ASO - 33. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Special

Vychádzame zo stodoly, práve , keď Jeb prichádza.

„Hej, vy dvaja. Čo ste robili?“ Veľmi dobre vie, čo sme robili.

„Och, len sa tu prechádzame,“ poviem.

„Naozaj?“

„Áno,“ dodáva Weston.

Jeb si strčí jazyk do tváre. „Spesh, poď sem na chvíľu.“

Prídem k nemu, a on mi niečo vyberie z vlasov.

„Myslel som si, že by si sa možno chcela dať do poriadku skôr, ako vojdeš dovnútra.“ Potom mi podá kúsok sena.

Na sekundu hľadím na Westona a hovorím: „Vďaka. A Jeb?“

„Hmm?“

„Veselé Vianoce.“

„Áno. Takmer som zabudol.“ Objíma ma a podáva Westonovi ruku. „Som rád, že si tu s nami, veľký chlape.“

„Vďaka chlape. Ja tiež.“

Vchádzame do kuchyne. Naše nosy okamžite hovoria našim žalúdkom, že budú čoskoro šťastné. Cody vrazí do kuchyne a kričí: „Dnes večer príde Ježiško! Ježiško príde dnes večer! A bude snežiť!“

Jeb ho zodvihne a povie: „Fíha, športovec. Odkiaľ máš tie snehové správy?“

Cody sa krúti, aby ho dal dole, ale Jeb ho šteklí.

Počas chichotov Cody hovorí: „Viem to, pretože som požiadal, aby mi nejaký priniesol. Vieš, v mojom liste.“

Jeb na mňa pozrie ponad Codyho hlavu. „Kamarát, to je veľká objednávka. Ježiško dokáže veľa vecí, ale sneh? Teraz hovoríme o inej kategórii.“

„Uh-uh. Môže ho naložiť priamo zo severného pólu. Majú ho tam veľa.“

Ukazujem Jebovi: „Hovorila som ti,“ To tiež napíšem v liste. Na saniach nie je miesto pre všetok sneh, Cody.

S Mimi vystrčíme chalanov z kuchyne, aby sme mohli dokončiť varenie. Štuchne ma lakťom.

„Zabávali ste sa v stodole?“ Žmurkne na mňa!

„Mimi, nemôžem uveriť.“

„Mala by si mi ďakovať. Videla som, ako sa na teba pozrel po tom, čo ťa pobozkal. Special, ten chlapec je do teba b-l-á-z-o-n.“

„On nie je. Iba sa bavíme.“

Opiera sa dozadu a dáva si ruky v bok. „Samozrejme aj určitý druh zábavy. Radšej otvor oči, dievča. Je do teba bezhlavo zamilovaný, a ak to nevidíš, si slepá. Jeho oči ťa nikdy neopustia, keď si okolo.“

„Mimi, dúfam, že ma nevyužíva.“

„O čom to rozprávaš?“ Pri mojom komentári sa nedá zakryť, ako je zdesená.

„Je to tak, že nikdy predtým nemal skutočnú náklonnosť a pýtam sa, či práve kvôli tomu so mnou nechce tráviť čas.“

„Pfft. Na to je príliš dospelý a zrelý. V skutočnosti si myslím, že by sa vyhol zamilovanosti. Svoju obranu nechal uvoľniť iba pre skutočnú vec.“

„Pravdepodobne máš pravdu.“

Mimi ma chytí za ruku a vedie ma k malému kuchynskému stolu, kde si obe sadneme. „Viem, že si zažila na strednej škole hrozné obdobie. Myslela som, že robím správne, keď som ťa tam poslala, ale neurobila som. Tie deti boli hrozné. Myslela si si, že sa ti podarilo predo mnou skryť všetky tie slzy, ale ja som to vedela lepšie. Ty a Sasha ste sa v noci vykrádali hore do senníka. To bolo vaše miesto, kde ste zdieľali svoje tajomstvá, ale vedela som viac, ako si si myslela. Tiež som vedela, že nájdeš spôsob, ako sa vyrovnať so svojou bolesťou. Čo som nevedela, bolo, že sa uzavrieš pred mužmi. Toľko som si o teba robila starosti. Keď si stretla Westona, bola som nadšená. Bol to prvý muž, o ktorého si kedy prejavila záujem. Je to dobrý človek, Special. Nasleduj svoje srdce. Neboj sa tento krát. Neublíži ti. Cítim to tu.“ Päsť si umiestňuje na svoje vlastné srdce.

Vrhám sa na ňu. Preto ju tak ľúbim. Vždy vedela, kedy sa má otvoriť, kedy milovať, ale aj kedy ma nechať samu. „Ďakujem, Mimi. Ľúbim ťa.“

„Tiež ťa ľúbim.“

Dokončujeme varenie v kuchyni a všetkých pozývame jesť. Cody je takmer, nie celkom, ale takmer príliš nadšený na to, aby jedol. Jediný čas, ktorý si žiada, je, keď dokončí zemiakovú kašu.

„Honey  B, môžeme namiesto sušienok a mlieka dať Ježiškovi zemiakovú kašu?“ Pýta sa Cody.

Každý si hryzie do pier a čaká na moju odpoveď.

„No, Cody, to je skvelý nápad. Ale vieš, vec sa má tak, že presne nevieme, o koľkej Ježiško schádza z komína. Takže ak zohrejeme zemiakovú kašu, bude asi studená, keď sa sem dostane.“

Cody sa nevzdáva. „Ale máme mikrovlnku.“

„To je pravda, ale Ježiško sa ponáhľa. Musel by sa zastaviť, aby to zohrial. Keď mu necháme sušienky a mlieko, nemusí to robiť.“

„Oh, áno.”

Zdá sa, že je spokojný, ale potom vyhŕkne: „A čo jedna z tých horúcich vecí, ktoré mi Mimi dáva, aby som si niekedy mohol vziať obed do školy?“

Weston odpovedá: „Mám nápad. Prečo nenecháme obe a nech si Ježiško vyberie?“

Codyho oči sa rozjasnia a hlava sa mu pohojdáva hore a dole. Kričí: „Áno! A mrkvu pre soby, pretože tak tvrdo pracujú. „

Po večeri sa posadíme s vianočným filmom. Jeb odchádza s prísľubom, že sa vráti skoro ráno na vianočné raňajky. S Mimi sme už pripravili dva hrnce na raňajky, ktoré sme doplnili tradičnými vajíčkami, slaninou a oškvarkami.

Cody zaspal a Weston ho odniesol do postele. Mimi ide krátko potom.

Idem k stolu, ktorý stojí v rohu miestnosti, a chytím pár papierov a pero. „Je čas na písanie listov a keďže Cody nikdy nevidel tvoj rukopis, myslím si, že by si sa mal chopiť tejto pocty.“ Podávam mu papier a pero.

„Je mi cťou. To je pre mňa všetko nové, takže budeš musieť diktovať.“

Postaví sa, aby mohol na písanie použiť konferenčný stolík.

Tichým rozprávaním začínam. „Drahý Cody, ďakujem ti, že si bol tento rok veľmi dobrý chlapec. Dúfam, že sa ti páčia tvoje darčeky. Sneh sa bohužiaľ ťažko berie, pretože ho odfukuje vietor. Kým sa sem dostanem, všetko bude preč. Je mi to ľúto, kámo. Veselé Vianoce a uvidíme sa budúci rok. Ďakujem za sušienky a zemiakovú kašu. Ochutnal som zo zemiakov, ale zvyšok som musel nechať, pretože som sa ponáhľal. Och, a sob sa potešil mrkve. Zjedol každú jednu. Ďakujeme, že si bol tak pozorný. Veľa lásky, Ježiško.“

Keď skončí, spýtam sa: „Znelo to dobre so snehom?“

„Bolo to skvelé. Zaujímalo by ma, čo mu chceš povedať.“

„Bude sklamaný z niekoľkých vecí. Chcel lístky na Falcons, ale sezóna sa skončila. Avšak na marec som kúpila nejaké lístky na Braves. A my všetci - a to znamená aj ty - ideme do akvária a Legolandu.“

„Naozaj?“ Nikdy som tam nebol.“ Weston vyzerá rovnako vzrušene, ako predtým Cody.

„Ani ja. Beriem ho tiež do Six Flags, keď otvoria. Jazdami naozaj pohŕdam. Robí sa mi zle.“ Strasiem sa pri tej myšlienke.

„Milujem jazdy. Pôjdem s ním.“

Potľapkám ho po pleci a poviem: „Si skvelý chlap, Weston.“

Rozhodla som sa, že teraz je vhodný čas na to, aby som mu dala svoj vianočný darček. Nechcem to robiť zajtra pred ostatnými.

V stoji natiahnem ruku. „Poď so mnou.“

„Kde?“

„Je to prekvapenie. Najprv však musíme tento list skryť pre prípad, že by sa Cody zobudil.“ Odložím ho do zásuvky s papierom. Potom ho znova chytím za ruku a on ma nasleduje do stodoly. Som si istá, že si myslí, že máme namierené na ďalšie kolo v sene - doslova. Rozosmeje ma to.

„Čo je také vtipné?“

„Poviem ti neskôr.“

Prídeme do stodoly a ja zasvietim svetlo. Je to jedna z tých strún, ktoré potiahnete a žiarovka sa rozžiari.

Weston automaticky smeruje k rebríku, ale zastavím ho. „Kam si myslíš, že ideš?“

„Do nášho malého kurevského paláca.“

Prisahám, tie veci, ktoré tento chlap hovorí. „Kurevského paláca?“

„Áno. Poď, Spike.“

„Počkaj chvíľu. Nie preto sme sem prišli. Mám pre teba prekvapenie.“

„Prekvapenie?“

Výraz, ktorý nasadí, je niekde medzi zmätkom a sklamaním.

„Neboj sa. Nakoniec sa do toho kurevského paláca dostaneme. Teraz zavri oči.“

Keď má zavreté oči, chytím ho za ruku a kráčam s ním k boku stodoly. „Počkaj chvíľu.“ Potom odkryjem staré dvere a poviem mu, že sa môže pozrieť. „Veselé Vianoce.“

Na chvíľu to nechápe. Potom mu to zacvakne a mysleli by ste si, že som mu práve odovzdala celý svet. „Do prdele.“ Podíde k nim a pozorne skontroluje. „Special, kde si ich našla?“

„Okolo. Sú v poriadku?“

„Sú lepšie ako v poriadku. Sú úplne dokonalé. Vieš, čo je červivý gaštan?“

„Netuším.“

„Gaštan bol zničený kvôli plesni, ktorá zasiahla začiatkom 20. storočia. Červivý gaštan je drevo, ktoré sa frézuje zo stromov, ktoré sa vyťažili po infikovaní. Má v sebe charakteristické malé otvory, ktoré červ vŕtal do dreva. Červeného gaštanu je vonku len obmedzené množstvo. Nie je ľahké sa k tomu dostať a je cenný pre svoj rustikálny vzhľad. Tieto dvere sú červeno-gaštanové.“

Kĺzne rukou po každých dverách a oceňuje zostarnutý povrch.

„Ďakujem za ne. Vieš, ako veľmi milujem regenerované drevo. Tieto sú úžasné. Toto je najlepší darček, aký som kedy dostal.“

Jeho vďačnosť sa ma dotýka viac, ako môžem povedať. Stratím reč, ako sa mi v hrdle urobí hrča. Doširoka roztvorím ruky a on do nich vojde a na odpoveď ma objíme rukami.

Nos mi vtláča do krku a potom zašepká: „Dala si mi drevo. A na oplátku ja dám nejaké tebe.“ Zasmejem sa a začujem aj jeho smiech.

„Si pripravený ísť do toho kurevského paláca?“ Pýtam sa.

Vydriapeme sa hore po rebríku a po ďalšom rýchlom a zaparenom kotúľaní sa v sene si ľahneme do náručia a rozprávame. Hovorí viac o svojom detstve a o tom, ako ho rodičia poslali na internát.

„Myslím, že nechceli mať so mnou nič spoločné. Nechali to urobiť niekoho iného. Spočiatku som bol taký nasratý a bitky sa stupňovali. Ale potom som stretol svojich priateľov.“

„Prescott a Harrison?”

„Áno. Ide o to, že som vtedy svojich rodičom tak veľmi nemal rád, že som sa kedykoľvek vzbúril. Chcel som pozornosť - akúkoľvek, dobrú, alebo zlú. Nakoniec som bojoval so správnym dieťaťom - Prescottom Beckhamom. Aj keď som sám vyprovokoval bitku od neho, ukázalo sa, že to bola tá najlepšia vec.“

Weston a Prescott sa zrejme dostali do veľa problémov. Prescott si viackrát podal Westonov zadok na striebornom podnose, a tak začalo priateľstvo medzi nimi tromi.

„Po nedávnom utrpení s mojím otcom som s nimi hovoril. Vedia, ako sa ku mne dostane. Ale súhlasili, že som to riešil jediným možným spôsobom. Prescott, ten drsnejší z tých dvoch, povedal, že nech sa pojebe ten blbec. Harrison, ktorý je trochu rafinovanejší, uviedol, že je čas s nimi zrušiť kontakty. Obaja sa zhodli, že otec mal namiesto penisu vagínu a nikdy sa nesprával ako muž. Aj tak je koniec.“

Pri rozprávaní som sa hral s kúskom jeho vlasov. Hovorím: „Znejú ako skvelí chlapci, skôr ako bratia.“

„Áno, sú to skvelí priatelia, ale nie vždy mali najlepší vplyv. Spočiatku sme boli len skupina malých sračiek, ktorá sa navzájom bila, ale ako sme starli, veci sa zmenili. Harrison bol asi najlepší z nás, aj keď vytiahol niekoľko vlastných problémov. Nemôžem ospravedlniť nikoho z nás, okrem toho, že sme boli v prdeli, keď sme boli mladí. Som rád, že tie dni sú už za mnou.“ Pokrúti hlavou a dodáva: „Boli obzvlášť zlí, keď išlo o dievčatá. Nenávidela by si ich.“ 

„Robili veci ako mne Joseph Carmichael?“

„OH do pekla, nie! Využívali dievčatá, ale neboli zločinci. Boli to hrozné flirtovania. Využívali dievčatá na sex, domáce úlohy a ďalšie typické veci pre dospievajúcich chlapcov. Neboli typom pobozkaj a povedz, a boli vždy vopred. Dievčatá vedeli, do čoho idú. Takisto so mnou. Nikdy som nikomu nedával falošné sľuby. Najhorší však bol Prescott. Mal posratý život, ako ja.“

„Stredná škola je obrovská mučiareň, kde niekto prežije a niekto nie.“ Keď na to myslím spätne, strasiem sa.

„Áno. Chcel by som dostať do rúk Carmichaela.“

Chytím ho za ruku a stisnem. „Nestojí za to. Čo ťa teda prinútilo prestať sa biť?“

„Harrison a Prescott sa na mňa jedného dňa spojili. Vybili zo mňa to hovno.“ Keď ho idem prerušiť, zastaví ma rukou. „Zaslúžil som si to. Aj keď to boli kreténi, neboli to on. kto vyvolával bitku. To ja. Posadili ma a začali sme sa rozprávať. Veci sa mi začali sypať z úst.“

„Bol si taký zlý?“ Vyzerá na to.

„Hľadal som pozornosť na všetkých nesprávnych miestach.“

„Som rád, že som ťa stretol v tejto životnej etape.“

„Keby som ťa vtedy stretol, zmenil by som sa. Už vtedy by som v tebe rozpoznal niečo výnimočné.“

„Och, pretože som  „špeciálna“, čo?“ Vyťahujem prsty na citáciu do vzduchu.

„Určite.“

Rozprávame sa dlho do noci a možno oveľa dlhšie , než sa zobudím v jeho náručí. Sme zabalení v paplóne, ako lyžičky spojený, on svojou prednou časťou k môjmu chrbtu a hrubá erekcia sa mi tlačí do zadku. Húpa sa proti mne a ja si dávam kolená čo najviac k hrudníku, natiahnem sa medzi nohy, aby som ho zasunula dovnútra.

Jeho dych zohrieva moju zadnú časť krku, keď ma jeho paže stiahnu bližšie k sebe. Jeho boky preberajú rytmus a hojdajú sa dovnútra a von, keď jeho prsty hľadajú môj klitoris.

Pritláča mi bozky na krk, keď sa stupňuje plnosť vo mne, a potom zamrmle: „Stlač si bradavky, Special. Chcem cítiť, ako sa zvíjaš. Tvrdo ich potiahni.“

Nie som si istá, či jeho palec, alebo prst, ktorý sa malým krúživým pohybom hýbe na mojom klitorise, a ohromujúca kombinácia všetkých vnemov ma dostane cez okraj, keď kričím jeho meno. Keď sa urobí, pulzuje vo mne jeho teplo.

Roztiahne ruku na mojom podbrušku a hovorí: „Milujem ťa mať bez kondómu.“

Otočím hlavu, aby som ho pobozkala. „Vieš koľko je hodín?“

Pozrie na hodinky a povie: „Áno, je šesť tridsať.“

„Čo! Och, kurva, kurva, kurva. Cody je už hore. Jebne ma.“

„Práve som to urobil, zlato.“

„Nie, musím ísť.“

Vyskočím, bežím k rebríku, ale potom zastavím a šprintujem späť. Náhodne si natiahnem oblečenie a hovorím: „Vyzerám dobre? Mám nejaké seno vo vlasoch?“

Sadne si a hovorí: „Si v poriadku.“

Potom idem, ale otočím sa späť. „Čo robíš? Vstavaj! Musíme ísť!“

Vstáva, ale pohodovým tempom.

Chytím ho za ruku a ťahám za ňu. „Poď.“

„Spike, došlo im, kde sme. Nie je dôvod sa ponáhľať.”

„Nepoznáš Codyho. Môže tu byť každú sekundu a čo poviem, ak ťa nájde nahého?“

Weston stojí a, môj bože, chcem sa na tomto mužom pásť. Ale nie je čas. Oblieka sa a celý čas kráčam rýchlo.

Keď prídeme dovnútra, Cody sa rozbehne k nám, keď nás zbadá, povie: „Kde si bola? Ježiško tu bol a nenechal mi ani list, Honey B.“