CV - 16. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Prescott

Starká mala pravdu. Čokoláda zaskórovala. Trochu som sa obával, že s jahodou a kartičkou som zašiel priďaleko, ale keď som dostal jej správu, všetko bolo v pohode.

Áno, kartička musela získať nejaké body. Niekoľkokrát som zaváhal.

Vivi,

Povedali sme si, že budeme priatelia a sľubujem, že to tak bude. Chcela si kúsok čokolády na oplátku za rozvrh, tak tu ho máš. Ale, musel som ti zohnať aj jahodu. Chceš vedieť prečo? Samozrejme, že áno. A nehovor, že porušujem svoj sľub, pretože to tak nie je. Toto je iba Prescott, ktorý venuje Vivi najúprimnejší kompliment.

Kúpil som jahodu, pretože keď som ju uvidel v obchode, pripomínala mi tvoje pery - perfektne tvarované, červené, bacuľaté a tú najsladšiu vec, akú som v živote ochutnal.

Tak teraz to už vieš. A tiež budeš vedieť, že pokiaľ budem žiť, vždy, keď uvidím jahody, budem myslieť na teba.

Tvoj kamarát,

Prescott Whitworth Beckham

Kedy som sa stal takto romantickým? Netuším, ale pripúšťam, že tá kartička bola skvelá a poslal som ju v nádeji, že nezuteká s krikom, akoby jej horelo za zadkom. Neutiekla.

Odteraz budem počúvať Starkú.

Ďalej kvety, večera alebo niečo podobné - ale teraz ju už nepohltím. Malé kroky, Beckham. Malé kroky.

Táto sračka je ťažká. Nie je v mojej povahe robiť veci týmto spôsobom, ale tento zasraný kôň sa naučí robiť triky s poníkmi, aj keby ho to malo zabiť.

Keď prídem do práce, Lynn na mňa čaká.

„Hej, Lynn, dúfam, že si mala pekný víkend.“

„Mala. Nezabudol si na svoje stretnutie dnes ráno?“

„Nie, nezabudol. Som pripravený. Mal som produktívny víkend.“

„To je zmena.“ Podáva mi fľašu vody a kávu. Usmievam sa ako poďakovanie.

„Máš tridsať minút.“

„Ďakujem.“

Robíme ponuku na nehnuteľnosť na dolnom Manhattane, o ktorej si s dedkom myslíme, že by boli skvelým obratom ako hotel. Keď vstúpim do konferenčnej miestnosti, som tam prvý. Čoskoro sa ku mne pripojí dedo a potom ho nasleduje aj otec. Keď ma uvidí, uškrnie sa.

„Čau,“ poviem.

Mierne prikývne, ale žiadny ďalší pozdrav.

Prichádzajú agenti pre predajcov budovy spolu s majiteľmi a Lynn prichádza s kávou a občerstvením. Keď sú všetci usadení a vymeníme si pozdravy, stretnutie sa začína. Všetko beží hladko. Majitelia sú spokojní so spravodlivou cenou, ktorú ponúkame. Chystáme sa podpísať papiere, keď sa otec rozhodne posrať to.

„Nie som si istý, či mi vyhovuje táto cena. Myslím, že je príliš vysoká, Prescott. Nemyslím si, že si schopný túto transakciu zvládnuť.“

„Prepáč, čo?“ Hovorím. Toto je nesprávne. O takýchto veciach nemôže hovoriť pred klientmi.

„Počul si ma.“

„Jeff,“ hovorí dedko. „Čo to sakra? Urobili sme prehľad a údaje máš už viac ako týždeň.“

„Urobil som si vlastný výskum,“ hovorí otec.

Naši klienti sledujú tento neprofesionálny postup, až kým im nakoniec nepoviem: „Ospravedlňte nás na minútu. Musíme to prediskutovať vonku.“

„Nie, nemusíme. Môžeme sa rozprávať tu, ”hovorí otec.

„Jeff,“ hovorí dedko a jeho tón je hrozivý. „Stačilo.“

„Cena je príliš štedrá. Nemyslím si, že by sme s tým mali pokračovať.“

Dedo sa predkloní. „Na niečo zabúdaš. Nie si v postavení, aby si mohol urobiť toto rozhodnutie a na uskutočnenie tejto transakcie nie je potrebný ani tvoj súhlas. Ak nás neprestaneš vyrušovať, požiadam ťa, aby si opustil túto miestnosť.“ Potom sa pozrie na klientov, ktorým táto výmena zjavne nie je príjemná, a hovorí: „Ospravedlňujem sa za nedostatok správania môjho zaťa. Môžeme pokračovať?“

Sakra. Dedo ho usadil. Sedí tam a čumí ako pokarhané dieťa a myslím, že to tak je, ale prečo sa choval pred klientmi ako taký debil?

Zvyšok stretnutia prebehne bez problémov a uzavierame dohodu všetci šťastní, okrem otca. Keď sa všetci postavia, môj starý otec nás požiada, aby sme počkali.

„Jeff, čo to malo znamenať?“ pýta sa.

„Myslím, že si robil obrovskú chybu a pokúsil som sa ťa varovať.“

„To je smiešne. Prescott má bystrú obchodnú myseľ, oveľa lepšiu ako je tá tvoja. Nikdy by po tejto budove nešiel, keby nebola životaschopná. A keď hovoríme o hlúpom míňaní. Koľkokrát som ťa musel zachraňovať z tvojho príšerného obchodného konania? Neboj sa na to odpovedať. Bolo to viac, ako vôbec dokážem zrátať. Začínam si myslieť, že je čas prerušiť tvoje vzťahy s Whitworthom. V súčasnosti nie si už ani akcionárom. Dovolil som ti zostať iba kvôli mojej dcére a Prescottovi, ale netuším, prečo som ťa nevyrazil po sračkách, ktoré si vytiahol na Vianoce. Dávam ti jeden týždeň na to, aby si dokončil svoje obchodné rokovania, Jeff. Potom tu už nebudeš mať miesto.“

Doriti. Dedo to dokázal! Nikdy som si nemyslel, že to urobí. Keď slová preniknú, otcovi sa otvoria ústa.

„Zatvor svoje skurvené ústa, Jeff. Sám si si to spôsobil. Ty a tá klamárka, ktorú si si vzal. A neboj sa - dostaneš kompenzáciu. Možno sa nebudeš mať tak dobre, ako teraz, ale niečo vyriešim, aby ste nebývali na ulici. Ale povedz tej svojej manželke, že možno bude musieť znížiť počet plastických operácií, ktoré každý mesiac má.“

Zahryznem si do tváre, aby som sa nerozosmial. Bodaj by tu bola starká. Bola by tak hrdá na svojho manžela.

Otec vyrazí z dverí bez slova.

Dedko hovorí: „Je mi ľúto, že si toho musel byť svedkom.“

„Mne nie. Vrie to už nejaký čas. Ďakujem, že ma podporuješ.“

„Prescott, myslel som vážne každé slovo. Máš v sebe potencionál a verím tvojmu úsudku. Tvoj otec to nikdy nemal, bez ohľadu na to, ako veľmi som s ním pracoval.“

Som hrdý, že tieto slová počujem od muža, ktorého si vážim na svete najviac.

„Ďakujem, Dedo. Znamená to pre mňa veľa. Môžem povedať, že som miloval komentár o plastickej operácii?“

„Tvoja babička by ho tiež milovala.“

„Myslel som na ňu, keď si to povedal.“

„Úprimne povedané, ak sa jej pery nafúknu ešte viac, explodujú.“

„Ten obraz je znepokojujúci.“

„Rovnako aj pre mňa,“ hovorí.

„Hej, budovu máme. Teraz je čas nechať ju opraviť.“

„Synu, svoju časť práce už máš za sebou,“ zasmeje sa.

„Nie, milujem túto časť. Zmena je to, čo mám najradšej.“

„Máš na to najlepšie oči.“

„Nie. Ale Weston má. Hneď ako dostaneme pôdorysy mu ich pošlem. Príde s niečím úžasným. Potom ideme do práce.“

„Máš šťastie, že si ho stretol v Crestview, pochádza z dlhej rady architektov,“ hovorí.

„Áno, a jeho vlastná firma sa naozaj rozbehla.“

„To ma neprekvapuje. Weston Wyndham je talentovaný mladý muž.“

Na ceste do svojej kancelárie míňam otca a vidím, ako upratuje svoj stôl. Prečo musí byť taký idiot? Je zrejmé, odkiaľ som túto vlastnosť zdedil. Práve v tom okamihu vzhliadne. Keď ma uvidí, objaví sa na ňom výraz úplného opovrhnutia.

„To je celá tvoja chyba. Toto si plánoval. Chceš ma zničiť, však? Celý ten rok si mi znepríjemňoval život, začínal hádky a nikdy neurobil, čo ti hovorili. A teraz toto. Myslíš si, že si šikovný a snažíš sa preniknúť do práce svojho otca. A to všetko preto, že nemôžeš mať to, čo je moje.“

Jed, ktorý z neho chrlí ma šokuje. Ustúpim dozadu, keď zdvihne svoju ruku k mojej tvári.

„To je správne. Ty. Ju. Nemôžeš. Mať. Nech sa akokoľvek snažíš. Nikdy nebude tvoja.“

Čo to kurva? Potom mi to dôjde. Stále si myslí, že idem po jeho kurvičke. Odstrčím ho odo mňa a zavrčím mu do tváre. „Nechcem ju. Nikdy som nechcel. Hrá sa s tebou.“ Odídem z jeho prítomnosti, kráčam do svojej kancelárie, hlavu držím vysoko a všimnem si, ako všetci zízajú. „Prepáčte za vyrušenie, pokračujte v práci.“

Lynn ma nasleduje dovnútra a zatvára dvere. „Ježiš, toto miesto je dnes telenovelou.“

„Povedz mi niečo, čo neviem.“

„Nemôžem, pretože všetko vieš.“

Padám späť na stoličku a hovorím: „A to som si myslel, že dnešok začína skvele.“ Zakloním hlavu dozadu a zastonám.

„Nie je všetko zlé. Uzavreli ste dohodu. A tvoj otec tu už nebude, aby si sa cítil ako hovno.“

„Máš pravdu. Ale má v hlave, že idem po tej jeho hlúpej manželke. A ona sa s ním hrá, len on to nevidí.“

„Uvidí, keď ho odkopne. Hneď ako sa dozvie o dnešku, prejde na zelenšie pastviny.“

„Myslíš?“ Pýtam sa.

„Samozrejme, áno. Jeff má koľko, päťdesiat?“

„Je mu štyridsaťdeväť.“

„Dobre a ona má tridsať?“ Pýta sa Lynn.

„Niekoľko rokov po tridsiatke.“

„Prescott, ona bude chcieť jeho mladšiu a bohatšiu verziu, preto to na teba skúšala.“

Striasol som sa pri tej myšlienke. „To je choré.“

„Len vravím. Každopádne nerada rozbíjam tvoju party sebaľútosti, ale keď si bol na schôdzi, prišlo päť hovorov, ktoré musíš vybaviť. Všetky sú urgentné a súvisia so zlúčením, na ktorom pracuješ.“

„Idem na to. A pre informáciu, nebola to party sebaľútosti. Len toho bolo veľa.“

Potľapká ma po pleci. „Viem, že áno.“ Lynn chápe celú situáciu, keďže bola so mnou celú tú dobu.

„Hej, Lynn, ďakujem.“

Cestou z dverí mi dáva palec hore.

Postarám sa o telefónne hovory a príde Dedo. Chce diskutovať o dome.

„Dom?“

„Dom, v ktorom si vyrastal.“

„Och, myslíš otcov.“

„Nie, synu, nie je tvojho otca. Je tvoj.“

„Môj?“

Starý otec vysvetľuje, že spolu so starkou kúpili dom, v ktorom mali bývať moji rodičia, keď sa zosobášili, ale listina je stále na ich mená, čo z nich robí súčasných majiteľov. Dovolili otcovi zostať tam iba kvôli mne, ale za týchto okolností už ho tam nechcú. Prepisujú ho na mňa, pretože veria, že by to moja matka takto chcela .

Najprv sa začnem trochu smiať, ale potom sa skloním v páse. „Och, bože, tá mrcha zomrie, keď to zistí. A ďakujem, Dedo, že ma prinútiš vykonať špinavú prácu.“

Zasmeje sa spolu so mnou. „Hej, Scotty, myslíš si, že jej pery zvládnu ten šok?“

Obaja sa smejeme tak nahlas, že prichádza Lynn, aby nás skontrolovala. „Vy dvaja ste v poriadku?“

„Dalo by sa to povedať,“ odpovedám jej.

„Som rada, že sa ti zdvihla nálada.“

„Och, to určite áno.“

Lynn odchádza a zrazu si veci premyslím. „Dedo, vadilo by ti, keby som s tým trochu počkal?“

„Čo tým myslíš?“

Keď nad tým premýšľam, nechcem sa skloniť na jeho úroveň. Moji starí rodičia ma lepšie vychovali. Aj keď po všetkých tých sračkách, ktoré mi dal za posledných pár rokov to môže znieť šialene, nemám dobrý pocit z vysťahovania ho z domu. Čo sa týka jej, to by mi nevadilo. Ale je to môj otec a aj keď nemá veľa integrity, ja áno.

Dedko sa usmeje. „Už som to povedal, ale nehovorím to dosť často. Tvoja matka by bola hrdá na muža, ktorým si sa stal. Vezmi si čas, ktorý potrebuješ, synak.“ Odíde skôr, ako môžem odpovedať.

Tieto slová ma vždy dostanú. Nikdy som o sebe neuvažoval ako o niekom, kto by urobil mamu pyšnou. Počuť ho povedať to znamená viac, ako dokážem povedať. Pri jeho analýze prichádza otázka. Kedy som sa stal tak starostlivým? Z akýchkoľvek dôvodov pripisujem túto zmenu vo mne čiastočne Vivi. Len pred pár dňami by som povedal svojmu otcovi, aby vypadol. Teraz sa vedome usilujem stať lepším človekom. Viem, že sa k svojim zamestnancom správam dobre, ale mám občas deň, kedy vybuchnem. Ale ak sa dokážem správať takto ohľadom tohto domu, možno sa stanem mojím starým otcom namiesto otca. Je to dedo, ktorého som vždy obdivoval.

Možno, ak dokážem opustiť všetky problémy, ktoré mám s otcom, a sústrediť sa na budúcnosť, môžem sa stať lepším človekom - mužom, na ktorého by som bol hrdý.

Keď sa v ten večer vrátim domov, napíšem SMS správu Vivi, ale potom si spomeniem, že je stále v práci. Takže som prekvapený, keď dostanem odpoveď.

Reštaurácia.7: 30

Píšem jej späť.

Psy alebo mačky?

Dostane ma: Ani jedno. Líška.

Nie je to niečo? Možno by som ju mal volať Líštička. Ale to nebude fungovať, pretože už je môj Vĺčik. Je takmer šesť. Musím ísť, ak chcem zohnať plyšovú líšku predtým, ako ju mám vyzdvihnúť. Musím ísť do mesta, aby som nakúpil, a podplatiť ich, aby zostali dlhšie otvorení. Ale rozhodne im to za to bude stať.

Keď prídem do reštaurácie, som skoro, takže svoje malé prekvapenie nechám na zadnom sedadle, vystúpim z auta a počkám o pár dverí ďalej. Vychádza a vidí čakajúce vozidlo, pričom vodič stojí vedľa dverí. Pozdravuje ho, keď jej otvára dvere, ale keď sa pozrie na to, čo sedí na sedadle, odhodí hlavu dozadu a vydá hlasný smiech, ktorý je počuť cez celú ulicu.

Pribehnem k autu. „Páči sa ti?“

„Panebože. Toto je príliš vtipné! Kde si to zohnal?“

„V meste. Páči sa ti jeho klobúk?“

Pokúša sa vytiahnuť tú vec z auta, ale je príliš veľká. Je to obrovský plyšový vlk s kovbojským klobúkom, ktorý má na hlave. Vec je smiešne zábavná, pretože má malý hlúpy úsmev. K tomu má v lone líšku, ktorá má tiež čiapku.

„Klobúk je najlepší. Možno si ho niekedy môžem požičať.“

„Nie, tvoje uši tam nezmestia.“

„Čo tým myslíš?“

„Jej sú upchaté malými otvormi na vrchu.“

„Aha. Vidím. Toto je perfektné. Ďakujem za pána Vlka.“ Nakloní sa a pobozká ma na líce.

„Pre teba všetko Vĺčik. A je to pani Wolfová. Nevieš to rozoznať podľa sukne?“

Snaží sa držať smiech, ale nie je úspešná. „Zabudla som na to, že mi hovoríš Vĺčik.“

 „Ja nie.“

„Nezdáš sa, že si typ, ktorý na niečo zabudne.“ Zdvihne obočie.

„Mmm. Pravdepodobne máš pravdu. Poď. Poďme odtiaľto. Jedla si?“

„Vlastne nie.“

„Dobre. Ani ja. Čo by si si dala?“

„Vyber ty,“ hovorí.

Skončíme v malom bistre neďaleko našich domovov a objednáme si večeru. Pýta sa ma na môj deň a nakoniec jej poviem, čo sa stalo s otcom. Aktívne počúva a je súcitná.

„Och, Prescott, musel si byť z jeho správania zdrvený. Je mi veľmi ľúto, že si to musel zažiť.“ Chytí ma za ruku a ja ju chcem dať preč. To sa líši od toho, ako mi moja starká ponúka sympatie, alebo dedo chápe, že môj otec je úplný debil a idiot. Toto je Vivi, ktorá je v tejto situácii outsiderom, ale je empatická a milá. Je to nepríjemné. Nechcem, aby videla túto zraniteľnosť.

Čistiac si hrdlo, narovnávam sa na svojom sedadle. „Je to fajn. Už som si zvykol.“ Vyjde zo mňa čudný smiech. Ježiš, daj sa dokopy, kámo. Znieš ako baba. Potom mi po krku a na tvári prebehne pocit mravčenia. Prisahám Bohu, že ak sa začervenám, zomriem.

„Ospravedlň ma na chvíľu.“ Vytrhol som zo sedadla, akoby mi v nohaviciach vybuchla petarda. Keď prídem k umývadlu v kúpeľni, pozriem sa do zrkadla a moja pokožka je farbou letnej paradajky. Čo si o mne sakra bude myslieť? Že som najväčšia mačička na tej prekliatej Zemi, to si bude myslieť. Práve som sa začervenal.

Dvere sa otvoria a vojde nejaký frajer. Musím sa dať dokopy a vypadnúť odtiaľto. Potom, čo si špliecham studenú vodu na líca, vraciam sa k čakajúcej a znepokojenej Vivi.

„Cítiš sa dobre?“

„Áno. Na minútu tam ...“

„Chceš odísť?“

„Zatiaľ sme nedostali jedlo,“ hovorím.

„Môžeme to nechať zabaliť. Je to v pohode.“

Nemôžem uveriť vlastným ušiam, keď poviem: „Nevadilo by ti to?“

„Vôbec nie. Možno na teba niečo lezie.“

„Možno.“ Veľký tučný prípad zoženstilosti. Signalizujem nášmu čašníkovi a nariaďujem mu, aby zabalil našu večeru. Prináša to o chvíľu, zabalené a označené. Keď vysadím Vivi, musím jej pomôcť dovnútra kvôli obrovskému plyšovému tvorovi. Smeje sa celú cestu hore, keď bojujem so smiešnym darom. Ale som šťastný, že sa jej to páči. Keď poviem dobrú noc, poďakujem jej za vypočutie.

„Kedykoľvek sa chceš rozprávať, Prescott, zavolaj mi. Som dobrý poslucháč.“

„Vďaka. Dobrú noc, Vivi.“

Moja stena praskla a umožnil som jej vidieť oveľa viac, ako som kedy zamýšľal. To spôsobuje obrovský problém, pretože teraz sa jej javím slabý a bezbranný. Je to to isté čo sa stalo s mojím otcom. Jediný krát čo som sa mu otvoril a všetko povedal, vypomstilo sa to - a náš vzťah nikdy nebol rovnaký. Kúsok po kúsku sa to zhoršovalo, až som s ním nemal žiadny druh spojenia. Čo teraz do pekla urobím?

Je tu jeden človek, ktorý ma dokáže upokojiť.

Predtým, ako odpovie, dvakrát zazvoní: „Prescott. Čo sa deje?“

„Weston, musíme sa porozprávať. A možno budem potrebovať, aby počúvala aj Special, ak je tam.“

„Čo sa deje?“

„Problémy so ženou.“

„Ty?“ A potom sa kurva začne smiať.

„To nie je vtipné. Ani v najmenšom.“

„Upokoj sa a povedz mi, čo sa stalo.“

„Skôr ako to urobím, nech je tu aj Special. Ona mi nebude dávať také sračky ako ty.“

„Si si tým istý?“

Ako hovorí, núti ma to špekulovať, ale potrebujem názor inej ženy. Môj žalúdok sa napína, ale poznám ich históriu a nie je taká odlišná od tej mojej.

„Nie, ale urob to.“

Počujem ho kričať: „Spike, poď sem na chvíľu. Prescott je na telefóne a potrebuje našu radu.“ Tá jeho šialená prezývka mi vykúzli krátky úsmev na tvári.

Keď sme všetci traja na telefóne, rozprávam svoj príbeh o Vivi, dlhú verziu, a vynechávam čo najviac častí Prescott-idiot. Sú časti, kde je to nemožné. Okrem toho, Special ma pozná. Počula všetky príbehy od svojho manžela a odo mňa.

„Najskôr nemôžem uveriť, že si jej urobil niečo z toho,“ hovorí Special.

„Nemusíš tam ísť. Už viem, aké je to zlé. Čo potrebujem vedieť, je ...“ Čo presne potrebujem?

„Áno?“ Čakajú.

„Správne. Takže môj vzťah s otcom je na hovno. Je to hrôza. Pamätám sa, že keď som sa niekomu zdôveril naposledy, okrem Westieho alebo Harryho, bolo to otcovi a zlyhalo to tak, že –„

„Prestaň. Nemôžeš porovnávať všetkých so svojím otcom. Je to hlupák,“ hovorí Weston.

„Nielen to, že ak sa budeš správať ako idiot, postaví svoje steny a odmietne s tebou mať niečo spoločné,“ hovorí Special. „Čo s ňou vlastne chceš? Iba ďalší zárez na opasku?“

„Čo?“

Weston sa smeje. „Áno, tento výraz použila so mnou. Je to od Mimi. Jej babičky.“

„Áno, prepáč. Som staromódna. Čo môžem povedať? Takže späť k veci, chceš ju len šukať?“ Special sa pýta.

„Je to dôležité?“ Pýtam sa.

„Áno, ty idiot. Ak chcete len to, prečo ti na tom záleží? Urob, čo musíš, aby si dosiahol svoj cieľ, šukaj s ňou a potom pokračuj ďalej. Ale - a to je gigantické, ale - ak chceš viac, mohlo by to zničiť potenciálny vzťah. Podľa mňa to znie, že Vivi chce vidieť viac z toho, čo je v tvojom vnútri Prescott. A možno tým, že si sa jej otvoril, si to vôbec neposral. Mohlo by to byť to najlepšie, čo si kedy urobili. Prestaň sa tým trápiť a choď vpred. Vyzerá skutočne skvelo.“

Všetko to znie tak čertovsky ľahko, ale ... „Áno, ale teraz som slabý.“

„Slabý? Ako si slabý?“ Special sa pýta.

„Pretože by mohla použiť to, čo som jej povedal, proti mne. Keď niekto vie tieto veci, je ľahké ho pomocou týchto vedomostí ma zničiť. To sa mi stalo s otcom. A byť zraniteľný nie je niečo, s čím by som sa cítil dobre.“

„Si hluchý? Ježiš, nemôžeš ju porovnávať so svojím otcom,“ hovorí Weston. „Tvoj otec je narcis. Nikdy nemal na srdci tvoje najlepšie záujmy. Kedy sa staral? Nepamätáš si, ako sme sa porovnávali na Crestview? Naši otcovia sú debili. Vivi neznie ako typ, ktorý by robil niečo podobné tomu, čo robil tvoj otec. Pomysli na veci, ktoré už urobila. Jej správanie je na míle vzdialené od jeho.“

„Predpokladám.“

„Uvoľni sa a vži sa do jej topánok. Čo by robila Vivi? Polož si tieto otázky,“ hovorí Special.

„Máš pravdu. Vedel som, že potrebujem ženskú perspektívu. Ďakujem, Special.“

„Len sa s ňou nezahrávaj, lebo tam prídem a nakopem ti zadok za to, že si taký kurvoš.“

„Rozumiem, Spike,“ poviem.

Po ukončení hovoru nado mnou visí otázka, čo presne chcem s Vivi? V deň, keď som ju uvidel v kaviarni, bola moja prvá reakcia šukanie. Potom v niekoľkých nasledujúcich epizódach som bol presvedčený, že to urobím. Nie som si tým istý.

Nešlo to podľa plánu, nespadla mi priamo do náručia ako všetky ostatné ženy, ktoré poznám. Ukázalo sa, že Vivi je vo všetkých možných smeroch iná. A vyzerá to, že sám sa trochu mením. Nie, veľmi sa mením. Starý Prescott by odišiel bez druhého pohľadu. Nie som si však stopercentne istý, či sa mi ten nový páči.

Skutočnosť, že som využil pomoc Erica, všetko ešte zhoršuje. On mi povedal, že pracuje v The Meeting Place a že v nedeľu budú behať. Pravdepodobne by som ho z toho mal vynechať, ale moja nevyspytateľná myseľ by to nenechala na pokoji. To množstvo viny, ktoré nad tým cítim, ma omračuje. Je to slučka okolo môjho krku. Dorovnám to s Ericom a dodržím svoju časť dohody. Ak je dobrým interiérovým dizajnérom, nakoniec si vďaka tomu zarobí peniaze a meno. Ale ak Vivi niekedy zistí, že mi pomohol, sme obaja v prdeli.