IC - 9. kapitola

Překlad: Eowyn

Nadine

Dni prešli do týždňov.

Dopekla, to si robím srandu?

Každý deň v jeho milosti bol dlhým dňom.

Vstávali sme, keď vychádzalo slnko a zapĺňali dni potrebnými vecami na prežitie. Noha sa mi hojila, ale nebola som kvôli tomu rada. Nepotrebovali sme také veci ako hodiny, alebo niečo také. Žili sme podľa slnka. Zbierali sme jedlo. Umývali sa a čistili okolie. Ešte stále mi nevrátil všetky moje veci, ale dával mi ich postupne.

Najskôr mydlo.

Potom môj šampón.

Poslednú noc vytiahol kefku a pastu na zuby, ktorú som používala naozaj úsporne. Vedela som, že niekedy nás zachránia, ale nebudem čakať. Prídem na nejaký spôsob, ako sa spojím s niekým. A dovtedy budem v strehu. Uistila som sa, aby mi už skurvene neubližoval. Odvtedy, čo ma zbil a prinútil ma vyfajčiť mu na kolenách.

Mohol byť kokotom, pretože sa ma dotýkal každý večer pred spaním. A ja som ho nenávidela, ale pravdou bolo, že som z neho vlhla. Nechcela som ho zastaviť v dotýkaní sa ma. Bol mocný a silný, a keď ma prinútil na kolenách, cítila som dole medzi nohami, ako z toho pocitu tečiem.

Nenávidela som ho. Skurvene som ho nenávidela. Ale dovolila som samej sebe cítiť potešenie, keď som mohla.

Čo iné som mohla robiť?

Nechcela som mať tieto skurvené putá okolo zápästí a nevedela som, kedy mi ich dá dole. Kde dopekla by som mohla ísť? Zraniť ho by bola riadna hlúposť. Nemôžem ho zraniť, pokým nebudem mať plán, ako sa dostať preč. Ublíženie mu, by mohlo ublížiť mne, pretože pravdou bolo, že som bola na ňom závislá kvôli prežitiu. Nebola som schopná ani chytiť tú hlúpu šmykľavú rybu. Nemala som ani poňatia, ako robiť inštalatérske práce v kúpeľni. Ak by som mu ublížila, nemohla by som jesť nič iné ako bobule, o ktorých som vedela, že by ma mohli zabiť. Takže som bola v riti.

Ak by som ho neposlúchala, potrestal by ma. Ak by som mu ublížila, zaplatila by som za to.

Nemala som inej možnosti, len s ním spolupracovať.

Takže, keď som napokon padla do postele, použila som svoj najpoddajnejší tón a poprosila ho.

„Pane?” Stále som sa cítila čudne kvôli tomu, že som ho tak volala, ale nútil ma k tomu, takže som si už takmer zvykla na to. Adrian mi znelo ešte čudnejšie.

„Hmnn?” Spýtal sa, keď si ku mne ľahol. Tento muž bol pánom sebakontroly. Myslím preto, že si ľahol ku mne každý večer do postele takmer nahý. A áno, robil si dobre pred pár dňami a robil to v sprche počas mojej neprítomnosti, ale nerobil to, čo by mohol robiť. Som menšia a spútaná a doslova tu nebol nikto, kto by ma zachránil, ak by ma chcel prinútiť.

Toto poznanie spôsobovalo, že som bola stále v strehu.

 „Povedal si, že keď sa budem dobre správať, dáš mi dole putá.” Povedala som. „A ja som sa správala dobre.”

Položil mi ruku okolo pása, ako to zvyčajne robieval. Privykla som si na to. Bolo by to príjemnejšie, keby medzi nami bolo niečo iné, ako nenávisť.

„Sľúbil.” Počula som ho zívnuť. Upracoval si dnes svoj zadok, pretože nachystal veľkú zásobu rýb, potom vyrábal nejaké zbrane, ktoré vyzerali ako praky a hrubo opracované  nože. Sledoval vodné vtáky, ktoré sa prichádzali kŕmiť skoro ráno a myslel si, že by boli vhodným jedlom pre nás, keby sme ich chytili. Nemali sme ešte toľko šťastia. Pravdou bolo, že som mala spútané zápästia, odkedy sme sa sem dostali. Ako to bolo dlho? Dni sa zlievali jeden do druhého. Ak by ma nechal pomôcť mu, mohla by som byť schopná chytiť viac ako on, ale nenechal ma.

„Myslíš, že si sa správala dobre dosť dlho na to, aby si si zaslúžila slobodu?”

„Áno, pane,” povedala som tak pokorne, ako sa mi len dalo. Potrebovala som to zahrať správne. Nechcela som, aby ma podozrieval. „A viem, čo sa stalo, keď som neposlúchla. Nechcem urobiť niečo hlúpe len pre to, že mám dole putá.”

Odmlčal sa na dlhšiu chvíľu a potom odpovedal.

„Dobre, Nadine. Zaslúžila si si to. Ale varujem ťa, ak urobíš čokoľvek hlúpe, nielen že ťa vyšľahám, ale prídem na iné spôsoby, ako ťa potrestať a tieto putá pôjdu naspäť. Rozumieš?”

Nádej sa mi začala kopiť v hrudi. „Áno,” prikývla som a pokúsila som sa zdržať prejavu dychtivosti v hlase, aby si jej nevšimol. „Samozrejme.”

Vstal z postele a šiel do miestnosti, kde držal naše veci. Preklínala som samú seba. To bolo miesto, kde držal kľúče.

Nieže by mi tento poznatok bol dobrý na niečo. Nemohla som si dať putá dole, pokým by mi to nedovolil, lebo by som za to zaplatila.

Podišiel k posteli a zasunul kľúč do zámku pút. Srdce mi bilo oproti hrudi. Bola som tak blízko slobody, že som cítila skoro závrat. Moje plecia boleli z toho, že boli stále v tejto pozícii aj v spánku a okolo zápästí sa mi robili mozole, kde ma omínali kovové náramky.

S kliknutím sa putá rozskočili. Chytil mi zápästia, keď mi vystrelili slobodné a umiestnil mi ich do lona. Potom putá zložil k sebe a odniesol ich spolu s kľúčom ku ostatným našim veciam. Krútila som ramenami a mnula som si zápästia. Mávala som slobodne rukami. Bol to tak dobrý pocit, som sa usmievala sama pre seba, zatiaľ čo bol preč z izby.

Vrátil sa a sklonil hlavu nabok. „Vyzeráš tak pekne, keď sa usmievaš,” povedal ale, jeho oči ma varovali.

Och, nie.

 „Ďakujem,” povedala som a zatvorila oči, aby som už nemusela vidieť ten jeho pohľad.

Počula som, že už sa dostal do postele vedľa mňa. Potom sa jeho horúce telo pritislo k môjmu chrbtu.  Ak keď bol môj väzniteľ a ja jeho zajatec, užívala som si teplo vedľa seba. Nikdy predtým som nespala s mužom po mojom boku. Nerobila som si však ilúziu o tom, kým bol. Nejde tu o nič také ako priateľstvo. Ale jeho telo bolo silné a bol to príjemný pocit. Každé ráno, predtým, než sme si dali raňajky, bol si zabehať na pláž a videla som ho, že cvičil viackrát do dňa, alebo dvíhal ťažké konáre na stromoch. Mal rád kontrolu a mal pod úplnou kontrolou aj vlastné telo.

Takže, keď ležal vedľa mňa, tlačila som zadok proti jeho panve. Nepriviedol ma až k vyvrcholeniu. Ale zvykla som si na spôsob, akým sa ma dotýkal pod prikrývkou.

Začal pomalým stálym tempom. Jednou rukou mi prikrýval zadok, zatiaľ čo druhou putoval po mojich prsiach. Mnul mi prsia a zadok a nikdy sa nepýtal na povolenie, či sa ma môže dotýkať. Len dotýkať sa, ale ako keby mal každé právo na to. Zámerne pomaly sunul palec po mojich bradavkách a prechádzal mi ním po jej špičke. Len jemným dotykom ako pierko, ale moja mušlička sa sťahovala.

Och, bože, potrebovala som to a bolo to tak nesprávne.

„Dobré dievčatko,” šepkal mi do ucha. A potom sa začal so mnou maznať. Len toľko, aby som zvlhla. Potom mi povedal, že mám spať. Bolo to frustrujúce, ale nie natoľko, aby som si želala, aby prestal. Ale dnes v noci urobil niečo iné.

„Otoč sa na chrbát, Nadine,” zamrmlal mi do ucha. Hádala som, čo to znamenalo, ale poslúchla som.

Deku stiahol dole, odhalil moju nahotu, nahé prsia a pritisol ústa na špičku bradavky. Nemohla som dýchať. Nedalo sa. Bola som uzlíček nervov. Jeho teplo, jeho mokrý jazyk krúžil okolo bradavky jemne, zatiaľ čo jeho ruka sa priblížila k mojej mušličke. Bez premýšľania som roztiahla nohy. Zatvorila som oči a nechala som to plynúť cezo mňa. Dal mi dole putá. Možno sa dnes v noci chystal nechať ma urobiť sa.

Začal sa ma dotýkať, moja myseľ putovala.

Nenechala som mužov dotýkať sa ma. Nikdy som nerandila. Moja mama bola silná žena, ale jej vkus na mužov bol mizerný. Stretávala sa s jedným lúzrom po druhom, ktorí vždy mali nad ňou prevahu. Ale mne nedovolila ísť na rande, pokým som nebola dospelá. Dopekla, niekto musel platiť účty. A ja som a rozhodla, že keď budem dosť stará, ten niekto budem ja, a nie niekto s prekliatym vtákom.

Nič ma nepotešilo viac, ako pracovať na vlastnej kariére. Milovala som hazardovanie v najtemnejších častiach sveta a boj s kriminálnikmi. Niečo také, ako vytiahnuť červa na svetlo sveta, priviesť ho späť a dostať do väzenia, ma napĺňalo. Hľadala som najhorších zločincov a odsúdencov na úteku. Spala som v noci dobre, pretože som vedela, že už nebudú hrozbou pre nevinných.

Ale tu.. na tomto izolovanom mieste to znelo ako utópia. Som tu sama so svojimi spomienkami a chorým, zvráteným človekom, ktorý ublížil nevinnému. Keď sa dostanem z tohto ostrova, prvou vecou, ktorú urobím, bude, že sa budem pozerať na to, ako za to všetko zaplatí.

Ale musím byť trpezlivá. Vždy som musela byť trpezlivá.

Je len jediný spôsob, ako môžem vydržať ten spôsob, akým ma mučil a to, že ma privedie k orgazmu ma v tom len utvrdzoval. Takže ak ma nechá, vezmem si to, čo momentálne je: okamih potešenia počas nekonečných dní boja o prežitie. Nič viac. Nič menej.

Prstom pomaly prechádzal po mojom strede, hladil ma ním po mäkkej pokožke.  Moje lono sa chcelo ku nemu priblížiť. Potrebovalo ten dotyk tam, ale prinútila som sa ležať v kľude. Ostré sanie bradavky vysielalo šípy vzrušenia až medzi moje nohy, ktoré spôsobovalo, že sa mi zvierala mušlička. Zalapala som po dychu v prekvapení z bolesti, ktorá zasiahla moje vnútro, a ktorú nasledovala horúčava spôsobená vzrušením.

Mmmm. Áno. Mohla som si to užívať.

Mohla som dovoliť samej sebe užiť si to. Pre tento krát.

Bolesť s trestu, ktorý dal záhybom mojej mušličky, keď zasunul prst dnu. Moja koža horela, srdce mi skákalo, ako divé v hrudi. Dych som mala zrýchlený a nepravidelný, ale ešte stále som ležala potichu. Dosiahol na koniec môjho kanálika len jemným dotykom, predtým než mi zatlačil na môj pulzujúci klitoris. Nechtiac som zastonala, keď ma ohromila rozkoš.

Privádzal ma na pokraj vyvrcholenia celé skurvené dni. Ignorovala som svoje potreby, pretože som to nemala pod kontrolou, spútaná a pod jeho dohľadom. Ale bola som klzká, tak mokrá zo vzrušenia. Pripravená vzlietnuť. Mäkko, s dotykom, ktorý sa zdal byť takmer neuveriteľne nežný od tak krutého muža bez srdca ako bol on, mi prechádzal po klitorise, zatiaľ čo mi masíroval bradavku. Prešiel rukou na druhý prsník, zatiaľ čo sa ma zručne dotýkal, chystala som sa urobiť tvrdo a to čoskoro.

Odtiahol ústa z mojej druhej bradavky len natoľko, aby zašepkal, „Si tak blízko, spýtaj sa, či ti dovolím.”

Vrátil sa k mučeniu mojej špičky bradavky ústami a zubami a spôsobil, že moja túžba ešte narástla. Jemné, ale pevné hladenie mi bralo dych. Tlak narastal v mojom vnútri, maternica sa mi mykala sťahmi, pripravená dosiahnu vrchol. „Smiem?” Zašepkala som, zatiaľ čo som silno stisla viečka. Nemohla som sa na neho pozerať, keď sa urobím. Potrebovala som sa zamerať na tento moment a nie na to, s kým som.

„Ešte nie,” zamrmlal. Chcela som ho udrieť. Bola som na pokraji. Chystala som sa stratiť kontrolu, a on ma nechcel nechať.

„Prosím,” vyslovila som hlasom takým pevným, ako sa mi dalo.

Uvoľnil mi klitoris, ale len pre to, aby mohol zasunúť dva prsty do môjho vnútra. Mierne ohnutými prstami prechádzal dnu a von, aby zasiahol každý správny bod.

„Prosím, smiem sa urobiť?” Spýtala som sa, a v tej chvíli mi bolo do plaču.

Kokot. Skurvený kokot. Robil mi to zámerne. Chcel ma prinútiť, aby som prosila.

„Ešte nie,” odpovedal.

Nikdy sa ma nechystá nechať sa urobiť. Chce ma len držať nad priepasťou ako Tantalos z Gréckej mytológie, trestaný bohmi tým, že mohol byť blízko vody, ale nikdy sa nemohol napiť ani najesť ovocia, ktoré mal v dosahu.

Otvorila som ústa v proteste, keď ma zastavil varovaním. „Ak budeš so mnou bojovať,” povedal. „Ak budeš protestovať, a ak sa urobíš bez môjho dovolenia. Čokoľvek mi dá povolenie na to, aby som ťa potrestal. Je to jasné?”

Prikývla som v zúfalstve. Možno, keby som urobila čokoľvek, čo povie, nechá ma vyvrcholiť. Moje ústa boli suché, hruď mi horela z toho, ako som zadŕžala dych. Bolo to prvý raz, keď mal nado mnou niekto iný väčšiu moc, ako ja sama. A tento skurvený kretén to vedel.

„Teraz?” zašepkala som. Nechcela som povedať prosím znova.

 „Nie,” povedal, jeho ruka ma hladila medzi nohami silnejšie, tvrdšie ako predtým. Bola som len na úplnej hrane, ale ak sa urobím, potrestá ma. Vezme na mňa remeň. A dopekla, a táto myšlienka na to, čo mi môže urobiť, nespôsobila, že som sa chystala urobiť ešte tvrdšie. Nenávidela som, že to robil. Bojovala som, popierajúc spomienku na to, byť trestaná. To mi pomohlo. Je to len biológia, zdôvodňovala som si to, tlačiac samú seba do toho, aby som sa prestala zameriavať na to, ako potrebujem orgazmus.

Bol silný, atraktívny a dotýkal sa môjho tela. Bolo to o tom. To bolo všetko.

Prinútila som sa zamerať sa na niečo iné, pozerať preč. Povedať si, že to nepotrebujem. Nemohla som vystáť tento nátlak. Nemusím sa urobiť. A dopekla, môžem počkať, pokým zaspí a potom si to urobiť sama. Premýšľala som o čomkoľvek, keď som ho započula zamrmlať mi ucha, „Poď teraz. Nechaj to ísť. Vypusti to.”

Bojovala som sama so sebou len zlomok sekundy. Potom som privítala temné vlny prebudenia, ktoré sa cezo mňa prevalili, keď mi dal povolenie. Klesla som do postele a nechala som sa unášať. Letela som. Klesala som do hlbín.

Vlny do mňa udierali. Nemohla som dýchať. Telo sa mi zvíjalo tak tvrdo v jeho rukách, až ma boleli svaly a ešte stále to nebolo dosť. Mušlička sa mi zvierala a chvela. Dych som mala trhaný, namáhavé nádychy,, ako keby živili vo mne uvoľnenie. Myslela som si, že už je koniec, ale on neprestal. Ďalší orgazmus sa tvoril hneď po prvom, a ja som jazdila na druhej vlne ešte oveľa silnejšej. Videnie mi sčernelo. Cítila som sa, ako keby som bola niekde hore vo výškach a urobila som sa tak tvrdo, ako nikdy predtým v mojom celom živote.

Keď som klesla dole a uvoľnila sa, dýchala som rýchlo. Nechal ma urobiť sa. Práve ma nechal.

Snažila som sa popadnúť dych. Čo teraz?

Povznesená nálada sa zmenila na strach.

Teraz ma znásilní?

Ale on len prehupol na moju stranu postele, ovinul mi ruky okolo pása a pritiahol si ma k hrudi. Moje oči sa zatvorili bez nejakej ďalšej vedomej myšlienky. Bola som unavená už predtým, než ma nechal urobiť sa. Teraz som bola úplne vyčerpaná. Chcel teraz to svoje? Ale nie. Jeho teplý dych ma hrial na krku a spôsoboval, že moje dlhé vlasy ma šteklili na pleci. Ani sa nepohol.

Nechcela som premýšľať o tom, čo sa stalo, a čo to teraz znamenalo.

Upadla som do bezsenného spánku.

Ďalšie ráno som vstala skôr ako on, čo bolo nezvyčajné. Zvyčajne on už bol hore a behal vonku, predtým, než sa mne otvorili oči. Myslela som, že existovanie na tomto ostrove, preč od všetkého, čo pre mňa bolo dôležité, ma zákonite musí vnoriť do nejakého druhu depresie. Spala som. Veľa.

Ale dnes som vstala prvá a šťastná, že môžem voľne hýbať rukami. Bol to tak dobrý pocit môcť s rukami hýbať akýmkoľvek spôsobom. Vtom do mňa udrela spomienka na minulú noc a ja som zamrzla. Bože. Nechal ma urobiť sa tak tvrdo. Bol, ako keby pyšný sám na seba. Doslova som prevrátila oči dohora pri tejto myšlienke.

Načúvala som jeho zvukom, ale okrem jeho tichého dýchania, som nič nepočula. Ale keď sa niečo tvrdé pritlačilo na môj zadok, vedela som, že už nespí.

„Ránečko,” zamrmlal. „Stavím sa, že si spala skvele.”

„Hmm,” odfrkla som.

Natiahol ruku cez môj bok a roztiahol dlaň na ploche môjho brucha. Jeho ruka bola taká veľká a moje brucho také malé, že jeho palec siahal až po vrchol môjho prsníka a jeho malíček bol na kraji mojej mušličky. Cítila som, že moja túžba sa prebúdzala a môj klitoris sa zväčšoval. Kurva. Trénoval ma, aby moje telo odpovedala na jeho dotyk. Nebola som si istá, či sa mi to páči, ale skôr než som svojmu telu prikázala mlčať, pohol sa. Pevné, silné prsty sunul po okraji mojej mušličky, kde sa mi točili jemné kučierky. Bola som vedľa neho nahá. Jeho ústa sa mi priblížili k uchu.

„Ďalšia z tvojich vecí, ktoré ti vrátim, bude tvoja žiletka,” zamrmlal. „Ale ja prvý ju použijem.”

Hm. Čo?

„Chcem ti oholiť mušličku.”

„Ty si mal moju žiletku a nepovedal mi to?” Spýtala som sa ako idiot. Samozrejme, že mal.

 „Áno,” povedal.”Prečo ťa to prekvapuje?”

Nebola som si istá, či ešte niečo vôbec.

„Žiletka môže byť použitá ako zbraň, takže potom zostane v mojom vlastníctve,” povedal.

„Zbraň, Vážne? Myslíš si, že by som sa mohla pokúsiť podrezať ťa s mojou bezpečnou žiletkou?” Tá myšlienka ma nahnevala. „Tak to isto kurva,” zamrmlala som si sama pre seba. Táto myšlienka bola komická.

Myšlienka je naozaj komická.

Zamrazilo ma, keď som si uvedomila, čo ma napadlo. Ublížiť mu s mojou žiletkou, pri tomto nápade sa mi skrútil žalúdok. Zatvorila som oči, pokúšala som sa zotrvať pri tejto myšlienke, a v tom som si uvedomila jednu vec.

Ja mu nechcem ublížiť.

Kurva.

Sykla som a zadržala dych, keď mi ma tvrdo potiahol za vlasy.

„Dávaj si pozor na svoje reakcie,” zahrmel. „Nemám rád tento tvoj tón.”

V protiklade ku tom, čo som si predstavila, že sa mohlo stať, moje telo začalo odpovedať. Moje prsia sa napli a moja mušlička sa začala zvierať, keď mi dával príkazy.

„Áno, pane,” povedala som, nie pretože som nechcela byť potrestaná, ale preto, že som ho potrebovala nechať samého. Nechcela som, aby sa ma už ďalej dotýkal.

Ale potom sa jeho ústa priblížili k môjmu krku. Jeho fúzy ma šteklili na citlivej koži. Jemné šľahanie jeho jazyka spôsobovalo, že som prahla po ňom. Tak skoro po uvoľnení, predpokladala som, že som nebola úplne uspokojená, pretože vo mne opäť narastalo vzrušenie, ktoré sa blížilo k orgazmu.

„Nemôžeš,” dychčala som „holiť ma. Mám holítko len na pár týždňov. Ja.. ooooch…”

Nemohla som zotrvať pri tejto myšlienke, zatiaľ čo mi olizoval a bozkával krk, maznal sa so mnou, v dlani mi držal prsník a palcom, ktorý mi hladil bradavku a druhou rukou zanorenou medzi mojimi roztiahnutými stehnami.

„Hovorila si niečo?” zašepkal mi do ucha.

„Nemôžeš.. ma.. holiť, pretože nemám náhradné čepele do holítka. Nemôžem tam mať strnisko.”

Ruka našla moje záhyby, oddelila ich a mne sa zastavil dych. Tak rýchlo ma ničil, preberal kontrolu. Nemohla som proti nemu bojovať. Otočila som hlavu nabok, zvíjala som sa v jeho uchopení. Zastavil by, keby som ho o to požiadala?

Nie sú tu žiadne bezpečné slová.

Ale.. nevedela som, či som ho chcela zataviť. Správal sa ku mne ako ku väzňovi, ale bolo to tak príjemné.

Tak skurvene príjemné.

Nikdy predtým sa ma žiadny muž takto nedotýkal a ja som ho nechcela zastaviť. Nie teraz.

Potrebovala som to ešte raz. Len jedenkrát.

 Bola som popolom v jeho rukách, keď útočil na moju mušličku, krútil mi bradavky, bozkával ma na hruď. Potiahol mi hlavu dozadu a vzal si moje ústa svojimi. Drsnosť jeho brady bola v protiklade s mäkkosťou jeho pier, ktoré boli na mojich. Boky sa mi dvíhali so svojim vlastným rytmusom. Bola som na hrane vyvrcholenia. Celé moje telo bolo napnuté.

„Poď,” zavrčal pri mojom uchu. Pri tomto jeho slove som sa začala triasť. Orgazmus vystrelil cezo mňa ako divoký oheň. Vzdychala som, stonala, trela som sa o jeho ruku, zatiaľ čo som sa zvíjala v kŕčoch. Tento krát ma držal, zatiaľ čo vyvrcholenie neodznelo. Jeho čierne oči zostávali spojené s mojimi, ktoré sa tiež nezatvorili.

 „Si moja, Nadine. Tvoje orgazmy patria mne. Tvoja mušlička patrí mne. Tvoje telo je moje a môžem si s ním robiť, čo chcem. Ak ťa budem chcieť oholiť, urobím to. Ak budem chcieť potrestať tvoju mušličku do červena, urobím to. Ak ťa budem chcieť pripútať k posteli, aby si na mňa čakala, potom to bude to, čo sa stane.”

Prikývla som, ešte stále opitá prežitým vyvrcholením.

„Čoskoro, keď oholím tvoju mušličku, budem sa môcť z nej kŕmiť.”

Zachvela som sa. Som zvyknutá len na môj vibrátor. Ale.. toto? Potriasla som hlavou. V žiadnom prípade nepoloží svoje ústa tam.

Ale nebolo žiadnej možnosti, povedať mu to.

Aj tak Adrian skurvene robil, čo sa mu chcelo.