ASO - 35. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Special

Keď nemôžem nájsť Westona, vyjdem prednými dverami a nájdem ho na verande hľadiac do poľa.

„Hej, čo sa deje? Všetko je v poriadku?“

Hlava sa mu krúti, keď hovorí: „Nie som si istý. Prescott práve volal. Niečo sa deje, ale nepovedal čo. Mimochodom, príde do mesta na Silvestra.“

„Oh, to je skvelé. Teším sa na stretnutie s ním.“

Zovrie si mostík nosa.

„Nie som si istý, či sa ja sa teším na vaše stretnutie. Je ako môj brat, ale dokáže byť kretén.“

„Bude to v poriadku,“ upokojujem ho. „Chcela som ti povedať, že tá maľba je príliš. Nikdy som nedostala taký extravagantný darček. Je to mimoriadne, Westone. Ďakujem, že si taký premýšľavý. Nielen pre mňa, ale aj pre Codyho a Mimi.“ Pritlačím pery k jeho lícu. „Naozaj si im urobil úžasné Vianoce.“

Vsunie mi ruku do vlasov a hovorí: „Vieš vôbec, čo pre mňa znamenajú tieto Vianoce? Nikdy som nič také nezažil. Prvýkrát som pocítil, aký je význam rodiny. Máš šťastie, že to máš s Codym a Mimi každý deň svojho života. Special, nevieš, aký je to pocit nemať to. Stojí to za všetko.“

Vkročím do jeho priestoru a objímem ho. Cítim jeho korenistú vôňu a bohužiaľ si myslím, že aj moje pohlavie. Ako môžem tohto muža tak veľmi chcieť? Koľkokrát sme mali sex počas noci? Bože!

„Hej, existuje nejaká možnosť, ako by sme mohli zmiznúť na rychlovku?“ pýta sa. Jeho myseľ beží rovnakým smerom ako moja.

„Ani náhodou, pokiaľ nechceš byť chytený,“ hovorím.

„Nie, to nechcem.“

„Som rada, že si to povedal, pretože by som ťa inak prefackala.“ Nerobím si srandu. Cody tomu nemusí byť vystavený.

„Si tvrďačka, však?“

Nie som, ale predviedla som dobrú šou. „Pokiaľ ide o to dieťa, som.“

Prihovára sa mi prstami po vlasoch. „Cody si myslel, že som kurva hlúpi, však?“

Smejem sa tak tvrdo, čelo si opieram o jeho hruď a zo mňa vyskočí hlasné odfrknutie. „Priznávam. Myslel.“ Pohladím ho po hrudi dlaňou.

„Mal som predstavu, ako s Codym nakupujeme malé futbalové figúrky a on to vyhodil do vzduchu.“

Trochu sa posuniem dozadu, klepnem mu po líci. „Och, pôjdem s tebou namiesto neho, ak sa vďaka tomu budeš cítiť lepšie.“

„Mudrlant.“ Kvôli zdôrazneniu ma zaštipne do zadku. Zaškrípem a on ma druhýkrát zovrie.

„Prestaň! Alebo ťa zovriem tiež  a budeš toho ľutovať.“

„Nie, nebudem. Som rád zovretý na tých správnych miestach.“

„Som si istá, že áno,“ poviem, stisnem mu bradavku a potom zídem z verandy smerom k stodole, kde som v bezpečí pred ďalšími útokmi.

Keď ma dobehne, sledujem Codyho, ako vmanévroval futbalovú loptu do siete. Jeb mu dáva pokyny pri každom kopnutí.

„Hral si niekedy futbal, Weston,“ volá Jeb.

„Niekedy, keď som bol v škole.“

Weston a Jeb ho spolu trénujú , tak sa vraciam späť a pridám sa k Mimi v kuchyni. Obdivuje svoje nové nože.

„Páčia sa ti?”

„Oh, Honey Bear, sú príliš drahé pre obyčajnú starú kuchárku, ako som ja.“

„Ticho, Mimi. Chcel urobiť niečo pekné a dať ti darček, ktorý by si skutočne mohla použiť. Navrhla som mu to.“

„Ale prečo míňať toľko peňazí?“

„Prečo nie?“

Sadnem si a chytím ju za ruku. „Nemá rodinu, ktorá by sa o to starala. Nikdy nemal také Vianoce. Bolo to dôležité a mala si počuť, aký bol šťastný. Znamenalo to pre neho veľa, byť tohto súčasťou. Chcel, aby si ich mala tak veľmi, ako ich ty miluješ.“

Usmieva sa. „No, pokojne by som ich mohla použiť a začať pripravovať večeru.“

Keď krája zeleninu, žasne nad tým, aký je rozdiel medzi jej novými a starými nožmi. Weston sa týmto darčekom stal víťazom.

Do večera Cody sotva vládze mať oči otvorené po všetkom futbale. Je to prvýkrát, kedy si nepýta sekundy, a po večeri prosí ísť spať.

Jeb nezostáva oveľa dlhšie a Mimi mieri do postele skôr. Keď sme len my dvaja, Weston ma vtiahne do nášho kurevského paláca na intenzívnu noc ... no, milovania.

Nie dlho pred úsvitom Weston tvrdí, že má pocit, že sa jeho dovolenka čoskoro končí.

„Čo tým myslíš?“

„Posledné dni boli perfektné ale zajtra začína opäť realita. Naozaj nechcem ísť.“

Ja tiež nie. Ale musíme. „Dobrá vec je, že sme si vytvorili niekoľko skvelých spomienok.“

„Chcem realitu každý deň a nie si udržiavať spomienky.“

„Ja tiež.“

„Už si uvažovala o presťahovaní sa do prázdneho bytu nad barom? A aby sa k tebe prisťahovali Mimi a Cody?“

„Nevedela som, že ten byt je prázdny.“

Jeho výraz sa zmení a rýchlo povie: „Jeb mi to spomenul. Správca nehnuteľnosti mu to musel povedať. Možno by si sa mala nad tým zamyslieť.“

Bolo by také príjemné mať Codyho a Mimi stále pri sebe, ale dostať Mimi z tohto miesta by bolo, ako snažiť sa dostať toto miesto z Mimi. V meste by bola dusená, nie som istá, či by to zvládla.

„Mimi by to neznášala.“

„Virginia Highlands nie je veľké mesto. Je to susedstvo. Mohla by chodiť do miestnych obchodov a vziať Codyho do parku.“

Ale je tu ďalší problém, s ktorým sa Weston nestretol. Ten o Codym. Podarilo sa mu prebiť cez väčšinu mojich stien, takže je možno čas to celé povedať.

Vystrčím päste a pretriem si oči. Som ospalá a on cíti, že o tom nechcem viac diskutovať.

„Dovoľ mi uložiť ťa do postele. Slnko čoskoro vyjde.“

Nehádam sa s ním. Keď prídeme k zadným dverám, otočí ma a hovorí: „Jedného dňa nebudeme musieť spať v oddelených posteliach.“ Nenecháva mi čas na spochybnenie tohto tvrdenia, som zastrčená v posteli, skôr ako sa nazdám. Keď sa pokúsim namietať, pokrúti hlavou a zatvorí dvere, keď cúva z miestnosti. Moje očné viečka sa zavrú a spánok si ma nárokuje skôr, ako pomyslím na to, čo povedal pri dverách.

Ráno ma zobudí slnko spolu s Codyho hlasom. Kladie Westonovi otázky o futbale. Weston vysvetľuje užitočnosť toho byť, dvojnohý . Cody sa pýta, čo to znamená a Weston mu hovorí, že je to vtedy, keď je hráč schopný rozohrať loptu oboma nohami. Ležím tam a počúvam Westona, keď hovorí Codymu, ako použitie ľavej nohy môže súpera ľahko oklamať.

Trochu si mrmlú, potom sa Cody zasmeje. Vôňa smaženej slaniny mi pošteklí nos a brucho mi zaškvŕka. Čas vstať. Keď kráčam do kuchyne, mám oblečené vianočné pyžamo Charlie Brown.

„Kávu?“ Pýtam sa Mimi.

„Čo si myslíš, lenivec?“ Smeje sa mi. „Som rada, že si bola schopná prespať chlapcov, ktorí robia hluk.“

„Som rada, že sa bavia.“

„Pracujú na chuti do jedla. Raňajky budú čoskoro pripravené.“

Vstúpi Weston, objíme ma, popraje dobré ráno a počas raňajok mi Cody hovorí všetko, čo sa o futbale naučil.

Keď upratujeme kuchyňu, pamätám si, čo Weston povedal o byte. „Mimi, zvážila by si niekedy presťahovanie do Virginia Highlands, keby som pre nás všetkých mohla nájsť to správne miesto?“

Odloží uterák a pozrie sa na mňa. „Honey Bear, vieš, že sme tým už prešli. Toto je môj domov. To je miesto, kam patrím.“

„Patríš ku mne a Codymu.“ Položila som jej ruky na plecia. „Nechcem nič iné, len aby sme boli všetci traja spolu. A Cody by mohol mať v meste oveľa viac - priateľov a šport - a všetci sme mohli byť každý deň spolu.“

„A čo toto miesto?“

„Mohli by sme si prenajať pozemok a stodolu. Možno by si niekto chcel dom prenajať. Nežiadam ťa, aby si sa teraz rozhodla, Mimi. Len aby si nad tým premýšľala.“

Súhlasí, ale nie som si istý, či to myslí vážne. Dostať ju z tejto farmy bude zázrak.

Cody je smutný, keď s Westonom odchádzame. Je to niečo, na čo upozorňujem Mimi, keď vychádzam zo dverí. „O tom hovorím. Nechcem odísť, ale tento týždeň je veľa zápasov, takže v bare bude super rušno.“

„Rozumiem. Sľubujem, že o tom budem premýšľať.“

Objímeme sa a s Westonom sadáme do nákladného auta. Obraz je s nami, pretože ho zavesíme do baru. Už som pre neho vybrala ideálnu stenu.

Keď prídeme do mesta, pomôžem mu niesť ten obraz dovnútra. Smeje sa. „Myslíš si, že som slabý?“

„Nie, ale je to obrovské a ťažké.“ Je niekoľko stôp dlhé a široké.

„Pôjdem pre náradie.”

„Máš tu páku ?“ pýta sa.

„Nie som si istá.“

„Jednu mám v nákladnom aute. Hneď som späť.“

Vráti sa s pákou a niekoľkými klincami na stenu.

„Doniesol som aj detektor kovov,” hovorí.

„Mohla som ti povedať, kde máme my.“

Vzhliadne od nástrojov. „Áno?“

„Uh-huh. Stojí priamo predo mnou.“

„Vtipálek.”

Keď je obraz zavesený, vyzerá tak perfektne, že na neho môžem len pozerať. „Nemôžem tomu uveriť. Je to tak krásne. Ďakujem ešte raz.“ Objímam ho.

„Nie je začo. Som rád, že to dopadlo tak dobre.“

Na druhý deň všetci komentujú nové umelecké diela. Niekoľko zákazníkov dokonca chce vedieť, kto je umelec. Nakoniec musím zavolať Westonovi ako sa volá, pretože z obrazu je to ťažké zistiť.

V ten podvečer sa rozprávam s Jebom pri bare, keď sa objaví Weston. S Jebom sme hovorili o tom, že sa Mimi a Cody nasťahujú.

Weston sa pýta: „Takže, povedala si Mimi o byte?“

„Nie, požiadala som ju, aby zvážila, či by som nám mohla nájsť miesto,“ hovorím.

Jeb sa usmieva. Potom hovorí Westonovi: „Takže, povedal si to nakoniec Special?“

„Povedal mi čo?“

Keď sa pozriem na Westona, krúti hlavou. Pozriem na Jeba a ten sa rýchlo zameriava na pohár, ktorý čistí.

„Čo sa deje?“

„Nič,“ hovorí Weston.

„Niečo áno.“

Potom ma volá jeden z čašníkov. Mali sme problém s jedným z držiakov televízora a dodávateľ, ktorý ho prišiel opraviť, sa chystá na odchod. Chcem mu poďakovať, ale on zavolá: „Hej, Weston, nevedel som, že tu budeš. Upevnili sme tento držiak televízora, ako si požadoval, takže je všetko v poriadku. Dúfam, že sa ti páči, byť novým majiteľom tejto budovy.“

Som úplne zmätená. Ako tento človek pozná Westona, a čo malo znamenať ten nový majiteľ? Keď sa pozriem na Westona, poďakuje sa chlapíkovi a vyvedie ho prednými dverami. Potom sa pozriem na Jeba a ten sa presunul na druhý koniec baru a robí sa zaneprázdneným usporiadaním fliaš s alkoholom. Čo sa to sakra deje?

Viem jednu vec. Zistím to. Prenasledujúc Westona a neznámeho muža, volám: „Hej, počkajte. Nemala som príležitosť poďakovať sa.“