ASO - 12. kapitola

Překlad: Lenka

Kor.: Irenka

Weston

Pípanie, ktoré ma zobudilo mi ide poriadne na nervy, až kým moje oči nepristanú na zdroji. Aha, kurva. Som v nemocnici. Matne si pamätám, ako ma sem doviezla Special a hovorila s lekárom. Mám pocit, že hlavu mám veľkosti gigantickej tekvice, ktorá sa pripravuje na prerezanie. A môj zadok - do riti, horí a pulzuje, akoby mi niekto vrazil rozžeravený kôl hlboko do zadku. Potom mi to dôjde. Potrebujem odtiaľto vypadnúť, aby som sa mohol ukázať v práci. Ale keď sa pokúsim pohnúť, je očividne, že som ako šteňa pripútané k plotu, ibaže mám viac ako jedno vodítko - v ruke mám hadičku. Čo sa to sakra deje? Zdvihnem plachtu potlačím krik, keď vidím, ako mi z vtáka vychádza hadička. Čo to kurva! Ježiš, tá sračka ma desí viac ako čokoľvek iné. Čo sa do pekla stalo môjmu vtákovi? Nájdem tlačidlo na zavolanie sestry a začnem z neho vyrážať život.

„Môžem Vám pomôcť?“ Cez malú skrinku na volanie prichádza hlas.

„Áno, určite môžete!“ Pípanie sa zblázni.

 

„Aký máte problém, pane? Je všetko v poriadku?“

Čo mám povedať? Čo mám dopekla s vtákom? „Hm, môže sem niekto prísť, prosím?“

„Chvíľku vydržte, pane.“

Kurva, môj vták nemusí vydržať ani chvíľku! „Dobre, ponáhľajte sa.“

Dvere sa otvoria a ja sa chystám vyskočiť z kože, keď sa pozriem a vidím, že sú to Special a Jeb. Do riti.

„Hej, pozri, kto je hore,“ hovorí Special s úsmevom. Normálne by som bol rád, že ju vidím a môj vták ešte viac,, ale momentálne sa príliš obávam, že to zmodrie, alebo niečo rovnako ohavné, takže iba krútim prstami. „Cítiš sa lepšie?“ pýta sa veselo.

„Hm, ani nie.“ Môj hlas znie - vysoko a roztrasene. Takto znie hlas človeka, ktorého vták sa rozpadáva? Bože, kde je tá sestra? Chcem sa pozrieť na svojho vtáka a zistiť, či je na ňom nepekný odtieň, ale nemôžem so Special v miestnosti.

„Si v poriadku? Vyzeráš vydesene.“ Venuje mi zvedavý pohľad.

Kurva hej, mám strach, chcem povedať, ale namiesto toho zovriem pery a iba pokrútim hlavou.

„Pane bože, potrebuješ lieky proti bolesti? Môžem zavolať sestričku,“ hovorí Special a beží k mojej strane.

Hneď potom sestra vrhne do miestnosti a pýta sa: „Pán Wyndham, čo pre vás môžem urobiť?“  Okamžite skontroluje monitory a vidí, že mám zvýšený krvný tlak.

Moje oči sa zmenia na dve golfové loptičky a koktám: „Hm, no, ja, uh.“

„Weston, máš bolesti?“ pýta sa Special.

„Áno, ale.“ Pozerám na Jeba, naznačujúc mu, aby odtiaľto dostal kurva Special. Vďaka Bohu, že to pochopí.

„Ehm, Special, myslím si, že potrebujú trochu súkromia,“ hovorí Jeb a ja zúrivo prikyvujem.

„Jasné.“ Jeb ju vezme za ruku a vedie ju z miestnosti, keď sa na mňa pozerá cez plece.

Sestra tam stojí a pýta sa: „Čo pre vás môžem urobiť?“

Odhadzujem plachtu a zamračím sa: „Čo je s mojim vtákom?“ Panika ohraničuje môj hlas.

„Prepáčte, čože?”

„Môj vták. Čo to je…?“ Ukazujem na priezračnú trubicu napichujúcu na nebohého, neživého človeka.

Chvíľu trvá, kým odpovie, akoby si starostlivo vyberala slová. Alebo sa možno snaží nesmiať. Neviem a je mi to jedno. „Pán. Wyndham, to je katéter. Odstraňuje moč z močového mechúra. Máte infekciu a lekár si nebol istý, odkiaľ infekcia pramenila, alebo či zasiahla vaše obličky. Bežnou praxou je zavedenie katétra do pacienta, ktorý je delirický. Môžem vás ubezpečiť, že váš penis je v poriadku.“

„Och.“ Spadnem do matraca. Cítim sa ako štvorročný. „Dobre teda,“ poviem tichým hlasom.

„Potrebujete nejaké lieky proti bolesti?“ pýta sa.

„To by bolo pekné. Počkaj, čo keď budem musieť ísť cikať? Ako mám ísť?“

„Bude to vytekať z vášho katétra do vaku, ku ktorému je pripevnený. Ste v poriadku, pán Wyndham.“

„Och, dobre. A ste si istá, pretože nechcem, aby sa niečo stalo môjmu ...

„Áno, viem a som si istá, že sa u vás neprejaví poškodenie penisu. Pacientov katetrizujeme každý deň.“

Prehltnem obrovský uzol v krku a konečne cítim, ako nado mnou zavládla úľava. „Vďaka Bohu. Na chvíľu som si myslel ... no nevadí.“ Zakryjem plachtou svojho úbožiacky vyzerajúceho vtáka, potľapkám chudáka a je mi ľúto skrčeného malého chlapíka. Aké ponižujúce to je?

„Potrebujete ešte niečo okrem niečoho na bolesť?” pýta sa.

„Nie. No áno. Áno, ešte niečo. Som jediný, kto si kedy myslel, že sa mu rozpadáva vták? „

Priateľským gestom ma potľapká po ruke a hovorí: „Pán Wyndham, hneď sa vrátim aj s vašimi liekmi.“ Som si istý, že mi práve odpovedala.

Odíde a Special a Jeb sa vrátia. Special sa pýta: „Všetko je v poriadku?“

„Áno dobre. Všetko dobré.“ Uvoľním vzduch a pridám: „Ďakujem, že si sa o mňa postarala a doviezla ma sem.“ Usmejem sa, ale moje nepohodlie mi bráni v dobrej nálade. „Sestra sa vráti s niečím proti bolesti.“

„To je dobré. Vyzeráš, že to potrebuješ. Weston, myslím, že odídeme a necháme ťa trochu odpočinúť.“ Podáva mi môj mobil spolu s kľúčmi od môjho náklaďáku. „Pošlem ti správu o mieste, kde je tvoj náklaďák zaparkovaný, budeš to mať v telefóne.“

„Ďakujem. Myslím to vážne, Special.”

„Nie je začo. Zavolám ti. A čo najskôr sa vrátim ťa pozrieť.“ S pozdravom je preč.

Jeb ostáva. „Je tam dole všetko v poriadku?“ pýta sa.

„Áno. Dobré ako nové. No, skoro. Možno. Och, do pekla, vlastne neviem.“

Pomaly prikývne. „Počuj, len som chcel, aby si vedel, že si ju poriadne vystrašil. Takto som ju videl iba raz, a to vtedy, keď sa bála o Codyho. Sú to dobrí ľudia. Nezahrávaj sa s ňou. Vieš o čom hovorím?“

„Áno, chápem ťa. A aby si vedel, nemusíš sa obávať.“

Jeho oči sa zaryjú do mojich a s pomalým prikývnutím odchádza. Sestra sa vracia a dáva mi niečo do hadičky, čo ma robí ospalým, ale pomáha pri bolestiach. Potom ma to napadne. Musím zavolať otcovi. Čo mu do pekla poviem? Och, hej, dnes nemôžem prísť, pretože ma strelili do zadku a som v nemocnici s hadičkou pripevnenou k môjmu vtákovi. Hm, nie ďakujem.

Skontrolujem čas, vidím, že je po siedmej. Už bude v kancelárii, takže sa rozhodnem, nech to mám za sebou.

„Quinn, prečo mi voláš?“

„Ahoj otec. Ja, ehm, dnes neprídem. A pravdepodobne ani zajtra.“

„Prečo?“ pýta sa úsečne.

„Som v nemocnici. Dostal som horúčku a beriem antibiotiká. Povedali, že tu budem pár dní.“

Mŕtvolne ticho.

„Ocko? Si tam?“

„Som tu. Horúčka? Môžeš byť trochu konkrétnejší?“

„Áno, dobre, proste som mal skutočne vysokú horúčku a nie som si  istý, aká vysoká bola, pretože som skončil v delíriu.“

„Delíriu? Synu, v ktorej nemocnici si?”

Do riti! Rozhliadam sa okolo seba a snažím sa nájsť názov nemocnice, v ktorej sa nachádzam. Nikdy som sa neobťažoval opýtať sa to Special. „Nie som si istý.“

„Quinn, robíš si zo mňa srandu?”

„Nie, pane, nerobím. Chvíľku počkaj, opýtam sa sestričky.“

„Do toho.” Jeho odpoveď je chladná.

Keď vstúpi sestra, spýtam sa jej. Na chvíľu je ticho, než mi to povie. V pozadí začujem chichot.

Toto nebude môj deň.

Alebo týždeň.

Poďakujem jej a telefonujem s otcom. Potom, čo mu poviem, ktorá nemocnica, je ticho. Nie som si istý, či mi verí, ale posledná vec, ktorú potrebujem, je, aby ma navštívil.

„Máš horúčku?“ Pochybne kladie otázku.

„Áno, Pane.“

„V akej izbe si?“

Preboha ... „Neviem, oci.“

„Pozri, Quinn, len sa snažím spracovať tento ... tento tvoj príbeh. Videli sme sa v piatok a vyzeral si dobre, a teraz mi voláš, že si v nemocnici s nejakou horúčkou. Čo si do pekla mám myslieť?“ spýta sa a jeho hlas vyžaruje hnev.

Do istej miery má pravdu. To znie trochu strašidelne. „Viem, oci. Ale neviem čo ešte povedať? Som chorý. Budem tam, hneď, ako to bude možné.“

„Mám to akceptovať a neprísť sa presvedčiť sám?“

„Nie, môžeš prísť. Na recepcii si zisti číslo mojej izby.“

„Budem tam na obed,“ odsekne.

„Uvidíme sa,“ poviem a hovor ukončím. Skurvene peklo. Budem musieť niečo vymyslieť, čo mu poviem.

Dvere sa otvoria a dovnútra vojde žena na sebe dlhý biely plášť.

„Dobrý deň, pán Wyndham. Som doktorka Santiago. Neviem, či si ma pamätáte z rána.“

„Ani nie.”

„Už vyzeráte oveľa lepšie.”

Klikne na iPod a niekoľkokrát na tam ťuká. „Zdá sa, že horúčka klesla.“

„Oh?”

„Áno. Mám pre Vás niekoľkých antibiotík. Tá rana mohla mať pekný obrat. Dobrá vec je, vytiahli sme kov, ktorý tam zostal. Na stavbách musíte byť opatrnejší.“

Stavby? To som im povedal?

„Doktorka, môžete mi vysvetliť, čo ste urobili? Nepamätám sa.“

„Áno, našli sme kus kovu, ktorý vás prepichol. Nevedeli ste, že na vašom zadku niečo je, ale to spôsobilo infekciu, keď sa vám rana uzavrela. Škoda, že nevyrábajú ochranné nohavice.“ Zasmeje sa. Keď zbadá, že sa nesmejem, povie: „Prepáčte. To bolo nemiestne.“

„Nie, bola to vtipné. Ale práve som dostal nejaké lieky proti bolesti, takže som trochu pomalý. Môj otec sa tu objaví a pravdepodobne bude klásť najrôznejšie otázky. Bol by som radšej, keby o tom nevedel podrobnosti.“

„Pán. Wyndham, v súlade so zákonmi HIPPA nemôžeme s nikým zdierať žiadne vaše zdravotné informácie, pokiaľ nám nedáte písomný súhlas.“

„Perfektné.”

„Dajte sestrám vedieť, ak budete niečo potrebovať. Ak potrebujete, mám tu lieky na bolesť. Mali by ste sa pokúsiť odpočívať, kým ste tu.“

„Ďakujem Oh, mám ešte otázku.”

„Áno?”

„Tento, uh, katéter? Ako dlho to potrebujem?“ Potľapkám plachtu zakrývajúcu môjho nebohého vtáka.

„Ó áno. Neskôr to môžeme odstrániť. Je nám ľúto, že sme to museli urobiť, ale pri infekciách, ako sú tieto, sme sa chceli ubezpečiť, že vaše obličky fungujú v poriadku, že váš vylučovaný moč je dobrý a ...“ skloní sa a skontroluje vak, ku ktorému je hadička pripojená, „ zdá sa byť v poriadku. Ak sa vám dnes všetky výsledky vrátia v poriadku, pokiaľ ide o funkciu vašich obličiek, dám rozkaz na jeho odstránenie.“

„Ďakujem.”

„Nie ste toho fanúšik, čo?”

„Ak mám byť úprimný, keď som to uvidel vydesilo ma to na smrť.”

Zasmeje. „Báli ste sa o svoje mužské časti?”

„Tak trochu.”

„Bude to v poriadku.”

To sa jej ľahko hovorí. Nemá penis. Potom, čo odíde, sa snažím zaspať, ale miesto je príliš hlučné a svetlé. Potom sa sestra vráti, aby mi zmerala teplotu a pripojí mi ďalší vak s tekutinou k hadičke a ďalšie antibiotiká.

„Toto miesto je ako cirkus,” poviem.

„To hovoria všetci. Je príliš šialené tu zaspať.“ Usmieva sa.

„Mysleli ste si predtým, že som trochu natvrdlý, však?“ Pýtam sa.

Ruky si položí na boky a zasmeje sa. Je to staršia žena, možno okolo päťdesiatky so šedivými vlasmi, a keď sa usmeje, rozjasnia sa jej oči. „No, pán Wyndham, musím priznať, že som nikdy nemala pacienta, ktorý by sa obával, že sa mu rozpadne jeho vec.“

„Dobre, možno som to trochu prehnal, ale keď som uvidel tú obrovskú trubicu poriadne ma to vystrašilo. Musíte uznať, že to je trochu odstrašujúce.“

„Viem si predstaviť, aké to bolo, keď ste to uvideli prvýkrát.“ Opäť sa smeje. „Ale je to tiež pohodlné, nie? Len sa zamyslite. Ak chcete použiť toaletu, nemusíte vstávať.“

„No, takto som o tom neuvažoval.“

„Môžem pre vás ešte niečo urobiť, kým, som tu?“ Priniesla mi ľadovú vodu, takže mi je dobre a poviem jej to.

„Och, je tu jedna vec. Okolo obeda sa objaví môj otec. Buďte pripravená. Pravdepodobne bude nepríjemný. Chcem vás na to pripraviť. Bude si myslieť, že mu patrí toto miesto.“

„Jeden z tých, čo?”

„Áno.”

„Nebojte sa. Očarím ho na smrť.“ Znovu žmurkne. „Alebo ho budem dirigovať. Dokážem byť dosť panovačná, viete?“

„Stavím sa, že môžete.“ Vlastne by som ho rád videl utekať pred ňou.

V miestnosti je konečne ticho a ja som musel driemať, keď vonku začujem rozruch, istý náznak toho, že môj starý muž sa snaží prísť. Kričí, že ma chce vidieť, čo presne so mnou je. Moja sestrička odpovedá, že tieto informácie nemôže poskytovať. Otec kričí, že je to môj otec. Pokojne, ale pevne tvrdí, že je to zákon, a tieto informácie nemôže poskytnúť. Neteší ho to. Jeho kroky znejú čoraz bližšie, až kým sa dvere takmer neotvoria.

„Quinn, čo sa dopekla s tebou deje?“ kričí. Sestra je mu v pätách a hovorí mu, aby sa utíšil.

„Pane, máme tu chorých pacientov, ktorí sa snažia odpočívať. Ak nedokážete stíšiť hlas, budem Vás musieť požiadať, aby ste odišli.“

Otočí sa a pýta sa: „Viete, kto som?“

„Ste pán Wyndham. A ak nestíchnete, volám ochranku.“

„Oci, poď dnu a zavri dvere.“

Vkročí do miestnosti a sestra zavrie dvere.

„Nemôžeš sa takto správať -“

„Čo je do pekla s tebou?“ šteká.

„Oci, môžeš prosím znížiť hlas? Hovoril som ti, mám horúčku. Pozri,“ rukou ukazujem všetky veci, ku ktorým som pripojený,“ nehovorí ti to niečo?“

„Nič mi to nehovorí.“

Odfúknuc dych poviem: „Včera ráno som išiel do nového centra v meste, aby som skontroloval priebeh najvyššieho poschodia. Myslel som si, že na to skočí. Keď som kontroloval nejaké plány, išiel som si sadnúť, ale nevšimol som si trčať výstuž. Keď sa mi pretrhlo cez rifle, poškrabalo mi to zadok, ale myslel som si že je to všetko. Podľa všetkého ma to dosť hlboko prepichlo. Rana sa uzavrela, len ja som to nevedel, a preto si myslia, že mám horúčku. To a malý kúsok sa vo mne odlomil. Museli ho vybrať. Som v poriadku.“

„Kriste. Tam hore sa nemôžeš potkýnať.“ Ústa sa mu mrzuto stiahnu.

„Bola to nehoda a som v poriadku.“

„Áno, a teraz si na pár dní vonku, čo si nemôžem dovoliť. Pretože si nevenoval pozornosť svojmu okoliu.“

„Dobre, oci, máš pravdu.“

Pozerá na mňa ako na dieťa. Určite sa tak cítim. „Čo je to za vec, ktorá ti tam visí z postele?“

„Je to vak na môj katéter.“

„Nasadili ti hadičku aj na vtáka?“

„Áno, teraz sa môžeš vrátiť do práce a povedať to všetkým.“

Uškŕňa sa. „Horúčka, diera v zadku a narábali s tvojím vtákom. Si skvelý, Quinn. „ Žiadna zmienka o tom, dúfam, že sa čoskoro budeš cítiť lepšie. „Vráť sa do práce čo najskôr. A myslím to vážne.“ Potom je preč. Aspoň s ním nemusím hovoriť niekoľko dní. Blaženosť.