MHTE - 2. kapitola

Překlad: Eowyn

SERENA

V deň, keď som dohadovala pohreb, počasie bolo nádherné. Teraz bolo tmavo a bezútešne a z oblohy sa valili vedrá dažďovej vody. Oblaky vyzerali, ako keby plakali pre mňa, zatiaľ čo moje oči boli teraz suché. Vyžmýkala som zo seba snáď všetky slzy počas dní, ktoré nasledovali po otcovej smrti.

Stála som na trávnatom kopci medzi dvoma mužmi stavanými ako z kameňa. Mac Sutton najal bodyguardov hneď po našom spornom stretnutí. Prišla som domov z nemocnice a našla som týchto mužov čakajúcich na mňa pri mojom prahu dverí.

Obliekla som si konzervatívne šaty s dĺžkou po kolená a svoje ružové vlasy som si vopchala pod čierny klobúk. Ružová mi prišla príliš frivolná pre túto príležitosť.

Vyzeralo, že Tom, jeden z nich, má na očiach vždy slnečné okuliare nezáležiac na počasí. Držal nad nami obomi veľký dáždnik. Aj tak som bola celá premočená. Kvapky dažďa poletovali vo vetre a dopadali mi na čierne šaty zo všetkých strán.

Ponad rakvu bola natiahnutá igelitová plachta. Vietor stále dvíhal jeden jej roh odhaľujúc mosadznú rúčku, a šuchoril kyticu kvetov upevnenú na rakve. Spomenula som si na lesklú bielu rakvu mojej mamy. Môj otec ju niesol zboku za jedno madlo a hneď po pár krokoch sa zapotácal. Jeden jeho priateľ hneď prikročil ku nemu, aby mu ju pomohol pridržať, predtým než sa mu podlomili kolená.

Tento jeho priateľ teraz kráčal cez trávu smerom ku mne. Ward Payne, otcov partner, sa stal viacej zavalitým počas rokov. Jeho hruď bola ako sud. Stále si zachovával mohutnú hrivu vlasov, ale už ich mal snehovo biele.

Bolo znepokojujúce vidieť, že bol tiež obklopený bodyguardmi. O čo tu dopekla šlo?

Ward dupal po mokrej zemi svojim zvyčajným úradným tempom. Mohla som vidieť línie jeho zamračenej tváre, ktoré sa stávali ešte viditeľnejšími, zatiaľ čo sa ku mne približoval cez dážď. Už dlho nemal výzor človeka, ku ktorému by ste bežali pre pomoc, keby ste potrebovali priateľa.

„Serena, ukončime to,” povedal, keď bol pár stôp odo mňa. Nemohol utratiť ani slovo navyše, predtým než vyštekol tento príkaz.

Už som sa o tomto dohadovala s Macom. Trval na tom, že by to bolo nepotrebným rizikom stáť tu v otvorenom priestore, kde by ma mohol ostreľovač kedykoľvek trafiť. Napokon ustúpil, keď som mu vysvetlila, prečo som chcela túto pohrebnú ceremóniu. Vedela som bez akýchkoľvek pochybností, že môj otec by chcel byť pochovaný vedľa mojej mamy. Nechcel by stráviť už ani moment bez nej.

Chcela som povedať Wardovi, aby šiel domov, že tu nemal čo hľadať, že sme obaja vedeli, že sa s otcom stali niečím iným, len slušnými cudzími ľuďmi. Namiesto toho som mu odpovedala tak zdvorilo, ako sa mi len dalo. „Nemôžeme. Zvykne sa ísť do kaplnky na pamiatku zosnulého.“ V tej chvíli som nemala ani poňatia, či je v kaplnke voľno alebo nie.

Jeho pery sa zúžili od zlosti. „Potom si mala zabezpečiť stan.“

Otočil hlavu najprv na jedného bodyguarda, potom na druhého. Muži sa postavili z každej jeho strany tak ,aby ho chránili vo výhľade z vrchnej časti kopca a od cesty, ktorá viedla do parku na cintoríne.

„Postavte sa za mňa, vy idioti. Prístupová cesta je za mojim chrbtom, preboha.“ Bodyguardi sa vymenili a pozerali ponad Wardovu hlavu.

Carl, jeden z obrov, ktorý chránil mňa, vydal zvuk znechutenia kvôli Wardovmu povýšeneckému tónu.

Ward sa očividne nestaral, že muži budú v nevýhode, pokiaľ budú otočení chrbtami k ceste. Bol zjavne ochotný platiť hodne za ich riskovanie.

Bodyguard s nakrátko ostrihanými bledými vlasmi sa mi prihovoril tichým hlasom. Ward ho odmávol so zjavným podráždením, ale dovolil im vrátiť sa do svojich pozícií.

Ward trhol nahor rukou a v rýchlosti skontroloval svoje zlaté hodinky. „Aj farár by sa mohol trocha pohnúť.”

„Z firmy nikto iný neprišiel.” Povedala som.

„Vyhodil by som ich bez milosti, ak by prišli. Nemám záujem tu byť na muške, ak sa tu rozhodne ukázať vrah a začne strieľať.”

Nechápala som všetky tieto opatrenia. Jenny a Kate chcel prísť, ale bodyguard zabili túto myšlienku. „Ale polícia si myslí, že to bola lúpež, ktorá sa zvrtla. Vzali jeho peňaženku.”

Vydal zvuk nesúhlasu. „Čo za lupiča by tam nechalo tie platinové Rolexky?”

Moje srdce sa zovrelo smútkom. Potom čo moja mama zomrela, môj otec zasvätil svoj život firme a teraz mu nikto nepreukázal dostatočný rešpekt. Ani Ryan, ktorý po tej noci v nemocnici zmizol z môjho života. Moje telefonické hovory padali hneď do odkazovej schránky a tiež ignoroval moje smsky. Podozrievala som Maca Suttona, že s ním hovoril, napriek tomu, že som ho požiadala, aby to nerobil.

Trocha som si vydýchla úľavou, keď som zbadala prichádzať kňaza z blízkej kaplnky. Chcela som sa dostať preč od Warda. Jeho prítomnosť ma dráždila viac ako dážď.

Kňaz mal oblečenú biele pončo cez sutanu. Biblia, ktorú držal, bola zabalená v plastovom puzdre, aby sa ochránili strany pred vlhkom.

„Leje. Na čo ešte čakáte?” Povedal Ward poháňajúc ho do akcie.

 Muž zostal stáť a prečistil si hrdlo, než začal čítať verš z Biblie.

Započula som kolesá na mokrej ceste. Pozrela som sa za Warda. Lesklé čierne veľké auto sa prihnalo a zastavilo pri obrubníku. Hádala som, kto mal žalúdok na to neposlúchnuť Wardov príkaz nechodiť sem. Mac Sutton, samozrejme. Pozerala som sa na neho, ako sa hnal smerom ku nám po tráve v dlhom čiernom kabáte na ochranu pred dažďom. S ním neboli žiadni strážcovia. Síce nebol oficiálne menovaný riaditeľom spoločnosti, ale bol ním už de facto už niekoľko uplynulých mesiacov. Ak to bolo naozaj riskantné, prečo neurobil opatrenia na ochranu vlastnej osoby?

Kňaz na chvíľu prestal a čakal na Maca, aby sa ku nám pripojil. Mac pristúpil a vzal dáždnik od Toma. Potom s nenápadným gestom uvoľnil obidvoch bodyguardov. Dvaja obrovskí muži boli nútení napchať sa pod jeden dáždnik, keď šli po ceste smerom k SUV.

Cítila som ako ma Macov šedý pohľad prepichoval, ale ja som vyhla jeho pohľadu. Nemala som žiadny záujem angažovať sa, alebo argumentovať ohľadom šialeného nápadu môjho otca.

Hlas kňaza náhle zosilnel. Neplytval ním na mňa. Jeho prednes sa stal viac dynamickým potom, čo Mac prišiel. Mac mal takýto vplyv na ľudí. Obyčajná jeho prítomnosť menila iných mužov na pätolizačov.

Farár zakončil prednes dramatickým „amen” a potom sa pohol k Macovi, aby mu potriasol rukou ako prvému v kondolencii a potom až mne.

Mac mi zostal stáť po boku. Pohľadom nútil Warda, aby urobil to isté. Ten sa natiahol a podal mu ruku. Jeho vlastná dôležitosť s neho viditeľne sálala.

Pretože sa Mac ta jednoznačne postavil ku mne, Ward bok nútený primerane reagovať. Zrazu ponúkal príliš horlivé velebenie môjho otca. Z toho podliezavého tónu mi bolo zle.

Stuhla som, keď sa Ward natiahol a dal mi bozk na líce. Roztržito som si utrela líce, keď sa otočil a zamieril dolu kopcom.

„No čaká nás slávnosť čarodejníc,” zatiahol Mac. Nebolo to prvý raz, čo si zo mňa uťahoval kvôli môjmu záujmu o tieto čarodejnícke veci.

Trocha som sa pootočila pod dáždnikom a uprela som pohľad na neho. Vyzeral ako vše americký hrdina, ktorým sa už vlastne raz stal.

 „Máme dohodnutú schôdzku, aby sme získali svadobné povolenie.” Skontroloval hodinky a tým mi pripomenul Warda, ktorý sa snažil urýchliť pohreb. Takéto životné udalosti ako život, či smrť alebo svadba majú svoj pevný rozvrh. „Máš čas sa najskôr prezliecť. Možno do niečoho bieleho.”

Vytreštila som oči na neho.

Vlastne, keď tak nad tým premýšľam, vydržíš aj v čiernej,” povedal. Sú to perfektné svadobné šaty pre malú čarodejnicu.”

Vzdorovito som vysunula bradu.

Už zrazu nemal viac ten pobavený výraz. Pozeral sa na mňa s netrpezlivosťou, ktorú som u neho tak často vídala. „Vlastne choď nahá, je mi to skurvene jedno. Poďme to hlavne dokončiť.”

„Môj otec je mŕtvy, nebude to vedieť.”

„Bolo by to veľmi nedôstojné, keby som si ťa prehodil cez plece tu na cintoríne, takže ma nenúť urobiť to.” Vykročil smerom k autu, a pokiaľ som nechcela premoknúť do nitky, potrebovala som kráčať zarovno ním.

Moje opätky sa zabárali do trávnika. Chytil ma za predlaktie, aby som nespadla. Boli sme ešte niekoľko krokov od auta, keď som sa rozhodla opäť bojovať. „Ja si ťa nevezmem.“

„Takže ty by si odoprela otcovi jeho poslednú prosbu?”

Moja zlosť stúpala. Vykročila som spod dáždnika. Hustý dážď mi udieral do tváre, keď som tvár otočila oproti jeho. Ruky som zovrela v päste. „Ty si taký scurvy-syn.”

Protivne sa zasmial. „Nemôžem tomu uveriť, že som si kedysi myslel, že si milá a sladká,“ povedal. „Ježiš, ty si sa určite správala vtedy tak dobre preto, že si bola na návšteve svojho otca v kancelárii.“

Jeho oči sa teraz leskli od hnevu. „Bastard prvej triedy, skurvysyn.. dobre vedieť, čo si myslíš o svojom budúcom manželovi.”

„Grr!” Odpovedala som. Bola som z neho tak frustrovaná, že by som dupala nohou. „Želám si, aby môj otec bol žiadal tento sľub od Rayena namiesto od teba.”

Mračil sa dolu na mňa.

Ešte stále som stála mimo dáždnika. Dážď kvapkal dole spoza okraja môjho klobúka. „Je oveľa lepším mužom ako ty.”

Tento úder bol už tým konečným. Svaly v jeho čeľusti poskočili.

„Možno nie je až takým dobrým skautíkom ako si myslíš. Čo myslíš, bejby, že prečo by som ťa nemohol len tak zabaliť do vaty a obklopiť osobnými strážcami a mať hotovo s týmito povinnosťami? Prečo len tvoj otec skurvene trval na svadbe?”

Rukavice boli hodené. Predpokladala som, že by sa ukázal jeho skutočný charakter. Už nemal žiadny dôvod sa schovávať za fasádu civilizácie..

Siahla som si do vrecka, aby som vytiahla telefón. Vlhkosť prenikla aj tam. Okolo displeja bol telefón mokrý. Moje ruky boli studené a nemotorné, keď som po ňom ťukala. Dážď sa pravdepodobne snažil zničiť mi ho.

„Daj ten telefón späť.”

 „Ryan si zaslúži šancu na to, aby ochránil sám seba.”

Mac vykročil dopredu a trhol dverami spolujazdca a otvoril auto. „Dostaň svoj zadok do toho prekliateho auta.”

Moje ústa sa otvorili a ja som pozerala na neho cez padajúci dážď. Tento muž bol maximálne panovačný. Rýchlo som prerušila zvonenie. Súdiac podľa Macovej nálady a to, že sa tu Ryan neukázal, mohlo to viesť ku niečomu viac, ako ku nejakej zvade a ja som za to nechcela byť zodpovedná. Mac bol dobre stavaný muž. Ak by sa Mac rozhodol, z Ryana by vymlátil dušu.

Pozrela som sa na Maca najškaredšie ako som vedela, predtým než som nastúpila do vozidla.

Myslím, že som mohla vedieť po celý čas, že sa Mac už rozhodol. Otec sa ma zriedkakedy pýtal na čokoľvek. Vina kvôli tomu, že by som neurobila to, čo si želal, by ma mohla zožierať.

Pozrela som sa na krabicu s kvetmi, ktoré ležali na zadnej sedačke. Nemohla som na to prísť, prečo si robil starosti s touto svadobnou fraškou.

Viezli sme sa v nahnevanom tichu. Približne po polhodine po diaľnici som už mala svoju podráždenosť pod kontrolou dostatočne na to, aby som prehovorila bez jačania. Zahľadela som sa na neho, na jeho tvrdý ale pekný profil. „Ako toto bude fungovať?“

„Budeš žiť pod mojou strechou. Buď Carl alebo Tom sa ku tebe pripoja, keď pôjdeš von.“

„Ako mám očakávať, že budem môcť robiť svoj biznis?“ Mala som malý obchod v mestskej štvrti, ktorý sa špecializoval na magické sviečky a špiritistické oleje.

„Nepotrebuješ pracovať.“

„Ale budem pracovať,“ trvala som na svojom.

Jeho pery sa skrútili v nesúhlase. „Tak potom jeden z mužov bude s tebou v obchode.”

„No, ale to bude odháňať zákazníkov.” Predstavila som si jedného z týchto statných mužov prechádzajúceho sa v tesných uličkách plných sklenených vitrín. Bol by ako býk v čínskom odchode.

„Sú vyškolení, aby vedeli splynúť.”

Prevrátila som oči.

 „A ako rýchlo sa potom môžeme rozviesť?”

Neodpovedal, ale bolo vidieť ako mu svaly poskakovali v čeľusti, keď som to vyslovila.

„Myslela som anulovanie, pokiaľ toto manželstvo bude iba formalitou,” povedala som, červenajúc sa.

Vďaka Bohu, spanie s ním nebolo nevyhnutnosťou. Vedela som si skôr predstaviť, že cestujem na Mars ako to, že by som sa intímne zblížila s mužom ako je Mac. Ryan bol môj typ. Ryan bol jedným z tých vysokých, štíhlych seriózne vyzerajúcich chlapov. Ten typ, ktorého môžeš priviesť domov a predstaviť svojej matke. Mac bol tiež vysoký, ale tam tá podobnosť končila.

Mac Sutton bol ako vytesaný z kameňa do svojej dokonalosti. Nie konvenčne pekný. Ale pekný takým spôsobom, že vtrhne do tvojich snov. Krásny takým spôsobom, že ti zrýchli dych v spánku a prinúti ťa modliť sa, aby sen pokračoval, keď zaspíš tam, kde skončil. Snívanie o tom byť s ním, vlastne o tom, vidieť ho v akcii v posteli, by mi mohlo privodiť nervové zrútenie.

Okrem toho, ja som nebola Macovou šálkou čaju. Videla som vysoké subtílne blondíny, ktoré priviedol na firemné večierky. Boli to presne také typy, ako som ja určite nebola. Potrebovala by som poriadne vysoké opätky, aby som vôbec Macovi dosiahla po plecia. A po niekoľkých vratkých skúsenostiach s takými lodičkami, sa nechystám si to zopakovať. A raz som urobila chybu a obliekla som si push-up-ku pod tričko s veľkým výstrihom, keď som sa stretla s Ryanom v bare na drink. Obočie mu vystrelilo nahor pri pohľade na mňa a hneď mi cez plecia prehodil svoje sako, aby sa schoval pred publikom v okolí.

Líca mi očerveneli, keď Mac nechal moje slová len tak trápne visieť vo vzduchu.

„Kriste,” povedal náhle pozerajúc sa na mňa. „Pre koho dopekla je toto manželstvo formalitou?“

Jedinou vecou úplne objasnil, že nenávidí toto usporiadanie tak ako ja.

Tom a Carl boli už na parkovisku mestského úradu. Sedeli vo veľkom čiernom SUV. Všetko šliapalo ako švajčiarske hodinky. Neboli tu žiadne zdržania, pretože Mac dohodol termín v takej časti mesta, ktoré bol menej osídlené a neboli tu ani žiadne byrokratické záležitosti, pretože pravdepodobne niekomu pomastil vrecká.

Potom, čo sme získali povolenie, boli sme uvedení do neutrálnej, neromantickej miestnosti kvôli civilnému obradu. Boli tu rozkladacie stoličky popri stenách pre hostí, koberec farby pšenice a váza s vyžitými a zvädnutými kvetmi na kraji stola.

Vyžadovali len jedného svedka, ale obaja Carl aj Tom sa rozhodli zúčastniť. Tom už mal v rukách fľašu šampanského. Obaja si vzali skladacie stoličky a postavili ich. Stoličky zavŕzgali pod ich váhou, keď sa posadili. Úradník poverený uzatváraním sobášov sa postavil za stolík. Položil naň papier a začal čítať. Napriek tomuto znudenému prístupu, ktorý hovoril o mnohých sobášoch, ktoré uzatvoril, nevedel si zapamätať ceremóniu, aby ju vedel spamäti. Sotva zvihol pohľad od papiera, keď čítal. Pri čítaní daňových čísiel by asi dal slovám viac citu.

Na tejto celej ceremónii bolo niečo neskutočne smutné a ja som začala potichu plakať. Z očí mi vyrazili slzy. Myslela som si, že už som všetky slzy vypotrebovala. Pokúsila som sa odohnať ich, ale premohli ma a začali tiecť, keď úradník drmolil. Vzdala som to a nechala som ich padať a nevšímajúc si ich.

Vietor zatriasol oknami a moja hlava sa otočila za týmto zvukom. Pretože deň bol taký tmavý a ponurý, mohla som vidieť náš odraz v skle. Boli sme vcelku nešťastná dvojica. Ja som vyzerala ako Marilyn Manson s čiernymi šmuhami popod oči. Prečo som si v tento deň dala maskaru, to som nevedela. Ak to bolo vôbec možné, Mac vyzeral ešte menej potešený, že tu je. Jeho výraz v tvári bol ale bezcitný, jeho plecia boli stuhnuté.

Úradník predstieral, že si nevšimol, že nevesta je oblečená v smútočnom a výdatne plače. Mac hodil na mňa očividne znechutený pohľad kvôli môjmu nedostatku sebakontroly.

Vedela som, že existovali ženy, ktoré napriek Macovej rozporuplnej minulosti, by boli rady na mojom mieste. Ženy, ktoré by využili príležitosť predstieranej svadby, aby získali výhru v jeho podobe a pokúsili sa o časovo neobmedzené manželstvo.

Keď úradník povedal, „Môžete pobozkať nevestu,” v prekvapení som zatajila dych. Nepredpokladala som takéto zakončenie pre povrchný civilný obrad. Macova reakcia na to bola, že na úradníka vrhol zlostný pohľad predtým, než zamieril smerom ku dverám.

Vybrala som sa za Macom, ešte stále uplakaná. Loby bolo prekvapivo prázdne na to, že sa jednalo o budovu mestského úradu. Mac mi podržal otvorené sklené dvere, a ja som vykročila von z budovy k najbližšej popolnici a kyticu som hodila do nej.

Zaiste to bol prejav detinského správania, ale nemohla som si pomôcť. Vnímala som Macov nesúhlas, ale hľadela som pred seba.

Môj nový manžel mal tento deň naplánovaný do posledného detailu. Po úrade bol ďalšou zastávkou obchod, kde vyzdvihol kartóny na balenie vecí pri sťahovaní.. Treťou zastávkou bol môj apartmán.

Moja zvedavá suseda nakúkal na chodbe, keď som odomykala dvere. Očividne zastrašená mojimi nebezpečne vyzerajúcimi hosťami, rýchlo schovala hlavu naspäť dovnútra. Zatlačila som do otvorených dverí a zasvietila. Prešla som cez byt rovno do kúpeľne.

Pozrela som sa do zrkadla na moju tvár. Vyzerala som ako gotický šašo. Vyčistila som si make-up z tváre a vlasy som si zopla do copu.

Mac, ktorý si vyzliekol kabát a vyroloval rukávy hore, bol zamestnaný skladaním krabíc, keď som vpadla do miestnosti bosá. Izba bola taká malá, že bolo takmer nemožné prejsť pomedzi troch tak obrovských mužov a vyhnúť sa už takmer poskladaným krabiciam a ostatným ležiacim na zemi. Mac prestal pracovať a pozrel sa na mňa.

„Kurva, Mac, vyzerá to ako keby sme šiel vykradnúť domček pre bábiku,” Carl povedal s úškrnom.

Tom sa začal smiať. „Do prdele, chlape, chystáš sa vyzvať na tanec novomanželku?”

„Držte huby, kokoti,” Mac povedal.

Bolo to prvý raz, čo som si uvedomila, že bodyguardi boli Macovi kamaráti.

Muži odsunuli krabice. Carl a Tom začali do nich nakladať veci z mojich políc.

„Nebaľte všetko odtiaľto. Beriem si len to najpotrebnejšie.” Bola som rozhodnutá, že zostanem platiť nájom, aby som mala miesto, kde sa môžem vrátiť, keď bude po všetkom. Vzala som jednu krabicu a zamierila som späť do kúpeľne.

 „Potrebujeme to vziať všetko dnes,” povedal Mac. „Už sa nebudeme vracať späť.“

„Chyba. Ja sa budem vracať späť,“ prehodila som ponad plece. „Apartmán si nechávam.”

Bodyguardi neskrývali zmätenosť. Mohli byť síce Macovi priatelia, ale zjavne im nepovedal, o čom táto svadba bola. Mysleli si, že to bolo ako naozaj?

To by mohol byť pekne šialený úsudok, keby zvážili, že boli svedkami tejto uplakanej ceremónie.