HP - 1. kapitola

Překlad: Aurora

ALENA

„To je on?“ Spýta sa Tabby keď prejde spoza mňa, aby mala lepší výhľad. Jej tmavé dlhé vlasy mi spadajú na rameno keď sa pozerá na obrazovku môjho laptopu. Akoby v živote nevidela muža. Všetci vedia, kto je Roman King. Dobre, tak ak ste z kráľovskej rodiny, viete kto to je. Práve teraz, každý živý člen kráľovskej rodiny vie kým je, pretože sa rozhodol oženiť sa. S manželkou podľa jeho vlastného výberu. A ňou som ja. To je osud niekoho s mojím kráľovským rodokmeňom. Nedostala som šancu za koho sa vydám, takže keď mojej rodine bola ponúknutá dohoda, bolo rozhodnuté za zatvorenými dverami a s podpísanými papiermi. Som oficiálne prisľúbená nevesta pre Kinga, tak sa stane.

Zahľadím sa na môjho budúceho manžela. Nebolo pochýb, že Roman je rodený líder. Vyžarujú z neho komandujúce vlny. Dokonca ich cítim cez obrazovku počítača. Hoci si nie som istá či by mal sedieť na tróne alebo viesť armádu mužov do vojny. Z pohľadu na jeho tvári by ste si mysleli, že je bojovník.

Samá ostrá hrana a výrazné línie. Ten muž je niečo cez šesť stôp vysoký. Na tomto obrázku sa týči nad jeho vlastnou bezpečnostný strážnikov. Tmavé vlasy ako noc mu siahajú až ku golieru a zakrývajú mu oči, ktoré sú rovnako tak tmavé. Taktiež nie je chudý. Je masívny a široký ako hráč rugby a vidím prečo ho verejnosť pomenovala Stena. Odráža silu a energiu. Moja ruka sa trasie, kým preklikávam na ďalší obrázok.

"Tabby. Nemôžem si ho zobrať," Nalieham na sestru. 

Netuším ako som mohla byť vybraná namiesto jej. Tabby je tá, na ktorú muži čakajú v zástupoch. Jej krása rozjasní miestnosť. Ja do mojej rodiny nezapadám. 

Ale predsa som vyrástla viac ako päť metrové dievča s blonďatými vlasmi, modrými očami a najsvetlejšou pokožkou. Moja sestra, na druhej strane, ako zvyšok mojej rodiny, je takmer šesť stôp vysoká, má dlhé čierne vlasy, hlboké zelené oči a pokožku, ktorá vyzerá ako by bola slnkom pobozkaná každý deň. 

Vyčnievam z radu a to sa mi nepáči. Odkedy som sa narodila, viem, že tu nepatrím, ale Tabby by mi nikdy nedovolila sa tak cítiť.

Zozadu obtočí okolo mňa ruky a obe pozeráme na obrazovku. "Skúsila som to," prehovorí a ja zalapám po dychu. Obrátim sa a pozriem na ňu. 

Tabby sa desí manželstva, pravdepodobne preto, lebo moji rodičia o tom hovorili odkedy vedela chodiť. Najhoršia časť na tom je, že si nechce vziať niekoho s kráľovským postavením. V skutočnosti, pohŕda tou myšlienkou. Ak by bolo na nej, mala by malú chalúpku s dvadsiatimi deťmi a zverským manželom. Áno, zverským. Príliš veľa romantických románov a Tabby sa zamilovala do jaskynného muža. "Vedela som, že to nebudeš chcieť." Potrasie hlavou. "Je mi to ľúto, Al." 

"Nemôžem uveriť, že by si to pre mňa urobila." 

"Vieš, že by som pre teba spravila hocičo. Som tvoja staršia sestra. Je to moja práca." Natiahne sa po mojom prameni vlasov. "Dúfala som, že ak by súhlasil oženiť sa so mnou, vzala by som ťa so sebou. Ale úprimne, nemyslím si, že sa ho spýtali." Prejde k mojej posteli a hupsne na ňu. "Chce teba." 

„Snáď. A sa spýtam, či ťa môžem zobrať so sebou,“ pokúsila som sa navrhnúť. Ak sa vydám za tohto muža a budem musieť opustiť domov, nebude to až tak zlé ak pôjde Tabby so mnou. Pretože ak hovorím o domove, nemyslím ten, čo pre nás rodičia vybudovali. Mám na mysli Tabby, ona je mojím domovom. Myšlienka na to, že sme od seba, je niečo, čomu neviem čeliť.

„Jasné, správne.“

Viem, že to nie je možné hneď ako mi slová vyjdú z úst. Tabby je zlatý žreb našich rodičov. Dostala tak veľa ponúk na sobáš, že ich už ani nevieme spočítať. Lenže rodičia všetky zamietli. Nie je dostatočne bohatý, nemal veľkú moc alebo žiadne postavenie. Tabby má dvadsaťštyri a stále je slobodná. To nie je normálne. Ja som vo veku, kedy sa u nás uzatvára manželstvo. Myslela som si, že mám viac času a možno sa žiadnej ponuky nakoniec nedočkám. Len dúfam, že pôjdem kamkoľvek, kde bude Tabby.

Ale mňa  – a moji rodičov – to šokovalo, vybrali si ma. A ten niekto má peniaze a moc.

Obrátim sa naspäť k laptopu a prinútim sa pozrieť na moju budúcnosť. Nielenže je Roman zastrašujúci ale vládne tvrdou rukou. Preklikávam sa cez jeho fotky a opäť nikde nezaznamenám náznak úsmevu. Jeho tvár je vždy vážna a stoická, dokonca aj obrázok chlapca s matkou a otcom.

Netuším ako dlho prezerám fotky, keď ma Tabby vyruší. „Kto je to?“ Spýta sa a ja poskočím. Vôbec som ju necítila za sebou.

„Princezná Kaula,“ odpoviem a pozerám dolu na popis pod fotkou. „Zdá sa, že sú na nejakom rande alebo bále. Je pekná,“ zamrmlem a cítim bodnutie žiarlivosti na môjho manžela – budúceho manžela, opravím sa – za to, že bol takmer pred mesiacom von s inou ženou.

„Ále,“ povie sestra prezieravo. „Kto vie, možno je pod tým všetkým naozaj škaredá.“

Zachichocem sa.

„Prečo si nevzal ju?“

„Asi videl to, čo skrýva pod tým všetkým makeupom a utiekol do hôr. Možno je otravná. Alebo žuje s otvorenými ústami. Kto vie.“

„Ale mňa si vezme bez toho aby ma čo i len videl. Čo ak aj ja robím všetky tie veci.“ Otočím sa na stoličke. „Zakry mi tvár, napchaj mi jedlo do úst, nech vidí každé jedno mľasknutie. A obe vieme, že môj smiech je najhorší.“

„Je celkom otrasný.“ Súhlasí Tabby s úškrnom.

Neznie ani vtipne, proste je len dosť hlasitý. Veľmi hlasitý. Možno taktiež trochu nákazlivý, pretože párkrát som sa začala smiať a potom sme sa  s Tabby zadúšali na mojom smiechu. Trvalo to skoro päť minút. Mojich rodičov to privádza do šialenstva, čo je bonus.

Tabby zasvietia oči. „Príde dnes na večeru.“

Poklesnú mi ramená. Neviem, prečo je z toho nadšená.

„Môžeš zo seba urobiť blázna. Nech si uvedomí, že nie si tou, ktorú chce!“ Tabby povyskočí, a ja vidím ako sa náš plán dostáva do pohybu.