ASO - 27. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Weston

Nepovedať Special, že som novým vlastníkom budovy, môže byť nesprávne, ale môj inštinkt mi hovorí, aby som to nerobil. Po rozhovore, Jeb súhlasil, takže dúfam, že nebude naštvaná, keď to zistí.

V sobotu ráno som v kancelárii a pracujem na zostavovaní plánov, keď mi zazvoní telefón.

„Jeb, čo pre teba môžem urobiť?”

„Mám nejaké novinky o A Special Place.”

„A?”

„Special chce miesto zmeniť do športového baru . Bol to vlastne Codyho nápad.”

To ma rozosmeje. „Povedz mi o tom.“

Keď skončí, som viac ako nadšený. „Žiadne športové bary v okolí?“

„Skúmala to a aj mňa to prekvapilo. Myslím, že oblasť nie je zameraná na tento druh zábavy. Je to trendy.“

„Nemyslíš si, že by sa to mohlo pokaziť?” Pýtam sa.

„Ani nie. Každá štvrť potrebuje športový bar. Táto oblasť žiadny nemá. Vymenuj niekoho, koho poznáš, kohokoľvek, kto nemá rád šport - najmä mužov. Zistil som aj niečo iné. Najväčšou rastúcou skupinou fanúšikov profesionálneho športu sú ženy.“

„Zaujímavé. Chcel som práve povedať, že väčšina žien sa o šport nezaujíma.“

„Súhlasil by som s tebou, ale vyzvem ťa, aby si prišiel do športového baru a skontroloval dav.“

Dostal ma. Asi by som to mal urobiť.

„Special má niekoľko skvelých plánov, Weston. Je nadšená, aj keď je tiež nervózna z toho, že do toho vrazí toľko peňazí, ale myslím si, že urobí dobre.“

Bubnujem prstami po stole, zaujímalo by ma, koľko týždňov budeme na stavbe. „Dovoľ mi, aby som s chalanmi skontroloval, kedy skončíme opravu. Keď si volal, hovoril som s prenajímateľom.“

„Ešte jedna vec. Bude potrebovať konzoly na stenách pre televízory a odborníka na zvukový systém.“

„To nie je problém. Internet, kábel alebo satelit. Bude potrebovať všetky športové balíčky.“

„Je si toho vedomá.“ Zasmeje sa. „Utratila toľko peňazí, myslím, že jej dúhovky sa zmenili na znaky dolárov, ako tie emodži.“

Snažím si to predstaviť, ale nedokážem vidieť nič iné iba je krásne oči. „Môžeš jej to vyčítať? Vždy sa bojí o peniaze pre Codyho.“

„Áno, viem. A Special Place by mohol dostať licenciu, alebo také niečo.“

„Jeb, ty tomu úprimne veríš?“

„Áno. Ma to niečo, čo iné miesta nemajú, Má to tému.“

„Mmm. Možno máš pravdu.”

„To mám. Počkaj a uvidíš” Jeb sa zdá presvedčený.

„Ozvem sa ti ohľadom stavby a času.”

Spojím sa s ľuďmi, ktorí pracujú, a požiadam o časovú os. Majú plány. Navrhoval som si ich sám. Budú pridané výstuže, takže aj keby narazilo auto, nemohlo by preniknúť cez oceľový nosník prebiehajúci po oboch stranách. Áno, výrazne to zvýšilo výdavky, ale z dlhodobého hľadiska to bude stáť za to.

Dokončujem svoju prácu a smerujem do A Special Place. Chalani pracujú sedem dní v týždni na striedačku. Teší ma pokrok, ktorý dosiahli. Exteriér je takmer hotový, a ako náhle to bude hotové, vnútro pôjde rýchlo. S Jebom sme sa rozhodli, že necháme barový pult tam kde je. Už dokonca označil, kde by mali byť zavesené televízory.

Pri odchode sa ubezpečujem, že vzduch je čistý, pretože nechcem, aby ma Special videla prichádzať, alebo odchádzať. Zaparkoval som za rohom, tak bežím k svojmu nákladnému autu a smerujem domov. Cestou tam jej volám. Stále je u Mimi.

„Máte záujem ísť neskôr na večeru?“

„To by bolo pekné.“ Znie šťastne a môžem len predpokladať, že je to kvôli baru.

„Výborne. Vyzdvihnem ťa okolo siedmej. Môže byť?“

„To je perfektné. Budem u Mimi.“

„To som si myslel.“

„Nevadí ti to? Môžem prísť autom,” pýta sa.

Nadýchnem sa, „Special, absolútne mi to nevadí. A vieš, že rád uvidím Mimi a Codyho.”

Odfrkne si. „Len chceš, aby ťa mi Mimi obchytkávala.”

„Aj to.” Ukončím hovor, než môže pridať čokoľvek iné.

Hneď, ako ukončím hovor, zavolá mi kamarát advokát. Keď odpovedám, povie mi, že má dobré správy.

„Čoskoro bude vyplatenie poistenia nášho klienta a taktiež sa usilujem o maximálnu náhradu škody pre Special. Mala by z toho vidieť minimálne pár stotisíc.“

„To je skvelé. Poviem to Special. Kedy sa to dostane pred súd?“

„Nebude súdny proces. Vyrovnajú sa. Hneď, ako začuli, že žaluje, začali sa hádať. Vyrovnávajú sa s poisťovňou, ktorá budovu kryje, a tiež s Jebom. Hneď ako zistím podrobností, dám ti vedieť.“

Keď vystúpim na farmu, je tma a padá jemný dážď. Šoférujem nákladné auto, pretože mám tu všetky svoje veci. Našťastie, Special nie je typ dievčaťa, ktorej by vadilo, že jazdí na pickupe. Tiež som sa ubezpečil, že všetko, čo sa týka baru, je namiesto môjho nákladného auta v mojom byte. Chcem to tajiť.

Cody mi otvára dvere a podáva mi ruku. „Ahoj, pán Western. Ako sa dnes máš?“

„Mám sa dobre a ty?”

„Dobre. Aj Honey B. Bude dávať futbalové lopty do jej baru.”

„Futbalové lopty?”

„Cody,“ hovorí Special, keď sa objaví z chodby. Vyzerá prekrásne v čiernych rifliach, čiernych čižmách a sivom svetri.

„Ahoj.“ Pobozkám ju na líce. To, čo chcem urobiť, je schytiť ju a šukať. Sakra, vonia dobre. Som si kurva istý, že môj vták práve zakňučal.

„Ahoj, Weston. Dnes večer vyzeráš dobre.“

„Ďakujem, Mimi. Ty tiež.“

Mimi ma potľapká po ruke a ponúkne mi sladký čaj.

„Nie ďakujem. Rezerváciu máme o pol siedmej, takže by sme mali radšej ísť. Možno nabudúce,“ hovorím. Potom odprevadím Special k nákladnému autu.

Keď ideme, Special hovorí: „Mimi sa do teba v podstate zamilovala.“

„Je najlepšia. Nevieš, aké máš šťastie.”

„Viem. Je veľmi špeciálna. To ona by sa mala tak volať. Nie ja.”

„Nesúhlasím. Si rovnako špeciálna ako ona.“ Siahnem po jej ruke. „Mimochodom, vyzeráš nádherne.“

Stisne mi ruku.

„Mám skvelú správu. Vyzerá to, že opilec, ktorý narazil do tvojho miesto, má dostatočné poistenie na to, aby si dostala peknú sumu. Môj priateľ povedal, že to ani nepôjde pred súd. Zdá sa, že spolu s tvojim prenajímateľom vyrovnávajú škody Jebovi a účty za lekársku starostlivosť. Celkovo asi získaš pár stotisíc.“

„Ani náhodou!”

„Áno. Keby niečo od teba potreboval dá nám vedieť.”

Pri večeri mi hovorí o svojich plánov s A Special Place.

„Zbláznila som sa. Viac ako obvykle.”

„Ale robila si si prieskum však?”

„Áno. Ale neutratila som toľko peňazí, odkedy som otvorila bar.”

„A pozri čo sa stalo. Okrem toho dostaneš peniaze na vyrovnanie.”

Odloží strieborný príbor a pýta sa: „Prečo vo mňa tak veríš?“

Keď si utriem ústa obrúskom, poviem: „Máš úžasnú pracovnú morálku, tvoji zamestnanci ťa milujú, jedlo varíte výborné a tvoja poloha už nemôže byť lepšia. Vytvorila si vzorec úspechu. Čo viac by som mohol chcieť, alebo potrebovať, aby som veril v tvoje podnikanie?“

Jej ruka sa dotkne mojej a ona hovorí: „Ďakujem. Znamená to veľa, vedieť, že vo mňa veríš.“

„O tom nikdy nepochybuj.”

Večera končí a ja sa jej pýtam, či by chcela vidieť môj byt.

„Rada by som.“

„Je to veľmi odlišné od skladu, len aby si vedela.“

„Očakávam to. Si rozmaznaný bohatý chlapec, nie?“ Žmurkne na mňa.

Jazdíme dvadsať minút, kým sa dostanem k mojej budove a zaparkujeme v garáži. Keď prídeme na určené miesto, povie: „Ach, tu je to nablýskané auto.“

„Áno, priamo na svojom obvyklom mieste, úplne osamelé.“

Smeje sa. „Rozprávaš sa, akoby malo pocity.“

„Myslíš, že nie?“

Keď kráčame k výťahu, udrie ma päsťou do ruky. „To nie je také zlé. Vždy som si myslela, že žiť v jednom z nich bude bolesť v zadku. Vieš, obchod s potravinami by si mal veľmi ďaleko a musel by si nosiť veľa tašiek.“

Pozerá na mňa a moje líca sa zahrievajú. Nevedel by som, pretože mám ľudí, ktorí to za mňa všetko robia.

„Pane Bože. Však si nikdy nebol nakupovať v potravinách?”

Dlane sa mi dvíhajú do vzduchu. „Priznávam, vinný. Mám pár ľudí, ktorí sa tu o mňa starajú.“ 

„Pár? Nie jeden, ale pár?”

„Uh, áno,“ poviem a skloním hlavu. „Mám Almu, ktorá sa venuje vareniu a praniu bielizne, a potom Leonu, ktorá upratuje a robí ďalšie veci, napríklad nakupuje.“

„Bože , nemôžem tomu uveriť. Jedna nestačí?“

„Nejde o to. Ani jedna z nich nechcela pracovať na plný úväzok, a tak som im to rozdelil.“

„Áno, správne.“ Lakťom ma pichne do rebier.

Vystúpime z výťahu a kráčame dolu k môjmu bytu. Keď ju pustím dovnútra, obávam sa, čo si myslí, ale musí vidieť, ako žijem.

Prvá vec, ktorú urobí, je, že zamieri k skleneným oknám s výhľadom na mesto. Je to dosť fenomenálne.

„Waw. Toto je fantastické.”

„Áno, kvôli tomu tu žijem. Pokojne sa rozhľadni po byte.”

Blúdi z obývacej časti do kuchyne, ktorá je otvorená. Kuchyňa je moderná a má zo všetkého najnovšie a najlepšie veci.

„Mimi by sa tu zbláznila.“

„Niekedy by sme ju sem mali zobrať. Aj Codyho.”

Zamysleným pohľadom sa otočí ku mne. „Ešte na to nie som pripravená.“

Prstom ťahá po kamennej doske a prechádza z kuchyne do jedálenského kúta. Mám veľký stôl, pre dvanásť ľudí. (Netuším prečo, pretože tu nikdy nie som, okrem toho, že raz tu ostali chalani na večeru.) Z kuchyne je chodba, ktorá vedie do spální. K dispozícii sú tri, každá s vlastnou kúpeľňou. Najprv putuje do dvoch hosťovských izieb a nakoniec do hlavnej. Jedna stena je celá presklená, rovnako ako obývacia izba a jedáleň.

„Nemám slov. Nikdy som nič také nevidela.“ Pohybuje sa cez dvere, ktoré vedú do skrine. Bol postavený ako jeho a jej. Keďže tu nie je žiadna ona, polovica je prázdna.

„Táto skriňa je väčšia ako môj byt.“

„Preháňaš .“

„Nie, nepreháňam. Je to obrovské. Nikdy som nevidela skriňu, ktorá by obsahovala toto všetko. A stojany na topánky.“

Usmievam sa, ale zároveň dúfam, že ju to nevydesí.

Keď vychádza, pýta sa: „Žiadna kúpeľňa?“

„Je hneď tam.“ Ukazujem.

„Neviem, ako som to minula.“ Zamieri k dverám a ja viem, že bude ohromená.

„Sakra, tvoja vaňa je ako bazén.“ Zamieri prstom a povie: „Pozri. Len sa na to pozri.“

„Pozerám. A nie je to bazén. Je to vaňa.”

„Special, ak chceš pokojne ju vyskúšaj.”

„Och, ja ... možno inokedy.“ Potom sa presunie do sprchy a jej čeľusť klesne. „Používaš túto vec každý deň?“

„Iba ak sa chcem kúpať.“ Smejem sa.

„Toto nie je sprcha. Je to miestnosť. Má dva sprchovacie kúty. Kto potrebuje dva?“

„Ja, keď som veľmi špinavý.“

Prižmúri oči a hovorí: „Viem si predstaviť.“ Potom jazyk strká dovnútra líca. „Koľko žien si sem priviedol?“

Táto otázka ma vyvedie z miery. Priviedol som sem ženy, ale veľmi málo. A žiadna z nich nebola v tejto kúpeľni.

„Takže si myslíš, že používam toto miesto, aby som si urobil tie zárezy do opasku?“ Nemôžem udržať úsmev.

„No, určite by to na nich urobilo dojem.“

„Urobilo to dojem na teba? Pretože ty si jediná, na ktorej mi záleží.“

„Áno, ale ospravedlňujem sa. Nebolo pekné sa to opýtať, však?“

„Special, môžeš sa ma opýtať na čokoľvek chceš. Neurazím sa. Ale na oplátku mi musíš dovoliť to isté. Môžeme tento rozhovor presunúť do obývačky, aby sme mohli sadnúť a rozprávať sa?“

Cestou sa zastavíme v kuchyni a každému z nás nelejem pohár vína. Sedíme blízko seba, ale oproti tak, aby sme si navzájom videli do tváre.

„Viem, že si myslíš, že som hráč, a nie som si istý, ako to zmeniť. Aj keď pripúšťam, že moja reputácia nebola v minulosti najlepšia, už ním nie som. Je pravda, že ma prenasledujú ženy, ale nejde im o mňa. Ide im o môj bankový účet.“

„Ako to môžeš povedať? Prečo by nemali ísť po tebe?“

„Pozri sa na mňa, Special. Ty a ja sme vystrihnutí z rovnakého plátna. Nezhodujem sa s formou typického dediča. Pozri sa na moje vlasy, môj atrament, spôsob, ktorým sa najradšej obliekam, nákladné auto, ktorým jazdím.“

„Ale tvoje luxusné auto.“

„Kúpil som to z rozmaru.“

„Tvoje hodinky.“

„Bol to dar. Väčšinou si ich beriem iba do práce, alebo keď viem, že stretnem svoju rodinu. Najradšej mám kožené manžety a čižmy. Úprimne si myslíš, že niekto ako Evelyn, chce skutočne mňa?“

Special nehovorí ani slovo, iba na mňa hľadí s jemnými očami.

„Dala by prednosť niekomu, kto nosí Gucciho alebo Armaniho, kto má vlasy rafinovane upravené produktmi, kto sa každý deň holí a je v obleku a kravate. Ja ich nosím preto, že musím, nie preto, že mi je v nich pohodlne.“

Prisunie sa ku mne a poviem: „Myslím, že si dokonalý, taký aký si.“

Jej ruka je blízko, tak ju vezmem a pritlačím pery na jej zápästie. „A ja si myslím to isté o tebe. Teraz mi povedz, prečo je pre teba tak sakramentsky ťažké niekomu veriť.“