ASO - 4. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Special

Moja Vespa sa rúti po príjazdovej ceste k starej farme. Šteká pes, ktorý sa ku mne rozbehne a krúti chvostom. Vlastne sa jej vrtí celý zadok. „Ahoj, Mokey, ako sa máš dievča?” Poškrabem ju za ušami, kde je jej obľúbene miesto. Jej sivo tmava hlava sa trie o moje stehno a v duchu rátam jej vek. Pätnásť. Mala som osem, keď sme ju dostali. Na psa už je stará, ale napriek tomu, že sa hýbe pomaly, je stále silná.

Mokey ma nasleduje na prednú verandu do domu.

„Spesh, nechala si vojsť dovnútra toho starého páchnuceho psa” Akoby moja babička mala šiesty zmysel, pokiaľ ide o tohto psa.

„Je stará, Mimi, potrebuje odpočívať vo vnútri.”

„Mokey nerozozná medzi domom a stodolou. Je to hlúpy starý pes”

„Možno, ale je to môj starý hlúpy pes.”

„Nie nie je. Ona je moja,” kričí piskľaví hlas zo zadu z domu.

„Cody! Ako to ide, môj chlapček?”

„Dobre, ale Mokey povedala, že teraz je už moja.” Moje srdce sa stisne pri zvuku jeho maličkého hlasu. Skloním sa, aby som ho silno objala, jeho tmavé kučery ma pošteklia na tvári. Cody bude mať šesť rokov a celý svet mu patrí, alebo si to aspoň myslí. Vždy keď sa pozriem do jeho karamelových očí, takmer sa mi pod ťarchou bolesti zlomí srdce, keď znova a znova zažívam stratu jeho matky. Sasha by bola na neho hrdá.

„To povedala?”

Jeho hlavička sa hojdá hore a dole. „Áno. Minule v stodole. Chcem, aby so mnou spala. Aby sa ku mne nedostali príšery..”

„Tu nie sú žiadne príšery, ale je dobrý nápad aby Mokey s tebou spala.”

„Spesh, neopováž sa mu dávať takéto nápady do hlavy,” Mimi kričala z kuchyni. „Nehovor mu, že je v poriadku ak Mokey spí vo vnútri.”

Cody sa na mňa pozrie a mi si zarazíme päsťami. Potom poviem. „Vieš, čo veľký chlapče, prečo nejdeš vonku a trošku sa nezahráš? Ale nechoď ďaleko, dobre?”

Vybehne z predných dvier a ja mierim do kuchyne.

Mimi je pri sporáku ako zvyčajne. Objímem ju a pobozkám. Nie je nič lepšie, ako objatie od Mimi.

„Meškáš, Honey Bear.” To je moja prezývka, pretože povedala, že som sladká ako med. Chodila som domov zo školy uplakaná ako malá, pretože ma nemilosrdne podpichovali mojim menom. Moja idiotská matka nikdy nepomysela na dôsledky, ktoré bude mať moje meno Special. V škole to bolo „Special T” alebo „Špecialita dňa”, alebo „ty si myslíš, že si špeciálna čo?” Potom pridala, „Oh samozrejme, že si!” A potom začal smiech.

Mimi prosila moju matku, aby zmenila moje meno, ale odmietla, povedala, že som najšpeciálnejšia vec, akú kedy videla. Bola hlupaňa, iba to na to môžem povedať.

Konečne keď som dospela, súhlasila s tým, ale nikdy nebola dlho okolo, aby sa to zmenilo. Keď som mala 18, vykašlala som sa na to. Pozerám sa na to tak, že som Špeciálna za všetko, čím som si prešla. Takto som sa dostala k tetovaniu. Moje prvé tetovanie som si urobila na osemnáste narodeniny a hovorí, „Som Speshial,” v najúžasnejšom písme na strede chrbta. Vyhláskovala som to takto, pretože najbližší ma prezývajú Spesh a takto to Sasha vyhláskovala do poznámok, ktoré sme robili v škole. Mimi z toho nebola nadšená, ale pochopila môj dôvod. Keď som si dávala ďalšie tetovania, uvidela som sklamanie v jej očiach. Potom čo som jej vysvetlila, že umením vyjadrujem svoje pocity, to konečne akceptovala. Teraz sa na ne pýta a je zvedavejšia, ako čokoľvek iné.

„Prepáč, že meškám. Mala som malý problém, o ktorý som sa musela postarať.”

„Problém?” Mimi sa spýta.

Mávnem rukou a poviem, „To nič nebolo.”

Žmurkne na mňa a hovorí, „Muselo to byť viac ako nič.”

Táto žena je médium, prisahám. Takže som jej povedala o opitom Westonovi. Plesne sa o nohu a rehoce sa. „Oh môj Bože. Môžem vidieť tvoj výraz, keď sa spýtal či mu vyperieš košeľu.”

„Viem. Kto to robí?”

„Poviem ti kto, boháči. Honey Bear, on je pravdepodobne zaistený na celý život.”

„Myslíš? Správal sa, akoby to miesto vlastnil. Prisahám, Mimi, muži sú smiešni.”

Zasmeje sa. „Nebuď taká krutá. Niektorí z nich sú aj dobrí, ale veľa z nich sú dobrí len na jednu vec, a niekedy nie sú dobrí ani na to.”

„Mimi!”

„Je to pravda, Honey Bear. Tvoj Grampy bol úžasný muž —až na ojedinelé prípady, kedy veľa pil a potom nemohol, veď vieš. Dávaj pozor na mužov, ktorí obľubujú alkohol. Je to v poriadku, keď sú mladý, ale potom keď zostarnú s ich—”

Držím dlaň a hovorím, „To stačí. Nechcem viac počuť. Dievča môže zvládnuť len niečo.”

„Ale no tak. Už si dospelá žena. Prestaň sa správať ako 12-ročná. Nie je to prvýkrát, kedy o tom počuješ..”

„Ale ty si moja starká!”

„Čo? Myslíš, že ja som také veci nerobila?” Smeje sa. „Ako si myslíš, že prišla na svet tvoja mama?”

Zakrývajúc uši hovorím, „Idem von za Codym, tam je bezpečne.” Keď vychádzam zadnými dverami môžem počuť smiech. Je to bystrá staršia pani, to je isté. Nie je ešte taká stará byť starkou. Ale moja mama bola vlastne sama dieťa, keď ma mala.

Je to divné. Nikdy nemyslíme na rodičov, alebo starých rodičov ako to robia. Prebehne mnou chvenie. Ugh, už len tá myšlienka. A moja matka. Zaujímalo by ma, s akým číslom je teraz. Prestala som počítať na 22. Dobre, že už nemôže mať deti, inak by ich tu behalo asi tucet.

„Cody? Kde si?” Skenujem predný a zadný dvor, kráčam k stodole, miesto, ktoré miluje, ale má rozkaz nechodiť tam pre nebezpečné nástroje vo vnútri. Keď otvorím so škrípaním dvere, vo vnútri je ticho. „Cody, chlapče, si tu?” Žiadna odpoveď. Vyrážam späť von a pozerám smerom k stromu, ktorý hraničí s pozemkom. Vie, že tam nemá ísť. Nepozná cestu po lese a mohol by sa stratiť. Ale nikde ho nevidím. Sakra.

S rukami vedľa úst a kričím tak hlasno, ako len viem: „Cody?“ Toto opakujem niekoľkokrát. Musí to znieť ako poplach, pretože sa objaví Mimi.

„Kde je?”

„Neviem a nepáči sa mi to.“ Preskenujem dvor a dlhú cestu , prehrabávam veci, hľadám cudzie vozidlo, alebo znamenie, že tu niekto bol.

„Sakra, nemala som ho nechať ísť samého.“ Úzkosť mi zafarbí tón.

„Neobviňuj sa,“ hovorí Mimi. „Neposlúchol ťa. Okrem toho je zvedavý. To je to, čo deti robia. Som si istá, že je blízko. Celý čas hrá vonku sám.“

„Nemôžeme si dovoliť, aby bol zvedavý. Idem skontrolovať les. Mám zvláštny pocit, že tam išiel. „ Pokračujem v šprinte a kričím jeho meno.

Keď sa dostanem k hranici stromu, skontrolujem lístie a uvidím, či môžem zistiť, kam mohol ísť. Nie sú tadiaľto vedené žiadne skutočné chodníky, aj keď existujú oblasti, ktoré sú menej husté a umožňujú ľahší prechod.

„Cody!“ Kde si?“ Ešte párkrát zavolám, keď ho začujem kričať. Kurva. Bežím smerom k jeho hlasu a strhávam vetvy z cesty. „Cody!“ Povedz mi, kde si. Idem.“

Sprevádza ma ticho. Keď sa tlačím dopredu, kričím jeho meno znova a znova. Niečo mi hovorí, že som blízko. Predo mnou je potok, v ktorom som sa hrávala, a mám tušenie, že je tam. Keď tam prídem, sedí pri vode. Zavolám jeho meno, ale on sa nehýbe. Keď sa blížim, chápem prečo. V blízkosti je had a vystrašilo ho to.

Keď sa priblížim, jeho zakňučanie ma takmer zlomí. Maličká slzami ošľahaná tvár, ktorá sa pozerá hore ku mne, mi toľko pripomína Sasku, až sa mi zatají dych. Potom ma však zaujme pohyb po jeho pravici. Teraz, keď sa na hada lepšie pozriem, som si uvedomila, že je to had, alebo vodný mokasín. Môžu byť veľmi agresívni a je príliš blízko.

„Zostaň veľmi pokojný, chlapče a nehýb sa,“ zašepkám. Títo hadi sú jedovatí, ale nie smrteľní ako chrastítka. Ak ich necháte nerušene, zvyčajne vás neobťažujú. Nie som si však istá, čo sa stalo pred mojím príchodom, a nebudem strácať čas. Mojím cieľom je dať čo najväčšiu vzdialenosť medzi hadom a nami.

„Cody,“ zašepkám. „Idem ťa vyzdvihnúť a utekám. Keď to urobím, drž sa ma so všetkým, čo máš. Dobre?“

Prikývne. V mysli počítam do troch a vzlietam ako divoký mustang. Vetvy sa trhajú pri mojej tvári a našich rukách. Codyho prsty zovrú moje tričko a kúsok mojich dlhých vlasov, pričom mám pocit, že ich vytrhne pri korienkoch. Keď sme vtrhli na mýtinu, môj pulz sa rozbúchal, akoby mi prasklo na krku.

„Honey Bear, stále nás had prenasleduje?“ Jeho hlas prerazí vánok.

Keď sa rozhliadnem, ponorím sa do bezpečia. Spomaliac svoje kroky na chôdzu a poviem: „Nie, myslím, že sme toho starého hada nechali dole pri potoku. Nedostal ťa, však?“

„To nie, ale myslel som si, že ma uhryzne. Zachránila si ma.“

„Čo sa vám dvom stalo?“ Spýta sa Mimi, keď sa priblížime k domu, dvíhajúc jej ruky.

Keď to vysvetľujem, vrhne sa na neho „A preto ti hovoríme, aby si neopúšťal dvor, mladý muž.“

Cody, ktorého som položila, aby išiel po vlastných, zvesí hlavu. „Chcel som sa hrať tak, ako to hrajú veľkí chlapci.“

„Akí veľkí chlapci?“ Pýtam sa.

„Tí v škole.“

„Nebuď ovcou, kámo.“ Buď vodcom. A keď si v lese, musíš mať oči a uši otvorené pre skryté nebezpečenstvo.“

„Áno pani. Mimi, kedy bude večera pripravená? Z toho úteku pred hadom som vyhladol.“

S Mimi sa na chvíľu na seba pozeráme, potom poviem: „Hej, počkaj chvíľu. Ak si pamätám, tak len ja som behala.“

„Áno, Honey Bear, ale moje prsty sú extra unavené, pretože museli tvrdo pracovať, aby na tebe udržali.“ Stále je vystrašený. Počujem to v miernom chvení jeho hlasu.

„Aha, chápem. Si hladný, pretože, tvoje prsty tak tvrdo pracovali,“ hovorím.

Jeho hlava sa hojdá hore a dole tak rýchlo, až sa mi pri sledovaní točí hlava.

„Potrebujem nejaké Mimine zemiaky, aby už neboli unavené.“

„Mimi? Varila si dnes zemiaky?“ Pýtam sa.

„Vieš, že áno. Poďme jesť.“

Zvyšok nášho dňa trávime v pokoji a pohode. Pozeráme Levieho kráľa  a potom malého chlapca okúpem a uložím do postele, než sa vydám domov.

Keď odchádzam, pripomínam Mimi náš plán. „Vieš, čo robiť, ak sa niečo stane.“

„Najskôr zavolať na 911. Potom tebe. Potom sa ukryť do pivnice.“

„Áno, a zapni domáci alarm a alarm na ceste, ktorá vedie k domu, keď odídem.“

„To robím stále. Príliš sa trápiš. Sú to už tri roky. Už by sa niečo stalo.“

„To nevieme.“ Vieme iba to, čo ju to stálo, a nechcem, aby musel platiť aj on.“

Keď vychádzam z predných dverí, Mimi hovorí: „Prajem si, aby si mala auto. Tá vec, ktorou jazdíš, ma znepokojuje na smrť. Je to nebezpečné.“

„Je to rýchle a bezpečné a dostane ma to tam, kam potrebujem. Milujem ťa, Mimi. Po príchode domov ti pošlem SMS.“ Pošlem jej pusu, naskočím na Vespu a odchádzam. Niekoľkokrát počas jazdy domov mám pocit, že ma niekto sleduje, ale potom sa zhasnú svetlomety. Je to pravdepodobne moja príliš farebná predstavivosť. Udržiavať Codyho v bezpečí je práca na plný úväzok, ktorá zo mňa urobila bojka. Ale urobím všetko preto, aby som ho ochránila a pre pamiatku Sashy.