MHTE - 18. kapitola

Překlad: Eowyn

SERENA

Použila som malé kabelkové zrkadielko, aby som si upravila make-up aj vlasy, zatiaľ čo auto mierilo cestou lemovanou palmami smerom ku hotelu. Plakanie mi nepomohlo. Opravila som všetko najlepšie, ako sa mi dalo. Vlasy som si nechala rozpustené a na bok som si dala sponu, ktorou som mala vypnutý drdol.

„Budeš vchádzať so mnou,” povedal. „Nech majú všetci pekný výhľad na manželku, ktorá zbožňuje svojho manžela. Potom sa drž odo mňa čo najďalej.”

Zamračila som sa na neho. „Prečo by som sa mala držať od teba čo najďalej, keď nie si v nijakom nebezpečenstve?”

„Nemôžem ťa mať stále prilepenú za zadkom.”

Napriek jeho útoku, moje slzy padali. Ale len dovtedy, pokým auto nezastavilo pred vchodom. Macov prísny výraz vystriedala iná maska jeho roly. A ja som hrala svoj part. Zatiaľ čo sme vstupovali do haly, usmievala som sa na neho ako zamilovaná manželka.

Otočil sa ku mne a prstami mi uhladil prameň vlasov. „Napadlo ma, že ťa ľudia možno ani nespoznajú. Z pankáčky Snehulienka.”

„Snehulienka?”

„Žiariace tmavé vlasy, kryštálovo modré oči, bledá bezchybná pokožka.”

Prekvapením som otvorila doširoka oči. Toto bolo od neho jednoznačne romantické gesto. „Môžem byť Snehulienkou. Je sladká a milá.”

Kútiky jeho úst sa zdvihli v krivom úsmeve. „Je to len o tvojom výzore a farbách, nie o tvojej osobnosti.”

Zamračila som sa na neho. „A len tak mimochodom, si mimo. Myslím, že v tom animovanom filme mala hnedé oči.”

„Serena, miláčik, naozaj sa potrebuješ dostať z dosahu mojich rúk.”

„Ale v skutočnosti nechcem.” Naposledy som mu stisla jeho veľkú ruku, predtým než som ho pustila.

Sledovala som ho, keď kráčal stredom miestnosti a uvedomila som si, že som sa tam ukázala s hlavnou hviezdou celej párty. Bol mužom, na ktorého každý čakal, aby si s ním mohol prehodiť slovo. Všetci títo ľudia mu to zožrali aj s navijakom, túto jeho rolu. Bol ťažkým súperom v tomto korporátnom svete. Mohol by byť vražedne úspešným v tomto biznise, namiesto toho si vybral ťažšiu profesiu.

Mac sa zastavil pri Wardovi Paynovi, ktorý stál v strede miestnosti. Vyzeral pateticky, ako muž, ktorý sa potrebuje uistiť, že nebude prehliadnutý. Tillie, Wardova žena, ma zbadala a odpojila sa od neho.

Moja mama a Tillie boli blízke priateľky. Tillie bola trocha divokejšie v tých časoch. Teraz vyzerala presne ako bezchybná biznis manželka.

„Ako sa máš, drahá?” Bola som rada, keď som si všimla, že napriek uhladenému výzoru, nestratila ten zvláštny lesk v očiach. „Chcela som prísť na Douglasov pohreb, ale Ward trval na tom, že musím byť v bezpečí. Niekedy je z neho taká otrava.”

Spomenula som si, ako sa vedela hlučne smiať spolu s mojou mamou, keď sa stretli, aby si zaspomínali pri stole, na ktorom bolo zopár farebných koktailov.

„Kvety boli nádherné. Ďakujem,” povedala som. Poslala obrovskú kyticu kvetov, ktoré boli obľúbené mojej mamy; slnečnice, purpurové gerbery a fialové ruže. Nemohla som na ňu nadávať. Nemohla som si spomenúť, či aj môjmu otcovi sa páčili tie isté druhy kvetov.

Tillie ma chytila za lakeť a predstavila ma dookola. Niektorých ľudí som poznala, ale samozrejme, firma mala stovky zamestnancov a ja som stretla počas tých rokov len zlomok. Cítila som sa falošne kvôli tomu množstvu vymenených lichôtok a prijatia kondolencií. Čo sa stane týmto ľuďom, keď sa odhalí to, čo sa deje v tejto firme? Budú život zachraňujúce produkty, ktoré vyrábali na začiatku, dostatočným dôvodom, aby spoločnosť pokračovala vo svojej činnosti?

Tillie ma doviedla ku skupine mladších ľudí, ktorí pracovali na obchodnom. Pohovorila som si s pár ľuďmi, potom som sa ospravedlnila a vybrala som sa krížom cez sálu smerom ku baru. Objednala som si minerálku. Myslela som si, že ma nikto nestráži, pokým som nezachytila v zrkadle nad barom pohľad elegantného muža, ktorý sedel vedľa Toma na predných sedadlách limuzíny. Rozhodne bol mojim tieňom.

Odpila som si vody a prechádzala som sa cez miestnosť. Skontrolovala som veľké hodiny na stene. Čas sa nekonečne vliekol. Chcela som, aby už bolo po večierku, byť doma a v bezpečí, v posteli s Macom. Sľúbila som si, že ho môžem skontrolovať pohľadom raz za hodinu, aby som sa uistila, že je všetko v poriadku. Opäť som sa zahľadela na veľké hodiny. Keďže ďalšia hodina práve začala, rozhodla som sa, že začnem pohľadom skenovať celú miestnosť.

Moje srdce začalo biť rýchlejšie, keď sa mi ho nepodarilo nájsť. Otočila som sa na opätkoch kvôli tomu, aby som mohla dôkladnejšie a viackrát prehliadnuť miestnosť. Vydýchla som si úľavou, keď som ho zazrela uprostred hlúčiku mužov v oblekoch. Pozeral sa rovno na mňa. Očividne zachytil moje zúfalé hľadanie. Chvíľu som nechala naše pohľady splynúť a potom som mu poslala vzdušný bozk. Zúžil oči varujúc ma, aby som sa správala slušne.

Nejaká žena na mňa zavolala menom. Otočila som sa a zbadala som Marilyn. Desiatky rokov bola sekretárkou môjho otca. Hnala sa mojím smerom. „Serena, vyzeráš absolútne skvostne.”

 „Ty tiež,” povedala som a objala som ju a obklopila ma povedomá príjemná vôňa. Odkedy ju poznám, používala ten istý druh parfému z ruží a jazmínu. Bola z nej vždy krásna žena a starla do krásy. Jej vlasy už úplne zošediveli. Momentálne mala na nich ten skvelý platinový odtieň, za ktorý ženy platili veľa, aby ho dosiahli. Bola aj skvele oblečená. Bola to tá žena, o ktorej bola moja matka presvedčená, že ju otec s ňou podvádza.

 „Vedela si, tvoj otec mi zvykol priniesť čokoládové sušienky z kaviarne? A nikdy nezabudol na moje narodeniny.” Použila servítku z kokteilového pohára, aby si utrela slzy, ktoré jej vybehli. „Pán Sutton nemá tú mäkkú stránku ako tvoj otec.”

Premýšľala som, či jej mám pripomenúť, že som za neho vydatá, ale videla som jej na očiach, že jej svitlo.

Potľapkala ma po pleci „Totálne profesionálny. Je pre neho radosť pracovať. Žiadne papiere roztrúsené po stoloch.” Jej oči opäť zaliali slzy. „Trvalo takmer pol hodinu každý večer upratať stôl tvojho otca.”

Marilyn milovala môjho otca, náhle som si uvedomila. Bolo to to, na čo prišla moja matka a predpokladala, že tieto city boli opätované zo strany svojho otca?

Zatiaľ čo Marilyn neprestávala nostalgicky spomínať na zlozvyky môjho otca, zbadala som kútikom oka Ryana. Hovoril s malou skupinkou ľudí len pár metrov od nás. Nepredpokladala som, že by som ho mohla ešte niekedy uvidieť.

Začal sa pretískať pomedzi ľudí, ktorí stáli medzi nami. Jeho dlhé nohy zastali len pár centimetrov od prstov na mojich nohách.

 „Tak aký je manželský život?“ spýtal sa. Bola to výčitka zamaskovaná za otázku.

Marilynin pohľad preskočil z Ryana na mňa. Uvedomila si, že bude lepšie, keď sa nezúčastní tejto konverzácie. Pobozkala ma na líce, upravila Ryanovu kravatu, ktorú mal nakrivo a nechala nás v trápnej situácii samých. Zdalo sa, že Ryan je trochu pripitý. Videla som ho niekedy predtým piť?

Usmiala som sa, moje pery sa mierne zachveli. „Pokúšala som sa ti volať. Ale nikdy si mi nezavolal naspäť.”

Jeho bledozelené oči vyzerali vodnato a nejasne spoza okuliarov. „Nevyhovovalo to tvojmu manželovi.“

Odpil si zo svojho martini. Čudovala som sa, ako môže piť cez takto zovreté zuby. „Všetky hovory mal pod kontrolou tvoj manžel.”

„To ma mrzí. Neviem, čo by som na to povedala.”

Mávol pohárom a trocha alkoholu vyšplechlo na podlahu. „Kto si zoberie niekoho v ten samý deň, keď pochová otca?” Jeho chlapčenský hlas znel nezreteľne. Nervózne som sa poobzerala dookola. Jeho správanie priťahovalo pozornosť okolia.

Trocha sa zaknísal. „Kurva, si nádherná,” povedal a opäť si upil. „On si ťa nezaslúži.” Ryan nikdy nenadával. Uvedomila som si, že je viac opitý, ako sa mi na začiatku zdalo.

Mával s pohárom. Oliva so špáradlom poletovala zboka nabok.

„To čo by som chcel vedieť, prečo si neodmietla svojho otca?”

Chytila som ho za ruku a chlácholivo som sa ho snažila smerovať ku otvoreným dverám, ktoré viedli na terasu. Napriek tomu, že bola teplá noc, na patio boli zapnuté ohrievače. Viedla som ho ku tepanému zábradliu, aby sa mohol o niečo oprieť.

„Najal som súkromného detektíva. Dozvedel sa takú maličkosť od sestričky na intenzívke.”

„Akú maličkosť?”

„Že ťa tvoj otec dotlačil do manželstva. Povedala, že to bola jediná vec, o ktorej ste hovorili pred tým, než zomrel.”

Buchol pohárom o zábradlie a tenká stonka pohára praskla. „Čo bolo účelom? Nejako si poistiť dedičstvo? A ty si bola oteckove dobré dievčatko a na nič si sa nepýtala?”

Nebolo by k ničomu mu vysvetľovať, ako som rebelovala proti tejto myšlienke hneď na začiatku a ako som sa snažila jeho smerom a bola som len ignorovaná.

Pozrel z balkóna smerom do záhrady, kde padol kus pohára. „Milovaný otecko je už mesiace po smrti. Aká je tvoja výhovorka pre to, že si stále s tým kokotom?”

Jeho hnev mnou otriasal. „Ty si ten, kto ma opustil,” pripomenula som mu.

Počula som niekoho kroky spoza môjho chrbta, kto sa ku nám približoval. Môj bodyguard sa pravdepodobne rozhodol, že je čas, aby konečne neutralizoval túto scénu. Dúfala som, že to nebude zahŕňať nič viac ako to, že Rayna eskortuje z tejto party domov.

Pozrela som sa ponad plece. Nebol to bodyguard. Mac sa rozhodol vyriešiť túto situáciu sám.

Ryan sa otočil jeho smerom. Bradu mal bojovne vysunutú. „Jej otec zomieral. Môžem prepáčiť jej správanie. Ale ty! Nemal si žiadne právo využiť túto situáciu.”

„Je koniec, mladý muž. Musíš sa pohnúť ďalej,” povedal Mac.

Ryan sa natiahol mojim smerom. „Serena, nemôžeš byť šťastná s týmto skurvysynom. Nechaj ma zaplatiť za tvojho rozvodového právnika.”

Zdalo sa, že celé Macovo telo sa naplo. „Do prdele, chlapče, chľast ti pridáva na odvahe.” Texaský prízvuk bol najsilnejší, ako som kedy počula. „Chceš, aby som ti zatvoril ústa ja, alebo si schopný zvládnuť držať klapačku sám od seba?”

„Nechcem sa s ním rozviesť,” dala som do publika na známosť svoj názor. Nebola som si však istá, či môže prelomiť tak silnú testosterónovú bariéru medzi týmito dvoma mužmi.

Ale Mac to počul zreteľne a zahľadel sa mojim smerom.

Marilyn s telefónom na uchu sa ponáhľala našim smerom klepotajúc hlučne opätkami po dlažbe, aby sa mohla pripojiť ku tejto našej malej spoločnosti. Mac sa obzrel na ňu.

„Volám taxi,” povedala mu.

Prikývol jej.

Vďaka Bohu za Marilyn, pomyslela som si. Výkonná ako vždy.

„Napadlo ma, či tento východ funguje?” Marilyn sa spýtala ukazujúc napravo na terase. Pridržala si telefón ramenom a pokúšala sa manipulovať západkou. Ponáhľala som sa jej na pomoc, ale nakoniec som urobila málo. Pridvihla som trochu bránku, keď hrdzavá západka povolila a Marilyn mohla otvoriť.

„Perfektné,” povedala, keď sa bránka úplne otvorila. „Vyzerá to, že môžeme prejsť po chodníku popri nádvorí.”

„Môj otec vždy hovoril, že si neoceniteľná.”

Jej pery sa stočili do potešeného úsmevu.

S jasným zámerom pristúpila k Ryanovi, ktorý stál pri zábradlí a zvieral ho tak tuho, že jeho ruky boli biele. Nemohla som počuť, čo mu povedala, ale mohla som vnímať jej chlácholivý tón. Napokon uvoľnil zovretie rúk a nechal sa ňou viesť dole. Mac ma zobral za ruku a otočil ma k sebe. „Čo si si kurva myslela, keď si s ním šla sem von sama?”

 „Som si istá, že si ho počul kričať. Myslím, že všetci dookola ho počuli. Bála som sa, čo by mohol povedať.”

Jeho telo stuhlo napätím.

„Nepovedala som mu, prečo sme sa zosobášili. Sestra v nemocnici to povedala detektívovi, ktorého najal.”

Neprestával sa na mňa pozerať.

„Absolútne nič som mu nevyzradila o tvojom krytí,” povedala som mu potichu.

Jeho ramená zostávali stuhnuté.

Jeho pery sa mierne usmiali a jeho telo sa trochu uvoľnilo. Skvelé, že to bola len stará dobrá žiarlivosť, ktorá ho rozhodila.

„Takže ty sa naozaj nechceš so mnou rozviesť?”

„Vlastne, technicky to ani nie je možné, keďže sme sa v skutočnosti nezosobášili.”

„Obnovíme svoje sľuby, keď bude po všetkom.”

„Obnovíme?” Spýtala som sa neveriacky.

„Držím sa prvého sľubu, ktorý si mi dal.”

„Ale celá tá vec bola len hraná.”

„To nemení nič na tom, že si sa mi vtedy sľúbil.” Prešiel mi palcom po spodnej pere. „Podrobnosti dohodneme čoskoro,” dodal.

„Podrobnosti? Máš na mysli niečo ako legálny sobášny list?” vyslovila som so sarkazmom.

„Prestaň ma aspoň na chvíľu dráždiť, malá, potrebujem ti niečo povedať.” Vzal ma za ruku a viedol ma po terase ďalej od dverí, kde boli zhasnuté svetlá. „Lebo, zdá sa, že toto vedie len k ďalším komplikáciám-“

Myslela som si, že si sa len potreboval uistiť v pár veciach.”

 „Dozvedel som sa niečo, čo skomplikuje túto situáciu. Stále dúfam, že sa tento prípad rýchlo vyrieši, ale je možné, že chvíľu nebudem okolo.” Pohladil ma po vlasoch a pobozkal ma. Pozeral na mňa pohľadom vrelejším a láskavejším, viac ako som doteraz kedy videla. „Rob presne to, čo ti Tom povie. Doslova. Rozumela si?”

Prikývla som.

Objal ma rukou okolo pása a spolu sme vstúpili do miestnosti ako perfektný pár, ktorý ukončil akékoľvek škandálne klebety.