sa na toto miesto. Nevinil by som ťa. Som si skurvene istý, že by si urobila čokoľvek, aby si sa odtiaľto dostala. Nemáš ani kachličky. Alebo poriadnu posteľ na spanie. Je iba november a je tu skurveny mráz. Zapne prenajímateľ vôbec teplo? Aké to tu bude v zime, keď je vonku naozajstná zima? “

 

Jej pery sa tlačia k sebe do roviny. Človeče, trafil som.

 

"Vieš čo? Máš pravdu. Určite nemám taký luxus, že by som žila na nejakom vychytenom mieste, ako určite ty áno. Nemala som šťastie ako ty. Dôvod, prečo som sa dnes večer stretla s tým chlapom, bol predaj šperkov, ktoré som zdedila po mame. Dúfala som, že k tomu nepríde. Bohužiaľ to nevyšlo. Šek, ktorý som dostala, mi umožní ponechať si tento nízko podlažný byt a ušetrí ma pred finančnými krachom, kým si nenájdem inú prácu - nie že by to bola tvoja prekliata vec. “

 

Ježiš. Kurva. Teraz sa cítim ako po tej najväčšej sprche na svete. Natiahnem sa pre jej ruku ... na čo? Aby mi mohla povedať, aby som si odkopol zadok, tam kam patrí?

 

Keď sa rozhodujem zmeniť taktiku, pýtam sa: „Už si jedla?“

 

„Nie. Po mojej výmene som sa chystala uvariť rezance Ramen. Nepredpokladám, že by si nejaké chcel? “ pýta sa sarkasticky.

 

"V skutočnosti milujem Ramen. Čo tak ísť na niečo naozajstné? “

 

Vivi napne hlavu a zazerá pohľadom. "Pod jednou podmienkou."

 

“Akou?”

 

“Nebudeš ku mne majetnícky.”

 

“Dohodnuté.”

 

Vyrazíme z jej bytu, ona sa za sebou zamkne a ideme k autu, ktoré ma čaká.

 

"Máš auto? Si taký rozmaznaný. “

 

"Nemám k tomu čo povedať." Vyhľadal som telefón v najbližšej reštaurácii, ktorá predáva najlepšie Ramen a našiel som miesto na Manhattane. Potom nariadim vodičovi, aby nás tam vzal.

 

"Manhattan?" Pýta sa Vivi. "V Brooklyne žiadna nie je?"

 

"Nie najlepšia. Chcem to najlepšie. “

 

Príde ďalšie ofrknutie.

 

"Povedz mi, prečo si musela  predať ten šperk." Chcem detaily.

 

"Už som ti to povedala."

 

"Myslím, prečo si v takej finančnej tiesni? Na Crestview to tak nebolo. Vedel som, že potrebuješ peniaze, ale myslel som si, že to bolo na míňanie, vieš, na zábavu. “

 

"Ako by si to vedel?" Sadne si a nakloní svoje telo ku mne. "Nikdy si mi nevenoval pozornosť."

 

"Na Crestview nechodil nikto, kto mal vážne finančné problémy. Crestview poskytol veľmi malú pomoc a nikdy nedával štipendiá. “

 

“Prečo si tak doterný?”

 

"Nie. Snažím sa ti porozumieť. Pochádzala si z dobre situovanej rodiny, chodila si do skvelej školy, vyštudovala MIT, preboha, a teraz prakticky hladuješ. Vychudla si podľa definície kohokoľvek, dokonca aj podľa tvojej. Čo sa stalo, Vivi? “

 

"To nie je tvoja vec, Prescott."

 

"Robím z toho svoju vec. Tvoja rodina na to očividne série. Niekto musí. “

 

Jej ruka sa trhne, aby mi dala facku, ale chytím ju za zápästie skôr, ako má príležitosť. "Čo do pekla?"

 

"Vynechaj z toho moju rodinu," hovorí cez zaťaté zuby, keď sa jej telo chveje.

 

"Môžeš mi to povedať, alebo to zistím sám."

 

Okamžite sa oprie o sedadlo a jej zopnuté ruky si mädlia oči. Po dlhšej odmlke začína. "Môj otec zahynul pri autonehode, keď som bola na Crestview. Mala som iba dvanásť. “

 

"Nepamätám si to."

 

"Pravdepodobne si tam vtedy nebol," hovorí.

 

"Áno, bol som. Na Crestview som začal, keď som mal jedenásť. “

 

"Otec zomrel pri autonehode a zanechal po sebe kopu dlhov. Mama predala veľký dom, presunula nás do menšieho a zvládli sme to. Alebo som si myslela, že áno. Chcela som prestúpiť na štátnu školu, ale ona chcela by som študovala v Crestview. Urobila som to, aby som ju urobila šťastnou. Bolo to hlúpe, pretože to zvyšovalo jej pribúdajúci dlh. Kvôli hypotéke dala do záruky dom. Tajila to predo mnou a ja som vôbec netušila, aké je to zlé. Potom prišiel MIT. Ani potom sa nikdy nevzdala. “ Odmlčí sa a pokrúti hlavou pre seba, aj keď má zovreté ruky.

 

"Po ukončení štúdia som získala prácu v Kalifornii. Darilo sa mi dobre a mohla som pomôcť, ale tvárila sa, že je všetko skvelé ... až kým neochorela. Dostala amyotrofickú laterálnu sklerózu. Bola chorá takmer tri roky, a preto som sa presťahovala späť do Virgínie - starať sa o ňu. Účty boli stále obrovské. Vzdala som sa svojej práce a nemala som žiadny príjem na pokrytie všetkého, ani po predaji domu. “

 

Hovorí podrobností o tom, ako zostala s matkou až do konca. Vivi sa vzdala explodujúcej kariéry, aby sa mohla starať o svoju umierajúcu matku. Dva roky, ktoré strávila vo Virgínii, však boli klincom do rakvy kariéry Vivi a jej pozdvihnutiu po rebríčku úspechu. Teraz ju nikto nechce zamestnať a ja to chápem. Je ťažké priviesť niekoho späť do práce potom, čo stratil dynamiku rastu a bol tak dlho mimo odvetvia. Nie je to nemožné, ale obzvlášť to platí pre technologický priemysel, kde sa veci menia rýchlosťou svetla. Ak máte obrovskú medzeru, často potrebujete niekoho podľa známosti. A Vivi nikoho takého nemá. Alebo nemala- až doteraz.

 

"Preto som predala jeden z mamkiných náramkov. Bol to jeden z dvoch kusov, ktoré mi zostali. “

 

"Prečo si neprišla za mnou?" Trápi ma, že to neurobila.

 

Pozerá na mňa pohľadom. "Nechcem ti nič dlžiť, pretože potom sa môžeš ukázať a chcieť to vrátiť, kedykoľvek budeš chcieť."

 

„Nie. To nie ... nikdy by som to neurobil. “ Je sklamaním, že o mne takto zmýšľa.

 

Auto sa zastaví a vidím, že sme dorazili do cieľa. "Pohovorme si o tom pri večeri."

 

Sú preplnení, takže využijem svoje presvedčovacie schopnosti - tiež známe ako úplatky - a objednám nám stôl. Potom, čo sa posadíme, Vivi na mňa hľadí pichľavým pohľadom a pýta sa: „Robíš to vždy?“

 

“Čo?”

 

"Rozdávaš peniaze ako cukríky?"

 

"Ako som ti už povedal, iba keď to dosiahne požadovaný výsledok. Potrebovali sme stôl a tri malé bankovky to zvládli. “

 

"Viac bankoviek. Čo so všetkými tými ľuďmi, ktorí boli pred nami? “

 

Pokrčím plecami. "Boli vítaní, aby hostiteľovi odovzdali tiež pár dolárov."

 

Znechutene na mňa pozrela. Je zrejmé, že pohŕda tým, ako rozhadzujem peniaze okolo. "Možno nemali pár dolárov."

 

"Hostiteľ mal možnosť povedať nie, vieš. Je to on, kto by mal niesť vinu. Nakoniec vedel, že ľudia čakajú dlhšie ako my. “

 

Toto je nespochybniteľné. Sedí a usrkáva vodu.

 

"Viem, že máš pohŕdaš mojimi peniazmi, ale nerozumiem prečo. Pomôž mi to pochopiť. “

 

"Nie je to peniazmi. Ale to ako ich využívaš. “

 

"Vivi, som ochotný ti pomôcť, bez viazanosti. Myslím to vážne."

 

Prichádza čašník a berie našu objednávku. Vivi čumí, keď si objednávam dostatok jedla pre desiatich. Je hladná a to, čo nezjeme, si môže vziať domov.

 

"Plánuješ zjesť všetko, čo si objednal?" pýta sa.

 

"Mám veľkú chuť do jedla a chcel som ochutnať niekoľko vecí. Môžeme sa podeliť. Zvyšok si môžeš vziať domov. “

 

Prikývne, ale skeptickosť jej zostane v očiach.

 

"Môžeme teda nejako dospieť k dohode, Vivi?"

 

"Aký druh dohody?"

 

"Necháš ma, aby som ti pomohol bez akýchkoľvek podmienok a iba ako priatelia." Skoro zastonám, keď slová vychádzajú z mojich úst. Ako som sa zrazu zmenil na zasraného skauta?

 

Reálne neexistuje spôsob, ako by som sa v pekle plánoval motať okolo Vivi Renard bez toho, aby som sa ju pokúsil dostať do postele. Ale nikdy by som ju do toho nevydieral. Plne plánujem využiť aj iné spôsoby, ako ju presvedčiť. Jednoducho  mám jediný cieľ a to šukanie s Vivi, kým nebude prosiť o milosť, alebo ešte lepšie, o ďalšie kolo. A až bude prosiť, ochotne to urobím.