ASO - EPILOG

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Nasledujúca jar - Special

Bol to Westonov nápad, ale ja som v tom na sto percent. Myslela som si, že by to bude vhodné nielen pre ňu, ale aj pre Codyho. Aj keď tam nebolo telo, aspoň by sme mohli mať niečo, čím by sme si ju pripomenuli.

Týždeň pred plánovanou spomienkou som šla spolu s Westonom do domu rodičov Sashy. Súhlasili, že so mnou budú hovoriť, keď som im povedala, že mám informácie o ich dcére, čo ma prekvapilo. Neboli super priateľskí, ale napriek tomu prijali tieto správy. Keď som vysvetlila, ako zomrela, oči jej matky sa zaliali slzami. Bolo to prvýkrát, čo som ju videla prejaviť emócie. Potom som im povedala, že Cody, jej dieťa, žije s nami. Bol to náš adoptívny syn. Keďže Weston nemal problém v adopcii, prešlo to súdnou cestou rýchlo. Dala som im vedieť, že sú kedykoľvek vítaní. Ukázala som im niekoľko jeho fotografií.

„Budúci týždeň usporiadame spomienku na Sashu. Myslela som, že by ste to mali vedieť, keby ste sa chceli zúčastniť. Aj keď tam nie je telo, bola to moja najlepšia priateľka a chcem si ju uctiť.“ Povedala som im miesto a čas. Nepovedali, či prídu, alebo nie.

V ten deň je teplo a slnečno, presne akoby sa to Sashe páčilo. Nie je nás veľa - Weston, Cody, Mimi, Jeb, pár priateľov Sashy zo školy a kazateľ. Žulový kameň, ktorý kúpil Weston, je dokonalý - rovný s okrajom, na ktorom sa píše:

Sasha Grace Berenson: 1990 až 2014

Milujúca dcéra, kamarátka a 

matka

Vzatá príliš skoro

Cody ma drží za ruku a ja držím Westona. Zhromaždíme sa okolo kameňa a kazateľ sa začne modliť, keď sa k nám pridajú manželia Berensonovci. Weston mi stlačí ruku. Usmejem sa a kývnem im. Po modlitbe a požehnaní sa všetci plánujeme vrátiť späť do A Special Place.

„Pán. Berenson, pani Berensonová, rada by som vám predstavila Codyho. Cody, toto sú mama a otec Sashy.“

V tejto chvíli som na Codyho hrdá, pretože podá ruku ako malý džentlmen a hovorí: „Je veľmi príjemné vás spoznať, pane, madam.“

Ich ústa sa čo najmenej zdvihnú. „Je príjemné sa s vami stretnúť, mladý muž,“ hovorí pán Berenson.

„Idete s nami do A Special Place?“ Pýta sa Cody. „Má najlepšie jedlo v meste.“

Nemôžem sa ubrániť smiechu nad jeho pokusom o reklamu.

„Myslím, že by sme sa mohli zastaviť na minútu, alebo dve.“

„No, to kuchárovi neposkytne dostatok času na to, aby nakrájal zemiak,“ hovorí Cody. „S takou vecou krája čerstvé zemiaky,“ demonštruje rukou, „a sú najlepšie v meste.“

„Potom si myslím, že budeme musieť zostať dosť dlho na to, aby sme vyskúšali tie hranolky.“

Cody sa na nich široko usmeje a jeho predné zuby ich na oplátku rozosmejú. To dieťa je zaklínač.

„Potom by sme si mali vyraziť, nemyslíš, veľký chlap?“ Pýtam sa.

„Áno.“

Weston povie Berensonovcom, kde je bar, a ideme. Keď sadneme do auta, Cody sa pýta: „Sú tí ľudia mojou babkou a dedkom?“

„No, Cody, áno, sú.“ Je to trochu trápne.

„Prečo nechodia na moje futbalové zápasy, ako Mimi?“

„Je ťažké vysvetliť, ale možno to urobia teraz, keď ťa spoznali.“

„Možno im ukážem, ako dokážem kopať oboma nohami.“

Weston, Mimi a ja súhlasíme, zatiaľ čo máme vážne výrazy. Keď sa dostaneme k baru, ubezpečíme sa, že je tu stôl dostatočne veľký, aby sa všetci usadili. Potom začneme rozprávať príbehy so Sashou, zatiaľ čo čakáme, kým príde jedlo. Cody to miluje. Miluje ten o dvoch Sashynich ľavých nohách.

„Škoda, že som ju nemohol naučiť kopať do futbalovej lopty,“ hovorí.

Pani Berensonová hovorí: „Obávam sa, že by si niečo zlomila, zlatko.“

„Áno, jej nos,“ dodám.

Cody sa chichoce tak silno, že je nemožné sa tiež nesmiať.

Potom, čo sa najeme, všetci odchádzajú, ale nie skôr, ako nám poďakujú za zorganizovanie.

Berensonovci nám tiež ďakujú. Potom Sashin otec povedal: „Radi by sme niekedy videli Codyho, ak by to bolo v poriadku.“

„Boli by sme radi, keby ste prišli. Cody vlastne chce, aby ste prišli na niektorý z jeho futbalových zápasov. Nie som si istý, či by sa vám to páčilo, ale on by to zbožňoval.“

„Myslím, že by sme to zvládli,“ hovorí pán Berenson.

Weston si zoberie ich číslo a hovorí, že im zavolá s Codyho rozvrhom. Keď sú preč, sme prekvapení, že skutočne chcú mať rolu v Codyho živote.

Mimi hovorí: „Myslím, že je to úžasné. Možno si konečne uvedomili, o čo všetko prišli so Sashou a nechcú urobiť túto chybu s Codym.“

„Možno. Bolo by pekné, aby ich Cody spoznal, ale ak sa k nemu budú správať tak, ako k Sashe, nie som si tým istá.“

Weston hovorí, že by sme mali zavolať, aby sme s nimi pozhovárali, a to urobíme. Je to poučná skúsenosť. Keď Sasha zmizla, išli do poradne a uvedomili si, akí hrozní sú. Vedia, že nikdy nedokážu spraviť chyby, ktoré urobili so Sashou, a obviňujú sa z toho, čo sa jej stalo, ale chceli by šancu poznať Codyho. Povedali, že pochopia, ak ich nebudeme chcieť mať v jeho blízkosti, ale stretnutie s ním, im umožnilo uvedomiť si, koľko práce ešte musia urobiť.

„Chcem, aby mal Cody s vami vzťah, ale zároveň chcem, aby bol pod dohľadom. Dúfam, že to pochopíte,“ hovorím.

„To je v poriadku. Všetko, čo chceme je stráviť s ním nejaký čas. Prídeme na jeho zápasy, k vám domov, alebo ak sa chcete stretnúť na večeri, to je tiež v poriadku.“

Takže sa dohodneme, že sa budeme stretávať raz za dva týždne na večeri a oznámime im, kedy sú jeho zápasy. Myslíme, že začať pomaly je to najlepšie. Ak veci budú postupovať pekne, potom ich možno pozveme častejšie.

Cody sa zdá byť nadšený, keď mu to hovoríme, a ja viem, že to je to, čo by Sasha chcela. Vždy sa chcela udobriť s rodičmi. Je dobré vedieť, že hoci je preč, prinajmenšom Cody dostane príležitosť byť s ňou spojený aj iným spôsobom. ako cezo mňa.

V noci, keď sme s Westonom sami v posteli, hovorím: „Sasha je šťastná. To, čo sme dnes urobili, bola správna vec. Ďakujem, že si ma povzbudil, aby som s nimi nadviazala rozhovor.“ Stláčam pery k jeho. „Každý deň s tebou, sa musím uštipnúť, aby som si pripomenula, že sa mi nesníva.“

Ústa tlačí na moje. „Si oveľa lepšia, ako ktorýkoľvek sen.“

Pretočí sa na mňa a prstami nájde moje pohlavie. Potom jeho ústa hľadajú moje a je to pomalý, horúci bozk, ktorý mi udiera na srdce. Je dobré, že nespíme oblečení, pretože to výrazne zjednodušuje náš sex čas.

Zdvihne mi nohu, roztiahne ma doširoka, jeho hrubá opuchnutá hlava nájde cestu domov. Vojde dovnútra a potom opäť vyjde, podpichuje ma, až kým neprosím.

„Ako veľmi to chceš?”

Toľko stonám, že mu nemôžem ani odpovedať.

Konečne mi dá, čo chcem, a s jedným posledným vrazením ma nechá uchopiť plachty, takmer ich roztrhnúť. Dám si päsť do úst, keď sa vytiahne a pretočí ma, takže som na ňom obkročmo.

„Je tu oveľa viac, môj malý zajačik.“

Zovriem mu bradavku, potom omotám ruku okolo jeho vtáka a posadím sa na neho. „Och, áno,“ dýcham, „mám pre teba tiež viac, Westie.“

Nakloní panvu a nájdeme náš rytmus, ten, v ktorom udrie na všetky moje gombíky.

„Bože, si úžasná. Tvoja prsia, tvoja mačička, tvoje telo, všetko.“

Moje ruky sa tlačia do jeho bokov a používajú ho ako páku pri zdvíhaní a spúšťaní a on sa zdvihne pri každej príležitosti. Jeho ruka sa pohybuje medzi mojimi stehnami, nachádza môj klitoris, a vždy, vyvinie presný tlak, takže môžem dosiahnuť ďalší orgazmus.

„Milujem, keď si okolo môjho vtáka a silno ho stláčaš.“ Zastoná svoj vlastný vrchol. Vtedy spadnem na jeho hruď. Milujem to tu - cítim sa ním chránená. „Si najdokonalejšia žena, taká krásna.“

Rád sa pozerá na môj chrbát so všetkým atramentom.

„Radšej si toto telo uži, kým môžeš.“

„Ach, to mám v úmysle.“

Vstávam a pýta sa, kam idem.

„Kúpeľňa.“

„Nebuď dlho.“

Mám niečo čo musí vidieť. Keď sa vrátim, zdvihne zrak. Presne viem, čo povie, pretože to hovorí stále.

„Dostaň sem svoje krásne telo.“

„Dúfam, že toto telo budeš milovať, aj keď nebude také krásne.“

Pobozká ma na ruku. „Vždy budeš krásna.“

Vdýchnutím poviem: „Ach, nie som si tým istá.“ Fotografiu vytiahnem spoza chrbta. „Keď bude mať tento malý bubák asi sedem alebo osem libier, budem vyzerať ako melón.“ Podávam mu obrázok z ultrazvuku.

„Čo?“ Je zjavne zmätený.

„Vieš, čo to je?“

„Uh ...“

„Je to ultrazvuk nášho malého drobca. Budeme mať dieťa.“ Obaja sme sa rozhodli, že nechceme čakať, najmä preto, že Cody mal už sedem rokov. Po prvom roku som teda prestala brať tabletky.

„Myslíš to vážne?“

Zasmejem sa a padám tvárou vpred na jeho hruď. „Áno, myslím to vážne. Čakáme bábätko, zlatko.“ 

„Bože, čakáme bábätko. Ľahni si. Práve sme mali sex. Tvrdý, vášnivý sex“.

„To je v poriadku. To robia tehotné páry. Majú sex, Weston.“

„A nič sa nestalo?“

„Stalo, urobili sa. A my takisto. Potom zaspia a zobudia sa o druhej, alebo tretej ráno a znova sexujú. Alebo sa možno žena zobudí a zistí, že jej muž pracuje na jej kundičke.“ 

„To robia?”

Udieram ho päsťou. „Kúpim ti nejaké knihy. Alebo ti  to vyhľadám na internete, ak mi neveríš.“

„Áno, áno, to urob.“

„Prečo si mi nepovedal, že z toho budeš taký neurotický blázon? Nepovedala by som ti to, kým by som nešla rodiť.“

Namieri ukazovák na mňa a hovorí: „Nie si vtipná. Vieš, stále ma zaujímalo, prečo si posledných pár dní nepila.“

„Predpokladala som to.”

„Budeme mať dieťa!“ Na tvári sa mu objaví najdrsnejší výraz. Nemôžem si pomôcť a pobozkám jeho pery.

„Mám jednu žiadosť,“ hovorím. „Toto dieťa nemôže za žiadnych okolností mať meno Special.“

 

* * *

O sedem mesiacov neskôr

Sedím na nemocničnej posteli a držím našu dcéru, keď nás sleduje Weston. „Si si istý?“ Pýtam sa.

„Áno, som si istý. Hovorili sme o tom a Mimi sa v skutočnosti volá Elizabeth. Myslím, že je to krásne meno. A Sasha by to zbožňovala.“

„Elizabeth Sasha Wyndham. Ďakujem. Milujem to.”

„Ja tiež. Koľko ďalších ešte chceš?”

„Bože, prečo sa ma na to teraz pýtaš?“ Potom sa pozriem na jeho popolavú tvár a zasmejem sa. Weston podľa všetkého klesol, akoby mu niekto počas dodávky zhasol svetlá. Keď mi lekár povedal, aby som zatlačila a dieťa vyšlo, Weston omdlel. „Nabudúce možno bude musieť Jeb vstúpiť so mnou.“

„To bolo brutálne. Myslel som, že zomieraš. Keď vyšla tá veľká vec, bolo to ...“ 

„Tá veľká vec bola tvoja dcéra.“ Krútim hlavou.

„Nevedel som, že bude vyzerať tak ... sivo a lepkavo.“

„Weston, čo si čakal? Dokonale ružové dieťa?“

„Áno, tak ako teraz vyzerá, až na to, ako dlho zostane taká zvráskavená?“

Nemôžem zastaviť smiech, ktorý prepukne. „Musíš si pamätať, že bola v plodovej vode takmer štyridsať týždňov.“

Pokrúti hlavou. „Nemôžem na to myslieť. Je to dosť nechutné.“ 

„Teraz to všetko dáva zmysel.“

„Aký zmysel?“

„Ty a lekárske veci nejdete k sebe. Niet divu, že si si myslel, že ti opadol vták.“

„Pravdepodobne máš pravdu. Kedy ju teda môžem držať?“

Pozorne sa na neho pozriem a pýtam sa: „Si v poriadku? Myslím, naozaj v poriadku? Nechcem, aby si opäť omdlel.“

„Nie, som v poriadku. Ak tu budem sedieť, bude mi dobre.“

Natiahne sa a zdvihne dieťa z mojich rúk. Potom sa usadí na stoličke a dobre si prezerá, čo drží. „Môžem jej vytiahnuť ruky z tohto obväzu?“

„Nie je to obväz. Zabalili ju do deky. A áno, môžeš. Stačí povoliť prikrývku, natiahnuť tam a jemne chytiť ruku.“

Uvoľní deku a odhalí maličkú ručičku.

„Ó, Bože. Ó Bože. Som otec. Sme rodičia, Spike. Veríš tomu, čo sme vytvorili? Pozri sa na jej maličké pršteky. A prezri si ich. Dokonca má aj nechty.“

Hryziem si pery, aby som sa nesmiala, ale je to tá najsladšia vec, akú som kedy videla.

Potom sa pozrie na mňa a má najvážnejší výraz v tvári. „Prisahám pred tebou, pred Bohom, a pred všetkými na svete, prisahám, že budem najlepším možným otcom. Tomuto dieťaťu nikdy nebude chýbať nič, hlavne nie láska a náklonnosť odo mňa. Nikdy ju, alebo teba nesklamem.“ Líca sa mu lesknú od sĺz a viem, že myslí na to, ako bol vychovaný.

„Viem, že nie, Weston. Viem, že nesklameš.“

Raz mi povedal, že som jeho zvláštna posadnutosť, ale som si istá, že on je moja.

KONIEC

Dúfam, že sa Vám táto kniha páčila. Ďakujem za všetky Vaše komentáre a hlavne sa chcem poďakovať za skvelú Irenke korektúru.

Môžete sa už čoskoro tešiť na pokračovanie série, ktorá sa bude venovať Prescottovi a dáme jeho srdca Vivienne.