TBG - 36. kapitola

Překlad: Eowyn
Kor.: Irenka

CAMILLE

Sebastian ma držal v apartmáne po zvyšok víkendu a presvedčil sa, aby som nemala šancu na útek, zatiaľ čo v pondelok pracoval. Timothy sa ma držal ako tieň pri každom mojom kroku a viackrát som sa domnievala, že by bol schopný ísť so mnou aj do kúpeľne. Spala som so Sebastianom, tak ako požadoval vo svojej dohode, ale svoje vášne som vypla a jeho týmto tiež. Keď som bola s ním v reštaurácii, stratila som súdnosť. Ale vidieť Linka opäť, prinieslo do mojej situácie viac svetla.

Musela som sa dostať preč a vrátiť sa do môjho života. Sebastian ma začínal mať za posledných pár dní viac a viac rád - a aby som bola úprimná, začínala som mať rada aj ja jeho viac, ako som si to chcela pripustiť – cítila som, že je správny čas na to, aby som ho požiadala, aby ma pustil. A napokon, aby mi dal viac slobody, ako mi dal doteraz. Mohla som spraviť dohodu s ním. Nepovedala by som nikomu o tom, čo mi urobil a on by mi dal viac voľnosti.

V čase na odchod v pondelok večer som odpočívala v obývačke, zatiaľ čo Timothy čítal časopis pre mužov.

 „Myslíš si, že by ma nechal ísť?“

„Toto sme už prekonali.“ Otočil stranu a zívol. „To sa nestane.“

„Nie si žiadna pomoc.“

Zdvihol obočie. „Som ti vo všetkom nápomocný, len v tejto jednej oblasti nie.“

„Myslím si, že by ma mohol nechať ísť.“

„Po tej reštaurácii som si myslel, že by si premýšľala o tom, že by si chcela zostať.“

Moja tvár očervenela a ja som mu dala kyslý pohľad.

Pokrčil ramenami. „Čo? Nemohol som si pomôcť a započul som to.“

Zamračila som sa na neho a vybrala som sa do kuchyne, kde Rita upratovala. Keď bola hotová, nepochybovala som o tom, že kuchyňa vyzerala ako nová. Vzala som si s chladničky fľašu vody a otvorila som si ju na barovom pulte.

Keď som započula zvuk kľúčov vo dverách, zamerala som na neho svoj pohľad. Obrnila som sa, vstala som v ústrety Sebastianovi, keď vchádzal dovnútra. Jeho tmavo šedý oblek mu sedel perfektne, objímal každý jeho uhol a dával mu sympatický vzhľad, pre ktorý by mnohí muži zabíjali.

„Ahoj.“ Usmiala som sa.

Jeho oči zažiarili a on ma tuho stisol v objatí. „Chýbala si mi.“

Milovala som jeho vôňu. V žiadnom prípade som si nemohla klamať. Jeho silné ramená tiež mali svoje čaro. Chýbal mi tiež, ale nepripúšťala som si to. Keď ma napokon pustil, nadýchla som sa vyhŕkla mi moja požiadavka. „Môžeme sa porozprávať v spálni?“

„Iste.“ Rozopol si sako uvoľnil si kravatu. Nasledoval ma cez obývačku. Timothy nezdvihol pohľad od časopisu, ale dala by som na svoj inštinkt, ktorý mi hovoril, že nečítal túto hlúpu vec.

Zatvorila som za nami dvere a oprela sa o ne. „Chcem sa ťa niečo spýtať.“

„Dobre.“ Sadol si na posteľ a poklepal si do lona. „Ak máš nejakú otázku, potreboval by som, keby si si sadla práve tu, keď sa budeš pýtať.“

„Sebastian.“ Prekrížila som si ruky cez hruď.

Začal vstávať z postele. „Fajn, idem si dať sprchu-“

„Počkaj!“ Podišla som ku nemu a sadla som si krížom cez jeho stehná.

„To nestačí.“ Odtlačil ma od seba. „Rozkroč sa cezo mňa.“

„Ty si ale neznesiteľný.“ Mala som na sebe bavlnenú sukňu po kolená, ktorá bola pohodlná a moja obľúbená.

 „Umieram hladom po tvojej mušličke, ale ty si ma kokotsky zablokovala od tej reštaurácie. Vezmem si aspoň, čo môžem dostať.“ Usmial sa, vyzeral predátorsky viac, ako kedykoľvek predtým. A vezmem si to, ale môžem to aj dostať.“

Zabíjal ma v tej jeho košeli a nohaviciach, stelesnenie maskulínnej krásy. Moje telo horelo, aj keď som sa pokúšala zostať zameraná na moju požiadavku na viac slobody. Muž ako Sebastian to robil takmer nemožným.

„Poďme.“ Natiahol sa dozadu a oprel sa o lakte.

„Fajn.“ Vyliezla som mu do lona a kolená som mu položila vedľa bokov. Avšak dávala som pozor, aby som nebola tak blízko, aby mohol cítiť moju mačičku.

Položil mi svoje veľké ruky na boky a posunul ma na neho a vymazal vzdialenosť medzi nami, keď si sadol. „To už je lepšie. A kurva, tvoja pička ja tak horúca.“

Jeho vták tlačil proti mne a ja som ho chytila za plecia, aby som sa udržala na ňom a nespadla.

 „No a teraz, čo si sa ma chcela opýtať?“ Posúval mi ruku po zadku, hnietol ma nežne.

„Sebastian.“ Chytila som mu ruku. „Ja to myslím vážne.“

„Ja tiež.“ Jeho pohľad sa zameral na moje pery.

„Prestaň.“

Jeho prsty zastali, ale ruky nedal preč.“

Musím proste pokračovať. „Premýšľala som o tom, že sme sa zblížili posledných pár dní.“

„Súhlasím.“ Jeho ústa klesli k môjmu krku, prechádzali mi po pokožke a jeho teplý dych mi spôsoboval husiu kožu.

 „A tak som premýšľala, že by si mi mohol dať trochu viac slobody.“

Stiahol sa späť. „Akého druhu?“

„Niečo ako, nechať ma opustiť dom, nechať ma opäť učiť, nepredstierať moju smrť. Takéto veci.“

„Nie.“

„Ale počkaj, vypočuj ma. Nepoviem nikomu o tom, čo si mi urobil. Bude to len medzi nami. Ale chcela by som vidieť mojich priateľov a-“

„To je zamietnuté.“ Jeho ľadový tón bol ako facka.

„Prečo?“ Snažila som sa vyslobodiť z jeho zovretia, ale bez úspechu.

„Nechcem ťa stratiť.“

„Nebude to, že by si ma strácal.“ Zatlačila som mu do ramien, ale on sa otočil a prišpendlil ma o posteľ.

 „To je presne to, čo by to bolo.“ Pokrútil hlavou. „Nevidíš? Ten trubiroh by snoril okolo teba a myslel by si, že si jeho. Takto to nemôže byť.“

„Poviem mu, že je koniec.“

Trpko sa zasmial. „Myslíš, že je to také ľahké? Len ťa nechať ísť? Žiadny normálny muž so zdravým rozumom byť ťa len tak nenechal ísť.“

„Urobil by to.“ Mykala som sa, skúšala som si uvoľniť ruky z jeho železného zovretia.

„Nie, neurobil.“ Nie je takým bielym rytierom, akého predstiera. Urobil by čokoľvek, čoho by bol schopný, aby si ťa udržal. A ja by som ho potom musel zabiť.“

„Sľúbil si to.“ Čím viac som bojovala, tým viac jeho váhy na mne spočívalo.

„Sľúbil. Ale keby sa ťa ešte niekedy dotkol, musel by som ho zabiť. Sľub nesľub.“

„Nedotkne sa ma.“ Vzoprela som sa, ale nedostala som sa nikam. „Zlez.“

 „Pustím, ale potrebuješ pochopiť, že neodchádzaš.“ Jeho intenzita bola späť, žiadna ochrana nezakrývala temnotu v jeho vnútri. „Nemôžem ťa nechať ísť.“

„Potom sa už nemáme o čom baviť.“ Otočila som tvár na bok, aby som ukryla známky sĺz.

„Kurva.“ Zahučal a natiahol sa ponad mňa. Otvoril vrchný šuplík na nočnom stolíku. Lesk zlata mi povedal, čo bude nasledovať.

„Prosím, nie.“

„Musím.“ Kľakol si a pripol mi kov o členok. „Pre nás.“

V tomto momente som vedela, čo mám urobiť.