Blackwood - EPILOG

Překlad: Eowyn
Kor.: Irenka

Do nosa mi udierala vôňa zeme, zatiaľ čo som niesla lopatku na pleci.

“Choď na to zľahka.” Pozerala som na jednu študentku, ktorý mi pomáhal s vykopávkami. Ak narazíš do úlomku keramiky, rozbiješ to.

“Dobre.” Oprela sa a utrela si pot z čela.

Jar udrela v Blackwoode ako knockoutový úder v boxerskej súťaži. Ale namiesto toho, aby po tomto údere všetko upadlo do temnoty, svetlo a život sa nalialo do vzduchu, do stromov, do rastlín. Divoké kvety rástli na lúkach a porast sa zahustil lístim. Obchádzala som výkop a šla som so zavesenou lopatkou smerom k prístrešku, ktorý sme postavili.

Asi tucet študentov kopalo, hrabalo a oprašovalo zem z pamiatok na Čoktoótsku osadu asi päťdesiat stôp od miesta kde sme boli s Garrettom kopali v deň, keď sme boli postrelení. Zelená plachta tienila vykopávky, zatiaľ čo zadychčaní študenti praktizovali svoje skúsenosti a objavovali tajomstvá stratenej civilizácie.

Bola som zodpovedná za všetky vykopávky. Doktor Stallings sa držal tak ďaleko odo mňa ako sa dalo. A bol viac než šťastný, že mi nechal otvorený účet na dotácie, keďže sa to týkalo Blackwoodu.

Jarný vietor sa zdvihol a priniesol vôňu kvetov vistérie. Cikády cvrlikali v stromoch, ich nekonečná pieseň predpovedala ďalší horúci deň v Delte.

Okolo pása ma objali ruky a známa brada ma pošteklila zboku na krku.

“Obed?”

“Áno.” Usmiala som, keď mi Garrett pritlačil svoje pery na moju kožu a na rukách sa mi urobili zimomriavky.

“Pripravil som ti niečo špeciálne.”

Naklonila som hlavu nabok a pozerala na neho. “A čo?”

Pobozkal ma na čelo. “Nemôžem si pripísať všetky zásluhy. Ty sa zastavil v dome aby mi pomohol. Je to jeho známy country steak.”

Moje ústa sa otvorili v úžase. “Robíš si srandu? Opäť som sa s ním minula?”

“Je to tajný chlap.” Garrett pokrčil ramenami a objal ma.

 “Už som ho zaradila do tej istej kategórie ako Santa Clausa a Veľkonočného zajaca.”

“Áno, áno, to je presne Ty.” Pustila ma vzal ma za ruku. „Poďme. Umyjeme ťa. Tvoje nechty sú černejšie ako moje. Potom sa najeme.“

Nasledovala som ho k malému korytu s čistou vodou, ktorá do neho vtekala s blízkeho potoka. Potom, čo som sa umyla, držiac sa za ruky, vybrali sme sa preč okolo miesta, kde pár študentov jedlo a rozprávalo sa o tom, čo sme našli v zemi.

Hrdosť musela byť vpísaná do mojej tváre, pretože ma Garrett capol po zadku a povedal, „Máš to vo vrecku.“

Zdvihla som sa na špičky prstov a pobozkala ho. „Mám teba. To je to, na čom záleží.”

 “Ostatné môžem zvládnuť.” Garret mi vzal posledný kúsok riadu a vytrel ho mokrou utierkou. “Si zrelá do postele.”

Zívla som a natiahla som sa. Jeho oči sa zamerali na moju hruď, kde mi tvrdli bradavky.

Chytila ma za zadok a zdvihol ma na stôl. „Robíš tieto veci preto aby si ma nažhavila?”

“Čo?” Zahryzla som si do pery a pozerala na neho. “Len som sa chcela natiahnuť.“

Uškrnul sa a položil ruky na moje boky a pritiahol sa ku mne, pokým naše telá neboli pritisnuté spolu. Jeho pery boli na dosah mojich.

„Klamárka.“

Jeho bozk mi nahrieval krv, moju dušu, zohrieval vo mne všetko, pokým vo mne nevyčíňalo peklo kvôli nemu. Perami mi skĺzol po krku. Snažila som sa zamaskovať ďalšie zívnutie.

Potriasol hlavou. „Choď do postele. Budem tam za minútu.“

 “Dobre.” Nechala som moje viečka trochu klesnúť, zatiaľ čo ma zložil zo stola. „Uvidíme sa poschodí.”

“Nahí.” Capol ma utierkou po zadku, keď som odchádzala z kuchyne.

„Mmhmmmm.“ Potom čo som dostala do haly, prakticky som šprintovala to predsiene ale potichu. Obula som si topánky a poriadne som na nich utiahla šnúrky. Tentokrát som sa chystala dať nám noc, na ktorú nikdy nezabudneme. Posledné dva razy, čo sme sa pokúšali hrať túto hru, Garrett ma chytil predtým, než som sa dostala do lesa a doniesol ma späť do domu v náruči a utešoval ma. Jeho láska ma liečila viac ako kedy mohlo kopanie.

A teraz, keď sme videli ako bol lovecký klub zbúraný, budova bola prakticky zrovnaná so zemou a spravodlivosti učinené zadosť, mala som pocit, že je všetko dokončené. Mohla som dať priechod svojej fantázii – strach, láska a silná túžba, všetko to zabalené do prekrásneho sexi balenia.

Zvesila som z vešiaka vedľa dverí svoj červený kabát a prehodila som si ho cez ruku. Známe kliknutie vypínača v kuchyni vo mne spôsobil riadnu dávku adrenalínu. Kroky, mäkké spôsobujúce vŕzganie drevenej podlahy, keď sa Garrett približoval.

S rukou na kľučke som sa pozrela ponad plece smerom ku nemu.

Vošiel mi výhľadu a zastavil. Jeho telo stuhlo. „Red, nemali by sme-“

“Chyť ma, ak to dokážeš.” Doširoka som otvorila dvere a utekala. Moje nohy dupali po mäkkej tráve a chladný nočný vzduch mi vial vo vlasoch, zatiaľ čo som uháňala k línii stromov. Hrôza sa mi pokúšala dostať do mojich myšlienok, aby vyvolala spomienku na tenkú vrstvu snehu, rad hrobov a šerifov klobúk. Stopla som všetky tieto temné spomienky, keď som míňala prvé stromy a mierila do lesa osvetleného mesačným svetlom.

 Šla som po inom chodníku. Zvrtla som to doprava okolo malej húšťavy. Zeleň lístia na stromoch mi poskytovala lepšiu možnosť na skrývanie sa. Zastala som a vystrela som sa popri veľkom dube. Tiché lesy šumeli dookola a slúžili mi ako komplic pri skrývaní sa pred predátorom na mojej trase.

Tvrdé kroky mi zrýchľovali dych a ja som sa pritlačila o strom tak blízko ako som mohla.

 “Red, zakrič čierna.” Jeho hrubý hlas mi vyslal chvenie dolu po mojej chrbtici.

Zadržala som dych, keď mi šuchot porastu o Garrettove džínsy povedal, že sa dostával bližšie.

„Len povedz čierna.” Jeho hlas bol napoly prosiaci, napoly vyzývajúci.

Temnota sa pokúšala zväčšovať sa, pohltiť sivotu lesa, mesiac a oblohu ale ja som ju potlačila. Tieto lesy sú teraz moje. Žiadni duchovia. Len Garrett a ja a spojenie, ktoré sa stávalo intenzívnejším každým momentom, zatiaľ čo sme boli spolu.

 “Môžem ťa cítiť, Red. Chcem ťa pohltiť, prinútiť ťa kričať, plakať a vlastniť ťa, pokým nebudem jedinou vecou, na ktorú budeš môcť myslieť. Viem, že si blízko.” Kroky sa stávali hlasnejšími, zatiaľ čo sa približoval. “Zakrič čierna, skurvene.”

“Nie.” Uháňala som z môjho miesta úkrytu a hnala som sa pomedzi stromy. Bežala som z celej sily nútiac svoj myseľ, aby sa prehnala cez každú spomienku na môjho otca, Lillian, šerifa, starostu – rútila som sa cez nich, a oni poskakovali ako kvety vo vetre.

“Kurva.” Garrett zavrčal za mojim chrbtom. Bol blízko.

Preskočila som potok a potom skupinu cyprusových koreňov. Jeho nohy tvrdo dopadli na zem za mnou, zatiaľ čo som sa vyhla stromu a škrabla sa o ďalší. Pulz mi tepal v ušiach a ja som ho mohla cítiť predtým, než sa ma dotkol. Garrett.

Zdrapil ma rukami za pás a stiahol ma späť. Zakričala som, keď sme dopadli na zem a kotúľali sa. Prišpendlil ma o zem predtým, než som mala šancu na nejaký ďalší skvelý únik.

“Povedz čierna.” Zlostne sa mračil v mesačnom svetle, sivo žltý prstenec sa mu vytvoril okolo jeho hlavy aureolu. Ale nebol to žiadny anjel. Vyhrnul mi tričko a ústa mi prisal na prsník.

Zastonala som, keď mi vsal medzi pery bradavku a potiahol jej špičku. Keď ma pokúsal, vyklenula som sa a bojovala. Držal ma pevno o zem ale bradavku uvoľnil. Pustil mi bradavku a udrel ma na kozu pod bradavkou. Nasledovalo ešte viac úderov, ktoré zanechávali po mojej koži jeho značky.

„Garrett.“ Krútila som sa. “Och, môj bože.“

Presunul si obe moje zápästia do jednej ruky a pritlačil mi ich do lístia, ktoré sa povaľovalo dookola ako pozostatok zimy. Bozkával ma. Jeho zuby mi vrážali do mojich pier. Otvorila som sa pre neho a on zasunul jazyk dnu. Privlastňoval si každý môj nádych.

Odtiahol sa a pozeral mi do očí. Opaskom z mojich krátkych gatí mi zväzoval zápästia. “Red, chcem to. Chcem to drsne a škaredo, preťahovať ťa primitívne. Chcem ti ublížiť.” Pritlačil čelo na moje. “Prosím, povedz čierna.”

“Nie.”

Potiahol za moje šortky a spolu s nimi mi stiahol aj nohavičky. Moja koža bolela na miestach, kde sa švíky látky o ňu treli, ale nestarala som sa. Chcela som ho, všetko z neho.

“Vieš, mala si povedať čierna.” Roztiahla som pre neho nohy doširoka a usmiala som sa na neho.

Zatlačil do mňa dva prsty a pritlačil ich na ten správny bod. “S tebou nikdy. Milujem ťa.” Slová zo mňa vyleteli, keďže neboli plánované.

Natiahla som sa hore a pobozkala ho. Odpovedal zatlačením prstov dovnútra v tom samom rytme, v akom sa hýbal jeho jazyk.

 “Aj ja ťa milujem.” Položila som si hlavu na zem a pozerala na neho, keď sa prestal hýbať.

“Naozaj?”

“Čo to je za otázku po tom, čo som ti povedala, že ťa milujem?” Prisunula som sa bližšie oproti jeho prstom, pretože som potrebovala z neho viac. Všetko z neho.

“Ja som len.. som len-“ Usmial sa. “Ja neviem. Šťastný.” Opäť ma pobozkal. Jeho brada ma šteklila na nose.

Natiahla som ruky k jeho nohaviciam, rozopla mu gombík a stiahla dole zips. “Mali by sme spečatiť dohodu.”

“Takú, že sa nechystáš použiť slovo čierna?” Zastonal, keď som mu prešla rukou po ňom a nasmerovala jeho špičku smerom do mňa.

Zastonal a chytil ma za vlasy, pokým si ma nepridvihol toľko, že sme boli tvárou v tvár, prsia na prsiach. Zatlačil sa do mňa a mňa naplnil ten náhly pocit plnosti a slasti.

Zaryla som mu nechty do boku. “Ideš na mňa tak zľahka pretože sme do seba zamilovaní?”

Jeho známy úškrn mu prešiel cez pery a on začal so svojím nespútaným tempom, z ktorého sa mi uzlili prsty na nohách.

“Nikdy.”