Blackburn - EPILOG

Překlad: Eowyn
Kor.: Irenka

O šesť mesiacov neskôr

Gabriel Blackburn

Stál som v záhrade na Lillianinej plantáži pod konármi pokrytými machom a lístím stromov - takmer tristoročných dubov. Pozeral som sa na svoju manželku už viac ako dve hodiny. Rozprávala sa s Melody Keegan a Mayou Cain zatiaľ čo držala pohár šampanského.

Prisahal by som, že táto žena bola schopná pocítiť na sebe môj pohľad kdekoľvek sme boli, pretože sa zahľadela mojim smerom. Rukou si prešla po rovnom brušku cez hodváb jej róby. Poslala mi malý úsmev a zdvihla pohár mojim smerom, ale neodpila si.

Nikto to ešte nevedel. Ešte to nechcela nikomu povedať pár mesiacov.

Dopekla, povedala to len mne minulý týždeň.

“Blahoželám.” Otočil som sa a zbadal som svojho kamaráta z Rangerskej školy, Gradyho Caina.

Chytil som ruku, ktorú mi podávala a potriasol som mu ju. “Vďaka, chlape.”

“Nie,” uškrnul sa na mňa,” mal som na mysli BLAHOŽELÁM, kvôli dieťaťu.”

Zamračil som sa. “Ako si zistil?”

Pokynul bradou smerom k trom ženám, ktoré sa spolu rozprávali. “Tvoja mladomanželka už drží ten pohár viac ako hodinu a ešte si neodpila. Je tu horko ako sviňa, nikto by nebol schopný nenapiť sa toho hovna. Mal by si jej povedať, že by si mala vziať nový pohár, ak chceš, aby to nikto nevedel.

Potriasol som hlavou.

Grady Cain bol prepustený z armády a stratil sa z povrchu zeme rok potom, čo dokončil Rangerskú školu. Stavím sa, že robil nejaké supertajné hovná, ale nikdy sa o tom nezmienil, takže som sa ani ja nepýtal. Objavil sa pred pár rokmi v Štátoch, usadil sa so svojou ženou, dieťaťom a s ďalším na ceste.

“Nezmieňuj sa nikomu o tom,” varoval som ho. “Nikto v práci to nevie a ešte nie sme pripravení na tento druh otázok. Lillian založila nadáciu kvôli plantáži a venovala jej mnoho času. Premýšľala o tom, že by to mohla byť práca na plný úväzok, ak by toto tu otvorila pre verejnosť a dotovala tento proces odovzdania miestnej komunite.”

Lillianini rodičia sa snažili zrušiť každý odstavec poslednej vôle jej babky. Pred dvoma mesiacmi sa to usadilo a moja manželka teraz vlastnila všetky tieto hovná dookola. Keďže sme sa usadili v Indianapolis, povedala, že by to chcela dať do užívania verejnosti. Keďže teraz boli jej rodičia mimo obraz, mohla sa pohnúť vpred.

Jej rodičia neboli pozvaní na svadbu.

Bolo to ľahké rozhodnutie a bolo som šťastný ako blcha, že moja sladká žena sa necítila kvôli tomuto vinná. V žiadnom prípade som nechcel vidieť ich ksichty v tento deň potom čo prehnali svoju dcéru takýmto peklom kvôli pažravosti.

“Nikdy by som si nebol pomyslel, že príde deň, kedy sa Gabe Blackburn ožení a už vôbec nie, že príde deň, kedy sa stane otcom.”

Pozrel som sa na Texa Keegana a zamračil som sa na neho. “Čo, kurva?”

“Ešte stále nerozumiem, ako sa ti podarilo získať niekoho takého perfektného ako je ona a ešte si ho zobrať aj za ženu.” Zdvihol svoje pivo a pozeral sa na tému nášho rozhovoru. “Ale obávam sa, že malí Blackburníci ti budú spôsobovať nejeden amok. Dúfam, že kvôli nim ošedivieš. Pretože tvoje vlasy sú príliš perfektné.”

“Čo tu už všetci vedia o našom dieťati?”

Nevedel som o tehotenstve nič – len že drogy a alkohol sú preň zlé. A tiež som nevedel nič o bábätkách. Všetko, čo som vedel, bolo, že svoje deti nikdy nevystavím takému hororu ako som ja zažil u pratety Libby s jej mačkami – živými alebo mŕtvymi. A tiež som vedel, že pravdepodobne nebudem schopný zastaviť moju matku a sestry, aby im nepúšťali svoje romantické muzikály. Nebolo takej sily na svete, ktorá by tomu mohla zabrániť.

Tex sa pozrel znova na mňa. “Je to jasné. Tvoja žena nemôže dať dole ruku zo svojho brucha.”

Zaujímavé. Povedala mi, že jedna moja spermia bola najmocnejšia v celej krajine. Vôbec som sa o to nesnažil, aby otehotnela. Vysadila pilulky pred mesiacom potom, čo mi oznámila skutočnosť, že malí človiečikovia urobia náš živoť ešte lepším. Aj keď môj život bolo fanta-skurvene-tický, aj práve teraz. Prakticky som robil to, čo chcela ona.

Okrem zohnatia mačky.

Nikdy nebudeme mať žiadnu skurvenú mačku.

Kúpim jaj psa po medových týždňoch.

Dopekla, kúpim jej aj fretku, ak ju bude chcieť, ale v mačke neustúpim.

“Dostaneš stopovací čip ako svadobný dar. Bude lepšie, ak ho budeš nosiť aj ty.”

Pozrel som sa na Texa, ktorý sa škľabil ako lev.

“To neurobíš,” povedal som, aj keď pravdepodobne to už urobil.

Potriasol hlavou a odpil si. “Si príliš ťažko nájditeľný, keď ho nemáš. Už som o tom hovoril s Lillian. Povedala, že sa uistí, aby si spolupracoval.”

Dopekla. Tex prišiel na moju slabosť. Vedel, že mu poviem nie a preto to povedal Lillian?

Ona ma prinúti nosiť tú prekliatu vec, to som si istý.

 “A máme riešenie,” Grady zdvihol svoj pohár s vodou. Tex sa ja sme sa pridali s našimi pivami, keď Grady dodal, “Maj len dievčatá a budú všetky vyzerať ako tvoja mladomanželka, takže budeš navždy obklopený ružovou a budeš držať hliadku kvôli nápadníkom.”

Ťukol som si pohár o ich a pozrel na Gradyho. “Ty si taký kokot.”

“Budem ti kryť chrbát,” Grady sa uškrnul. “Môžem zariadiť, aby ľudia zmizli.”

Ignoroval som toto vyhlásenie kvôli obave, že by som mohol byť spoluvinník v kriminálnom zločine a pretože som videl, že moja prateta Libby ťahala moju sladkú Lillian preč od jej nových priateľov.

“Ospravedlňte ma. Potrebujem zachrániť moju ženu, predtým, než ju moja teta prinúti sľúbiť jej návštevu.”

Šiel som krížom cez trávnik do stanu, kde bolo servírované jedlo a bol tam klimatizovaný priestor, kde bola vystavená čokoládová svadobná torta. Lillian mi vysvetlila, že teplo a ľad sa nemajú príliš miešať.

“…som Gabova obľúbená teta. Miloval, keď ma mohol navštíviť, keď bol malý.”

Objal som Lillian rukou okolo pása a posunul som si ju pred seba. Spočinul som rukou na našom miniatúrnom človiečikovi a pozdravil som bláznivú mačkodámu. “Ahoj Libby. Vďaka, že si prišla.”

“Vlastne, musím si pohovoriť o niečom so svojou nevestou, čo sa týka môjho detstva. Nemôžem čakať už ani minútu s tým. Dúfam, že nás zasa čoskoro navštíviš.”

“Páčilo by sa nám to, keby sme ťa mali u nás na chvíľu doma. Lillian ti upečie koláč. Pravda, bejby?” Pozrel som sa dole na moju ženu a stlačil som ju.

Keď sa usmiala na mňa, bola taká krásna. Uvedomil som si, že Tex má pravdu. Nie je nič lepšie ako zázrak, že mi dnes venovala čas a vzala si ma za muža. Aj keď už bol malý človiečik na ceste, bolo ťažké uveriť, že je moja.

“Samozrejme.” Lillian sa uškrnula na mňa. Bola nútená v jednu noc pred svadbou, počúvať o mojej mačkofóbii, takže mi kryla chrbát, v prípade, že by niečo také ako jej pozvanie, hrozilo. Bolo samozrejmé, že moja južanská nevesta aj keď to tu už trvalo dlho, obrátila znova svoj šarm k mojej tete. “Musíte prísť ku nám domov. Nič ma neurobí šťastnejšou, ako keď si budem môcť vytvoriť spomienky na Gabovu rodinu, zatiaľ čo začína náš spoločný život. Navarím a napečiem pre nás a budete môcť zostať toľko, koľko sa vám bude u nás páčiť.

Zamračil som sa. Teraz už trochu zachádzala priďaleko.

“Ak náš ospravedlníš Libby, rád by som mal moju ženu na moment sám pre seba.”

“Zavolám ti,” teta Libby zakričala za Lillian, keď som ju ťahal preč. “Musíš zdvihnúť, pretože neposielam smsky.”

Lillian na ňu zamávala a zašla do altánku, ktorý bol len niečo ako parádny úkryt ovešaný kvetmi.

“Teba Libby je taká milá,” povedala Lillian, keď som zatvoril dvere na altánku a pritisol ju ku stene.

“Nie je. Nenechaj sa poblázniť ňou. Je to monštrum.” Objal som ju rukami a pery som je priložil na kožu, tam kde sa jej krk stretával s ramenami.

“Neboj sa, Gabe. Ochránim ťa pred mačkami.”

Zdvihol som hlavu a zamračil som sa. “To nie je vôbec vtipné.”

Jej úsmev sa stal ešte väčším. “Viem. Mačky nie sú vôbec vtipné.”

Položil som jej ruky na líca a zmenil tému. “Vydala si sa za mňa.”

Jej tvár znežnela. “To som urobila.”

“Nebudeš to ľutovať.”

Potriasla hlavou v mojich rukách. “Nikdy.”

“Milujem ťa, bejby.”

“Gabe.” Moje meno vyslovené šeptom mi preletelo cez tvár, ako keby zakaždým, keď to urobila, bolo pre mňa darom, ktorý nikdy nebudem brať ako samozrejmosť, dokedy budem nažive. “Aj ja ťa milujem.”

A po miliónty raz, som poďakoval Bohu, že sme boli zajatí v Nikaragujskom ďažďovom pralese.

     

O štyri roky neskôr…

 “Prečo?”

Nalial som si do cestovnej šálky kávu a pozrel som sa na moju ženu, ktorá bola vyčerpaná a uštvaná. Vedel som to, pretože som sa cítil úplne rovnako. Naposledy som mal sprchu ráno, potom čo vyhnala môj zadok z postele. Mala na sebe tričko, o ktorom som si bol istý, že ho mala na sebe už aspoň tretí deň po sebe, pretože bolo zababrané od materského mlieka a kávy. Imma, ktorá dostala meno po Lillianinej starkej, sedela v našej kuchyni na zemi a práve povyťahovala všetky misky Tupperware z kredenca a predstierala, že varí. Rosco, náš štvorročný čierny labrador, ktorý sa stále správala ako šteňa, bol hneď vedľa Immy a žuval plastový vrchnák. Hneď ma napadlo, že časti toho vrchnáku nájdem nabudúce v záhrade, keď budem kosiť trávnik.

Lilian pokračovala. “Nerozumiem prečo nemôže spať v noci dlhšie ako tridsať minút vkuse. Pozri sa ňu teraz. Spí ako bábätko, ktorým by mala byť, pretože ním je.”

Položil som kávu a natiahol som ruku k mojej najmladšej dcére. Izzi, ktorá bola tak isto perfektná ako jej staršia sestra, odfukovala vo svojej kolíske. Mala štyri mesiace a keďže som bol expert na bábätká, vedel som, že by mala spať aspoň štyri až päť hodín vkuse, ak nie dlhšie.

Na našej svadbe ma zaklial Grady Cain svojím prianím. Takže teraz som v tomto dome jeden ku trom, ak nepočítame psa. Takže všetko dievčatá doteraz, ale približne za deväť mesiacov by mohli začať sladké maznavé rečičky mojej ženy k číslu tri. Trvalo mi asi len jeden deň presvedčiť moju manželku, aby dovolila mojim spermiám to, čo vedia najlepšie. Po tom prišlo naše číslo dva. Čím skôr sa naučí Izzy spať v noci, tým skôr môžem znova vypustiť svoji chlapov.

Izzy ku mne natiahla svoje ručičky, zatiaľ čo som si ju zdvihol ku tvári. “Izzy, potrebujeme prejednať čosi veľmi dôležité.” Strčila si pästičky do očí a zívla. Bola k smrti unavená ako my ostatní. “Tvoja maminka sa bude snažiť ťa udržať hore najdlhšie ako sa jej bude dať. Nepôjdeš do auta, alebo nebudeš počúvať sušič vlasov a ani nebudeš v práčovni pri pračke. Toto budú pre teba zakázané zvuky cez deň. A večer budeš spať vo svojej izbičke po prvýkrát-“

“Nie!” Lillian protestovala. “Je ešte príliš malá. Musíme ju mať blízko pri seba, aby sme ju mohli počuť.”
Ignoroval som svoju ženu. “- v izbičke, kde tvoj otec musel použiť skurvene odpornú mentolovú na maľovku-“

“Gabe! Dávaj si pozor na ústa.”

 “-nehovoriac o tej všetkej high technológii, ktorú som tam musel nainštalovať, aby ťa bolo vidno z každého kúta v dome a naše telefóny a naše notebooky, pretože tvoj otec má najsilnejšie spermie tu dookola-“

“Mohol by si prestať o tých spermiách?”

“-ale taktiež je technický génius.” Usmial som sa na moju dcéru, ktorá sa teraz trochu prebrala a natiahla sa po mojom nose. “A vieš čo, bejby? A ty budeš v noci tak dobre spať, pretože tvoja maminka ťa nebude budiť svojim chrápaním.”

“Gabe Blackburn. Ja ju nebudím.”

Pozrel som sa dole na moju unavenú ale krásnu ženu. “Milujem ťa, ale robíš to. Dnes v noci bude spať s plyšovými žirafami. Skrúti sa mi žalúdok vždy, keď si spomeniem, koľko peňazí sme minuli na tú prekliatu izbu – je čas, aby sa nám naše investície vrátili späť.”

Lillianine unavené oči zaleteli k nášmu dieťatku, ktoré sa upelešilo v ohybe môjej ruky, ako keby bolo urobené presne pre ňu. “Je príliš malá na to, aby bola preč od nás.”

Sklonil som sa pobozkal som moju ženu na čelo. “Neposielame ju do internátnej školy. Bude vo vedľajšej izbe, za stenou s dobrou izoláciou medzi nami, takže ju nebude nič budiť. Ver mi. Ja poznám bábätká. Teraz si choď dať dlhú sprchu. Môžem dnešný prvý míting v práci vynechať.”

Moja sladká Lillian nezamierila hneď do sprchy, ale hodila sa do môjho náručia. Objal som ju rukami a pery som je priložil na vrch hlavy pokrytej neporiadnymi a strapatými vlasmi, ktoré už naozaj potrebovali zmyť. “Milujem ťa.”

Imma ma zdrapila rukami za nohu a sadla si na moju taliansku koženú topánku.

 “Oci!”

Pozrel som sa dole na môjho najväčšieho človiečika. “Áno, bejby?”

“Skurvená mentolová.” Zahlásila Imma.

Lillianine celé telo stuhlo a ja som ju objal tuhšie, aby sa nemohla pohnúť.

“Gabe!”

“Šššš.” Položil som pery na jej hlavu držiac ju pevne. “Toto práve sa vôbec nestalo. Si len tak unavená, že máš halucinácie.”

Rosco skočil na mňa, štekal a Imma sa chichúňala ťahajúc ma za nohu. “Ocko, odvez ma na noheee.”

Lillian sa pozrela smerom hore na mňa a unavene sa na mňa usmiala. Potriasla hlavou.

“No nie si rada, že si si ma zobrala?” Spýtal som sa jej vždy, keď som zbadal, že som ju nahneval.

Zdvihla sa hore na svojich unavených špičkách nôh a pobozkala ma na čeľusť. “Každý deň. Milujem ťa.”

S Immou ťahajúcou ma za nohu, Roscom skákajúcim po mne a Izzy ťahajúcu Lillian za vlasy, som si zdvihol svoju ženu vyššie a pobozkal som ju na ústa dlhým žhavým bozkom. Keď som jej pustil ústa, povedal som jej čistú pravdu. “Ty vždy dokážeš dať na kolená, bejby. Si najsilnejšia žena na svete.”