TBG - 32. kapitola

Překlad: Eowyn
Kor.: Irenka

SEBASTIAN

Dokončil som svoje telefonické hovory. Camille si prezerala môj penthouse a snažila sa nájsť nejaký spôsob pre únik – keď už prezrela všetky kúty – okrem bezpečnostnej miestnosti s monitormi, ktorú som zamkol – objavila sa v mojej spálni a sadla si na posteľ.

„Bez úspechu?“ Zablokoval som tablet a vstal. Bolo to tak fascinujúce ako peklo.

„Nič, ty sadistický kokot.“ Jej ústa boli neslušnejšie, čím dlhšie bola so mnou.

Usmial som sa na ňu dole. „Začínam cítiť malý hnev. Ale naozaj iba malý.“

„Čo je v tej zamknutej miestnosti? Zbierka odrezaných hláv?“

„Nebuď na smiech.“ Zovrel som čeľusť. „To je miesto, kde uskladňujem zabité kurvy.“

„To by bolo zábavné, len keby to povedal niekto, kto nie je psycho.“

Ľahla si na brucho a zaborila tvár do bielej prikrývky. Ak ma volala viacerými menami – a bol som si istý, že áno – boli príliš stlmené, aby im bolo rozumieť.

„Poďme. Už je takmer čas, aby sme šli von.“

Pretočila sa na bok, keď som si kľakol k jej nohám.

 „Čo ideš robiť?“ Oprela sa na lakeť a sledovala moje prsty, ako sa jej pohybovali po členku.

„Vyslobodiť ťa na večer, ale nezvykaj si na to.“ Otvoril som zapínanie na zlatej retiazke náramku a dal som si ho do vrecka.

Prešla si rukou po mieste, kde bol a jej úľavný výdych bol takmer hmatateľný. „Ďakujem.“

„Ako som povedal, vrátime sa neskoro večer.“ Zachovával som stály tón v hlase, napriek tomu, že som miloval každú emóciu, ktorá bola vyslaná jej expresívnym pohľadom.

Láska. Nikdy som nepoužil toto slovo, skutočná idea toho mi bola cudzia. Sadol som si späť na vlnený koberček. Len som premýšľal o tom slove. O tom, ako veľmi som miloval jej emócie. A nepremýšľal som len o tom, ja som to cítil.

„Si v poriadku?“ Prehovorila ku mne.

Bolesť uprostred mojej hrude hrozila, že ma spáli na uhoľ. „Som v poriadku.“

„Nevyzeráš v poriadku.“ Zošuchla sa na kraj postele a potom dole na dlážku ku mne. „Čo sa deje?“

„Nič.“ Zdvihol som sa na nohy a ponúkol jej svoju ruku.

Prijala ju a vstala, obava krčila jej bledú kožu nad vrchnou časťou nosa.

„Timothy ti prinesie tvoje šaty. Musíme sa nachystať, aby sme mohli ísť.“ Poklepal som si na hodinky. „Máme rezerváciu.“

Hneď ako som započula jeho meno, zaklopal Timothy na rám otvorených dverí a vošiel dnu, cez lakeť mal prevesené tmavo červené šaty a v ruke držal topánky s vysokými opätkami. „Prepáčte moje meškanie.“

„To je v poriadku.“

Prešla k róbe. Vzala ju od neho. „Wow, tie sú tak nádherné..“

„Ak by si uprednostnila nejaké iné, pochopím to.“ Napriek mojim slovám, tajne som dúfal, že by sa jej páčilo to, čo som pre ňu vybral.

Držala ich a pozerala sa na ne kritickým okom. „Myslím, že sa mi hodia.“

Žeravé zovretie môjho srdca povolilo. „Som rád.“

Usmiala sa, momentálny výraz radosti na jej tvári a ja som skoro opäť padol na zadok, znova na vlnený koberec. Bola to emócia, ktorú som chcel vidieť, jedinú, po ktorej som bažil počas uplynulých pár mesiacov. Tu bola, svetlo dňa, krásnejšie ako slnko. A toto všetko sa stalo, keď bol ten sledovací náramok v mojom vrecku, keď bola slobodná.

Vzala si topánky od Timothyho, ponáhľala sa popri mne a zatvorila sa v kúpeľni. „Daj mi pár minúť, budem hneď späť.“

Zavrel som oči a stláčal si koreň nosa. Čo sa mi to stalo vo vnútri?

„Funguje to.“ Timothyho tichý hlas preťal kakofóniu zmätenosti.

„Funguje?“ Pozrel som na neho. „Myslíš, že to prijala?“

Zachichotal sa. „Nie, ale myslím, že je to na najlepšej ceste.“

Prezliekol som sa do smokingu a snažil som sa počúvať každý zvuk pohybu, ktorý Camille urobila v kúpeľni. Po chvíli zostala ticho a otvorila dvere.

Aj keď som bolo ohromený predtým, jej výzor vo veľkolepých šatách ma rozdrvil ako opätok jej vysokých topánok. Karmínová látka visela medzi jej prsiami a objímala krivky jej bokov. Sukňa bola strednej dĺžky a keď som videl výhľad, ktorý dával rozparok sukne, moje ústa vyschli. Skurvený bože.

„Vyzeráš tak...“ Zhlboka sa nadýchla, kráčala ku mne a položila ruku na moje rýchlo bijúce srdce. „Tak prekrásne.“

Blond vlasy jej kaskádovito viseli cez jedno plece. Použila nejakú kozmetiku, ktorú Timothy uložil pre ňu v kúpeľni. Jej mihalnice boli tmavé a dlhé, pery o niekoľko odtieňov svetlejšie, ako hlboký odtieň jej šiat. To ako vyzerala, mi vzalo dych. Slová zlyhali.

Úsmev, ten jeden skutočný, sa jej rozšíril cez našpúlené pery. „Nie som si istá, či som niekedy spôsobila nejakému mužovi, že by onemel, špeciálne nie psychopatovi.“

Chytil som ju za boky a ona sa nehýbala. Priliehavý materiál bol klzký pod špičkami mojich prstov. Buď si obliekla tangá, alebo nemala vôbec žiadne nohavičky. Ako zvládnem byť s takou sexy krásou celú večeru. Už teraz som ju chcel počuť kričať. Pokým prejde čas večere, budem ju prosiť aspoň o jedno olízanie pozdĺž jej mačičky.

„Skurené peklo, nikdy som predtým nevidel niekoho takého nádherného ako si ty.“ Moje slová sa valili nezvyčajnou rýchlosťou.

Jej modré oči žiarili. „Ďakujem.“

„Anton už čaká s autom, pane.“ Timothyho hlas za ozval spoza dverí spálne. Vedel, že je lepšie teraz nevstupovať.

„Dúfam, že ma zoberieš niekam, kde je to špeciálne.“ Mihalnice sa jej zachveli. „Niekde, kde je to rušné.“

Pritlačil som jej ukazovákom pod bradou a priblížil svoje ústa k jej. Bol som len kúsok od jej pier, umierajúc túžbou ochutnať ju. „Pre teba len to najlepšie.“

„Dobre. Som taká hladná.“ Zvodkyňa.

Môj mozog opäť liezol po štyroch. Vykročila ku dverám, opätky robili dojem, že jej hladké nohy boli míľu dlhé.

Nasledoval som ju. Nebola tu žiadna iná možná voľba iba Camille. Kdekoľvek by išla, šiel by som tiež. Sme navždy.