MHTE - 20. kapitola

Překlad: Eowyn

SERENA

Ročný prenájom bol takmer na konci a túžba zostať dlhšie ma premáhala. Začala som lipnúť na tomto meste. Weston a ja sme mali svoju malú rutinu. Prechádzka do parku, potom rýchla zastávka v potravinách, kde som kúpila niečo na jedenie, potom cesta domov a pustiť DVD s cvičením, pri ktorom ležal Weston vo svojej hojdačke, alebo na deke na brušku. Malý spánok spolu popoludní a potom večera. Potom som ho dala do kočíka a prešla som sa s ním v susedstve.

Zahľadela som sa z okna na plot okolo upraveného dvora. Weston miloval čas, ktorý sme tam trávili. Spomenula som si, ako sa mu oči otvorili doširoka, keď zbadal vtáčika hopkať na piknikovom stole. To ma presvedčilo chytiť telefón a vytočiť číslo na správkyňu nehnuteľnosti a spýtať sa, či by sa dalo prenájom platiť mesačne.

Žena ma nechala čakať na linke dosť dlhú chvíľu, až som začala byť nervózna. Keď sa vrátila k hovoru, zopakovala pre overenie ešte raz moju adresu.

„Áno, to je správne,” povedala som.

 „Pán McAllister nedávno zaplatil na budúcich dvanásť mesiacov,” povedala, jej tón znel podozrievavo, pretože bolo čudné, že o tejto skutočnosti jeho manželka nevedela?

„Och, správne. Zabudla som. Prepáčte, že som mrhala Vašim časom.” Rýchlo som zavesila a zložila som sa na stoličku v kuchyni. Vďaka Bohu, Mac bol stále nažive a darilo sa mu dobre. Tom ma skontroloval vždy po pár týždňoch. Federálny úrad mu nechcel nič povedať a nikto z Macovych kámošov z armády o ňom nepočul. Prišla som k záveru, že jednoducho nechcel byť nájdený, ale to ma nezastavilo v tom, aby som si nerobila o neho starosti.

Pohrávala som sa s prsteňom na mojom prste a premýšľala o tom, že je čas sa pohnúť ďalej. Napriek tomu, že som si už povedala, že sa ku mne nikdy nevráti, hlboko vnútri som nikdy nestratila nádej, že by sa jedného dňa mohol. Predpokladala som, že tieto moje pocity voči nemu budú slabnúť, ale namiesto toho sa stávali silnejšími. Pozerala som na môj krásny prsteň cez závoj sĺz. Proste som sa nemohla prinútiť, aby som ho dala dolu. Ale potrebovala som sa pohnúť ďalej. Otvorila som zápisník, ktorý ležal predo mnou, kde som mala zoznam, čo mám kúpiť. Otočila som na novú stránku a vytrhla list. Potrebovala som nový zoznam; nájsť apartmán v susedstve, nájsť opatrovateľku k dieťaťu a pohovoriť si so Sárou, či by mi dala moju prác späť. Pripla som zoznam na chladničku magnetom.

Predtým, než začnem s týmito novými úlohami, musím osláviť toto skvelé letné počasie. Rozhodla som sa, že pozvem dievčatá na malé občerstvenie.

Strhla som papier dole z chladničky a strčila som ho do šuplíka. Nebudem dávať nikomu dôvod na klebety. Mohla som blázniť sama pre seba, ale nie pred ostatnými ľuďmi. Priateľky, ktoré som našla vďaka joge a tomu, že som mala dieťa, vždy rozprávali o svojich manželoch, opisujúc ich úspechy. Cítila som sa menejcenná, tak som raz hlúpo zmienila Maca vychvaľujúc sa jeho armádnymi vyznamenaniami. To dalo možnosť Celii, mojej nie veľmi obľúbenej osobe, vypytovať sa, prečo ho doteraz nestretli. Povedala som im, že je preč služobne a mal by sa už čoskoro vrátiť. Alicia, sa na mňa pozerala s ľútosťou a štuchla do Celie, aby ma už neotravovala s týmito mučiacimi otázkami.

Alicia ma poznala z nich najdlhšie, pretože sme sa spoznali na predpôrodnom kurze. Jej manžel nikdy nechýbal ani na jednom stretnutí a môj sa nikdy nezúčastnil.

Po tomto malo predvedení sa, aj tak neprestávali moje kamarátky s pokusmi zoznámiť ma s niekým. Alicia mi predstavila svojho brata na grilovaní a potom sa vytratila. Bol šarmantný, inteligentný a pekný. Mal len jeden nedostatok. Nebol to Mac.

Slnečné počasie mi robilo dobrú náladu a ja som sa snažila odložiť starosti stranou. Urobila som si v duchu poznámku o pozývaní Celie. Pokosila som trávnik kosačkou, pozametala som priedomie a poometala som pavučiny z piknikového stola, ktorý tu už bol, keď som sa prisťahovala. Kúpila som nejaké záhradné ležadlá, malý plastový bazénik a pekný obrus na stôl.

Nachystala som ovocie na misu a upiekla som nejaké sladké sušienky. Weston bol nadšený z toho všetkého pohybu. Keď som ho dala ležať na bruško, kopal nohami a pokúšal sa prvýkrát pretočiť. Obaja sme boli potešení z jeho nového kúsku.

Rýchlo sa unavil z tejto novej aktivity. Nakŕmila som ho a dala som ho spať do kolísky. Po sprche som si obliekla nové letné šaty a pripravila som ľad do krčahov na sódu a nejaké minerálky.

Napriek tomu, že bazén bol určený pre batoľatá, dve matky boli v ňom namočené a popíjali čaj namixovaný s limonádou.

Celia si pomáhala pohárom bieleho vína, ktoré som tiež pripravila. Prezerala si môj dvor s kyslým výrazom na tvári. „Josh má nejaké nástroje, ak by si chcel tvoj manžel požičať.”  Pohľad mi padol na latky plotu, ktoré boli trochu olámané.

Odmietla som sa jej chytiť na návnadu a usmiala som sa. „Poviem mu.”

Alicia ma nasledovala do kuchyne.

Bledočervené vlasy mala vypnuté sponou na vrch hlavy. Mala na sebe bikiny v podobnom odtieni červenej. „Medzi nami dvoma, Celia sa nikdy nedostala z obdobia stredoškolského dievčaťa.”

Vzala si sušienku a kúsok si odhryzla. „Žiadny nátlak, ale môj brat sa pýtal na teba.”

Pokrútila som hlavou a usmiala som sa. Vytiahla som ďalší tanier s ovocím z chladničky a niesla som ho von. Hneď vzápätí som zašla dnu. Našťastie, tento krát ma nikto nenasledoval.

Napriek tomu, že som mala detskú vysielačku vo vrecku, vybehla som hore, aby som sa presvedčila, že Weston stále spí, predtým než som sa vrátila von.

 „Vyskúšaj to,” povedala Ivy a podávala mi pohár s jahodovou limonádou, ktorú priniesla. Všetky sme otočili hlavy, keď sme započuli dunieť motorku na príjazdovej ceste. Jazdec bol bradatý, svalnatý a strach naháňajúci. Čierne tetovania mu vykúkali spod rukávov čierneho trička.

Motocykel sa pomaly približoval a on sa pozeral smerom ku našej malej párty. Predpokladala som, že si možno uvedomil, že zle odbočil. Namiesto toho, aby sa vrátil, vypol motor, vysunul stojan a prehodil nohu cez motorku. Mal na sebe úzke džínsy, vysoké topánky a opasok s kovovou sponou. Srdce mi vyskočilo až do krku. Vybavila sa mi tá hrôza, ktorú som zažila, keď vtedy do Macovho domu vnikol votrelec a ja som si myslela, že by som mohla byť jeho cieľom.

Bola som pripravená hnať všetkých do domu, keď vtom si jazdec dal dole prilbu. Plastový pohárik mi vypadol z rúk a limonáda sa mi vyliala na sandále. Mal dlhšie vlasy, ktoré si odhrnul z tváre. Tá brada mu dodávala nebezpečný výzor.

„Okej, kto dohodil Serene takého žhavého motorkára?” Alicia sa spýtala, keď sa ženy zoskupili pri plote a pozerali na Maca ako prichádza po chodníku.

„Ten chlap je ale tvarovaný,“ povedala Ivy.

 „Tvarovaný?” Spýtala sa Celia.

„No vieš, ostrý a sekáč.” Ivy vysvetľovala.

„Ak už tomuto povieš nie, je to s tebou beznádejné,” skonštatovala Celia.

Logika mi hovorila, že Mac tu bol len z jedného dôvodu. A tým bol jeho syn. Tom zrejme ignoroval moje želanie a vyzradil moje tajomstvo predtým, než som mala šancu ja niečo povedať. Nestarala som sa. Odomkla som bránku a ponáhľala som sa ku nemu, až moje sandále klapali po betónovom chodníku.

Chytil ma svojimi silnými rukami a zdvihol ma a zvrtol. Jeho chrbát bol otočený smerom ku zvedavej skupinke prilepenej ku plotu, aby nevidela našu vzájomnú reakciu. Už je to tu. Moje srdce bilo o závod. Nevhodné obvinenie a otázky ohľadom dieťaťa. Ale sklonil sa ku mne a namiesto toho ma pobozkal. Jeho brada nebola až taká tvrdá, ako som si predstavovala. Jeho pery boli tvrdšie, ako som si pamätala. Jeho bozk bol hlboký a spaľujúci.

„Prepáč mi tú bradu,” povedal, keď zdvihol hlavu. „Nechcel som mrhať časom. Potreboval som ťa vidieť.”

Ani zmienka o dieťati. Takže Tom s ním napokon nehovoril.

Prešiel si rukou cez bradu. „Oholím sa, predtým než obnovíme svoj sľuby.”

Obnoviť naše sľuby? Ako keby sme sa nevideli chvíľu, a nie viac ako rok. Ako keby ma neopustil.

Chvela som sa a moje kolená sa podlamovali, keď som ho vzala za ruku a viedla cez bránu na dvor. Hodil pohľad dookola. Mohla som povedať, že bol prekvapený, keď sa ocitol v strede týchto matiek a batoliat a plačúcich bábätiek.

Ženy na mňa hľadeli s očakávaním.

„Toto je môj-“

„Manžel,” Mac dokončil vetu za mňa.

„Je to už tak dlho, že som skoro zabudol,” povedal so smiechom.

Hodil po mne nahnevaný pohľad.

Celia pristúpila bližšie. „Serena povedala, že si bol preč služobne,” povedala, kútiky jej úst klesli. „Čo máš za prácu? Serena to nikdy nepovedala.” Zadržala som dych čakajúc na jej obviňujúci poznámku ohľadom absencie otca dieťaťa.

„Pracujem pre Federálny úrad,” povedal.

„FBI,” vysvetlila som trochu samoľúbo.

Celia vyzerala, ako keby čakala na vysvetlenie, že sa jednalo len o vtip. Jeho pohľad preskočil zo mňa na Maca. Pozerala som, ako jej svitalo, že Mac, s tým jeho vážnym vystupovaním určite nežartuje.

Netrpezlivosť z neho vyžarovala, keď prevesil prilbu na ľavú ruku, aby si mohol potriasť ruku s nimi, keď som ho prestavila. Ženy si to uvedomili a začali zbierať svoje veci. Ukradomky si ho neustále prezerali počas toho, ako zbierali detskú výbavu.

V momente, keď odišli z dvora, Mac ma ťahal dovnútra domu. Zatvorila som za nami dvere najtichšie ako sa dalo. Zložil si helmu z ruky a drsne ma zdrapol. Jeho pery drvili tie moje.

Bozkávala som ho s úplným zúfalstvom, ktoré som nemohla ovládnuť. V tom momente som sa nestarala, kde bol, alebo prečo ma opustil. Vsunula som ruky pod jeho tričko vychutnávajúc si pocit tepla, hladkú kožu, tvrdosť jeho svalov. Vždy bol dobre stavaný, ale očividne nabral a jeho krk bol hrubší. Prirazil ma ku stene. Myslela som si, že mi len zdvihne sukňu šiat, namiesto toho si dal načas, pokým ma vyzliekol. Otváral po jednom gombíky na mojich šatách a ramienka pomaly posúval po mojich pleciach. Striasla som si šaty dole z bokov a vykročila z nich. Nemala som žiadnu podprsenku. Už stačilo len dať dole nohavičky a budem pre neho pripravená. Začala som si ich ťahať dole z bokov, ale on sa rozhodol, že to nerobím dostatočne rýchlo a len mi pretrhol pásiky ktoré som mala na bokoch.

Skontroloval, či som pre neho pripravená. Dlaňou mi prikryl mušličku. Bola som až smiešne vlhká. Bez hanby som sa trela o jeho ruku.

Rozopol si pracku na opasku, vyzliekol si džínsy a potom ma zdvihol. Chytila som sa ho za plecia, keď ma nasadil na svojho vtáka. Žmúrila som, aby som zatlačila späť slzy, ktoré sa mi tisli z očí. Bolo to tak skvelé opäť ho v sebe cítiť.

„Bože, ty malá čarodejnica, umieral som túžbou po tebe.” Zdrapila som ho za svalnaté ruky a bolo šokujúce cítiť, že sme sa chveli obaja.

Nemal to tak pod kontrolou, ako to bolo zvyčajne. Bola tam naliehavá potreba. Prirážal mnou o stenu, jeho vták do mňa vrážal a spôsoboval, že sa svet okolo mňa točil kvôli silnej túžbe. Moje prsty sa mu zarývali do neskočnej tvrdosti svalov na jeho pleciach, keď do mňa vstupoval a vychádzal tvrdými prírazmi. Pramene vlasov sa mi uvoľnili z účesu a padali mi do tváre.

Pritlačila som mu ústa na plece, aby som stlmila môj nárek a moja mušlička pulzovala okolo jeho pevného hriadeľa.

Vytiahol sa von a ja som využila to, že nie som narazená na jeho mohutného vtáka, aby som si zaborila nos do ohybu jeho krku a nadychovala som sa jeho delikátnej vône. Ochutnala som ho jazykom. Svaly chrbta sa mu napli pod mojimi rukami, keď som mu prechádzala ústami všade, kde som dosiahla. Zastonal a opäť sa do mňa hlboko zasunul. Moja mušlička ho začala opäť stískať. O zopár tvrdých zapumpovaní neskôr, som sa urobila druhý raz. Trasúca sa a chvejúca v jeho náručí.

Tento krát ma nasledoval, jeho telo stuhlo a horúce semeno vystreklo v mojom vnútri. Zložil ma dolu na moje trasúce sa nohy a pozeral mi skúmavo do očí. Moje reakcie ho očividne šokovali. Kto by potreboval predohru? Jazda na jeho vtákovi tvrdom ako kameň bolo všetko, čo som potrebovala, aby som mala zemou otriasajúce vyvrcholenia.

Prešiel mi palcami popod oči a utrel mi slzy, ktoré sa mi rozliali. „Nikdy by ma nenapadlo, že budem cíti toto.” Jeho pohľad vyhľadával môj.

„Cítiť čo?”

„Lásku.”

„Och,” prekvapene som zašepkala.

„Serena, bejby, som do teba tak zamilovaný, až z toho bláznim.”

Toto vyhlásenie mi vzalo dych. Neodpovedala som hneď. Obávala som sa, že by som mohla znieť ako blázon. Vnímala som jeho sklamanie. Natiahol si džínsy a kráčal smerom k umývadlu.  Zostala som stáť opretá o stenu. Mala som pocit, že ak sa pohnem, nohy sa mi podlomia. Ohla som sa v kolenách dostatočne na to, aby som si zdvihla šaty zo zeme.

Otvoril zopár skriniek, pokým nenašiel sklenený pohár. Naplnil ho vodou z kohútika. Pozerala som ako pil. Svaly na jeho hrubom krku sa hýbali. Položil pohár na linku, potom sa otočil a pozeral na mňa, keď som bola práve v polovici zapínania gombíkov na mojich šatách. „Maj so mnou trpezlivosť, miláčik. Nevidela som ťa zopár mesiacov.”

Viac ako rok, pomyslela som si nahnevane. Znova som si dala dole šaty a prevesila ich cez operadlo stoličky. Zarazila som sa, keď malá vysielačka klepla o stoličku.

„Čo to tam je?” okamžite sa spýtal.

„Čo myslíš?” Napadlo ma, že by som mala prestať byť zbabelá a povedať mu to.

„Niečo tam máš.” Napoly som predpokladala, že mi pôjde prehľadať šaty, aby našiel zdroj klepnutia. Ale prstom ukázal smerom ku miestnosti na prádlo. Zavesila som si tam vrchnú časť pyžama na stojan, aby mi uschlo. „Odkedy nosíš pánske pyžamá?”

Myslím, že odkedy som začala kojiť, myslím. „Chladné noci.” Namiesto toho som povedala.

Zamieril smerom k malej poličke v kuchyni, kde som mala telefón a nákupný zoznam. Bolo jasné, že bol na prieskume, hľadajúc nejakú nápovedu. Spomenula som si na zoznam s mojimi novými cieľmi, ktorý som schovala do šuplíka. Chytil do rúk prvú obálku, ktorá bola na vrchu úhľadnej kopy, kde som mala poukladané potvrdenky. Škrabal si bradu, zatiaľ čo sa začal v nich prehrabávať.

 „Prečo pracuješ?”

„Nebola som si istá, či sa vrátiš. Pre istotu som s tým počítala a snažila som sa to zvládnuť na vlastnú päsť, odkedy som už nebola bohatou dedičkou.”

Ustupoval. Obálku vrátil, otočil sa a pohľad uzamkol s mojim. „Bejby, bol by len jediný dôvod na to, že by som sa nevrátil a ver, bola by si sa to dozvedela prvá. Urobil som ťa mojou výhradnou dedičkou.”

Moje srdce sa zovrelo. Ja som mu neverila dostatočne. „Kde si bol celý ten čas?”

Videla som ako mu poskočil ohryzok na krku, keď preglgol. „Čo dopekla si myslíš, že kde som bol? Nenašla si moju správu?”

Pokrútila som hlavou.

„Ježiši, jediný čas, keď si mala snoriť a nesnorila si. Dal som ho na dno tej drevenej krabice. Nenapadlo ma, že by si ho nenašla.”

„Nešla som snoriť nikam, ale tvoje identifikačné známky boli navrchu a nenapadlo ma zdvihnúť dno krabice.”

Zamračil sa, vyzeral frustrovanie. „Bol som na ďalšej misii. Zapriahli ma do poslednej tajnej operácie. Jednalo sa o prepravovanie drog, pranie peňazí, prostitúciu.. nelegálna činnosť. Títo gangstri boli poriadne pedantní v preverovaní svojich zamestnancov. Nebolo možné dostať sa z toho živý a zároveň nechať nejakú digitálnu stopu, ktorú by mohli vyčmuchať. Ak by boli títo zločinci našli nejaké slabé miesto, bolo by po všetkom.

„A je po všetkom? Sú už za mrežami?” spýtala som sa.

 „Jeden z nich nebol dostatočne rozumný na to, aby zložil zbrane, keď dorazil tím SWAT.”

Hlasno si povzdychol. „Mučilo ma pekelne pomyslenie na to, že by si už bola unavená z toľkého čakania.”

„Zvažovala som odchod,” pripustila som. „Určite aspoň raz denne.”

Bolesť a hnev bojovali v jeho očiach. „Som skurvene rád, že si neodišla,” zavrčal. „Ušetrilo mi to starosti s vystopovaním ťa.”

Prešiel prstom opäť prstami po kope obálok. „Prečo si prestala vyberať peniaze z účtu?”

Pokrčila som plecia ľahostajne.

„Čo sa stalo pred štyrmi mesiacmi?”

„Stretla som bohatého milenca,” zavtipkovala som.

„To nie je ani trochu kurva vtipné.”

Buchol po vypínači a zasvietil. Pristúpil ku mne. Objal ma rukou za bok a palcom mi prešiel po pupku. „Kde máš diamant?”

Predtým, než som mohla odpovedať, jeho pohľad padol na moje bradavky.

Bradavky som mala mierne opuchnuté a rozhodne ružovejšie ako predtým.

Ustúpil o krok dozadu a rukou si trel vzadu krk.

V prvú noc, keď sme sa milovali ma varoval, že ak by prišiel na to, že ho podvádzam, nikdy by mi to neodpustil. Možno tiež lož o mojom tehotenstve by mohol pokladať za niečo neodpustiteľné.

„Nie je to tak ako si myslíš.”

„Tak mi to teda rýchlo vysvetli, pretože sa v tom strácam.”

 „Ako prvé ti musím povedať, že ťa tiež milujem. Milujem ťa už dlhý čas.”

Farba sa mu vytratila z líc. „Doprdele, čo si vyviedla?”

Myslel si, že sa pokúšam najskôr ho oblbnúť.

„Nepodviedla som ťa.”

Jeho pohľad bol stále varovný. Pokúsila som sa dočiahnuť šaty zo stoličky a znova som si ich obliekala. Cítila som, že mi srdce vynecháva údery. Potila som sa. Mala som smiešny nápad, že ak omdliem, mohla by som získať nejaké body za sympatie.

„Serena, dopekla, povedz mi to.”

Utrela som si spotené dlane do šiat. „M-mám dieťa,” vyletelo zo mňa. „Tvoje dieťa.”

Pozeral na mňa ako keby nemohol uveriť tomu, čo počul.

„Bol si ku mne vtedy taký chladný. A ten prúžok mi padol do umývadla a mňa vtedy napadlo, že to je znamenie. Okrem iného, nebola som pripravená, aby som sa dozvedela pravdu-“

Nepočkal, pokým si vypočuje zvyšok mojich dôvodov. Už mieril cez obývačku smerom do haly.

Nasledovala som ho. „Myslela som si, že by si nebol šťastný kvôli tejto prekážke.”

Táto posledná poznámka si vyslúžila nahnevaný pohľad ponad jeho plece.

Prvé dvere boli pootvorené. Zatlačil na ne a vstúpil dnu. Pozeral sa do hlavnej spálne. Potom sa vrátil do chodby.

„Povedz mi, že si si nechala to dieťa.” V jeho hlase bola panika.

„Samozrejme, že áno.” Ako som ho mohla viniť z toho, že pochyboval? Veď ešte nevidel ani znak toho, že tu žije dieťatko. Normálne by sa tu povaľovali hračky a deky, ale všetko v dome som poupratovala pre moju malú párty.

„Detská izba je napravo od teba,” povedala som.

Otvoril dvere a vstúpil dnu. Zvládol kráčať takmer bezhlučne napriek ťažkým topánkam. Zaváhal a zostal stáť. Pozeral na Westona cez tyčky postieľky. Odkopal zo seba bledú deku, ale pokojne spal. Bála som sa, že by mohol byť už hore a zbadať neznámu tvár. Mac potreboval nejaké súkromie. Potichu som vyšla z izby.

Šla som nájsť drevenú krabicu. Postavila som sa na špičky prstov a natiahla sa hore do police. Vysypala som jej obsah do postele a potom som otvorila dno. Bola tam jeho obrúčka a jeho odkaz. Bol krátky a stručný a končil vetou „Správaj sa slušne, bejby.”

Zobrala som lístok, prsteň a Westonov rodný list do obývačky a položila som to na stôl. Vedela som aký bol Mac odmietavý, čo sa týkalo sobášneho listu. Presviedčal ma, že naše sľuby sú tou najdôležitejšou časťou toho obradu. Teraz som rozumela, prečo prikladal takú dôležitosť našim slovám „Prisahám”. Myslel si, že by ma mohol k sebe pripútať týmito prehláseniami. Ale mala som dobrý nápad, keď som si pomyslela, že taký férový človek ako Mac prikladá dosť veľký význam oficiálnym dokumentom.

Vrátil sa s detskej izby. Vyzeral byť dosť šokovaný.

Prešiel si rukou cez vlasy. „Chlapec alebo dievča?”

Usmiala som sa. Weston nemal na sebe dnes nič modré. Mal na sebe žlté dupačky a biele tričko.

„Chlapec.” Povedala som.

Zmätene vykročil smerom ku gauču a klesol naň. „Ježiši, ja mám syna.”

Bežala som mu naliať niečo silné, ale všetko čo som doma mala, bolo len biele víno pripravené na párty. Skočila som na dvor, naliala som mu pohár a priniesla som mu ho.

„Použila som pre neho tvoje stredné meno. Ale zvyknem používať skrátené West.”

Vzal si pohár odo mňa, ale hneď ho položil na stôl, bez toho, aby si odpil. „Ale kvôli priezvisku som mala starosti. Musela som použiť moje.”

Podala som mu rodný list. „Chcela som dieťatku dať tvoje priezvisko, ale nemohla som to tak vyplniť, pokým by si sa neukázal v nemocnici a podpísal to osobne. Tu je formulár o rodičovstve, ktorý na to potrebuješ vyplniť.”

Mac si prezrel dokument a potom ho odložil. „Ja neviem, či ti mám naplácať, alebo ťa objať.”

„Čo keby si ma teraz objal a potrestal neskôr?”

Ale neobjal ma.

„Bola si na to všetko sama?”

Zjavne ešte neprestal s vyšetrovaním ma.

„Tom prišiel a pomohol mi prvý týždeň po pôrode.”

Videla som ako mu stuhla čeľusť.

 „Tom nevedel, že som tehotná, keď si mu písal, že prípad skončil a môže ísť domov,” povedala som. „O tom skurvene pochybujem.” Všimla som si, že sa jeho pohľad presunul k odkazu.

„Našla som správu od teba,” povedala som.

„Hej, vidím.” Jeho pery sa skrútili v sardonickom úškrne.

Vzal zo stola prsteň a navliekol si ho na prst na ľavej ruke. Potom sa natiahol mojim smerom a pritiahol ma ku sebe. Jeho bozk bol spaľujúci a vlastnícky. Zdvihol hlavu a pozeral mi do očí. „Takže odkedy ma vlastne miluješ?”

Prešla som prstom po jeho novom tetovaní. „Spomínaš si na tú noc, keď som sa s tebou hrala a nazývala ťa pánom Suttonom-“

„Keď si ma jebala a potom si ma ojebala? Dopekla, bejby, myslela si si, že by som mohol na tú noc zabudnúť?”

Objala som ho rukami a tvár so pritlačila o jeho horúcu pokožku. Mohla som cítiť ako mu silno bije srdce v hrudi. „Povedal si mi, že vo svojom hlbokom vnútri viem, kto si. Mal si pravdu. To bol pravdepodobne dôvod, prečo som nebola nikdy schopná odložiť tvoj prsteň. Prečo som sa nebola schopná prinútiť, aby som zariekala voči tebe.”

„Čo?”

„Je to zariekanie, aby sa pretrhlo spojenie s niekým. Takže potom môžeš zabudnúť a pohnúť sa ďalej.” Zdvihla som hlavu a pozerala mu do očí.

„Takže, ty malá čarodejnica, si dúfala, že by si mohla pričarovať, aby som zmizol,” povedal mrzuto.

Vedela som, že neveril v silu mágie, ale to ho nezastavilo, aby sa prestal hnevať, že som to zvažovala.

 „Dúfala som, že by som si mohla želať, aby moje srdce už nebolo zlomené. Ale nebola som pripravená zabudnúť na teba. Okrem iného, zariekavanie zvyčajne zlyhá, keď osoba naozaj netúži, aby sa to splnilo.”

Započuli sme šum a šuchotanie látky z vysielačky. Odstúpila som od Maca a vysielačku som vybrala z vrecka. Mac už mieril späť do detskej izby.

Dostihla som ho až pri latkách postieľky.

Našťastie Weston sa nevydesil tak ľahko. Žmurkal na svojho otca.

„Ahoj Weston, ako sa máš, kámo?” Povedal mu Mac a podal mu jeden prst, ktorý zovrel do svojej pästičky.

Bábätko zamrnkalo a Mac ho vytiahol z postieľky. Nemal v povahe pýta si povolenie, či si môže podržať svojho syna v náručí.

„Daj pozor, aby si mu pridržal hlavičku,” to bola jediná rada, ktorú som mu ponúkla.

Vyzeral taký maličký v Macových obrovských rukách.

Dieťatko začalo mrnčať trochu viac a Mac pohľadom požiadal o pomoc.

Pravdepodobne potreboval prebaliť a nakŕmiť, ale to mohlo počkať pár minút. Nechcela som prerušiť vytváranie sa puta medzi otcom a synom. „Má rád, keď sa s ním prechádza,” povedala som. „Ak chceš, môžem ho zobrať.”