MHTE - 13. kapitola

Překlad: Eowyn

SERENA

Prebral ma zvuk reči. Vstala som si a pomasírovala som si zalomený krk. Nebola som jediným ranným vtáčaťom. Nejaký starý muž s paličkou čakal vonku pred bankou, kde som parkovala. Pozeral na tabuľku s otváracími hodinami. Päť minút do otvorenia.

Skontrolovala som samú seba v spätnom zrkadle. Pokúsila som sa zotrieť si zvyšky maskary spopod mojich očí a prsty som použila namiesto hrebeňa. Vzdychla som si pri mojom bledom obraze v zrkadle. Nebolo pochýb, že som nevyzerala ako žena, ktorá sa ide len postarať o bežnú bankovú rutinu. Vyzerala som ako žena na úteku. Ale zdôvodnila som si, že tento scenár nie je úplne nezvyčajný. Ženy vyprázdňovali svoje účty, aby unikli svojim manželom, alebo vybrali peniaze predtým, než odišli. Ale všetky peniaze, ktoré som sa chystala vybrať, boli moje vlastné, ktoré som sama zarobila do poslednej penny v obchode. Nemala som v pláne dotknúť sa veľkého fondu, ktorý založil môj otec pre mňa. Tie peniaze boli pre mňa momentálne poškvrnené.

Ranný vzduch bol ostrý. Trela som si ramená, aby som sa udržala v teple, keď som sa pripojila ku starému mužovi pri dverách.

Žena v béžovom kostýmku odomkla dvere. Vybrala som sa priamou čiarou k automatu na kávu. Potrebovala som sa prebrať. Sekuriťák pozeral na mňa sponad svojej šálky, z ktorej vyberal vrecúško s čajom a usmial sa na mňa.

Chlipla som si horkej kávy, keď som čakala v rade. Starý muž klebetil s osamelou ženou za priehradkou.

Keď konečne odišiel, ponáhľala som sa k pultu. „Chcela by som zrušiť svoj účet,” povedal som a podala som svoju kartičku pracovníčke. Odolala som jej otázkam a menšiemu tlaku nechať účet otvorený. Usmiala sa a otvorila údaje o mojom účte na monitore. Výraz jej tváre sa zmenil, keď sa zahľadela na obrazovku.

Jej úsmev sa zmenil na neprirodzený. „Moment, prosím.” Odišla a rozprávala sa so staršou ženou, ktorá mala krátke šedivé vlasy. Predstierala som ľahostajnosť, ale môj pulz sa zvýšil. Pokúšala som sa presvedčiť sa, že sa nemám čoho báť, že sa pracovníčka možno vždy radí so svojou nadriadenou, keď niekto chce úplne zrušiť účet.

Žena sa na mňa hádzala kradmé pohľady, zatiaľ čo sa rozprávali. Do prdele, zariadil Mac nejako, že by ma mohli zatknúť? Zvažovala som všetky za a proti, čo by mohlo byť dôvodom, ale nič som nevymyslela. Kto dopekla by mal takú moc, že by kontroloval môj život na diaľku?

Rýchlo som sa poobzerala po banke. Sekuriťák lenivo chlípal svoj čaj, zatiaľ čo klebetil s pôžičkovým pracovníkom. Postavila som na stôl pohárik príliš rýchlo a káva vyprskla na mramorový pult. Schytila som svoje doklady a hnala som sa ku dverám. Mohla som ešte započuť ženu, ako kričala mužove meno, podľa všetkého sekuriťákove.

Naskočila som do auta a kľúče som vrazila do zapaľovania. Pneumatiky zapišťali, keď som sa rozbehla z parkoviska. Pozerala som do spätného zrkadla, či nezbadám nejaké auto prenasledovať ma, ale nikto ma nesledoval. Moje srdce konečne spomalilo, zatiaľ čo som šoférovala bezcieľne a pokúšala som sa vymyslieť, čo budem robiť ďalej.

Začínala som rozumieť Macovmu dosahu. Keď mohol zamraziť môj účet, aké ťažké by mohlo byť pre neho nájsť toto auto. Iste už niekto hľadal tento model a značku auta. Premýšľala som o tom, že odstránim tabuľky s evidenčným číslom a nechám auto niekde v priekope. Našla som obchod s telefónmi a kúpila som si telefón s jednorazovou kartou, aby som si zavolala taxík. Predpokladala som, že keby som použila takú aplikáciu ako Uber, mohla som byť vystopovateľná. Požiadala som taxikára, aby ma hodil na miestnu autobusovú stanicu.

Desiaty deň úteku a už som zastavila posledný kúsok z mojich šperkov, náhrdelník s malým smaragdovým príveskom. Vlastne, nebol to môj posledný kúsok. Ešte stále som mala svadobnú obrúčku. Zašlo to tak ďaleko, že som ju nechala oceniť. Ukázalo sa, že je platinová a dookola sú pravé diamanty. Nebola som si istá, prečo Mac šiel do takej drahej. Bolo to nutné ako súčasť prestrojenia?

Pracovník v záložne bol dychtivý a zvýšil svoju ponuku, keď som zaváhala. Smiešne, v skutočnosti som mu ju vytrhla z rúk, lebo som sa obávala, že mi ju nevráti späť.

Pracovník záložne  bol menej horlivý kvôli náhrdelníku so smaragdom. Odišla som len s takými finančnými prostriedkami, ktoré mi stačili na jeden týždeň v lacnom moteli. Nikdy som nezostala v takých mestách, kde v záložniach požadovali moje osobné doklady. Bol to môj spôsob, akým sa vyhnúť radaru.

Ale nevyhnutnosť ma prinútila vyliezť zo svojej nory. Neskôr som každé ráno začala tým, že som hádzala štvrťák do automatu na predaj novín. Kupovala som si miestne noviny, aby som ich čítala v nejakej zastrčenej kaviarni. Prehľadávala som potenciálne zamestnania, zatiaľ čo som popíjala kávu. Podľa čašníčky nebola v tomto meste ani knižnica, ani internetová kaviareň. Môj jednorazový telefón a hrozné internetové pripojenie ma nútili hľadať si práci staromódnym spôsobom.

Dnes som si tiež kúpila hŕbu novín a objednala som si šišku ku káve. Prechádzala som prstom po rámikoch a našla som dva vhodné. Jednodolárový obchod hľadal pokladníčku a účtovnícka firma hľadala recepčnú. Nechala som odkaz na záznamníku v dolárovom obchode. Žena s hlasom, ktorý znel škrípavo, zdvihla môj hovor v účtovníckej firme. Znelo to, že ma len odbila, pretože na pozíciu našli napokon iného kandidáta.

Znechutená som sa vrátila späť do motela. Kľúče som mala pripravené. Zvierala som ich v dlani na sebaobranu. Aj keď bolo denné svetlo, motel sa nezdal byť bezpečný. Zahľadela som sa na dievča v krátkych čiernych šortkách a obtiahnutom tope, ktoré sa opieralo o stenu blízko mojich dverí. Ukázala svojou zapálenou cigaretou smerom ku novinám, ktoré som držala.

 „Smerom dole na ulici ponúkajú pozíciu hostesky v klube.”

Zrejme si všimla, na akej strane som mala perom zakrúžkovaný text. Oklepala ohorok a nechala popol ho padnúť na špinavú hnedú dlážku. „Pár zamestnancov je legálnych, ostatní, hlavne tí šikovní pracujú na čierno. Ale platia tam slušne.”

„To ma zaujíma.”

„Len jedno varovanie. Šéf môže byť kokot. Núti nás oblieka si tieto lacné skurvené topánky, ktoré ma zabíjajú.” Strapcové sandále s vysokými opätkami jej viseli na ruke. Dala si cigaretu opäť do úst a potiahla. Potom vypustila oblak bieleho dymu.

„Skrývaš sa pred niekým?” spýtala sa. „Nepozeraj tak prekvapene. My všetci sa skrývame pred niekým na tomto bohom opustenom mieste. Kto iný by tu žil?”

 „Vzala som si za muža svojho nepriateľa,” pristihla som sa pri tom, že som vyslovila nahlas to, čo som si chcela len pomyslieť.

„To nie je dobré,” povedala s malým úsmevom. „Ja som Sheri Starr. Starr s dvomi RR.”

 „Ginny McAllister,” napokon zo mňa vyliezlo. Trvalo chvíľu, pokým som si vymyslela meno. Prvé meno ma napadlo len tak, ale ako priezvisko som sa rozhodla použiť Macove ozajstné meno. Predpokladala som, že by to bolo posledné meno, ktoré by ho napadlo, že by som ho mohla použiť.

„Hej, Sheri Starr tiež nie je moje pravé meno.”

Usmiala som sa. „Mohli by sme sa ísť spýta na tú prácu?”

„Iste. Ale obleč si niečo lepšie.” Uhasila cigaretu o stenu a potom ju hodila na podlahu. „Predstavím ťa tomu kokotovi.”

Strčila som kľúče do zámku a odomkla som dvere.

„Možno si zvedavá, prečo som taká snaživá.”

„Možno trochu.”

„Pretože Angela si myslí, že je princezná. Neprekusla by som to, že by ju dal na prvé miesto medzi hosteskami.”

Sheri ma nasledovala do izby. Premýšľala, či všetky izby mali starý a zničený nábytok so škvrnami od cigaretových opalkov.

Pozrela sa dookola. „Waw, musela si odísť v zhone.” Vedela som, čo tým myslela. Nič osobné v izbe nebolo. Žiadne knihy, časopisy, žiadne somarinky. Žila som len polovičný život, ako môj podvodnícky manžel.

„V chladničke je nejaká voda na pitie,” povedala som, keď som nabok odtiahla záclonu, ktorá slúžila ako dvere na skrini. Vytiahla som šaty na pracovný pohovor. Vybrala som jednoduché s čipkovými rukávmi.

Sherii si otvorila plechovku coly a sadla si na osamelo stojaci stolík. „Perfektné,” povedala s úškrnom. „Ak by sa sa pokúšala získať miesto za priehradkou.” Vstala a šúchala vešiaky po tyči v skrini, pokým nenašla hodvábnu, takmer priesvitnú blúzku, ktorú som kúpila v charitnom výpredaji. „A toto,” povedala, a vytiahla krátku čiernu sukňu.

Otvorila som oči doširoka.

„Mala by si si na to zvyknúť.” Ukázala smerom k outfitu. „Ako uvidíš, Lou nás núti oblieka si sukne, ktoré sotva zakryjú naše šušky.”

Šla som sa prezliecť do kúpeľne. Po chvíli som vyšla von.

„Rozpusti si vlasy. A nenos obrúčku.”

Vytiahla som si sponu z vlasov a pozerala dole na seba.

Sherine pery sa stočili do známeho úsmevu. „Viem, aké to je. Nemôžeš žiť s bastardom ale život je na hovno bez neho.” Mala pravdu. Ale chýbal mi muž, ktorého som našla; muž, ktorý mi klamal a muž, ktorý možno zabil môjho otca. Ak vášeň a túžba mojej matky bola len spolovice taká akú som cítila ja teraz, chápala som jej zúfalstvo. Byť zamilovaná do nesprávneho muža bolo neúnosné.

Neprestávala som poťahovať lem svojej sukne dole, zatiaľ čo sme prešli zopár blokov, pokým sme sa dostali do klubu. Zaváhala som na moment pred klubom. Na markíze na vchodom bol zavesený obrázok skúpo oblečeného dievčaťa, ktoré vyzeralo ako čarovný zajačik.

„Dúfam, že neočakávaš Vegas,” povedala Sheri.

Nasledovala som ju vzadu a dole po chodbe s červenými a zlatými fľakatými tapetami, ktoré vyzerali ako v bordeli. Sheri zaklopala na dvere, ktoré boli pootvorené a potom, bez toho, aby počkala na odpoveď, otvorila ich dokorán. Muž, ktorý sedel za stolom, zdvihol hlavu a dal jej nahnevaný pohľad.

Nepredpokladala som, že by mohol byť pekný. Predstavovala som si cigaretu cmúľajúceho tučného chlapa.

„Povedal si, že hľadáš nové hostesky. Tak som ti jednu priviedla,” povedala Sher. „Toto je Ginny McAllister.” Diskrétne na mňa žmurkla, keď vyslovila moje falošné meno a potom ma postrčila dopredu predtým, než zatvorila dvere. Nechala ma samú s jej zastrašujúcim šéfom.

Nenápadne som si utrela dlaň o sukňu, predtým, než som vykročila vpred. Ale on nenatiahol ruku, aby mi ju podal. Namiesto toho sa oprel dozadu v kresle a pozorne si ma premeriaval, až som sa začala červenať. Jeho tmavé oči prešli po mojej postave nie raz, ale najmenej trikrát. Keď ma požiadal, aby som sa otočila dookola, nebola som ani prekvapená. Otočila som sa kvôli nemu.

„Polož tieto knihy na podlahu.” Na druhom kresle  bolo zopár kníh uložených do stĺpika.

„Robila si niekedy predtým hostesku?”

 „Nie. Ale robila som čašníčku a obsluhovala som v reštaurácii, keď som chodila na vysokú.”

Jeho oči sa trochu zúžili pri zmienke o univerzite. „Máš výzor dievčaťa, ktoré je na úteku od nejakého kreténa. Nechcem mať na krku nejakého nasratého manžela.”

„To sa nestane. Skončilo to v dobrom.” Túžba po prežití ma zmenila na klamára.

„Kravina,” povedal. „Žiadny muž nenechá len tak ísť takú ženu ako si ty.”

Prečo mi lichotil? Bolo to znervózňujúce. Lou bol nevľúdny zastrašujúci chlap.

„Hostesing je len časť tejto práce. Hľadám niekoho, kto bude robiť dve práce, to znamená, tiež bude schopný tancovať.”

„Myslíš striptíz?”

„To je relatívne. Moje dievčatá sú burlesky tanečníčky.” Povedal s úlisným úsmevom.

„Nemusíš ukazovať kozy úplne holé. Pokým nebudeš chcieť. Budeš mať trblietavé nálepky na bradavkách.”

Vstala som. „Nemyslím si, že to je niečo pre mňa, ale ďakujem.”

„Nie je tu veľa pracovných príležitostí. Toto miesto je púšťou v mnoho ohľadoch.” Natiahol sa dopredu, lakte položil na dosku stola a spojil prsty. „Dám ti štyri noci hostesingu. Avšak v piatok chcem, aby sa tvoj zadok triasol na pódiu. Je to tu trocha mŕtve. Potrebujem to tu oživiť čerstvou krvou. Ak pritiahneš novú klientelu, dám ti niečo zo zisku.”

Uvedomila som si, že bol pekný, ale takým úlisným spôsobom. Jeho vlasy boli učesané dozadu a napomádované do leskla a s účesom sa vyhral k dokonalosti a zdalo sa, že vlasy má zafarbené na tmavo. Horné gombíky na košeli mal rozopnuté. Na každej ruke mal ružový prsteň a mohla som cítiť aj cez stôl jeho voňavku.

„Daj mi piatok a miesto je tvoje.” Jeho zuby zasvietili medzi perami v jeho opálenej tvári. Bol asi opálený od púštneho slnka, napriek tomu nebolo ťažké si ho predstaviť ako chodí do solárka, preto ako umelo vyzeral.

Prikývla som. Mohla som sa vrátiť k môjmu starému životu a požiadať o pomoc priateľov. Mac ma nevlastnil, aj keď sa tak správal.

O pár sekúnd neskôr som zvažovala opak. Vyzeralo to byť ľahké, zostať mimo jeho dosahu aspoň na chvíľu. Zvažovala som zavolať políciu, ale čo by som im povedala? Nemala som žiadny poriadny dôkaz, že sa zúčastnil na zločine. A byť podvedená falošným manželstvom, čo za dôkaz som mala? Jediný dôkaz, ktorý som mala, falošný sobášny list, som nechala v jeho vlastníctve.

 „Daj si dole prsteň. Moji zákazníci chcú aspoň fantazírovať, o tom, že moje dievčatá sú dostupné,” povedal, keď videl moje zaváhanie.

Odtisol sa od stola a vstal. „Poď za mnou.”

Kráčal prehnaným tempom a prstami si prečesal svoje napomádované vlasy, keď ma viedol dozadu do klubu.

Hánkami na ruke klepol na dvere s nápisom „Šatňa”.

Bez toho, aby počkal na odpoveď, otvoril dvere.

„Tracey, bábika, máš tu jednu novú.”

„Okej,” povedala bez nadšenia.

 „V piatok bude hlavnou hviezdou večera. Chcem ju vidieť v niečom červenom,” povedal a otočil sa mojim smerom a vyceril na mňa zuby v úsmeve, ktorý mi pripomínal vlka.

Potichu som si vydýchla úľavou, keď ma nechal samú s Tracey.

Na zrkadle na stene boli prilepené čierno biele obrázky burleských umelcov. Novšie zábery umelcov boli po stenách. Boa pás z peria visel na stene ako girlanda. Niekto mal na stole položenú otvorenú knihu.

Trecey otvorila dvere na šatníku. Bol plný korzetov a kostýmov. Bolo tam niekoľko sád krídiel; motýlích krídiel, krídiel z peria a krídla, ktoré boli urobené z drôtov a bieleho tylu, ktoré vyzerali takmer anjelsky.

Prezrela si ma kriticky. „Si menšia ako väčšina dievčat.” Tracey bola vysoká blondýna so zväčšenými prsiami.

 „Toto nosila Marly, predtým než sa vydala.” Vybrala červeno čierny korzet, nejaké rukavice bez prstov a klobúk, ktorý k tomu pasoval. Prehrabala sa v papierovej krabici a vytiahla odtiaľ dve čierne srdiečka pokryté čiernymi korálkami a strapcami, ktoré z nich viseli.

„Pán Vinson povedal, že by som mohla mať krajkový pás.”

„Je plný hovna. Vyskočil až po strop, keby si mala na sebe niečo viac, ako tieto nálepky na bradavky na konci vystúpenia.”

Zobrala som si od nej kostým. Jedna vec je istá, Mac by neocenil, keby jeho sa manželka, falošná manželka, musela som sa v duchu opraviť, vyzliekala pred inými mužmi. To bolo ešte miene povedané. Mohlo by ísť o to vyskočenie až po strop. Ale skôr by ho trafil šľak od zúrivosti.

Vrátila som kostým späť. „Rozmyslela som si to.“

Tracey mykla plecom a strčila kostým späť do skrine.

Ponáhľala som sa tam, odkiaľ som prišla. Lou stál s rukami založenými cez prsia a rozprával sa so starším mužom. Nezastavovala som, hlúpa, dúfajúc, že môžem nepozorovanie prejsť okolo.

Chytil ma za ruku a zablokoval mi cestu. „Ako to je možné, že nenacvičuješ?“

„Nie som s tým v pohode, čo by som mala robiť.”

 „Povedz nie nabudúce, keď budeš kurva myslieť nie. Nepokúšaj sa ma zavádzať.”

Zavádzať? Čo za čudnú vetu použil pri takej situácii, v ktorej chce človek len odmietnuť ponúkanú prácu.

„Lou, ak ju nechceš, ja ju beriem. Stacey, odišla.

Lou posmešne odfrkol. „Ty ju berieš?” Zabúchal si päsťou do hrude. „Ona pracuje pre mňa!

Pozrel sa dole na mňa. „Fajn. Kurva. Najal som ťa ako hostesku, ale na krátku dobu môžeš byť aj čašníčka.“ A tak začala nová fáza môjho života na úteku.