MHTE - 17. kapitola

Překlad: Eowyn

SERENA

Pokúšala som sa stúpať na väčšie kamienky, keď sme šli po chodníku. Príliš vysoké opätky spôsobovali, že moje členky sa triasli. Obava zo strápnenia, keby som padla dole z kopca spôsobovala, že som minimalizovala kroky, čo len pridávalo ďalší dôvod k Macovej už aj tak pretekajúcej trpezlivosti.

Tom bol za volantom limuzíny. Štíhly muž v obleku sedel na prednej sedačke spolujazdca. Keď sme pristúpili bližšie, Tom nám otvoril dvere ako ozajstný šofér. Pozrel sa na mňa spýtavým pohľadom a ja som mu odpovedala sotva zreteľným potočením hlavy. Mala som ho varovať hneď na začiatku, že jeho plány pôjdu do záhuby.

Schúlila som sa na kraji koženej sedačky. Mac si vymenil zopár slov s Tomom o tom, kde zaparkovať, ktorý vchod použijem  a ktorý východ chce, aby bol strážený. Keď bola už logistika zabezpečená, Mac si prisadol. Keď sme mierili dole kopcom, zdvihol priehradku, ktorá oddeľovala predné sedadlá od zadnej časti auta.

„Parfém?” Zahundral. „Ako keby si ho potrebovala.”

Dobre, parfém splnil svoju úlohu.

„Ukáž mi zadok,” štekol po mne.

„Prosím?“ Vyslovila som pobúrene.

Svetlá skorého večera presvitali cez tienené okná a jeho sivé oči sa leskli a robili jeho ostré črty ešte prísnejšími. „Chcem vedieť, čo si to skrývala pod tou osuškou.“

„Nič.”

„Veď práve.”

„Ty premýšľaš ako policajt. Si podozrievavý vo všetkom.”

„Môžeme to urobiť podobrotky, alebo pozlotky.”

 „Povedzme, že by som nemal nič radšej, ako dôvod na to, aby som ťa prehol cez koleno.”

Zlostne som si vzdychla. „Spodné prádlo, ktoré mám, je s podväzkami,” povedala som. „Spokojný?”

„Urobila si všetko pre to, aby si uspela, bejby. Tom ťa na to nahovoril, že?”

Otvorila som oči doširoka, predstierajúc nevinu.

„Myslíš, že som si nevšimol tých tajných signálov medzi vami?”

Premýšľa som, či všetci federálni agenti sú až takí neskutočne všímaví.

Podľahla som jeho intenzívnemu pohľadu a spojila som si ruky, aby nebolo vidno, že sa mi chvejú. „Tom mi povedal, že Ryan najal súkromného detektíva. Je presvedčený, že by tvoja falošná identita mohla byť odhalená. Takže by si mohol byť v nebezpečenstve. Dostal tento smiešny nápad, že ak by som ťa zviedla, mohla by som ťa presvedčiť, aby si skončil s týmto prípadom.”

„Takže si bola ochotná ponúknuť svoje telo. Prečo? Čo by si ty z toho mala?”

Mlčala som. Nielen kvôli jeho urážlivým domnienkam, ale kvôli náhlemu uvedomeniu, že som ho chcela zastaviť. Nielen preto to bola správna vec, ale tiež z čisto sebeckých dôvodov. Nevedela som si predstaviť život bez neho. Nechcela som žiť vo svete bez neho.

„Naznačuješ, že som schopná svoje predávať telo, aby si skončil s týmto vyšetrovaním? Ty si naozaj myslíš, že som Ryanov špiceľ, alebo ktokoľvek, koho máš na muške?”

„Miláčik, ja neviem ku komu smeruje tvoja oddanosť, ale som si prekliato istý, že nie voči mne.”

 „Si totálne na omyle.”

Prstami si poklepával po stehne. „Kde dopekla si bola tých prvých pár týždňov? Najal som mužov, ktorí sú schopní ako stopovací psi kvôli tvojmu debilnému úteku. Mužov, ktorí sú schopní vystopovať aj prekliateho motýľa.“

Aj v tak sporo osvetlenom interiéri som mohla vidieť surovú bolesť v jeho očiach. Keď toto vyslovil, takýmto spôsobom odhalil svoje vnútro a ja som presne vedela kým bol. Uvedomila som si, že je tým pravým. Prečo som ešte stále mala jeho prsteň? Prečo moja lojalita voči nemu nikdy ani nezakolísala? Spať s niekým iným, to bolo pre mňa nepredstaviteľné. Prečo som vlastne ušla, kvôli hnevu, kvôli láske? Boli tieto preexponované emócie nevyhnutne spojené s hrôzou, ktorú som zažila, keď som našla moju matku bez života vo vani?

Zrazu som sa cítila zahanbená a odhalená. Pozerala som si dole na ruky. Ešte stále som mala dlane kŕčovito spojené a zložené v lone. „Našla som vždy nejaké malé mesto kde boli osamote stojace potraviny a hlavne záložňa. Bola som si vedomá toho, že tento druh obchodu by nemusel požadovať moje ozajstné meno a doklad totožnosti. Takže som vymenila za hotovosť moje šperky a pohla som sa do ďalšieho mesta. Chvíľu to trvalo, pokým som našla ošumelý motel, ktorý nepožadoval nejakú moju identifikáciu. Potom som len bola jednoducho zalezená v motelovej izbe. Po väčšinu dní som bola taká unavená, že som sa ani nemala kedy cítiť previnilo, alebo osamelo. Jednoducho som padla do postele po väčšinu večerov.”

„Že by takto?” Jeho tón bol podčiarknutý sarkazmom.

„Potom sa mi minuli peniaze a musela som si nájsť prácu.”

„Vyzliekla si sa pre toho svojho slizkého šéfa?”

Zamyslela som sa, ako dlho táto otázka presakovala v jeho mozgu.

„Predpokladám, že myslíš v klube a nie pre neho v súkromí,” povedala som. „Zvažovala som to. Vedela som, že by za to bolo viac peňazí. Aj kostým pre mňa nachystali. Len ja som sa nemohla ku tomu prinútiť.“

Premeriaval si ma pozorne zvažujúc, či to čo som mu povedala, je pravda.

Hrala som sa s obrúčkou na svojom prste. „A vedela som, že by si bol nasratý, keby som to urobila.”

„Nasratý? Tu došlo ku skurvenému podceneniu.“

Auto sa už nepohybovalo. Uviazli sme v hustej doprave v centre mesta. Bude nám to trvať určite dlhšie, ako keby sme šli po prázdnej ceste.

Premýšľala som, či nemám povedať o tom klamstve s tým tehotenským testom a o tom, že pravdepodobne som tehotná. Možno by nechcel, aby jeho dieťa vyrastalo bez otca. Ale nemohla som sa ku tomu prinútiť. Chcelo to riadnu dávku emocionálneho výpadku.

„Ježiši, nebudem schopný sústrediť sa,” vyslovil nevrlo, čím ma vytrhol z mojich myšlienok.

„To je všetko, na čo som sa chystal myslieť pokým to neuvidím.”

Nemala som tušenia, o čom hovorí ,pokým ma nepožiadal, aby som zdvihla sukňu.

Pozrela som sa smerom ku oknu. Napriek tomu, že okno bolo tónované, mala som výhľad na budovy, dopravu a chodcov.

„Zhodli sme sa, že by som stratil hlavu, keby si bola na tom pódiu, a teraz by som ťa mohol nechať, aby celý svet videl, že si nahá?“

„A že by ma bolo vidieť z vonku?”

Zaklopal hánkami na okno. „Sklá na limuzíne majú tónovanie. Prepúšťa to len päť percent z denného svetla dnu a z vonku je to nepriehľadné.”

Jeho neoblomný prístup ma nútil váhať a moje váhanie to len zhoršovalo.

„Ani nie dvadsať zasraných minút dozadu si súhlasila, že budeš dobrá, poslušná ženuška.”

„Och, áno, môj sľub,” pokúsila som sa znieť nahnevane, ale môj hlas znel slabo a zadýchane. Kľakla som si na kolená a otočila som sa a zdvihla trochu sukňu zboku, aby som mu dala dobrý výhľad na moje necudné tenučké prádlo. Celé moje telo sa naplo pod jeho pozorným pohľadom.

„Chcem ťa sem.”

Moja mušlička sa zovrela v nádeji, že by sa ma konečne dotkol. Začala som si vyhŕňať sukňu viac, dúfajúc, že ju zdvihnem až nad zadok.

„Nie, nechaj si sukňu dole.“ Ešte stále na kolenách, nemotorne som sa otočila, aby som mu videla do tváre a ťahala som si šaty smerom hore nad pás. Pohla som smerom k sedadlu oproti nemu. Auto sa hegavo pohlo. Macova ruka vystrelila, aby ma pridržal, zatiaľ čo som zakolísala v kolenách.

„Kde ma chceš?”

„To je očividné. Či nie, miláčik?”

Natiahol si ruku pozdĺž operadla sedačky. Chcel ma umiestniť tak, aby som bola pripravená na trest a nechystal sa posunúť do inej polohy. Nebolo tu dosť miesta na to, aby som sa zdvihla, takže som sa otočila na kolenách, vyšplhala som sa mu na stehná a ruku som použila na to, aby som sa oprela. Mohla som cítiť jeho svalnaté stehná a tvrdosť jeho erekcie podo mnou, keď som sa sklonila.

Zatajila som dych, keď sa jeho prsty dotkli delikátnej látky medzi mojimi stehnami. Vkĺzol rukou popod mňa a potiahol čipku, ktorá mi zakrývala mušličku. Mohla som cítiť drahú látku jeho oblekových nohavíc oproti mojej holej koži. Tak strašne som sa chcela trieť o neho.

Zrazu ma udrel po zadku. Dúfala som, že tento zvuk nikto nepočuje a zároveň vizuálny efekt zostane skrytý, napriek tomu, že som mala výhľad na rušnú zaľudnenú ulicu bulváru a napriek tomu, že na predných sedačkách sedeli dvaja muži.

Zastonala som, keď posunul svoje prsty a zovrel moje horúce pohlavie.

Krútila som sa proti jeho ruke a chcela som, aby urobil viac. Chcela som jeho prsty v mojom vnútri. Jeho ústa na mne. Namiesto toho ma opäť udrel. Dva údery na obe polky. Chystal sa ma nechať nažhavenú a nabudenú.

Vydala som zvuk frustrácie, skĺzla som dolu z neho a sadla som si opäť na päty. Šaty padli späť dole na svoje miesto a zakryli moju nahotu.

„Prečo trucuješ?”

„Ty už ma nechceš pretiahnuť.“

Zlostne si odfrkol. „Pretiahnuť ťa je všetko, čo chcem. Ale musím si zachovať chladnú hlavu.“

„Och,“ vykĺzlo mi.

„Môžem ti aspoň sať vtáka?“

Jeho obočie vystrelilo hore. „Keď tak pekne prosíš, miláčik,” povedal, jeho hlboký hlas znel sarkasticky.

Nemala som v úmysle vydať zvuk, ako keby som dostala cenu útechy, ale znelo to tak.

Rozopol si opasok, odzipsoval nohavice a vyslobodil svojho obrovského vtáka.

Musela som mu dať to najlepšie zo seba. Opustila som ho a mal na mňa ťažké srdce.

Bola som v takej nevhodnej pozícii, že keď som klonila hlavu, zdvihla som zadok takmer do výšky okna. A vôbec sa nepohol, aby mi urobil priestor. Ak som ho chcela vziať do úst, musela som to urobiť bez jeho pomoci.

Skĺzla som rukou dole po jeho hriadeli až ku koreňu.

Na špičke sa mu objavila kvapka a ja som vyskúšala jej chuť. Jazykom som prešla po jeho štrbine. Bola som odmenená stonom. Ochutnala som ho opäť a chvenie prebehlo celým mojim telom. Prisunula som si jeho hlavičku k ústam, vzala ho dnu a sala.

Bola som taká nenásytná voči nemu, že som skúšala ho prehltnúť. Koža na mojich lícach sa napla, keď som ho vsala ešte hlbšie. A stále som zvládla prijať do úst asi len polovicu z jeho dĺžky.

Celé moje telo bolelo očakávaním, keď sa vyhrnul lem mojich šiat hore cez moju nahú zadnú časť. Gravitácia urobila zvyšok a látka skĺzla dole a odhalila väčšiu časť zadku. Mac ma hladil po zadku veľkou rukou. Prstom mi zašiel do mojej netrpezlivej mušličky. Stonala som, napriek tomu, že som mala jeho vtáka hlboko v ústach.

Mohla som počuť zvuky vlhkosti a trenia, keď pokračoval v prenikaní svojim prstom dnu a von.

„Roztiahni nohy pre mňa,” požadoval.

Odmietala som uvoľniť jeho vtáka z mojich úst. Bol to takmer duchovný zážitok sať mu ho. Bol jednoducho najlepšou vecou, akú som kedy ochutnala.

Neochotne som zdvihla hlavu. Nechala som jeho hriadeľ vykĺznuť spomedzi mojich pier s prísľubom niečoho ešte lepšieho. Podľa toho, ako sa mu napli svaly, cítila som je netrpezlivosť.  Macov horúci pohľad za zameral na moje pery, keď som si ich olizla. Opäť som si vyhrnula šaty až nad boky a posadila som sa mu do lona.

Mac bol vizuálnym aj hmatateľným pôžitkom. Nedávne oholenie zvýrazňovalo ostrosť jeho čeľuste. Husté čierne mihalnice rámovali jeho intenzívne sivé oči. Perfektne uviazaná čierna hodvábna kravata. Lesk jeho zlatých manžetových gombíkov. Výrazná biela na jeho košeli ,na jeho hrudi. A boli ďalšie zmysly, ktoré dráždil. Nadýchla som sa úžasnej vône jeho pokožky. A jeho delikátna chuť pretrvávala na mojom jazyku.

Zovrel mi boky a pritiahol si ma dole na jeho dĺžku tvrdú ako oceľ. Bola som taká vlhká a vzrušená, že ho nemohlol nič zastaviť, okrem jeho dĺžky. Nikdy predtým som si ho nevzala pod týmto uhlom. Moje telo sa naplo v očakávaní bolesti z toho, že ho prijmem celého. Spanikárila som a zdrapla som ho za plecia, ale on mal pod kontrolou hĺbku zostúpenia v poslednom momente. Zastavila som, trocha som sa zdvihla, ale potom som sa skĺzla dolu jeho dlhým vtákom. Hĺbku každého prírazu mal pod kontrolou.

Chladný vzduch z klimatizácie mi ochladzoval rozpálený zadok, keď som na ňom jazdila.

Zvyšky jeho hnevu sa topili. Jeho ruky boli všade. Zaryl mi prsty do vlasov, uvoľnil mi vyčesané vlasy a tie sa rozliali vo vlnách po mojich pleciach. Prsia mi uchopil do dlaní a palcami mi prechádzal po vystúpených bradavkách cez látku.

Mohla som cítiť jeho rastúcu frustráciu z toho, že som ho nepojala celého. Zúfalo som ho chcela uspokojiť, vyskúšať niečo nové. Začala som krúžiť bokmi a zároveň som klesala dole na neho. Bola som odmenená hlbokým stonom. Stláčala som ho svojou tesnosťou. Zdvihol šaty, ktoré mi medzitým klesli dole a prstami mi začal masírovať klitoris. Moje telo brnelo, môj svet sa dostával mimo kontrolu a moja mušlička ho stískala v sladkom uvoľnení.

Prevzal kontrou a premiestnil sa tak, aby mohol do mňa vrážať ešte viac. Jeho prírazy sa stávali surovejšími, takmer nespútanými. Dostával ma nimi až za moje hranice.

Cítila som sa slabá. Ale čo bolo trocha nepohodlia proti tomu, že som ho mohla urobiť šťastným?

„Mac, nedrž sa späť.”

 „Nemusela som ho o to požiadať dvakrát. Zastonala som jeho meno, keď sa zatlačil až po koreň. Ešte dva prírazy, jeho gule o mňa udreli a on sa triasol v uvoľnení.

Lepila som sa mu krk, a moja mušlička prijímala každú aj tu poslednú jeho kvapku. Túlila som sa k nemu ešte chvíľu potom, čo naše srdcia prestali tak zbesilo tĺcť a zúfalo som túžila po tom, aby som ho udržala v bezpečí pri mne. Uvoľnil mi ruku zo svojho krku a zdvihol ma zo svojho náručia a posadil ma vedľa seba na sedadlo.

Upravil si košeľu, zapol zips a opasok, zatiaľ čo som použila nejaké vreckovky z kabelky, aby som sa očistila.

„Nie som šťastný, že si pod tými šatami nahá,” povedal muž, ktorý práve roztrhal moje spodné prádlo.

„Šaty mi siahajú až po kolená.“

Zamračil sa pri mojej odpovedi.

Zatiaľ čo som na ňom jazdila, zápcha na ceste sa trocha rozpustila. Bolo jasné, že sme takmer dorazili do centra. Priestor na to, aby som ho presvedčila sa rýchlo strácal.

Nemala som ani poňatia ako funguje interkom, takže som vysunula päsť so zámerom zaklopať na prepážku. Mac chytil moju päsť, pokým som stihla zabúchať.

„Prosím ťa, požiadaj Toma, aby prešiel ešte raz po ulici dokola,” prosila som ho.

„Ježiši, tie slzy sú kvôli mne?”

Utrela som si ich preč zlostne. „Áno, ty osol.”

Pritiahol si ma späť do náručia a moje nohy sa zhupli medzi jeho stehnami.

 „Toto je menej teatrálna záležitosť ako ti to Tom prezentoval. Nikto ma sa ma dnes večer nechystá zavraždiť. Mám sa stretnúť s kontaktom, ktorý, dúfam, urobí posun v tomto prípade – to je všetko. Môže to však byť aj k ničomu.“ Utieral mi palcom slzy, ktoré mi neprestávali padať. „Myslím si, že tvoj otec bol príliš ochraniteľský. Nemyslím si, že by si bola v nejakom ozajstnom veľkom nebezpečenstve, ale nechcem to riskovať. Chcem toto konečne dokončiť, aby tí zmrdi už nikdy nevideli nič iné ako múr väznice pre najbližších najmenej dvadsať rokov.“