ASO - 39. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Special

Mimi šepká do telefónu. Sotva ju počujem. „Honey B, sú tu. Prišli. Práve som volala na 911. Rýchlo príď.“ Linka zhasne.

„Musíme ísť na farmu. Hneď,“ zakričím, vyskočím a bežím do Westonovej izby, aby som schytila kabát a topánky. Nemôžem myslieť, pretože hlava mi uteká všetkými smermi. Čo sa to kurva deje? Nemôžem zavolať Mimi späť. Čo ak jej telefón nie je stlmený? Niekto to môže počuť a mohli by nájsť úkryt.

Weston mi je v pätách a ako vychádzame dverami hovoríme Prescottovi, že mu zavoláme neskôr, aby sme mu dali vedieť, čo sa deje.

Jeho oči sú obrovské, keď sleduje, ako odchádzame. Je to pre neho, myslím, vytriezvenie, keď nás vidí tak rýchlo odchádzať.

Keď ideme výťahom na parkovisko, Weston sa pýta, „Čo sa deje?”

„Volala Mimi.“ A potom mu vysvetlím, ako sme naplánovali náš núdzový plán. „Volala aj na 911, takže viem, že sa deje niečo zlé.“

„Kurva.“ Je všetko, čo hovorí.

„Dostaň nás tam čo najrýchlejšie.“ Potom z nákladného auta volám Jebovi. Odpovedá a v pozadí začujem šum z baru.

„Volala mi Mimi,“ hovorím.

„Sú v poriadku?“

„Povedala, že prišli.“ Môj hlas sa zakolíše.

„Som na ceste.“

„Jeb, radšej zober zbraň.“

„To plánujem.“ Zavesí.

„Máš tu zbraň?“ Pýtam sa Westona.

„Bol by som rád ak by som mal.“

„Máš niečo, čo môžeme použiť ako zbraň?“ Pýtam sa.

„Kladivá?“

Kurva. „Budú musieť stačiť.“

Volám späť Jebovi, aby som mu povedala, že sme neozbrojení.

„Nechoď po tej ceste hore, Spesh. Upozorníš ich a zhoršíš to.“ 

„Do riti, máš pravdu. Dobre, vojdeme z diaľnice.“

„Len zostaň z dohľadu a nechaj ma to vybaviť. Viem, ako sa o tento druh vecí postarať. Pamätaj, bol som Special Ops. Ak budeš počuť streľbu, nebež tam. Drž sa bokom. Rozumieš mi?“

„Áno, dobre.”

„Čo povedal?“ Zopakujem mu informácie. Keď prídeme, poviem mu, kde má zaparkovať. Je bezmesačná noc, tmavá ako atrament. Potom vyjdeme z náklaďaku, chvíľu čakáme a umožníme našim očiam prispôsobiť sa.

„Mali by sme si zobrať baterku?“ Pýta sa Weston.

„Nie. Upozorníme na nás, a bez zbrane by sme boli dokonalým terčom bez možnosti obrany.“ 

Vyberieme sa medzi stromami a krovinami lemujúcimi cestu a príjazdovú cestu a smerujeme k domu. Keď sa priblížime, hovorím Westonovi, aby bol čo najtichší.

Keď sme blízko verandy, nepočujem žiaden zvuk a pred nami neparkuje žiadne iné auto ako Mimi. Všetko vo vnútri je tmavé, ale predné dvere sú vykopnuté. Keďže veranda škrípe, rozhodnem sa, že tam nejdem. Kráčajúc bokom, dávam pozor, aby som zostala blízko domu a tieňov. Keď prídem k oknám Codyho izby, nakuknem, ale žalúzie sú stiahnuté, takže nič nevidím. Rovnako je to s ostatnými oknami, takže sa presunieme do zadnej časti domu. Vtedy vidím, že kuchynské dvere sú otvorené dokorán.

Pozriem sa na Westona a všimnem si, že sa pohybuje smerom k poli. Tienisté postavy sa k nám pohybujú od lesa. Pozerám sa opačným smerom a vidím to isté.

„Do riti,“ zamrmlem. Potrebujem nájsť Codyho a Mimi skôr, ako oni. Kto to však je, a ak Mimi niekoho videla, keď volala, kde je teraz? Rýchlo sa rozhodujem a gestom neznačím Westonovi.

„Nasleduj ma.“ Bežím k stodole tak rýchlo, ako len viem, ale keď tam prídem, počujem hlasy.

„O tom nič neviem. Už som to povedala,“ počujem povedať Mimi. Cúvame a ideme bokom, zostávame v tieni.

„Klameš. Niečo skrývate.“ Uprostred stodoly stoja dvaja muži tvárou k Mimi chrbtom ku mne. „Ešte raz sa ťa spýtam, a ak neodpovieš, toto miesto roztrhneme, ale až po tvojej smrti.“

Vediac, že to nemôžem dopustiť, sa blížim. Nechám kladivo odletieť a modlím sa, aby zasiahla aspoň jedného z nich tam, kde sa to počíta.

Mimine rozšírené oči ich musia upozorniť, pretože sa obaja otáčajú súčasne. Kladivo udrie jedného do ramena, okrem toho však nespôsobí väčšie škody. Weston odhodí svoje a v tom istom čase vystrelia dve strely. Strieľali spoza nás v tom istom čase. Narazím na zem, ale nie som si istá, kde skončil Weston. Všetko, čo viem, sú kroky  všade okolo mňa. Potom sa ma niekto spýta, či som bola zasiahnutá.

„Nie, som v poriadku. Je to bezpečné?“

„Áno, teraz môžeš vstať.“

Keď zdvihnem hlavu, obaja muži ležia na zemi, ale nie som si istá, či sú nažive, alebo mŕtvi. Weston je v poriadku. V očiach má divoký výraz. Jeb vbehne a smeruje priamo do pivnice. O chvíľu neskôr sa vracia s trasúcim sa Codym.

Cody sa na mňa pozrie a uteká mi priamo do náručia. Potom vidím Jeba pred sebou. Iba ja si všímam veci až na druhý krát. Má na sebe bundu FBI.

„Prečo si tak oblečený?“

Má rozpačitý výraz. „Áno, o tom. Som agent FBI, Spesh.

„O čom to hovoríš? Ponoril si sa dnes večer do Jacka? Zasmejem sa a zamrmlem: „Agent FBI.“ Potom sa rozhliadnem a všimnem si, že okolo sa motá množstvo mužov a žien, ktorí nosia bundu s logom FBI.

Žmúriac na Jeba sa pýtam: „Ty si nerobíš srandu, však?“ Weston ma chytí za ruku a pozerám sa na neho. „Vedel si o tom?“

„Nie, ale som veľmi rád, že je to tak.“

„Myslíš tým, že po celý ten čas čo sa poznáme, že si bol agentom FBI?“

Jeb sa pýta: „Môžeme ísť dovnútra a porozprávať sa skôr, ako sa sem dostane polícia?“

„Prečo tu už nie sú, keď im Mimi volala?“

„Hovor sme prerušili, pretože sme ich najskôr potrebovali dostať.“ Ukazuje na chalanov na zemi. „Preto s tebou musím hovoriť.“

„Ó Bože! Mimi!“ Pribehnem k nej a objímem ju. „Si v poriadku?“ Sedí s prikrývkou.

„Áno, som v poriadku. Len trochu otrasená, ale budem v poriadku.“

„Prečo si nešla dolu s Codym?“

„Nebolo dosť času. Vedela som, že jeho môžem poslať dole a zdržať ich, ale obaja by sme sa tam nestihli dostať. Neprišli autom. Nie som si istá, ako sa sem dostali, ale keď začali otvárať predné dvere, poslala som Codyho dopredu. Mokey nás upozornila, keď začala kňučať. Nechala som ju vo vnútri, pretože bola zima.“

„Kde je teraz Mokey?“

„Pravdepodobne spí. Zavrela som dvere do spálne, aby ju nezastrelili.“

Uľaví sa mi. „Vďakabohu, že nezastrelil teba. Bola si úžasná!“ Znovu ju objímem.

Nakloním sa bližšie a spýtam sa jej: „Vedela si, že Jeb je s FBI?“

„Nie.“ Uškrnie sa.

„Musím sa s ním porozprávať, než sem príde polícia.“

Jeb, Weston a ja ideme do kuchyne a sadneme si. Po ceste pripomeniem Westonovi, aby zavolal Prescottovi. Hovorí, že už to urobil, ale musel už spať, pretože neodpovedal. „Zavoláme mu ráno,“ hovorí Weston.

Prídeme do kuchyne a sadneme si za stôl. Potom nám Jeb začne rozprávať svoju stránku príbehu. Bol v utajení po celú dobu, čo ho poznám. Pri hľadaní práce nezakopol náhodou do môjho baru. Všetko to bolo pripravené na ochranu Codyho a mňa. FBI na nás celý čas dozerala. Konečne dostávam zvyšok príbehu. Sasha nezobrala iba drobnosti. Ukradla svojmu drogovému dealerovi veľké množstvo kokaínu a potom ho predala. Myslela si, že by sa o to nestaral, pretože to bola ona, ktorá ho kradla. Keď zistil, kto je zlodej, prinútil ju zaplatiť za to životom. Našli ju, priviedli do toho bytu, pripútali k sudu s benzínom a po vyhrážaní ju zapálili. Nikdy im však nepovedala, kam drogy schovala. FBI si myslela, že Codyho otec, narkobarón, príde hľadať drogy, ktoré Sasha ukradla. Nevedeli však, či si príde pre Codyho

„Spočiatku nebolo jasné, či vie o Codym. Ale potom sme si domysleli, že nakoniec zistil, že má syna, a kdekoľvek by našiel dieťa, našiel by tam drogy. Mali sme pravdu. Zmena Codyho mena bola najchytrejšia vec, ktorú si mohla urobiť,“ hovorí Jeb.

Jeden z agentov vojde dovnútra a povie Jebovi, že všetko bolo vyčistené.

„Vďaka, Marvin a dobrá práca.“

To meno mi znie povedome. „Hej počkaj. Je to človek, ktorému si volali z nemocnice, aby zobral vyvenčiť tvojho psa?“ Pýtam sa Jeba. Vyzerá rozpačito.

„Áno, o Jasperovi. Bol to tvoj kód. Nemám psa. Znamenalo to skontrolovať veci tu. Nebol som si istý, či sa na teba vodič zameral, alebo či to bol len priemerný hlúpy opilec. Aj preto som sa skoro zbláznil, keď si chcela nechať Westona prenocovať u seba. Zavolal som Marvinovi z auta a on ho ešte predtým než som odišiel, skontroloval.“

„Sakra. Neviem, čo mám na to povedať.“ Pozriem sa na Marvina a venujem mu vďačný úsmev. „Ako ste sa sem dnes večer dostali tak rýchlo?“

„Marvin je tu celú noc. Hore v podkroví. Stodola a dom sú pre prípad spojené. Títo muži, ktorí chceli drogy, nedávno prešli niekoľkými skúšobnými jazdami a my sme vedeli, že udrú. Len sme nevedeli kedy. Predpokladám, že si mysleli, že Silvester bude dobrou nocou pretože, všetci sú zaneprázdnení a oslavujú a ty máš veľkú party v bare.“ Zružovie a spočiatku neviem prečo, ale potom ma to zasiahne. Do riti! Toto miesto majú spojene! Kurevsky palác! Jeden pohľad na Westona mi hovorí, že je na rovnakej stránke ako ja. Ale Jeb nič nepovie. „Vždy sme tu mali aspoň jedného agenta. V deň, keď si strelila Westona, som nebol na ceste za tetou. Parkoval som v lese, kde vás náš tím sledoval. Vzadu je starý dom, ktorý sme prevzali.“ 

„Veľmi ti ďakujem, Jeb. Bez teba by nás mohli zabiť. Cody, Mimi ... neviem si to predstaviť.“ 

„Čí to bol nápad použiť kladivá ako zbrane?“

„Môj. Weston nemal zbraň.“

„Ježiš, Spesh. Marvin sa skoro posral do nohavíc, keď si hodila tú vec.“ A potom hovorí Westonovi: „Keby sa niečo také ešte niekedy stalo, už nikdy ju nenechaj vo vedení. Toto bol ten najhorší plán, aký som v živote videl. Zkurvené kladivá?“

„Prepáč,“ zaškrípem, „ale myslela som si, že zastrelia Mimi.“

„Marvin by sa o nich postaral. Vy ste to nevedeli, ale čakal, kedy sa sami obvinia.“

„Takže, je niekto z tých chlapov tam vonku, Codyho otec?“

Jebove oči vyvŕtajú otvory priamo cezo mňa, ale neodpovedá. „Povedzme, že Codyho otec už nie je problém, aby ťa znepokojoval.“ Pri odpovedaní ani raz nežmurkol.

„Čo to do pekla znamená?“

„To znamená, že už nie je nablízku, aby ti spôsoboval problémy, a nechajme to tak.“

Pomyslím na to, čo hovorí. Som len rada, že Cody teraz môže slobodne ísť so mnou do mesta. Už sa nemusím báť o jeho bezpečnosť. Potom buchnem rukou o stôl. „Teraz to chápem!“

Jeb sa pýta: „Čo chápeš?“

„Niet divu, že si ma prosil, aby som chodila s Westonom. Vedel si, že je to dobrý človek. Preveril si všetkých, dokonca aj mojich zamestnancov.“

Jeb dáva ruky do vzduchu. „Vinný. Musel som sa ubezpečiť, že ste všetci traja v bezpečí. Ale nie si rada, že som mal v tomto pravdu?“ Prikývne smerom k Westonovi.

„Ó áno.“ Chytím Westona za ruku.

„Dobrý bože, len ho už nestrieľaj do zadku!“ Jeb hovorí.

Weston luskne prstami. „Teraz to dáva zmysel, že si vedel, ako sa postarať o strelné zranenie.“

„No to, a bol som aj Night Stalker. Special Ops.“

„Bez srandy?“ Pýta sa Weston.

„Áno. Special to vedela, ale myslím, že ti to nikdy nepovedala. Keď som odišiel, vstúpil som do FBI. A nehovor o tom ani jednému zo zamestnancov v práci. Nikto nemôže vedieť, že som FBI.“

Chystáme sa vstať, keď vojde ženská agentka a povie, že sú tu policajti, spolu so sanitkou. Boli zavolaní skontrolovať Mimi.

„Delores?”

„Ahoj, Special.” Usmeje sa na mňa.

„Ty tiež?“

„Áno. Priviedol ma, keď zistil, že mám kuchynské skúsenosti z čias, keď som bola v námorníctve.“

Ruky vyhadzujem do vzduchu. „Čo teraz budem robiť? Strácam svojich dvoch najlepších zamestnancov!“

„Nie, budeme sa zdržiavať, kým nebudeš mať náhradu,“ hovorí Jeb.

Úprimne, mám chuť plakať. Výmena Delores je jedna vec, ale Jeb? Je to otec, ktorého som nikdy nemala. Keď letím do jeho náručia, moje oči naplnia slzy. Chvíľu ma hladí po chrbte a potom hovorí: „Hej, kde je moja malá petarda?“

„Stále je tu. Len uvažuje o tom, ako jej bude chýbať jeden z jej najlepších priateľov.“ Weston na mňa položí ruku a dá mi vedieť, že je tu, aby ma podporil.

„Máš tu dobrého človeka. Som si istý, že sa o teba postará a som stále tu. Nie je to tak, že by som sa odsťahoval.“

„Jeb, našiel si niekedy drogy, ktoré ukradla, pretože tu neboli?“

„Nie. Nikdy sme ich nenašli. Nevieme, čo s nimi urobila. Keď si priviedla Codyho, mal so sebou niečo iné ako oblečenie?“

„Iba nejaké jeho detské oblečenie a malé hračky v starom kufri. Je v podkroví. Povedala som si, že ho jedného dňa prejdem a nejaké veci dám preč, ale nikdy som to neurobila.“

„Ako veľký je ten kufor?“

„Asi takto veľký.“ Ukazujem mu veľkosť rukami. „A bolo to veľmi ťažké. Dáma, ktorá mala Codyho, mi musela pomôcť dostať ho do auta.“

„Môžeme ho priniesť dole?“ Jeb sa pýta.

Vidím blikať svetlá, keď sanitka prichádza hore. „Môžeme to urobiť, keď skontrolujú Mimi?“

„Samozrejme. Teraz by si mala byť pri nej.“

S Westonom ideme von a zostaneme s ňou, kým ju kontrolujú. Po vyšetrení sa rozhodnú, že je v poriadku a môže zostať doma. Žiadam ich, aby sa tiež pozreli na Codyho, kým sú tu. Bol vonku s jedným z agentov, pretože si myslí, že sú rovnako cool ako Batman.

Po tom, čo ho skontrolovali a on sa pohral s ich fonendoskopmi, aby počúvali jeho srdce, mi dali palec hore. Weston pomáha Mimi vo vnútri, aj keď si myslím, že chce iba jeho pozornosť. Keď už som vo vnútri, spýtam sa jej, či chce panáka bourbonu. Vypusti chichot a potom povie: „Myslím, že áno, ďakujem.“

Ukazujem na skrinku, kde je, a nechám Westona postarať sa o Mimi, zatiaľ ma Jeba nasleduje na povalu. Keď tam prídeme, poviem: „Ak sú v tom drogy, chcem, aby si to odtiaľto dostal bez toho, aby o tom Mimi, alebo Cody vedeli.“

„Vykonám.“

Keď nájdeme kufor tak ho otvoríme. Na vrchu je detské oblečenie a niektoré drobné predmety na prerezávanie zúbkov a hrkálky. Jeb siaha pod všetko, potom pozrie na miesto, kde má ruku, na spodku kufra.

„Je tu falošné dno.“

Všetko vytiahneme a on zdvihne dno. Vo vnútri sú tehly kokaínu. Celý kufor je nimi obsiahnutý.

„Do riti. Koľko si myslíš, že tu toho je?“

„Minimálne niekoľko desiatok kíl. Mám podozrenie, že je to iba špička toho, čo zobrala. Ktovie, čo urobila so zvyškom.“

„Jeb, musíš to odtiaľto dostať.“

„Áno. Máš starú tašku, alebo niečo, do čoho by som to mohol zobrať? Možno Weston dokáže zamestnať Mimi a Codyho, kým sa o to postarám.“

Obzerám sa okolo seba a vidím pár starých kufrov.

„A čo tieto?“

„Nie som si istý, či sú dosť veľké,“ hovorí.

Potom vidím starú plátanú cestovnú tašku. Vyzerá to ako niečo, čo mal môj starý otec, keď bol na vojenčine. „A čo toto?“

„To by mohlo fungovať.“

Presúvame to do dovnútra a schádzame dole, aby sme zistili, či je miesto čisté. Weston je stále v kuchyni s Mimi a Codym. Na chvíľu ho upútam a on pochopí, že ich má ešte na chvíľu rozptyľovať. Potom potichu zavriem dvere do kuchyne. Jeb vykĺzne von a vysvetlí Marvinovi situáciu. Marvin príde s SUV dopredu, zatiaľ čo Jeb nesie ťažkú tašku dole, a von prednými dverami. Keď je taška naložená v ich aute, konečne znova normálne dýcham.

Do riti! „Sakra, Jeb, s tými vecami som išla z Kalifornie.“

„Hej, už si v poriadku. Máme už zlých chlapcov.“

„Ale dostal si toho najhoršieho chlapa?“

„Áno, Spesh, dostali sme ho. Preto títo dvaja skončili tu. Boli to poslední členovia kartelu, ktorý sme dostali. Keď sa operácia v L.A. zlikvidovala, neostávalo im nič iné. Vedeli sme, že budú dvaja, alebo traja, ktorí nadviažu na Sashu, ale nevedeli sme, kedy.“

„Prečo si myslíš, že im to trvalo tak dlho?“

„Pretože dokedy ich prevádzka prebiehala, toto nepotrebovali. Len čo sme ich dostali, boli zúfalí. Vtedy sme tu sprísnili dohľad.“

„Úprimne, neviem, čo mám na to povedať. Celé tie roky som si myslela, že si môj zamestnanec. Vôbec som netušila, že pracuješ v pozadí a brániš tým chlapom, aby sa k nám dostali. Ďakujem, Jeb, že si nás udržal v bezpečí. Stále neviem, čo by sme bez teba robili. Si súčasťou tejto rodiny.“

„Dúfam, že som stále súčasťou.“

„Navždy,“ poviem. Potom ho objímem.

 

* * *

Nasledujúci týždeň sme ráno spolu s Westonom navštívili Mimi a povedali jej, že on chce priniesť raňajky. Je ním taká očarená. Zatiaľ, čo on sa zo všetkých síl snaží ju prehovoriť, aby sa presťahovala do bytu pri bare, ja sa posadím a počúvam.

Mimi prichádza s rôznymi výhovorkami, ale pre každú má Weston skvelú odpoveď. Nakoniec mu sľúbi, že urobí zoznam kladov a záporov. Pripomínam jej, že Cody sa stále bojí byť vonku na farme, pretože sa musí hrať na dvore a stále má nočné mory. Môžu dokonca priviesť Mokeyho, pretože mám skvelý vzťah s majiteľom budovy, ktorý dal súhlas mať psa. Weston a ja odchádzame s prísľubom Mimi, že sa rozhodne do konca týždňa a dá nám vedieť.

V tú noc mi zavolá do práce a povie áno. Vyskočím a zakričím. Všetci v bare na mňa čumia. Jeb chce vedieť, o čo ide.

„Povedala áno!“ Zakričím.

„Za koho sa vydávaš?“ niekto sa pýta.

Túžba prevrátiť očami je silná, ale namiesto toho sa smejem. Som tak nadšená, že sa konečne nasťahujú, a uvidím Codyho každý deň.

Presne o mesiac neskôr sa Mimi a Cody presťahujú do svojho nového domova. Ja ich tam nasledujem ďalší víkend. Rozhodli sme sa prenajať Miminu pôdu farmárovi, ktorý vlastní dobytok. Je to prínos pre každého. Cody je nadšený, že môže začať v novej triede v materskej škole. Bude tiež hrať futbal. Weston súhlasí s tým, že ho zoberie trénovať, ak Mimi nemôže, alebo ja budem v práci. Keď myslím na posledných pár mesiacov, viem, že som konečne dosiahla šťastie.

Koncom jari po jednom z Codyho futbalových zápasov - je na vrchole sveta, pretože strelil gól ľavou nohou - Weston odvezie Mimi a Codyho domov. Hovorí mi, že mi chce ešte niečo ukázať. Myslím, že mi ukáže jeden zo svojich domov pre Habitat. Baví ho práca s nimi a rada vidím, koľko radosti mu to prináša. Namiesto toho vchádzame do Virginskej vysočiny, kde sú domy veľké a pekné. Vždy som obdivovala túto časť a závidela som ľuďom, ktorí tu žijú.

Weston vchádza do príjazdovej cesty krásneho domu a ja sa pýtam, čo tu robí.

„Uvidíš.”

Keď sa dostaneme na prednú verandu, odomkne dvere, vytiahne z vrecka ešte ďalší kľúč. Moje podozrenie stúpa.

„Je to to, čo si myslím?“

„To závisí od toho, čo si myslíš,“ hovorí s úškrnom.

Vchádzame do veľkej chodby. Priamo napravo je kancelária. Ďalej dole je schodisko. Naľavo je veľká obývačka, ktorá susedí s neuveriteľnou kuchyňou a vedie ďalej do jedálne. Tento dom je skvostný. Všetko je robené v jemných šedých odtieňoch s akcentmi v jasnejších tónoch šperkov. Je kompletne zariadený, a ten kto tu býva, má vynikajúci vkus. Prevedie ma hlavnou chodbou a potom až k druhému poschodiu. Tam sa nachádzajú spálne. Je tu neuveriteľná kúpeľňa, ešte lepšia, ako tá v jeho byte. Vaňa je dostatočne veľká pre štyri osoby a sklenená sprcha má štyri sprchové hlavice. Nie som si istá, prečo, možno dizajnér myslel na sprchovú party. Kto vie? Čo na tom milujem, je sprcha a vaňa v samostatnej miestnosti od umývadiel, ktoré sú tiež oddelené od WC. Ostatné spálne majú tiež spojené kúpeľne a vyzerajú rovnako krásne.

Berie ma späť dole a ukazuje mi niečo, čo som minula. K domu je krásna spálňa, kúpeľňa a kuchynka.

„Toto je pre opatrovateľku.“

„Páni, mysleli na všetko, však?“

„Áno, ale myslel som, že Mimi by chcela svoj vlastný priestor.“

Zastavím sa v pohybe a hovorím: „Zopakuj to.“

Berie ma na ruky a hovorí: „Dúfam, že sa ti páči náš nový dom.“

„Náš nový dom?“

„Áno, myslel som si, že už čoskoro ho možno budeme potrebovať.“

„Och?“

Potom si kľakne na jedno koleno a hovorí: „Special O’Malley, od prvého dňa, keď som sa zobudil na tvojom gauči, si vlastnila takmer každú myšlienku v mojej hlave. Moje srdce a duša patria tebe a chcem, aby aj môj život bol tvoj. Spravíš zo mňa najšťastnejšieho muža a vezmeš si ma?“