IC - 10. kapitola

Překlad: Eowyn

Adrian

Dnes bolo horúco. Slnko pražilo dole nemilosrdne. O telá na brehu bolo postarané a bola to tvrdá skurvená robota spojiť ich a zahrabať v plytkých hroboch. Ale až teraz sa môžeme vrátiť na túto pláž loviť ryby.

Začal som chytať ryby na naše raňajky dnes ráno neskoršie, ako zvyčajne, takže som nemal šťastie. Moje siete zostali prázdne, napriek môjmu úsiliu. Mračil som sa. Budeme musieť nájsť niečo iné na jedenie.

Naše zásoby sa zmenšovali. Ryby boli najdostupnejším prostriedkom pre našu výživu. Ale potrebovali sme viac zdrojov. Musel som sa pokúsiť uloviť nejaké z tých veľkých vtákov, ktoré sa zhlukovali pri pobreží, ak vôbec boli dobré na jedenie.

Nadine schudla. Doteraz nás voda a naše zásoby držali nad vodou. Museli sme nájsť viacero spôsobov pre obživu.

Vrátil som sa späť do príbytku s prázdnymi rukami. Moja myseľ sa zaoberala tým, čo by som mal urobiť, keď som započul krik. Spútal so jej zápästia predtým než som odišiel. Nebola z toho nadšená. Neveril som jej dostatočne natoľko, aby ju už nechal s voľnými rukami. Ublíženie mi by bolo hlúpe, pretože by si mohla uškodiť sama sebe, keby ma zabila, alebo by musela znášať môj trest. Zviazanie bolo kompromisom.

Takže ma prekvapilo, keď som počul krik, ktorý znel ako nejaký zvuk víťazstva. Zvuk vychádzal z búdky s kuchynským náradím, ktorá bola napravo. Nenechal som ju dotýkať sa vybavenia, pretože som neveril plynu, ktorý tam bol, a aj tak sme nemali hrnce a panvice. Takže doteraz otvorený oheň bol schválený a šikovný spôsob varenia. A ona teraz stála vnútri malej kempingovej kuchyne. Keď ma započula prichádzať, otočila sa. Oči mala otvorené doširoka vzrušením.

Prvú vec, čo som si všimol, bolo že mala zápästia voľné.

„Adrian!” Povedala. Zažmurkal som. Myslím, že to bolo prvý raz, keď ma oslovila mojim menom. Dovolil som jej len pane. Pozabudla sa, ale bola vzrušená, tak som to nechal tak, pre tento krát.

„Prečo si mimo príbytku?”

„Nepovedal si, že nemôžem ísť von,” povedala, takmer prosebne. „Povedal si, aby som zostala tu a T je tiež časť príbytku, takže som predpokladala, že som zostala tu.”

Dlaň ma svrbela od toho, ako som mal chuť jej dať po zadku za to, že odišla von z chatky.

„Pozri, čo som našla!” Ukázala na niečo, čo som takmer nevidel, takže som prišiel bližšie, aby som sa mohol lepšie pozrieť. Malá kempingová kuchyňa zaberala len časť priestoru. Ukázala na visiaci zámok a uškerila sa na mňa. Kľúč sa jej hojdal na prstoch.

Siahol som dole a chytil jej zápästia medzi prsty. „A čo sa stalo tu?” Spýtal som sa.

Jej oči sa otvorili doširoka, keď sa pozrela dole, ako keby si práve uvedomila svoju chybu.

„Nejako.. sa mi dalo z nich dostať,” vyslovila mrzuto. Vedela, že ju za to potrestám.

Vykonala viacero vecí, ktoré boli hodné trestu. Zamračil som sa. Dúfal som, že budem mať dnes viac času na prieskum, ale jej tréning bude dôležitejší.

„Potrestám ťa za to, vieš.”

Prikývla a preglgla, ako keby očakávala, že ju prehnem cez koleno, alebo vezmem opasok na jej zadok. Ale boli mnohé spôsoby, ako by som ju mohol prinútiť poslúchať a nie všetky tresty museli zahŕňať bitku.

„Za tvoj vzdor dnes stratíš privilégium prechádzať sa voľne,” vysvetlil som jej. Nepovedala nič, len jej poklesli ramená. Jednej mojej časti sa to nepáčilo.

Ale skurvene potrebovala rešpektovať ma.

Nevedel som presne, z čoho bola taká vzrušená pred chvíľou, pokým mraky neodsunuli a slnko sa neodrazilo od lesku kovu. Pred nami boli rady a rady konzerv s jedlom.

Potom natiahla ruku a otvorila vrece, ktoré bolo na podlahe. Zrazu poskočila oproti mne. Veľké, chrobáky s tvrdými čiernymi krovkami sa rozbehli z vreca. Kričala a kričala, zakrývala si tvár rukami. Odtlačil som ju na bok a otočil som telo, aby som ju mohol držať bokom od hmyzu. Jemne a pomaly som ju vytlačil von a šiel som si poradiť s napadnutými zásobami. Pozrel som sa dookola. Schmatol som vrece, vyniesol som ho a hodil za stromy.

Potom som sa vrátil k Nadine. Mala ruky stále na tvári a triasla sa. Pritiahol som si ku k sebe a jemne som jej priložil hlavu na moje plece. Držal som ju a nepovedal nič, pokým sa neprestala triasť. Nakoniec, po čase, som ju doviedol dnu.

 „To je peklo, mať tento druh fóbie, keď žiješ v prírode, zlatíčko.”

Ani sa nepozrela hore.

„Vyzerá to, že tu máme trocha jedla. To sa nám rozhodne zíde. Len musíme prísť na spôsob, akým to otvoríme. Myslím, že je čas, aby sme sa dostali do tejto kuchyne. Vlastne, nechaj ma preformulovať to. Myslím, že je čas, aby som sa ja dostal do tejto kuchyne. Ty, mladá dáma, sa môžeš chystať na svoj trest za vyslobodenie si rúk.”

Potreboval som jej poslušnosť, nech to stálo čokoľvek. A dnes to znamenalo, že bude potrestaná.

„Čo sa chystáš mi urobiť?” Spýtala sa, jej tón bol ostrý ako nôž. Poznal som jej hrubú masku strachu.

Keď som ju dostal do spálne, posadil som ju na posteľ. Vedela, že sa nesmie pohnúť, ale zastonala hlasno, keď som vytiahol jej dobre známe a odporné kovové putá.

Vyzliekol som ju a dal som ju ležať na chrbát na posteľ. Vytiahol som jej zápästia za hlavu a zaistil som jej ich putami. To isté som urobil s členkami, ktoré mala roztiahnuté doširoka. Keď bola v poriadku a v bezpečí, vstal som si vedľa nej, dovolil som svojmu zraku pomaly sa kochať na každom centimetri jej nahého, bezbranného tela. Prechádzal som okolo nej po dlážke, ako keby som bol hlboko zamyslený. A možno som aj bol. Bola taká jemná. Tak poddajná. Chcel som, aby vädla v horúčave môjho pohľadu.

Môj vták sa dvíhal. Bol som pripravený pretiahnuť ju až k jej poslušnosti, keď vyzerala tak bezmocne a zároveň vyzývavo. Submisívne.

Pod mojim prenikavým pohľadom začalo jej telo odpovedať bez toho, aby som sa jej dotkol. Ako prvá bola viditeľná jej odpoveď na pleciach, keď z nich zmizlo napätie. Čelo sa jej prestalo mračiť v hneve a obočie jej kleslo. Hruď sa jej začala dvíhať s hlbokými, pomalými nádychmi. Moja kontrola jej tela presiakla cez ňu ako hmla za súmraku, hrubá, nepreniknuteľná. Každý jej nádych ju upokojoval a hnal k submisivite.

Jazerá modrosti pozerali na mňa s úplnou úprimnosťou z bieleho vankúša, jej zlaté vlasy sa rozliali okolo hlavy ako svätožiara. S nohami rozšírenými doširoka mohla cítiť šteklenie mierneho vánku, ktorý sa sem dostával cez okno. Svetlo sa odrážalo od mokra jej vzrušenia.

Vlhla pre mňa.

Ešte som sa jej však nedotkol. Nelízal ju. Neochutnal.

Moje sklamanie z jej neposlušnosti mizlo. Najskôr som mal obavu, že bol môj tréning zbytočný, keď sa tak ľahko opovažovala vzdorovať mi. Ale nie. Tu, ležiaca podo mnou, kompletne vydaná mi na milosť, jej telo vedelo, čo robiť.

Takže som bol úspešný.

Prešiel som okolo postele. Vnímal som celé jej telo.

„Si nádherná,” Povedal som. Dlaňou som jej prechádzal po plných krivkách jej pŕs, ale vyhol som sa bradavkám.

Tvrdo preglgla a zašepkala, „Ďakujem”.

Prikývol som.

„Povedal som, že ťa oholím.” Stiahol som ruku späť. Potichu zamraučala kvôli pocitu straty.

Dych sa jej stával trhaným, hruď sa jej dvíhala a klesala kvôli plytkému dýchaniu. Ak by som jej priložil prsty na krk, jej rýchly pulz by mi mohol udierať do prstov ako motýlie krídla.

Otočil som sa a nechal ju tam.

„Pane?”

Neodpovedal som jej. Po tom všetkom, mala byť potrestaná.

Ale najskôr sa potrebovala najesť.

Vrátil som sa do novo nájdenej zásobárne a urobil som inventúru. Žalúdok mi zaškvŕkal, keď som našiel plechovku s arašidovým maslom. Skontroloval som dátum spotreby a bolo to ešte stále v limite. Takéto balenie tuku a kalórií nám poslúži ako prostriedok pre potrebnú výživu. Vzal som to spolu so zvyšnými obilninovými tyčinkami a tiež poslednú fľašu vody.

Vstúpil som do izby, kde ešte stále ležala spútaná na posteli na chrbte a dal som sa do práce spojenej s prípravou jedla. S hlavou otočenou do strany sledovala, ako naberám riadnu dávku arašidového masla s tyčinkou. Periférnym videním som ju videl ako pregĺga.

„Máš rada arašidové maslo, Nadine?” Ešte stále skrčený som sa otočil a pozeral na ňu. Jej malý jazyk vykukol spomedzi pier, ktoré si olizla. Pregĺgajúc sliny prikývla.

„Áno. Áno, pane,” hneď sa opravila.

Najprv som sa chystal nakŕmiť ju. Prešiel som cez izbu s prísnym pohľadom upretým na ňu. Bola stále v problémoch a nechcel som, aby na to zabudla.

Kľakol som si na kolená vedľa postele a vzal malú porciu tyčinky do ruky. Pokým bola zviazaná na posteli, ležala rovno na chrbte. Jemne som ju rukou zdvihol popod lopatky a pomohol jej sadnúť si toľko, koľko jej dovoľovali putá.

„Otvoriť,” inštruoval som ju, ale nemusel som jej to hovoriť dvakrát. Hltavo jedla, prežúvala a prehĺtala. Na moment zatvorila oči v uvedomení si chute.

 „Pi,” prikázal som jej. Pridržal som fľašu vody pri jej plných krásnych perách jemne ju nahol, aby sa mohla napiť. Utrel som jej malé kvapky vody z jej brady palcom. Potom som si palec priložil k perám a vcucnutím som ich zlízal. Pozerala na mňa s vytreštenými očami, ale nepovedala nič. Potom čo sa najedla, najedol som sa aj ja a upratal.

 „Bola si poslušná, zatiaľ čo som ťa kŕmi,” povedal som súhlasne. „Teraz sa pozrieme ako zvládneš to ďalšie, čo mám pre teba v zásobe.”

Aj keď zostala ticho ležať, mohol som cítiť napätie medzi nami. Ublížil som jej predtým. Mal som zámer ublížiť jej opäť. Len tento krát bude jej trest znamenať viac ako výprask.

Prešiel dookola postele. Uprene som hľadel na ňu, pokým som vydržal nedotýkať sa jej. Musel som sa chvíľu dívať z veľkého okna na more. Potreboval som dotýkať sa jej. Cítiť ju. Ochutnať ju.

Začal som pozerať na jej plecia. Začal som pomalú, rozvážnu prehliadku jej tela. Videl som krásne, pôvabné krivky jej hrude a bokov, sladké vlny jej pŕs a úzky pás. Jemné chĺpky pokrývali jej mušličku, malé jemné kudrlinky. Keď som sa dostal k jej mušličke, oddelil som záhyby a vsunul prst do jej vlhkosti, bral som jej kontrolu a spôsoboval jej mokrosť.

Perfektné.

Útočil som jej na mušličku, pokým sa jej boky nezdvihli, ale hneď vtedy, keď sa blížila k vyvrcholeniu, som stiahol ruku preč. Klesla zadkom na posteľ v tichom proteste, že som jej nedovolil urobiť sa. Tľapol so ju po mušličky, aby som ju za ten protest potrestal, ale tie malé kudrlinky bránili, aby som ju mohol naozaj potrestať.

Bol čas, aby šli preč.

Chytil som ju za chĺpky a potiahol. Líca jej pokryla jemná červeň a vyzeralo to tak dobre.

„Je čas, aby si bola nahá,“ vysvetlil som.

Potriasla hlavou s hrôzou, ktorú prezrádzali oči.

„Nie, pane,” povedala. „Nechcem, aby si to urobil. Prosím, nie.”

Bol som na vážkach, či ju chcem nechať báť sa toho kto som, alebo či chcem, aby mi verila kvôli tomu, čo som sa chystal urobiť.

Blond vlasy sa rozprestreli okolo nej, keď divoko potriasla hlavou.

„Nadine, dosť.” Trhanie hlavou neustávalo, takže som ju ostro šľahol dlaňou po stehne. „Povedal som, dosť.”

Odtlačok mojej ruky sa červenel na jej opálenej nohe. Trhanie prestalo, ale oči nasledovali lesk čepele. Bola to bezpečná žiletka s piatimi britmi, ktoré sú potiahnuté drátkom s ružovou plastovou rúčkou. Vzal som malú fľaštičku detského oleja z jej tašky, tak ako aj fľaštičku s kondicionérom predtým.

„Tamto potrebujem,“ zašepkala, ale ja som neodpovedal.

„A čo.. čo budeš robiť, keď potom nebudeš mať náhrady?”

Šklblo mi perami. Obával som sa, že presne vedela, čo budem robiť, keď sa pozerala, ako ostrím nôž, ostrý ako britva, ktorý som našiel blízko ohniska. Ale s tým sa budeme zaoberať, keď to budeme potrebovať.

„Roztiahni kolená,” Prikázal som. Vánok za oknami stíchol, ako keby všetko záviselo na tom, či ma poslúchne.

Jej oči boli zamerané na moje. Pomaly roztiahla nohy. Dovolil som svojmu pohľadu, aby sa otočil na jej holom bruchu smerom k mušličke, navretej a vlhkej. Jej telo sa už naučilo byť vzrušené, keď sa bálo.

Bude za to odmenená.

Kľakol som si pred ňu a ruky som položil na vrch stehien. Len tam spočívali a palce smerovali k mušličke. Ohol som prsty a pomaly roztiahol jej holú kožu vnútri. Bola mäkká a poddajná. Cítil som jemnú vôňu čerstvých citrónov z mydla, ktoré sme používali.

„Relaxuj,” vydýchol som pri nej. Koncami palcov som pomaly po nej krúžil. „Len to nechaj plynúť teraz.”

Prikývla, kolená jej poklesli k posteli, keď sa uvoľnila.

„Dobré dievčatko,” pochválil som ju predtým, než som sa zohol a umiestnil bozk medzi jej stehná. Jemne som je prechádzal prstami cez vlhké záhyby a sľuboval som jej tým, že ak urobí, čo som povedal, bude odmenená.

Časom.

„Nemala si dovolené opustiť tento príbytok, Nadine.” Môj hlas preťal ostro ticho dookola. Trochu sa prikrčila, odtiahla odo mňa, ale prikývla.

„Čo by som mal s tebou urobiť?”

Nespúšťala zo mňa oči. V hlase jej zaznela určitá tvrdosť. „Čokoľvek kurva chceš.”

Nahol som sa nad ňu. Svaly sa mi napli, zatiaľ čo som svoje telo držal nad ňou.

„To je správne, miláčik,” Zatiahol som jej do uší. „To je presné. Skurvene správne.” Chytil som jej vlasy do ruky. Jej blond hodváb bol bledý proti mojim opáleným hánkam. Potiahol som jej hlavu späť, čakal som, pokým nezafňukala. Ústa jej zostali otvorené. Vzal som si jej ústa. Naše pery sa spojili v tvrdom bozku, ktorý prechádzal do jemného a hneď mi vzdychla do úst, natiahol som ľavú ruku a tľapol som ju po vystavenej mušličke. Nebolo to tak účinné, ako to nabudúce bude, ale pochopila.

Zaplakala mi do úst a ja som ju trestal znova a znova, pokým nemala mokré oči. Dával som pozor, aby som jej skutočne neublížil. Udieral som len natoľko dosť, aby vedela, že je trestaná. Ak je vytrénovaná správne, tak ako si myslím, že je, bude už tiecť, keď ju ochutnám.

Pustil som jej ústa a pery som jej trel o ucho. Bledé vlasy som jej stále držal v pästi. „Ak ma neposlúchneš, nezostane to bez následkov.”

Pustil som a hlava jej padla do vankúšov. Vstal som z postele a zakrádal som sa ako lev. Pohľad sa mi točil po nej. Ak by si dovolila, pohnúť sa. Ak by si dovolila povedať čo len jedno slovo na protest, keď zdvihnem čepeľ..

„Čo sa stane, keď nebudeš poslúchať, Nadine?”

Ponížená trestom, prehovorila v rýchlom slede slov, „Potrestáš ma, pane.”

Kľakol som si, zdvihol fľašu detského oleja a položil som žiletku na také miesto, kde ju mohla vidieť. Otvoril som olej a zopár kvapiek som pustil do dlaní. Moje oči boli zamerané na jej. Rozotrel som si olej po prstoch.

„Otvor,” Prikázal som.

Kolená sa jej roztiahli ešte viac a takmer nečujne vzdychla. Vmasírovával som jej olej okolo nežných kudrliniek. Jej jemná ženská vôňa vzrušovala môjho vtáka. Zopár kvapiek som jej kvapol priamo na záhyby. Pozerala zmätene. Medzi obočím sa jej sformovala malá vráska. Nikdy sa nehrala sama so svojimi prstami a olejom?

Prešiel som palcom po jej celej škáročke. Sykla a napla krk potrebujúc viac. Masíroval som ju a hýčkal, pokým sa nezvíjala. Klitoris jej napuchol ešte viac. Bola pred vyvrcholením, keď som úplne odtiahol svoje prsty.

Vypustila suchý vzlyk.

Dobre.

„Nepáčilo sa ti to?” Spýtal som sa. Potriasla hlavou, zatvorila oči. Tľapol som ju medzi stehnami a oči sa jej okamžite otvorili. „Dobre,” povedal som. „Teraz budeš potrestaná. Prečo ťa trestám?”

 „Pretože som ťa neposlúchla,” precedila pomedzi stlačené zuby.

Čeľusť mi stuhla. Pridal som ešte zopár kvapiek oleja, aby dobre vsiakol. Potom som začal. Opatrne, tak jemne, ako keby bola tak krehká ako zo skla, som jej prešiel holítkom po sladkých kudrlinkách. Zatvorila oči, ako keby tým mohla zablokovať to, čo som práve robil. Utrel čepeľ do látky, ktorú som si položil na ňu a potom som sa vrátil k holeniu. Ticho v izbe bolo pretínané jej hlbokými nádychmi a šuchotaním žiletky oproti jej pokožke. Pokračoval som, pokým jej mušlička nebola úplne hladká.

„No a teraz,” povedal som a prešiel som jej prstami po záhyboch. „Teraz je to lepšie, však?”

Zažmurkala, pozerala na mňa a napokon prikývla. „Áno, pane. Domnievam sa.”

Pozeral som na ňu s úškrnom. „Domnievaš sa? Možno bude lepšie, keď ti to ukážem, aké to je.”

Pozrela na mňa varovným pohľadom, keď som ju opäť tľapol. Odviazal som jej nohy a umiestnil som si ich na plecia, takže som mal pred sebou jej nahé záhyby. Dych sa mi trhal. Bože, bola tak sexi.

 „Neurobíš sa, pokým ti nepoviem,” Pripomenul som jej. „Ak áno, vyšľahám ťa jedným z tých konárov, ktoré sú za oknom.” Vietor zašepkal a pohol s listami, ako keby sa rozhodol so mnou spolupracovať v tom, že ju potrestám.

Sklonil som sa a vzal som si jej mušličku do úst. Zastonal som, keď sa mi dostala nahá koža medzi pery. Mnul som si pery o ňu, jemne sal jej stred, pokým sa jej telo nenaplo a ja som mohol cítiť, že bola na pokraji.

„Neurob sa ešte,” prikázal som jej. Vrátil som sa späť k nej. Lízal som, pokým sa znova nezvíjala.

„Prosím,” prosila. „Pane. Adrian! Už mi dovoľ.”

„Nie.”

Pustil som ju úplne a znova som sa prechádzal okolo postele. Dotýkal som sa jej pŕs, ťahal ju za bradavky a dlaňami som ju hladil po krivkách jej bokov. Každý centimeter jej tela som bozkával, jej prsty, stehná, cez bruško. Jazykom som ju šteklil v pupku.

Päťkrát som ju priviedol takmer k vyvrcholeniu, a potom zastavil.

Nikdy neplakala, keď som ju trestal, ani raz nezaplakala, keď som ju šľahal opaskom. Ale teraz mala v očiach slzy.

Dobre. Možno bude druhý raz dvakrát premýšľať, než sa rozhodne neposlúchnuť ma.

Prestala prosiť po štvrtom raze. Klesla späť do postele s putami. Keď som jej dal ústa na mušličku znova, zamraučala a znova sa napla. Sal som, hneval som ju, zadok som jej držal v rukách. Pomedzi šľahanie jazykom som jej zdvihol nohy a šľahol ju rukou. Nepovedal som ani slovo, len som opäť trochu inak bozkával a olizoval jej sladkú mušličku pomedzi údery mojej dlane na jej zadok. Mušlička sa jej sťahovala, zadok jej červenel. Potiahol som jej klitoris pomedzi pery, privádzal som ju bližšie a bližšie k vyvrcholeniu, až som ju napokon posledný raz pustil.

Oči mala zatvorené. Jej telo ležalo bez pohybu. Tento krát, keď som ju nechal tak a nepriviedol ju k vrcholu, vzdychla a oči neotvorila.

Bez slova som opustil izbu. Bude si musieť počkať, pokým sa vrátim na ďalšie kolo.