TBG - 50. kapitola

Překlad: Eowyn
Kor.: Irenka

CAMILLE

 „Veronica? Volala som na ňu, keď som vchádzala do jej apartmánu. Uvítalo ma ticho. Asi bola stále vonku so svojou novou mužskou hračkou.

Prehnala sa mnou úľava. Potrebovala som čas, aby som premýšľala o tom, čo sa stalo v tej uličke. Položila som tašku na stôl pri vchode a vchádzala som do kuchyne zasvecujúc svetlá, ako som šla okolo vypínača. Natiahla som sa cez pult. Zasmiala som sa a zakryla som si tvár.

„Ty si ale šialená. To bolo ale šialené.“ Môj úsmev sa zmenil do chichotu. „No skvelé a teraz sa rozprávam sama so sebou.“ Otvorila som chladničku a vybrala som fľašu vody.

Pomaly som sa napila. Prehrávala som si všetko, čo sa stalo. Pocit jeho koži na mojej, spôsob, akým vyslovoval moje meno. A najviac, jeho vyhlásenie o láske. Motýle mi poletovali a točili sa okolo žalúdka. Mala som to pod kontrolou, a na moment v tej uličke, som si uvedomila, že ja som ťahala za nitky. On bol mojím zajatcom, jediný, kto bol ku mne pripútaný. Nie zlatou sledovacou vecou, ale neviditeľným pojivom, ktoré bolo len cítiť. Nemohla som ešte vysloviť tie slová, ešte nie. Ale vedela som a bola som si istá, že on ma nikdy neprestane prenasledovať. Milovala som Sebastiana. Bolo to nesprávne a choré, ale tak pravdivé.

Prešla som si rukami po hrdle a zatvorila oči, predstavujúc si jeho ústa na mne, skvelý pocit, keď bol mnou posadnutý. Moja sloboda bola sladká. Jeho bozky ešte sladšie.

 „Och prestaň, ty bláznivka.“ Dopila som vodu, vypla svetlá v kuchyni a šla do obývačky.

„Užívala si si dobré časy?“

Vyskočila som a skríkla. „Link?“

Sedel v kresle na boku izby, jeho chrbát bol otočený k malému oknu. Tvár mal v tieni, nehýbal sa, ale mohla som cítiť jeho pohľad na mne.

„Čo tu robíš?“

Neodpovedal. Stlačila som vypínač. Svetlo sa však nezasvietilo.

Zimomriavky sa mi robili, keď som pozerala na jeho tmavý profil. „Link?“

„Celý čas som vyčakával.“ Niečo klaplo v jeho ruke. „Dával som ti priestor. Nechával ťa hovoriť mi, že ešte nie si na mňa pripravená.“ Škríp, klap.

Cúvala som späť do haly.

„Zastav. Nesnaž sa ma nasrať.“ Zdvihol ruku, v slabom svetle bolo poznať, že drží krabičku s prsteňom. Škríp, klap. „Bol som dobrým chlapom, čakajúcim na teba. Ale ty si nechcela dobrého chlapa, že?“

 „Link, mal by si ísť.“ Cúvla som ešte o jeden krok späť.

Tieň sa pohol a Link sa vybral ku mne. Rozbehla som sa cez halu, ale dohonil ma, chytil ma okolo pása a dal mi dlaň cez ústa. „Chcela si zlého chlapa. Dala si mu to, čo bolo moje, tomuto skurvenému maniakovi.“ Zúrivosť sršala z jeho slov. „Nechala si ho, aby ťa pretiahol proti špinavej stene, ako kus odpadu, ktorým vlastne si. Vliekol ma do Veronicinej spálne.“ Mojou chybou bolo, že som s tebou zaobchádzal špeciálne, ako keby si bola jediná na svete. A ty jediné, čo si chcela, aby bolo s tebou zaobchádzané ako s kurvou. Si kurva, ako všetky ostatné.“

Bojovala som, stláčala som mu ruky a skúšala som ho udrieť. To sa nemohlo diať. Nemohla som ho nechať, aby sa toto stalo.

Stláčal mi tvár a môj pás, až som si myslela, že ma prelomí na polovice. „Ššš. Neboj sa. Chystám sa ti dať to, čo chceš. Videl som, ako sa ti to páči. Drsne a špinavo. To je to, o čo ti ide. Pre teba už viac nie dobrý chlap.“

Pritlačil ma na posteľ a držal ma jednou rukou stále na mojich ústach. „Chceš mi to všetko vysvetliť?“

Prikývla som.

„Ak budeš kričať, pridusím ťa a potom si urobím s tvojim telom, čo budem chcieť. Rozumela si?“

Prikývla som opäť.

Odtiahol ruku preč a zdrapol ma za vlasy. „Hovor.“

Toto nebol Link, to som vedela. Jeho oči boli šialené, jeho tvár pokrútená do masky zúrivosti. Bol zúrivý. „Prosím, nerob.“

 „Ššš.“ Strelil mi rukou po ústach. „Povedal som ti, že mi máš vysvetliť, prečo som videl Sebastiana, ten kus hovna, ako ťa preťahoval. To je to, čo chcem vedieť. Môžeš mi to povedať, ale len spolu dokončíme tento biznis?“ Sunul ruku pod moju sukňu a vyhŕňal mi ju hore.

„Dobre.“ Zaryl mi prsty do stehna. „Posledná šanca.“ Uvoľnil mi ústa.

„To, čo sa Mint dovtípil, bola pravda. Nikdy som neodcestovala do Amazónie. Sebastian ma mal celý ten čas.“

Potriasol neveriacky hlavou. „Čo?“

„Je to pravda. Držal ma u seba v dome. Nemohla som uniknúť.“

Vrazil mi prst do stehna ešte tvrdšie. „Chcela si mi týmto povedať, že si mu dala aj predtým, než v túto noc?“

 „Link, prosím.“ Chytila som ho za zápästie. „Držal ma v zajatí.“

Konečne prijal túto informáciu. „Dobre, povedzme teda, že to je pravda, a držal ťa ako väzňa.“ Jeho oči sa do mňa vpaľovali. „Bola si väzňom aj dnes v noci proti tej stene?“

Môj hlas sa zlomil. „To nie si ty.“

„Mýliš sa.“ Zahákol prst o pás mojich nohavičiek. „Vždy som to bol ja. Skúšal som sa zmeniť kvôli tebe. Byť lepším. Byť tvojim bielym rytierom.“ Potiahol a látka mojich nohavičiek ma drela do kože. „Ale nebolo to to, čo si chcela, nie v skutočnosti.“

„Prestaň.“ Slza sa mi kotúľala po spánku.

„Miluješ ho?“ Zdrapil ma za boky. „A neklam mi.“

Hlas mi uviazol v hrdle, a nemohla som odpovedať. Ale pravda sa mi zrkadlila v očiach, pretože napínal čeľuste a stláčal zuby.

Zatvoril oči, jeho čeľusť zostávala napätá. „Už ani slovo. Teraz mi dáš to, čo mi patrí. Potom odídem. Ak pôjdeš na políciu, poviem im všetko o Sebastianovi, ako ťa držal proti tvojej vôli – všetko. Tvoj psycho milovník pôjde do väzenia, kde tento skruvenec patrí.“

Zápasila som s ním, skúšala som sa mu vytrhnúť. Krútila som sa  udierala ho. Bol príliš silný. Jeho telo ma držalo ako v kliešťoch, keď mi stláčal hrdlo, nedalo sa mi dýchať. Poškrabala som ho na tvár.

„Kurva.“ Druhou rukou mi zdrapil vlasy a mykol, až som si myslela, že mi ich vytrhne.

Stále som bojovala odmietajúc sa mu vzdať.

„Prestaň, ty skurvená mrcha.“ Tlačil mi tvrdým penisom do stehna. „Dáš mi všetko, či už budeš pri vedomí, alebo nie. Je mi to jedno. Neprestávaj teda a budeš pri tom mimo.“

Nemohla som to vzdať. Zdrapla som ho za vlasy a potiahla najsilnejšie, ako sa mi dalo. Zastonal a zvýšil tlak na mojom hrdle pokým som sa mi nehmlilo pred očami, keď som sipela. Pľúca mi horeli a nemohla som sa zamerať na nič iné, ako na ďalší nádych. Moje ruky klesli na posteľ a Link sa usmial.

„To je ono.“ Pustil mi vlasy a siahol medzi nás. Zvuk jeho rozopínajúcej sa pracky na opasku mi zazvonil v ušiach.

Moje vedomie sa strácalo, Linkova krutá tvár mizla. Úder. Niečo sa zlomilo. A potom som sa opäť mohla nadýchnuť. Odvalila som sa preč a kašlala, nasávajúc toľko vzduchu do pľúc tak silno, že mi vzduchu horel, ako zostupoval dolu hrdlom. Moje videnie sa zaostrovalo a môj sluch tiež.

Tupé údery a hlboké výkriky sa mi predierali do pozornosti. Prskala som a hrdlo ma bolelo. Stočila som sa na posteli do obrannej pozície a nasávala som vzduch, pokým tá hmla spred mojich očí úplne nezmizla. Sadla som si a zamerala som svoju pozornosť na dvere ale výhľad som mala zablokovaný.

Sebastian bol rozkročený nad Linkom a udieral do neho znova, a znova. Linkova tvár bola zakrvavená, jeho oči zatvorené.

 „Sebastian!“ Rozbehla som sa za ním a chytila ho za ruku. „Zabiješ ho.“

„Áno.“ Nezahnal sa, pokým som mala svoju ruku na jeho. „Zabijem. Podaj sa na bok, aby som to mohol dokončiť.“

„Nie.“

Otočil svoj pohľad na mňa, jedno oko mal červené a opuchnuté. „Chceš, aby som ho nechal nažive?“

Nie. Pozrela som sa dole na Linka. Na jeho skutočnú tvár, ktorá sa už neskrývala za maskou. Netvor. „Nechcem, aby si šiel do väzenia. Ak ho zabiješ, môžu mi ťa zatvoriť. Do nejakej inštitúcie, alebo ešte niekam do niečoho horšieho.“

Pozrel sa mi na hrdlo a jeho pohľad stemnel. „Nestarám sa. Zaslúži si zomrieť.“

„Ale ja sa starám.“ Ťahala som mu ruku. „Prosím.“ Chcela som, aby bol  Link mŕtvy, ale nemohla som to nechať Sebastiana urobiť. Zachránil ma.

Zdvihol ruku a pohladil ma po líci. „Ak to je to, čo chceš.“

„To je.“ Chcela som ho nechať ísť.

Vstal a drvil ma v objatí, ktoré zaháňalo moju bolesť a strach. Vzal ma do náručia a prekročil Linka, keď ma niesol do obývačky.

„Počkaj.“ Ukázala som smerom na podlahu. „Polož ma dole.“

Zamračil sa, ale položil ma na nohy. Zdvihla som nohu a kopla som Linka do rebier. Zakrochkal a pretočil sa na bok.

„V poriadku.“ Natiahla som sa k Sebastianovi.

 „Povedal som ti už, ako veľmi ťa milujem?“ Usmial sa a znova ma vzal do náručia.

„Viackrát, ale som na to pripravená, počúvať to znova a znova.“

„Milujem ťa viac, ako čokoľvek iné na tomto svete.“ Sadol si na gauč a hojdal ma v náručí. „Ublížil ti?“

„Len na hrdlo.“

Znova sa napol. „Si si istá, že ho nemám zabiť?“

„Áno.“ Prechádzala som mu rukou po hrudi. Aj keď Link ležal na chodbe, vedela som, že som v bezpečí v Sebastianovych rukách.

 „Mrzí ma, že mi trvalo tak dlho sa sem dostať.“

Odtiahla som a pozrela mu do očí. „Ako si to vlastne vedel?“

Prečistil si hrdlo. „No, ja, vlastne.. pamätáš si, keď som dal odstrániť sledovanie z tvojho domu?“

„Och, môj bože, mal si ho aj u Veronici, že?“ Potriasla som hlavou.

„Chystal som sa dať ho preč, ale Timothymu sa to ešte nepodarilo zorganizovať. Takže sa stalo, že to bolo stále tu.“ Jeho oko sa začínalo privierať od toho, ako bolo opuchnuté. „Chcel som ťa skontrolovať a uistiť sa, že si sa sem bezpečne dostala, to bolo všetko. Nemal som už v pláne ťa tajne odpočúvať naďalej. Ale vtom som zbadal, že tam ležal a čakal na teba. Prišiel som najrýchlejšie, ako som mohol.

„Potrebuješ ľad na to oko.“ Pokúšala som sa vstať z jeho náručia, ale držal ma na mieste.

„Všetko, čo potrebujem, si ty.“ Otočil mi bradu tak, aby mi mohol skontrolovať krk. „Budeš tam mať podliatinu.“

 „Sotva to cítim.“ Položila som si hlavu na jeho plece. „Si tu. To je všetko, čo ja potrebujem.“

Objal ma pevno. „Máš aspoň poňatie, ako toto krásne znie?“

Link zachrochtal v chodbe.

Sebastian ma posadil na gauč vedľa seba. „Daj mi sekundu.“

„Sebastian, ne-“

„Nezabijem ho.“ Kráčal cez chodbu. Ešte viac krochkania a potom zvuk šúchania. Sebastian ťahal Linka za golier jeho bundy, otvoril vstupné dvere a vyhodil ho na chodbu.

„Zbytočne budem hovoriť, je ti to jasné, že si bez práce. Keď ešte niekedy uvidím ten tvoj ksicht, zabijem ťa mojimi holými rukami a zahrabem ťa v lese na mojich pozemkoch. Tvoje telo nikdy nikto nenájde, takže to nikdy nebude viesť ku mne.“

Link znova zachrčal a Sebastian buchol dverami a otočil kľúčom.

Vrátil sa na gauč a sadol si vedľa mňa. Pritiahol si ma späť, takže som ležala na ňom. „Si v poriadku?“

Linkove násilie vo mne zanechalo následky. Vedela som to. Vedela som, že tento kúsok zla zafarbí časť mojej duše a zostane to so mnou dlhšie, ako tento jeden deň. Ale neovládne ma to.

Pritúlila som sa k Sebastianovej hrudi, zatiaľ čo on ma hladil rukami po chrbte. „Myslím, že budem v poriadku. My budeme  v poriadku.“

„My?“ Nádej v jeho hlase mi pričarovala úsmev.

„Áno, my. Po tom všetkom, sme tím. Zbavili sme sa zlého chlapa.“

„Uhm.“ Hladil mi vlasy. „Myslel som si, že ja som bol zlým chlapom v tomto tvojom príbehu.“

 „Mýlila som sa.“ Položila som si líce na jeho hruď a hľadela mu do očí. „Ty si nebol zlý chlapom, napokon. Psycho? To áno. Ale si kladným hrdinom môjho príbehu.“

„Nikdy predtým som nebol ničí hrdina.“

„Si mojim.“

„Takže, som dobrý chlap?“

Natiahla som sa a pobozkala ho na líce. „No, nenechajme sa príliš uniesť.“

Zasmial sa. Zvuk tak bohatý a krásny.

„Sebastian?“

 „Áno, dáma môjho srdca?“ Teplo sa mi vlialo do môjho srdca.

„Milujem ťa.“

„Viem.“

„Och, skutočne?“ Natiahla som krk.

„Tvoj výraz. Jediný, ktorý som nemohol vypočítať. Zozbieral som už dosť informácií, aby som sa vedel rozhodnúť, že to je láska.“

„Nemôžeš spracovávať dáta ako robot, aby si mi takýmto spôsobom prenikol do mojich pocitov.“

 „Ale urobil som to.“ Pritiahol si ma na svoje telo a nežne ma pobozkal na pery. „Bol to jediný chýbajúci prvok. Časť, ktorú som dovtedy nemohol vykalkulovať, nech som sa snažil akokoľvek silno. Nie, pokým som si neuvedomil, ako veľmi ťa milujem. A potom všetko kliklo, ako keby zapadol do puzzle jeho posledný kúsok.“ Usmial sa. „Nemusel som to ani siliť, stačilo to proste vyskúšať.“

„To si urobil.“ Chytila som jeho tvár do dlaní. „Ty môj psycho obdivovateľ.“

„Ty si to milovala.“

„Nie.“ Pobozkala som ho pomaly a sladko. „Len teba.“