CV - 2. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Prescott

 

Vivienne Renard. Zo všetkých ľudí, na ktorých narazíte ráno, som nikdy nečakal, že ona bude jednou z nich. A sakra, keby to nebol pohľad pre boľavé oči. Aj tie poopicové. Hovorte o zmene zo škaredého káčatka na žiarivú dymovú šou. Ježiš, nemôžem uveriť, aká je sexi. Nie je na nej jediná vec, ktorá by nebola kurevská dokonalosť. Ale jej ústa sú tie, ktoré ma takmer naštartovali. Jediné, čo mi napadlo, bolo, ako budú cítiť pevne omotané okolo môjho vtáka, keď ma bude sať , kým ... Je dobré, že som mal kabát, aby som skryl erekciu, ktorú mi privodila. Ale sakra, keby neodmietla rande. Seriem na to. To nikto nerobí. Hra začína. Práve mi dala za cieľ zmeniť jej názor. V tom som dobrý - prinútiť ženy, aby robili, čo chcem. Okrem toho, nemôžem dostať ten obraz jej úst na mne z hlavy. Aj keď jej spomienky na mňa asi nie sú najlepšie, urobil som si z nej malého poslíčka. Chudobné dievča behalo okolo a robilo mi domáce úlohy. Keby nebola ona, nikdy by som nevyštudoval Crestview. Škoda, že nešla na rovnakú vysokú školu ako ja. Asi by som doštudoval aj tú. Nie je to tak, že by som potreboval titul. Rodinné peniaze vás dostanú všade, ako rád hovorím.

 

Keď dorazím do Whitworth Enterprises, moja šálka je prázdna. Predo mnou sa týči výšková budova. Otec sa stále snaží nájsť spôsoby, ako ma odstrihnúť, ale to sa nestane ... nikdy.

 

Prechádzam okolo bezpečnostnej haly, zamávam chalanom, keď ma pozdravia menom a kráčam k otvorenému výťahu vyhradenému iba pre najvyššie poschodie. Keď dorazím do cieľa, dvere sa jemne otvoria a ja vyjdem, aby som videl usmievavú tvár Cheryl.

 

„Dobré ráno, pán Beckham.“

 

„Ránko, Cheryl.“ Venujem jej môj slávny megawattový úsmev. Je roztomilá a normálne by som niekoho, ako ona šukal, ale nikdy nemiešam biznis a mačičku. To je jedno pravidlo, ktoré som nikdy neporušil a ani neplánujem. Občas dokážem robiť pekne hovna, ale to je hranica, ktorú nikdy neprekročím. Zrazu sa mi v hlave opäť zjaví obraz pier Vivi a musím myslieť na niečo iné. Nechcem ďalšiu erekciu, pretože som práve upokojil svojho vtáka. Keď vojdem na najvyššie poschodie, atmosféra zhustne. Moja pokožka trpne. Všetky myšlienky na Vivi zmiznú, keď prichádzam do svojho vlastného rozsiahleho útočiska. Moja asistentka sedí priamo pred dverami.

 

„Lynn, ako sa dnes máte?“

 

„Pán. Beckham, mám sa dobre a vy?“ Skúma ma a okamžite si všimne, že mám opicu. Siahne do zásuvky a hodí mi fľašu vody. „Potrebujete dnes ráno ibuprofén?“

 

„Tri by boli fajn, spolu so žemľou, prepečenú maslom, prosím. A vajcia. Som hladný.“

 

„Áno Pane. Donesiem Vám to. Chcete z vášho obľúbeného podniku?“

 

„Prosím. Ste anjel. A je tu môj otec?“

 

„Zatiaľ nie, pane, iba váš dedko.“

 

„Výborne. Vďaka.“ Mierim do svojej kancelárie a zrútim sa na stoličku. Počítač sa zapne dotykom myši a ja skenujem všetky investície. Skôr ako skončím, objaví sa Lynn s raňajkami spolu s ďalšou kávou a vodou.

 

Bože, milujem túto ženu. Je najbližšie k matke, akú som kedy mal, okrem mojich starých rodičov. „Povedal som ti  v poslednej dobe, že ťa milujem, Lynn?“

 

„Nie, ale tiež ťa milujem. Taktiež vyzeráš znova ako sračka. Prescott, musíš sa dať dokopy.“

 

Za zatvorenými dverami si tykáme, ale okolo všetkých ostatných ma odmieta volať inak, ako pán Beckham, hoci má päťdesiat.

 

„Viem. Som skurvený neporiadok.“

 

„Prečo mu dovolíš, aby sa k tebe takto dostal? Si oveľa lepší ako on.“

 

Pretrel som si rukou tvár a moje strnisko bolo cítiť presne ako brúsny papier. Pozerajúc sa z okna, nemôžem oceniť ani nádherný výhľad.

 

„Proste dovolím.“ Slová vychádzajú so stonaním. „Stále robí tieto ponižujúce scény na verejnosti, a ja kvôli nemu vyzerám ako idiot.“

 

„Nie, on vyzerá ako idiot. Ale ty si dospelý muž, ktorý sa správa ako dieťa. Ber to ako muž, vyzleč si tie slečinkovske nohavičky a pokračuj.“

 

„Lynn, znieš ako môj starý otec - a ja na sebe nemám nohavičky. Vlastne nenosím žiadne-„

 

„Viac, ako potrebujem vedieť. Príliš veľa informácii, ďakujem pekne. Ak nie nohavičky, tak spodné prádlo. Tvoj starý otec má pravdu. Počúvaj ho.“

 

„Aký dospelý človek nosí spodné prádlo?“ Mrmlem si.

 

„Možno musíš začať, alebo aspoň vyzliecť tie, ktoré ti zväzujú členky.“

 

Vydal som zhoršené zavrčanie. „Proste ma štve, že ma z tade chce dostať preč.“

 

Ruku si opiera o široký bok. „Pozrel si sa na meno tejto budovy? Je to tvoje druhé meno. Ak tu niekto nemusí byť, je to tvoj otec, nie ty, hlupák.“ S obrovským buchnutím a mrmlaním popod nos vypochoduje. Keď sa dostane k dverám, pozrie sa cez plece a hovorí: „Zase si musíš umyť zuby, pretože voniaš ako burbon. A použi trochu ústnej vody.“

 

Zakaždým, keď si spomeniem na to, keď na mňa prvýkrát zaútočila otcova zasraná manželka, chcem dať päsťou cez stenu. Bolo to vtedy, keď som ešte chodil na vysokú školu. A hlúpe, naivné ja si myslelo, že to bol žart. Lenže ona sa fakt naštvala, pretože som ju nebral vážne. Návraty sú peklo a minulé Vianoce ju konečne prinútili platiť. Uprostred vianočnej večere povedala otcovi, že som ten, kto zbabral obchod a musí vyraziť. To určite. Skurvená kunda.

 

Všetci sme sedeli pri večeri, pripravení načať naše tradičné jedla. Boli tam moji starí rodičia, moja sesternica a jej manžel. Moja nevlastná kunda cinkla pohárikom vidličkou a myslel som si, že ho zdvihne na pôvabný prípitok, akoby niekedy urobila niečo také vkusné. Ale nie, hnusne sa na mňa uškrnula a povedala, aké úžasné je, že sme všetci spolu, pretože sa chcela podeliť o nejaké správy. Najprv som si myslel, že je možno tehotná. Potom som sa čudoval, koho to je. Chlapa z bazéna vo West Palm? Videl som ju s ním raz, alebo možno to bolo aj dvanásťkrát. Ale ja hlupák, bol som úplne mimo. Namiesto toho oznámila rodine, že som urobil niečo také hrozné, také ohavné, že už to viac nemohla držať v sebe. S falošnými emóciami povedala celej rodine, že som sa pokúsil - samozrejme na jej úplné zdesenie - minulý rok v lete ju niekoľkokrát pohladiť a pobozkať a znova na Deň vďakyvzdania. Potom sa to stalo. Rozosmial som sa. Zaklonil som hlavu a hlboký smiech mi vystrelil z úst červené víno. Kto by uveril, že by som prenasledoval tú plastickú operovanú sučku, keď som mal k dispozícii horu mačičiek?

 

Ibaže to bolo vtipné iba mne, pretože som sa smial jediný. Otcova tvár bola červená, ako brusnicová omáčka na stole a moji starí rodičia vyzerali, akoby ju chceli zabiť. Nenávidia ju rovnako ako ja. A tá kunda? Sedela tam ako kráľovná.

 

Potom otec povedal: „Vypadni odtiaľto.“

 

„Oci, nemôžeš veriť-“

 

Vstal, ukázal na dvere a zopakoval: „Povedal som, vypadni z môjho domu.“

 

„Fajn. Odídem.“ Predtým, ako som odišiel, otočil som sa ku klamárskej kunde a povedal: „Myslíš si, že si vyhrala, ale nie. Pamätaj, karma je sviňa.“

 

Keď som potom smeroval k dverám, začul som, ako môj starý otec hovorí: „Keď ide on, tak ideme aj my. A možno si na niečo zabudol. Meno Whitworth je to, ktoré ťa stvorilo, Jeff. Čo sa týka vás, neviem, akú hru hráte, ale varujem vás. Moja dcéra s našou radou zamkla poslednú vôľu pevnú ako bubon. Dedičstvo môjho vnuka je nepochybne jeho, bez ohľadu na to, ako veľmi sa to snažíte zmeniť.“

 

Čakal som na nich pri vchodových dverách. Keď tam prišli, Starká ma objala.

 

„Starká, nikdy som sa jej nedotkol, prisahám. Možno nie som najlepší, pokiaľ ide o opačné pohlavie, ale toto by som nikdy neurobil.“

 

„Poďme odtiaľto, Prescott. Tá žena je zmija.“ Vzala moju veľkú ruku do svojej menšej a kráčali sme po schodoch po verande. Dom môjho otca je vonku v okrese Westchester, rovnako ako mojich starých rodičia. „Poď k nám. Myslím, že v chladničke máme hotdogy.“ Všetci traja sme sa zasmiali.

 

Nebolo to vtipné a stále nie je. Otec sa zaťal a nič, čo poviem, alebo urobím, nezmení jeho názor. Verí, že jeho žena je perlou. Teraz sa stále snaží, aby som vyzeral ako blázon. Pri každej príležitosti, ktorú dostane, sa ma snaží znevažovať pred obchodnými partnermi, alebo pred verejnými funkcionármi. Starne a tvrdne.

 

Telefón na mojom stole bzučí a vytrháva ma z rozmýšľania.

 

„Beckham.”

 

„Prescott, máš minútu?”

 

„Ahoj, Dedo. Pre teba mám hodiny.”

 

Jeho vrúcne uchechtnutie ma rozosmeje. „O chvíľu som pri tebe.“

 

Môj starý otec má niečo cez sedemdesiat, ale správa sa, akoby mal štyridsať. Zbožňujem ho. Je to ten, ku ktorému vzhliadam ako k otcovi, teda viac, ako k tomu vlastnému. Keď som stratil mamu, zakročil, pretože otec nikdy nebol nablízku. Neobviňoval som ho za to. Otca to všetko dostalo. Takisto aj deda, ale zvládol to oveľa lepšie. Vzal ma pod svoje krídla a viedol ma. Keď mal otec konečne dosť tej blízkosť medzi mojimi starými rodičmi a mnou, poslal ma preč na internát. Vtedy som stretol Harrisona Kirklanda. Z nás dvoch sa stali rýchlo priatelia a najlepší výtržníci, akých Crestview Academy kedy videlo. To bolo dovtedy, kým sa neobjavil Weston Wyndham. Trvalo to chvíľu - a nakopanie zadku - kým sa k nám pripojil a z našej dvojice sa stala trojica, ale teraz sme už rodina. Keby nie mojich starých rodičov, Harrisonovho otca a tých dvoch, nie som si istý, kde by som dnes bol.

 

Dedo strká hlavu do dverí a hovorí: „Klep, klep,“

 

„Poď dnu. Odkedy klopeš?“

 

„Od dnes. Chcem, aby si vedel, že som prešiel cez posledné čísla A Special Place. Scotty, to poriadne rozbehol. Zmluvy by tiež mali byť pripravené, takže môžeš zavolať Westonovi. Ty, Weston a Special máte skvelú príležitosť.“ Special je Westonova manželka a láska jeho života.

 

„Úprimne si to myslíš?“

 

„Nie, klamem ti.“ Poklepáva mi po boku hlavy. „Samozrejme, že myslím. Nechal som sa na to pozrieť niektorých z mojich najlepších ľudí. Je to vynikajúce. Každý investor rizikového kapitálu by do toho skočil oboma nohami.“

 

„Carpe opportunitas.”

 

„Áno! Teraz podpíš tie prekliate zmluvy, aby si mohol vidieť, ako sa peniaze valia. „ Sedí na boku môjho stola. Jeho biele vlasy sa na rannom slnku lesknú modrastým odtieňom. „Nehovorím ti to často, ale tvoja matka by na teba nesmierne hrdá.“ Vtedy vstane. „Ach, a umy si zuby. Voniaš ako bourbon.“ Necháva ma s týmito slovami a zaujímalo by ma, či mu Lynn povedala, že pijem príliš veľa. Idem si umyť zuby druhýkrát od príchodu do práce.

 

Potom zavolám Westonovi a poviem mu novinky, aby sme mohli pokračovať v dokončovaní licencie. Jeho slová na konci boli: „Poviem novinky Special. Bude šťastná, pretože sme si mysleli, že to bude trvať oveľa dlhšie. O týchto veciach nič neviem. Ty si finančník; Ja som architektonický inžinier. Urob svoje kúzlo a vybav za mňa tie zmluvy, aby moji právnici mohli všetko skontrolovať.“

 

Pustím sa do toho hneď, ako zložím. Medzitým vymýšľam plán, ako prinútiť Vivi, aby išla so mnou na rande. Predstavuje výzvu, ktorá mi nejde z hlavy.

 

Je päť minút po dvanástej, keď vytiahnem Lynn, aby som ju vzal na obed. Nechal som ju, nech vyberie miesto, a ona si vyberie Nikki’s. Je to blízko a varia dobre, tak kráčame pešo, aj keď spočiatku proti tomu namietam, pretože je chladno.

 

„Potrebuješ čerstvý vzduch,“ hovorí.

 

„O tom. Povedala si dedkovi, že si musím umyť zuby?“ Lakťom ju jemne trafím do boku.

 

„Rozhodne nie. Celá budova o tom vie.“

 

„Je to také zlé, hm?“

 

„Áno. Prepáč. Úprimne, Prescott, keby si bol priemerný Joe, žiadna žena by sa na teba nepozrela dvakrát.“

 

Niet divu, že Vivi so mnou nechcela ísť von. Pravdepodobne ma cítila, akoby som žil v spoločnej domácnosti s Jackom Danielom.

 

„Pochopil som.”

 

„Bojím sa o teba. Myslíš…“

 

„Čo?“

 

Strčí si ruky do vreciek a hovorí: „Vieš ... že môžeš mať problém s alkoholom.“

 

Moje obočie skáče smerom k oblohe. „Nie. Úprimne, Lynn, môžem kedykoľvek prestať.“

 

S odhodlaným pohľadom hovorí: „Dokáž to. Prestaň chodiť do práce smradľavý ako bourbon. Ak to neurobíš, budeš jedného dňa potrebovať liečenie.“

 

„Viem. Sľubujem, že prestanem. Ide o to. Začnem na neho myslieť a skôr ako sa nazdám, chytím drink.“

 

„No, chyť sa niečoho iného, ​​pretože ti nestojí za čas. Ak nespomalíš, Prescott, mohla by som zvážiť výpoveď.“

 

„Čo? Ty by si skončila?“

 

„Áno, skončila. Nechcem stáť a pozerať sa, ako si ničíš život kvôli nejakému bezcennému kúsku sračiek.“

 

„Takže to, čo hovoríš, je, že ak sa nedám dokopy, dáš výpoveď.“

 

„Niečo také. Sem-tam ti dám voľnosť, ale už ma unavuje, keď ti každé ráno hovorím, aby si si čistil zuby. Nie som tvoja mama a ty nemáš päť. Je to celkom jednoduché. Začni sa správať a môžeš si ma ponechať ako svoju asistentku.“

 

Zastavím sa. „Och, no tak, Lynn. To snáď nemôžeš myslieť vážne. Kde inde budeš pracovať, kde by ti priniesli plat, výhody navyše a hodiny, ktoré máš so mnou? Okrem toho z teba ťahám sračky.“

 

„TO je pravda, ale tvoje pitie v poslednej dobe je príliš a už nie som ochotná klamať.“ Chytí ma za ruku a opäť kráčame.

 

Teraz sme takmer v reštaurácii a musím nad tým premýšľať. „Môžeme to dokončiť vo vnútri?“

 

„Samozrejme.“

 

Prechádzame dverami a k ​​nám sa prisúva krásny pohľad. Je to Vivi, ale je s iným mužom. Keď sa k nám blíži, slnko prúdi cez dvere a leskne sa v jej medových vlasov. Vyžaduje si všetko moje sebaovládanie, aby som ju nechytil, nezaplietol moje ruky do tých jej prekliatych vlasov a neokúsil každý kúsok jej kyprých pier.

 

„Prescott,”  volá na mňa na moje počudovanie šťastne. Po našom predchádzajúcom stretnutí som si nebol istý, či ma vôbec spoznala.

 

„Vivi, to je milé prekvapenie.“ O to viac som šokovaný, keď ma chytí a objíme. Vôňa kvetov mi vnikla do nosných dierok a nechcem prestať dýchať. Vraciam jej objatie a som sklamaný, keď skončí. Jej reakcia na mňa je od dnešného rána úplná iná a nechápem prečo. Ale nič nepoviem, aby som to nepokazil.

 

Potom predstaví chlapa, s ktorým je ako jej šéfa - nejaký frajer menom Joe. Potkýna sa o seba a podáva mi ruku, akoby som bol nejaká osobnosť. Je to kretén s vlnitými, mastnými vlasmi a príliš veľa kolínskej.

 

„Teší ma. Toto je moja asistentka Lynn Cochran. Lynn, toto je Vivienne Renard. Chodili sme spolu na Crestview Academy. Sme starí priatelia.“

 

„Ach, je úžasné sa s tebou stretnúť. Budeš mi musieť o ňom porozprávať niekoľko príbehov z mladších čias,“ hovorí Lynn.

 

„Och, nie som si istá, či to chceš vedieť,“ hovorí Vivi a žmurkne.

 

„V tom sa mýliš. Viem si predstaviť, ako sa správal k dámam.“

 

„Dovoľ mi povedať. Väčšinu z nich mal omotaných okolo svojich domácich úloh,“ hovorí Vivi.

 

Zaujímavý komentár o domácich úlohách.

 

„Dobre, vy dve , prestaňte o mne rozprávať. Stojím tu.“

 

Spoločne sa zasmejú a potom Vivi hovorí: „No, pôjdem už. Späť do práce, viete. Nechcem, aby môj šéf mal nesprávny dojem.“ Vydáva piskľavý smiech.

 

„Hej, Vivi, čoskoro mi zavoláš, však?“

 

„Samozrejme. Rada som ťa spoznala, Lynn.“

 

Mám ale dojem, že nemá v úmysle nikdy zavolať.

 

Jej šéf, ako sa volá, v snahe rozlúčiť sa takmer zakopne o nohy.

 

Keď sedíme, Lynn hovorí: „Páni. Boli všetky také dievčatá, s ktorými si chodil na strednú školu? Je prekrásna.“

 

„Je, všakže?“ Vivi je ohromujúca. Prečo som si to nikdy nevšimol? Jej veľké striebristo sivé oči a jej zvodné ústa mi mali niečo povedať už vtedy. Pravdepodobne som bol príliš zaneprázdnený tým, že ma vyrušili ďalšie dievčatá túžiace dostať svoje chamtivé ruky na môjho vtáka. Vivi nebola jednou z nich. Veľká škoda. Mohli sme sa pobaviť.

 

„Ale jej šéf je desivý. Vyzeral, akoby ju chcel zjesť.“

 

„Nevšimol som si.“ Bol som príliš zaneprázdnený tým, že som ju chcel zjesť sám. Lízať jej mačičku, až kým nekvapká a nekričí moje meno, potom jej cmúľať prsia a bradavky zmeniť na tvrdé diamanty. Dal by som čokoľvek, aby som ju teraz videl nahú natiahnutú na mojej posteli ...

 

„ … to je čo.“

 

„Čo si povedala?“

 

„Počúvaš ma vôbec?“

 

„Hm, áno.“ Pretriem si zadnú časť krku. Môj vták je bolestivo stuhnutý z mojich špinavých myšlienok. Za chvíľu sa budem musieť uvoľniť. Moje gule sa cítia ako v plameňoch. „Hej, ty ma neopustíš, že?“

 

„Ak sa nezačneš správať inak, urobím to.“ Pozerá sa na mňa s presnosťou laserového bodu.

 

Čašník prevezme našu objednávku a prinesie nápoje.

 

„Pojeb sa, Lynn.“

 

„Ďakujem, ale neprosím. Na môj vkus si trochu mladý a okrem toho som šťastne vydatá. Problémom je, ale že si neporiadok, Prescott. Ak s tým nič neurobíš a nezmeníš svoj život, dopadneš horšie ako ten tvoj kretén.“

 

Keď sfúknem dych, začervenajú mi líca. „Dobre. Správa prijatá. Len mi sľúb, že neutekáš a nenechaj ma s nejakým hlúpym idiotom. Prosím?“

 

„Žiadne sľuby, kým nedostaneš veci pod kontrolu. Ten tvoj sexi úsmev na mňa mohol pôsobiť pred tridsiatimi rokmi, ale teraz si mi ako syn a vážne sa o teba bojím. Nemáš na sebe nijaké množstvo tuku, pracuješ, akoby ťa prenasledovala skupina démonov, a každý deň páchneš ako dno fľaše, v ktoré si plával noc predtým. Daj sa dokopy- a rýchlo.“ Jej prísny hlas mi dáva vedieť, že to nie je žiadny vtip.

 

„Dohodnuté.“ Natiahnem ruku, aby potriasla. A tak urobí. Dúfam, že kurva dokážem dodržať ten prekliaty sľub. Ak stratím Lynn, môj zadok je zasraný toast bez masla a želé.