MHTE - 4. kapitola

Překlad: Eowyn

MAC 

Bol som zvyknutý na tichú nehybnosť v dome, ticho tak intenzívne ako v jaskyni. Viac, ako dosť som si bol vedomý svojho nového hosťa a teraz som vnímal pohyb v prednej časti domu. Natiahol som si nejaké nohavice a z nočného stolíka som vzal pištoľ. Zapol som svetlo a pozeral som sa na ňu, do jej očí, ktoré ostražito pozorovali zbraň. Zasunul som ju vzadu za chrbát, za pás nohavíc.

Bola komplikáciou v mojom živote; táto kučeravá malá čarodejnica so záplavou ružových vlasov a s modrými očami s dlhými mihalnicami. Pozeral som sa na jej profil, keď sa vrátila k hrabaniu v krabici pokúšajúc sa ignorovať moju prítomnosť. Mala mierne dohora nos, čo ju robilo rozkošnou, ako aj krásnou. Stavím sa, že by si želala ohrnúť tento rozkošný malý nos a poslať ma rovno do pekla.

Na prvý pohľad sa vždy zdala taká pokojná a dobre vychovaná, keď som bol v jej blízkosti. Ale teraz dala tej nevôli voči mne jasný priechod. Niečo som už o nej počul, predtým než bol jej otec zastrelený. Videl som ju Jarvisom na firemnej párty. Vyzerala tak nevinne, ale zdanlivo.

Ježiši, vzlykala počas celej tej stupídnej ceremónie. Ani sa nepokúšala to skryť. Ale čo som mohol povedať tomu starému mužovi? Mal som niečo na výber? Riskoval by všetko kvôli vyšetrovaniu. Teraz sa jeho dcéra na mňa pozerala, ako keby som niekoho zavraždil. Akoby som práve stlačil spúšť.

Niečo vytiahla z krabice a vstala. V tej svojej jemnej ruke niečo zvierala, niečo čierne a hodvábne s cenovkou, ktorá z tej veci visela. Hruď sa jej dvíhala, jej prsia sa vypínali a klesali cez kraj osušky.

Mračiac sa na mňa. „Ako si mu to oznámil?“

„Kurva, zasa hovoríme o Jarvisovi? Ako s ním súvisí tvoje prezliekanie, keď si si na neho spomenula?“

„Je to nočná košieľka a ja som si ju kúpila na prvú noc s ním.“

Prešiel som si rukou cez vlasy.  Tak toto som nepredpokladal.  „Ale ešte stále máš na nej cenovku.”

 „Presne.” Potiahla za visačku, a silón, na ktorom visela, povolil. Bola ukrivdenou manželkou, mal by som to nechať byť. Ale, samozrejme, nemohol som. „Jarvis mi povedal, že ste spolu chodili vyše roka.” Keď som ho informoval o našej svadbe, namiesto toho, aby mi zlomil čeľusť, Jarvis vyklopil detaily svojho vzťahu, ako keby bolo dlžný povinný dať milosť, pretože proste bol ideálny frajer.

„Trinásť mesiacov to bolo presne,” povedala.

„A ty predpokladáš, že ti uverím, že si ešte kvôli nemu neroztiahla nohy?”

Ústa sa jej otvorili po mojej surovej otázke. „Úprimne, nestarám sa o to, čomu ty veríš. Môžeš odísť? Chcela by som ísť znova spať.”

Keďže som neodchádzal, natiahla sa po retiazke na stojatej lampe a izba sa ponorila do tmy. Nahmatal som vypínač na stene, stlačil a zapol stropné svietidlá.

 „Vieš čo, ver si čomu chceš,” povedala a pustila osušku. Obliekala si košieľku cez hlavu. Cez prsia ju potiahla, pretože materiál sa na nich pristavil. Pozeral som sa na toto sladké poskočenie jej pŕs, keď potiahla ešte pevnejšie látku, aby prešla cez ne.

Kurva, do čoho som sa toto dosal? Táto malá čarodejnica mala bradavky, ktoré prinútili moje ústa slintať a driek taký útly, že by som ho mohol uchopiť do dvoch rúk a moje prsty by zostali spojené. Kriste, toto ma privádzalo viac ako veľa do šialenstva. Najkrajšia mušlička, akú moje oči videli, oholená úplne dohladka. Niečo lesklé upútalo môj pohľad. Mala v pupku malý diamant ako piercing.

Keď sa jej košeľu podarilo konečne natiahnuť až ku stehnám, červenala sa ako školáčka.

„Dala si si aj piercing kvôli nemu?” Spýtal som sa priduseným hlasom.

„Nie. Kvôli sebe.”

„Nechcela by si to vysvetliť?”

„To nie je tvoja vec.“

Schúlila sa na gauči a cez seba si pretiahla deku. Zakázal som si povedať jej, že to skurvene iste bola moja vec teraz, a že mám na to papier, ktorý to dokazoval. Koľko mužov predo mnou, ktorí sa ženili z iných dôvodov ako z lásky, cítili tieto vlastnícke pudy?

Asi sa už v tom strácam. Asi tom už v tejto úlohe príliš dlho. Papier bol fejk, tak ako aj manželstvo. Očakával som, že Tully príde so sobášnou licenciou, ktorá bude vyzerať viac oficiálne. Ten osol použil len obyčajný kancelársky papier. Bolo dobre, že tak usilovne odmietala vziať si ma, pretože si nevšimla falošný sobášny list.

Ružovo vlasatá kráska sa pritúlila k vankúšu a zatvorila oči. Dlhé čierne mihalnice ležali na hornej časti jej líc.

„Už dosť týchto sračiek. Nemôžem spať, keď si tu dookola. Môžeš mať druhú opačnú stranu mojej postele. Je skurvene dosť veľká pre nás obidvoch.”

Otvorila oči, počastovala ma pohľadom plným opovrhnutia, potom odhodila deku a zamierila do chodby.

Nasledoval som ju do spálne, moje oči boli prilepené k jej perfektnému zadku, ktorý sa kýval pod hodvábnym nočným úborom. Uložila sa do postele. Vybrala si tú stranu, kde neboli rozhádzané prikrývky. Zabrala len veľmi málo miesta. Bola to posteľ kráľovských rozmerov, ktorá sa hodila do miestnosti s takouto rozlohou.

Zhasol som svetlo a ľahol si. Snažil som sa zabudnúť na druhého užívateľa mojej postele. Potom všetkom bola odo mňa na míle vzdialená.

Počúval som šuchot, keď sa hýbala. Jej hodvábne vlasy sa posúvali po vankúši. Pokúšal som sa nemyslieť na to jej sexi vyžarovanie, jej krásne prsia a štíhly pás a na fakt, že si neobliekla nohavičky pod košieľku.

Skurvene som bol na omyle, keď som si myslel, že to veci zjednoduší, keď ju budem mať v svojej posteli.

Vybral som sa do kúpeľne a hlavu som strčil do umývadla pod tečúcu studenú vodu. Keďže to nemalo žiadny efekt, dal som si ľadovú sprchu.

Počul som ju plakať, keď som sa vrátil do postele. Aj keď mala hlavu zaborenú do vankúša, mohol som poznať tlmený nárek. Ježíš, nemyslel som si, že by som to mohol ešte vydržať. Plakala celý tento prekliaty deň.

„Serena, poď ku mne.”

Šokovalo ma pekelne, keď som ju počul sa sunúť cez prikrývku smerom ku mne. Predtým, než by mohla zmeniť názor, pretočil som ju a privinul som si ku k sebe. Objala ma, hlavu si položila na moju hruď a pokračovala v plakaní. Jej slzy mi stekali po mojom boku. Odhrnul som jej vlasy a zaťal som zuby pri tom potešení, že sa jej dotýkam.

 „Stratil si niekedy niekoho, koho si miloval?“ Spýtala sa pomedzi vzlyky.

„Nie.“

Jej útle plecia sa triasli, tak som ju objal tesnejšie. „Si šťastný človek, že máš stále svojich rodičov nažive,” povedala.

„A to som kedy povedal, miláčik?”

Zaprela sa mi rukami do hrude a pozrela sa dole na mňa. Mesačný svit robil jej pokožku ešte bledšou. Mohol som vidieť zmätenosť v jej pohľade.

Pramene vlasov sa jej lepili na mokrú tvár. Prstami som jej ich odhrnul. „Nemám žiadnu spomienku na svoju matku, okrem toho hovna, ktoré mi povedal môj otec o nej. O jej závislosti na heroíne a tom, že si to rozdala s každým v jej okolí a kompletne na mňa kašlala.“ Čo ma to len napadlo.

Prečo som jej len rozprával o tom bordeli, ktorý bol akože moje detstvo?

„To je smutné,” zašepkala chvejúcim sa hlasom.

„Mal som osemnásť, keď starouš zomrel na infarkt.”

„To ma mrzí.” Oči sa jej zaleskli od sĺz.

„Nemá ťa čo.” Zasunul som jej vlasy za ucho. „Pomohol som sám sebe jeho značkovou whisky. Doteraz som ešte nestretol väčšieho sukinho syna ako bol on.”

„Och, Mac, aké hrozné to muselo byť.” Posunula sa späť nižšie a ja som zacítil ako ma jej dych pošteklil, potom čo sa mi položila na hruď. Trvalo to viac ako hodinu, pokým jej vzlyky a smrkanie ustalo.

Ružovo vlasá čarodejka sa ku mne túlila. Vždy som spával sám. Nezáležalo na tom, aký skvelý bol sex, nikdy som nezostal na celú noc. A nikoho som nikdy nepriviedol do tohto domu. No a teraz táto mäkká, hodvábna, sladko voňajúca potvorka zaspávala v mojom náručí. Tento džob sa stával obrovsky exponenciálne komplikovaným.