MHTE - 7. kapitola

Překlad: Eowyn

SERENA

Ešte bola tma, keď som precitla a našla som sa opäť v Macovom objatí. Mohla som nadávať len sebe, lebo ja som bola jediná, kto putoval po celej posteli.

Potrebovala som si dať aspirín, ale dala som si načas, aby som sa mohla pritúliť ešte tesnejšie. Nadýchla som sa jeho úžasnej vône a užívala som si jeho teplo. Mala by som prestať priasť ako spokojná mačka.

Varovný signál sa ozval v mojej mysli. Nepriľnúť. Tento muž je len chladný bastard. Keď sa pokúsil upokojiť ma kvôli smrti môjho otca, bolo očividné, že hovoril len to, čo som ja chcela počuť. Bol jeho život taký tvrdý, že bolo pre neho ťažké cítiť čokoľvek?

Vyslobodila som sa z jeho vlastníckeho privinutia. Noc bola bezmesačná, takže som hmatala prstami po kraji postele, aby som našla cestu z tmavej izby.

Keď som sa otočila, svetlo pri posteli sa zažalo. Ruky mal zasunuté pod hlavou, keď na mňa pozeral spopod privretých viečok. Zastala som neisto na jeho strane postele.

 „Všimol si si vôbec moje vlasy?” Spýtala som sa ho.

„Kurva, áno.” Znel ako keby bol nahnevaný.

Prehodila som si vlasy cez plece. „Nepáčia sa ti?”

„Páčia sa mi veľmi,” odpovedal nevrlo.

„Och,” povedala som. Opatrne som potiahla späť roh prikrývky, aby som sa mohla vyšplhať vedľa neho.

„Aby nedošlo ku omylu. Netúlim sa.”

Odhodila som deku, ako keby horela. Líca mi pokryla červeň zo zahanbenia.

„Čo keby si sa začala správať ako dobrá poslušná ženuška a nechala ma pretiahnuť ťa?”

„Ja si to ale nechávam pre manželstvo.. ozajstné manželstvo.”

 „Doriti, to je ten dôvod, prečo si nespala s Jarvisom? Čakala si na to, aby ťa požiadal o ruku.”

„Aby si vedel, požiadal ma o ruku, ale ja som mu ešte nedala odpoveď.“

Prešla som dookola postele a zobrala som si vankúš. „Budem spať na gauči.”

„Nie. Ja budem spať na tom sprostom gauči.“ Odhodil prikrývku. Snažila som sa predstierať, že som si nevšimla, ako sa jeho boxerky vzdúvali pod jeho ohromujúcou erekciou.

V to ráno som ho počula prísť do izby. Obliekol sa do práce. Predstierala som, že spím. Počkala som, pokým som nepočula buchnutie predných dverí. Predtým, než som sa dostala z postele, zavolala som Joy. Včerajšok bol takou katastrofou, takže som jej povedala, že budem potrebovať trocha oddychu. Rozhodla sa skrátiť otváracie hodiny v obchodíku a v sobotu zatvoriť.

Dokončila som ešte jednu vec, pokým som sa vyplazila z postele. Zavolala som a objednala som posteľnú bielizeň z miestneho obchodu a zaplatila som dosť za to, aby to bolo doručené v ten samý deň.

Povzdychla som si, keď som si uvedomila, že sa musím pohnúť a vyliezť z postele, aby som našla diaľkové ovládanie. Izba nebola až tak zaplnená, takže nebol taký veľký problém ho nájsť. Položila som ho na stolík, odplazila som sa spať do postele a uložila som sa do vankúšov.

Prepínala som programy, pokým som nenatrafila na starý čiernobiely film.

Prebralo ma zaklopanie na dvere. Ospalo som sa zadívala na televízor. Už vysielali úplne iný film. Tento bol farebný. Ako dlho som vlastne spala?

„Pán Sutton chce, aby si niečo zjedla.”

„Dobre,” zavolala som späť a prehodila som si kardigán cez nočnú košeľu. Vykročila som zo spálne a šla do kuchyne. Vytiahla som jogurt z chladničky.

„Ako sa chystáš ho jesť, keď si si nezobrala lyžičku?” Zavolal za mnou Tom, keď som vychádzala z kuchyne.

 „To je pravda,” povedala som a otočila som sa späť.

Tom mal na tvári ironický úškrn, keď otváral príborník a podával mi lyžicu. Zjavne ho nebolo také jednoduché oklamať ho ako Carla.

Vrátila som sa driemať do postele. Občas ma vyrušil zvuk z televízora, ale cítila som sa príliš letargicky na to, aby som ho vypla. Ignorovala som Macove hovory. Bola som si istá, že Tom neprestal informovať o každom mojom pohybe, aj keď som sa vlastne ani nehýbala. Nanešťastie som neskôr nemala inú šancu ako sa z postele zdvihnúť, keď skoro popoludní poslíček z obchodu zaklopal na predné dvere.

Strčila som nohy do džínsov a opäť som si prehodila kardigán.

Zabudla som Toma informovať. Našla som ho pri dverách s pištoľou v ruke.

Potom čo som mu to vysvetlila, trvalo chvíľu, pokým ju schoval späť do puzdra pod sakom.

Zostal ostražitý, keď kuriér vliekol matrac dnu.

„Vie o tomto Mac?” Spýtal sa ma.

„Nie, ale bude s tým v pohode.“

„Tak nejako pochybujem.“

Pokrčila som ramenami a ukázala poslíčkovi, kde by som ho chcela umiestniť v spálni a potom som sedela schúlená v rohu gauča, zatiaľ čo som čakala, pokým ho uložil.

Keď to bolo hotové, vrátila som sa do spálne. Ku matracu bol kovový rám, niečo ako prístelka v hoteli. Vyzeralo to ako päsť na oko pri drevenom nábytku. Ale investovať do nejakého nábytku nedávalo zmysel, keď som tu mienila zostať len dočasne.

Úplne nová plachta bola položená na bielizníku. Nechala som to zabalené. Poslíček vybalil len matrac. To mi stačilo. Už som mala energiu len na to, aby som si vyzliekla džínsy, pred tým, než som sa hodila krížom na matrac.

V tejto polohe ma našiel Mac. Dole bruchom, moja tvár zaborená do matraca.

„Čo sa deje?” spýtal sa. „Si nemocná?”

Nenamáhala som sa ani zdvihnúť hlavu. „Nie, som v poriadku.”

„To dopekla nie si.”

Sťažka dosadol na kraj postele. Odhrnula som si vlasy z očí, aby som na neho videla lepšie. Mračila sa dole na mňa.

„Hej, choď preč, to je moja súkromná posteľ.“

Dokonca mi pritlačil na čelo opak ruky, aby vyskúšal, či nie som horúca.

„Nemám teplotu. Je to len smútok. Len to do mňa udrelo z nejakých dôvodov.” Zatlačila som mu do stehna. „Teraz už choď.”

Ani sa nepohol. „Obleč si niečo, zoberiem ťa na cintorín.”

„V noci nebude otvorený.”

„Dostanem nás tam.”

„Ako?”

Bez toho aby odpovedal, zdvihol moje džínsy zo zeme a potom kopol do krabice, ktorá bola stále nevybalená. Položil ich na posteľ a nechal ma obliecť sa.

Rozhodla som sa, že potrebujem na seba niečo vhodnejšie na túto príležitosť ako vyblednuté tričko a deravé rifle. Obliekla som si čierne šaty. Vyčistila som si zuby a rozčesala som si vlasy hrebeňom. Učesala som si drdol, aby som vyzerala viac reprezentatívnejšie.

Našla som Maca v kuchyni rozprávajúceho sa s Tomom.

„Nejedla nič celý deň,” Tom povedal. Vrhla som na neho nahnevaný pohľad, na toho nabubralého táraja.

Mac vytiahol proteínový koktail z chladničky, odtočil vrchnák a položil fľašu na kuchynský pult. Pod dohľadom dvoch párov očí Maca a ešte aj Toma som to pila a takmer ma natiahlo z takého hustého nápoja.

„Spokojní?” Spýtala som sa potom, čo som vypila polovicu fľaše.

Vymenili si pohľady. Zjavne neboli spokojní obaja. Znova som vzala fľašu a zvládla som ešte zopár hltov.

Bolo príliš neskoro na to, aby som kúpila kyticu v kvetinárstve, takže som požiadala Maca, aby ma zobral do nejakého nonstop otvoreného obchodu. Tom nás nasledoval na parkovisko v jeho nenápadnom sedane. Samozrejme, Mac trval na tom, že ma odprevadí do obchodu. Trpezlivo čakal pokým som našla kvety, ktoré vyzerali čerstvo. Veľa ruží už malo hnedé fľaky na lupeňoch a boli ovädnuté. Takže som zobrala gerbery a jeden klinček.

Tomov sedan šiel pred nami po diaľnici. Cintorín nebol ďaleko od rampy v parku. Pozerala som na vysokú kovovú bránu, ktorá sa za nami zatvárala.

Mac dorazil k domu smútku. Neboli tam žiadni zamestnanci a bol pre verejnosť zatvorený. Ale Tom nemal z nejakého dôvodu problém otvoriť tento areál. Pozrela som sa na Macovu tvár. Nevyzeral byť ani trochu prekvapený, že sa brána otvorila. Čo za známosti mal, že sa toto dialo?

Tom zostal pri bráne, zatiaľ čo sme šli hore kopcom. Teraz, keď som bola tu, začali sa mi triasť ruky.

Bola mesačná noc, ale aj tak sme potrebovali ešte ďalšie svetlo, aby sme našli hrob môjho otca. Mac mal baterku v palubnej skrinke. Spomínam si, že som takýto druh baterky videla v rukách policajtov v televízore. Kráčal so mnou, pokým sme neprišli ku kvetom, ktoré boli pri pohrebe na vrchu rakvy. Boli rozhádzané po čerstvo navrstvenej hline. Mac sa odo mňa vzdiali na pár krokov.

Čupla som si dole a vybalila kyticu z igelitového obalu a rozsypala som ich na kvety z pohrebu.

Potichu som sa pomodlila a potom som svoju myseľ zamestnala čistením náhrobného kameňa mojej matky vreckovkou vytiahnutou z vrecka. Prearanžovala som kvety viackrát. Niektoré som preložila aj na hrob matky. Napokon som vstala, oprášila som si špinu z kolien a rúk.

Na ceste späť k autu, nebola som si istá, čo ma to popadlo, ale natiahla som ruku a chytila som Maca za ruku. Pozrel na mňa prekvapeným pohľadom, ale jeho prsty sa tesne upevnili okolo mojej chvejúcej sa dlane.

„Ďakujem,” vyslovila som.

Tom nás nasledoval cestou okolo budovy, a potom aj po ceste dole kopcom.

Doma som si šla dať sprchu. Horúca voda mi pomohla, aby som sa cítila oveľa viac ako človek. Zabalená v osuške som vstúpila do spálne. Mac vedľa cvičil, otočený smerom ku mne chrbtom. Jeho svaly sa vzdúvali, keď udieral do boxovacieho vreca. Aj odtiaľto som mohla vidieť pot, ktorý mu stekal dole chrbtom. Jeho údery boli rytmické a neúprosné. Kto vlastne bol tento muž? Dostal sa rovno na najvyššiu manažérsku pozíciu vo firme môjho otca. Odvtedy a doteraz môj otec a ani jeho partner nedali nikomu zvonku tak silnú pozíciu. A posudzujúc podľa dnešnej noci sa zdalo, že mal kľúče od mesta. Bol niečím poverený?

Obliekla som si nočnú košeľu a usušila vlasy. Pretože som nemala energiu na to, aby som vyprala prikrývky, chystala som sa spať na nich hneď po vybalení. Rýchlo som si prichystala posteľ. Látka bola tvrdá a zostali na nej pruhy potom, ako bola poskladaná.

Vyštverala som sa do postele. Divila by som sa, keby sa mi dalo zaspať kvôli tomu, čo som robila celý deň. Dvere na posilňovni sa otvorili a ja som sa otočila na bok smerom ku stene. Bola som stále hore, keď prišiel po sprche do postele.

Od prvej našej spoločnej noci, som si líhala do postele veriac, že by mi pomohlo spanie s týmto cudzincom, len na to, aby som si nevyplakala oči. Teraz tretia noc tohto umelo vytvoreného priateľstva a už mi chýbalo byť v tej istej posteli ako je on.

Ráno Mac vyzeral ešte trocha divokejšie. Mal kruhy popod oči a strnisko mu rašilo na tvári.

 „Cítiš sa lepšie?” spýtal sa.

„Áno, ďakujem.” Naliala som si trocha kávy. „Ako dlho budem potrebovať túto ochranu?” Bola som izolovaná a závislá na Macovi kvôli akýmkoľvek správam o otcovej smrti. Problém bol, že to vyzeralo, že Mac ma chce držať v temnote. Nemohla som vymyslieť žiadnu otázku, ktorú by som mu mohla položiť a on by ju naozaj zodpovedal.

„Si dychtivá po tom, aby si bežala späť k Jarvisovi?”

Vyslovil to s vyslovene ironicky. „To nie je dôvod, prečo sa na to pýtam.” Odpila som si trochu kávy.

„Okrem iného, Ryan by ma nevzal späť.”

Jeho čeľusť stuhla. „No povedal by som, že kurva, áno, vzal by ťa. Jarvis sa narodil preto, aby sa stal paroháčom. Pozri sa, ako ľahko dovolil, aby sa stalo toto manželstvo.”

„Počkaj.” Buchla som so šálkou o stôl. „Ty si ho prinútil. Dal si mu na výber? Zmieril sa s tým len preto, aby som bola v bezpečí.”

Jeho výraz stvrdol. „Ja by som nenechal žiadneho muža, aby mi vzal to, čo je moje.”

Zatajila som dych. „Ty si predpokladal, že by mohol zabrániť tej svadbe?”

„Nesprávne. Predpokladal som, že neurobí nič. Vedel som, že taký slabošský ciciak ako on, by mi ešte dal aj požehnanie.”

Zvonček pre dverách zazvonil oznamujúc Tomov príchod. Mac zhrabol sako z operadla stoličky. „Nesťažuj to dnes Tomovi a dvíhaj ten prekliaty telefón, keď Ti budem volať.”

Aby som si udržala energiu, vypila som veľa kávy. Pokúšala som sa dokončiť zopár vecí. Urobila som pre svoj obchodík všetko, čo sa z domu dalo. Objednala som tovar do skladu a odsúhlasila maliara. Vymysleli sme nové logo a chceli sme ho dať namaľovať na drevenú tabuľu, ktorá visela nad vchodom do obchodu.

S Joy sme narazili na obchod takmer náhodou. Hľadali sme kaviareň, o ktorej každý básnil na vysokej škole a našli sme ho na konci jednej ulice, kde bolo veľa malých špecializovaných obchodov. Tarotové karty vo výklade ma uchvátili. Spomenula som si na mamine karty, ktoré boli v krabici pod mojou posteľou. Oslovili sme majiteľku obchodu, Esme, ktorá praktizovala tarot už dvadsať rokov. Nás dve s Joy volala čarodejnice novicky.

Keď sa Esme rozhodla odísť do dôchodku, zavolala nás a apelovala aj na môjho otca, aby kúpil jej obchod. Môj entuziazmus ho presvedčil, ale varoval ma, aby som sa držala pri zemi. Bol presvedčený, že spirituálne záujmy mojej mamy viedli k jej samovražde.

Predtým, než táto posadnutosť mojej mamy prevzala nad ňou vládu, mala dobré dni, dni plné smiechu a života. Každý mesiac alebo približne tak nejako, robila párty pre svoje priateľky a pozvala ich na pár koktailov. Jej stará mama, ktorá bola cigánka, ju učila umenie čítania z tarotu. Bolo to mienené ako salónna zábava a možno trocha zábavy medzi priateľmi. Ale jej veštenie bolo tak presné, že jej priatelia sa začali dožadovať súkromného veštenia. Všetko to skončilo osudne pre jednu jej priateľku. Moja mama chcela ušetriť jej city a nepovedala jej pravdivo, čo predpovedali karty. Jej priateľka zomrela zakrátko potom a moja mama schovala karty dozadu v skrini sľúbiac si, že sa ich už nikdy nedotkne. Vydržalo jej len pár mesiacov. Bola závislá na čítaní budúcnosti.

Napriek tomu, že som vídavala moju mamu čítať tarot, nevenovala som tomu takú pozornosť, aby som vedela správne veštiť. Takže som si objednala knihy a študovala. Avšak, mala som jednu nezabudnuteľnú lekciu od mojej mamy. Neskrývať pravdu, ktorá bola vyjavená. Neverila som, že osud môže byť nezmeniteľný. Verila som, že to mohlo byť len ako varovanie pred vecami, ktoré prídu a človek si môže sám zmeniť osud podľa vlastných rozhodnutí.

V obchode som mohla použiť sadu, ktorú som mala tam. Doma som vždy používala mamine karty. Táto krabica kariet bola jednou z dôležitých vecí, ktoré som si zabalila.

Káva ma neudržala dlho. Predstierala som, že som v poriadku, keď volal Mac. Ale únava ma prepadala už skoro popoludní. Všetko, čo som chcela, bolo ľahnúť si späť do postele. Ale prepadla ma iná myšlienka, keď som vstúpila do spálne a pozerala som sa na posilňovňu spoza sklenenej steny. Mac zjavne spracoval všetok stres minulú noc.

Cvičenie muselo pomáhať na všetko, napadlo ma. Obliekla som si šortky a tričko a vypotila som trochu potu na bežiacom páse. Potom som zaútočila niekoľkými nepresvedčivými údermi na boxovacie vrece.

Zatiaľ čo som sa sprchovala, Mac mi volal trikrát. Len vidieť na displeji môjho telefónu jeho meno vyvolávalo chvenie v mojom žalúdku. Bola som nahnevaná.

Našla som svoje tarotové karty a priniesla som ich do kuchyne. Sadla som si ku kuchynskému ostrovčeku.

„Poznáš už Maca dlho?” Spýtala som sa Toma, zatiaľ čo som miešala karty. Nikdy som ich nemiešala rovnako ako pokerové. Radšej som z nich urobila kôpku neporiadku a posúvala som ich jednu cez druhú.

 „Slúžili sme spolu v armáde.” Tak napoly som predpokladala, že povie, že trávili spolu čas vo väzení. Tom sa mohol obliecť ako zlatý mestský chlapec do veľkého manažérskeho obleku, alebo do jeho viac bežnejších kaki nohavíc a polo trička, ale len maskoval, že bol zlým chlapom. Bolo by veľmi ťažké skryť tie jeho vražedné bicepsy, boxerský nos a dlhú jazvu, ktorá sa mu vinula cez čelo.

Zameral svoju pozornosť na karty, ktoré som miešala. „Vaše manželstvo bolo riadne neočakávané.“

Snažil sa znieť citlivo, ale bol očividne zvedavý, o čom to bolo medzi mnou a Macom. Aké sa mu to muselo zdať čudné, keď poslíček doručil tú oddelenú posteľ.

„Áno. Nepredpokladám, že som jeho zvyčajný typ. Vyberal si vždy blondíny.“

Zdvihol pohľad od kariet a pozrel na mňa. Vedel, čo som tým chcela povedať. „Nikdy som žiadnu nestretol.”

„Priviedol ju na všetky akcie vo firme.“

Tom vyzeral ako jeleň chytený svetlami automobile. „Prepáč, neviem kto to mohol byť.”

„Ako sa Macovi podarilo dostať nás na cintorín?” Rýchla zmena témy, ale nie k lepšiemu.

Tom pokrčil plecami. „Mac má talent na určité veci.”

Obaja sme sa pozreli smerom ku predným dverám, ktoré sa otvorili, ako keby sme boli pristihnutí pri vyzrádzaní obchodného tajomstva. Tom kývol na pozdrav Macovi, potom vzal kľúče z kredenca a odišiel.

Mac vytiahol pivo z chladničky. V šuplíku hľadal otvárač na fľaše. Vzdal to, vrchnák otvoril o hranu pultu a odšprngol ho druhou rukou. Zdvihol fľašu k perám a poriadne si odpil. „O čom ste s Tomom debatovali?”

Držala som pohľad zameraný na kope kariet, ktoré som sa snažila usporiadať. „Len som poznamenala, že nie som tvoj typ.”

„Nechceš o tom povedať môjmu vtákovi?”

Zažmurkala som na neho.

„Nemohol som spať minulú noc,“ povedal obviňujúcim tónom.

„Tiež som nemohla dobre spať.“

„Aha, tak si porovnajme svoje pocity. Chcel som trkať.” Zamával s fľašou piva mojim smerom. „Tak teraz ty.”

Zatajila som dych. Bola som zbabelec. Nemohla som priznať, že mi chýbal celú noc. Poznala som svoje hranice. Nebola som schopná čeliť Macovi Suttonovi. Sústredila som sa na to, aby som zrovnala karty a rozložila ich na mramorovú dosku pultu.

„Spala som predtým takmer celý deň, takže nie som tak unavená.“

Položil fľašu s tresknutím na pult. Z chladničky vytiahol krabicu, v ktorej zostávalo ešte päť pív. Pozerala som sa inam a čakala som, pokým sa nevzdialil, až potom som zdvihla oči od kariet.