FIHB - 14. kapitola

Překlad: Lexi

CLAUDIA

Tá šialená čierna sa víri v Kaelových očiach.

Môj dych sa mi zasekne v hrdle a strach mi znemožňuje pohnúť nohami . Stojím uprostred ulice a sú tu veci, za ktoré sa dá schovať - sklopené autobusy, opustené autá, blízke vypitvané budovy - ale nemôžem od neho utiecť.

Nie, keď sa jasne snaží o kontrolu.

Viem, že mi neublíži. Mal na to veľa príležitostí a neurobil to. Viem, že keď sa v jeho jeho očiach víri čierna, stačí len pár zašepkaných slov a znova prejdu do zlata.

Neznamená to však, že nie som pokakaná strachom. Videla som, ako Kael vytrhol hrdlo z iného draka. Zkurveného draka. Guľky sa odrazia od ich prekliatej kože a ľudia im nemôžu ublížiť. Ale Kael? Jednoducho si zobral krk tej zatracenej veci do čeľustí a vytrhol ho. Stále cítim horúci sprej krvi, keď okolo výril vietor a zasahuje moju tvár, stále počujem jeho umierajúci chrapot.

Skoro som pri pohľade na to stratila kontrolu nad mechúrom, najmä preto, že sa to stalo priamo pred mojou tvárou.

Stále sa na to pozerám, ako Kael kráča ku mne, krv mu z jeho tesákov kvapká, oči sú čierne ako noc.

Toto nie je túliaci sa, milujúci Kael z posledných pár dní. To je niečo úplne iné. Pozerajúc sa naňho takto, vzpomäniem si, že je treba len jedného draka, aby zničil mesto. Nasilu zavriem oči ako sa ku mne búrkovo približuje. Je nebezpečný, keď je zúrivý a toto je určite kvalifikácia zlosti. Zabije ma? Rozkrája ma na polovicu jedným ťahom a zničí ma tak ľahko, ako to urobil druhému drakovi? Bol to jeden z jeho druhu. Mohla by som prisahať, že s ním komunikoval na určitej úrovni, ale zničil ho tak ľahko ako dýchanie.

Bezpečnosť, ktorú som v posledných dňoch cítila? To je lož. Myslela som, že by som mohla byť jeho priateľ. Že som s ním v bezpečí. Je to všetko zle. Fort Dallas chcel, aby som ovládla draka, ale neexistuje nič, čo by ovládalo niečo ako Kaela. Je silou prírody. A ako tornádo alebo hurikán, zničí všetko, čo chce.

A... on chce mňa.

Kael sa nado mňa nakloní, stále v obrovskej, desivej forme draka, teplo z jeho tela z neho vyžaruje a naráža do mňa. Zavriem oči a inštinktívne sa odtiahnem, keď sa nakloní.

Ale ... mohutná hlava mi len pohladí tvár. Jeho dych, stále medený a voňavý krvou a popolom, sa na mňa valí ako vlna. Všetko, čo urobí, je že mi ovonia vlasy, potom beží ňufákom pozdĺž mojej roztrhanej kombinézi, ako keby sa ubezpečoval, že nie som zranená.

 Nakoniec je tam nejaká kontrola. Niečo zo strašného napätie opustí moje telo a uvoľním dych, ktorý držím. "Som to len ja, Kael," hovorím jemne. "Som tu s tebou."

Znova ma oňuchá a potom sa mi jeho pazúry ovinú okolo pása. Som pritlačená k jeho telu, keď sa vznáša do neba a všetko, čo môžem urobiť, je držať sa za drahý život a dúfať, že sa jeho šialenstvo čoskoro rozplinie.

Stratím prehľad o tom, ako dlho letíme. Svet sa prelína tam a späť, keď Kael jazdí prúdmi vetra a ja sa odrážam v jeho pazúroch, bezmocná. Môj žalúdok sa potápa s každým ponorom a je ťažké sústrediť sa na to, kam ideme, pretože otvorenie očí znamená, že chcem zvraciať. Ale nakoniec, rozeklané, divoké lietanie sa rozplynie a ja otvorím oči, aby som zistila, že sme sa vrátili do kancelárskej budovy s tečúcou vodou - budovy, s ktorej som pred tým bola chýtená.

Sú to cítiť ako veky.

Kael pristane a ja sa krútim v jeho zovretí, snažiac sa dostať naslobodu. Jemne odtiahne svoje pazúry a pustí ma a v momente, keď narazím na zem, sa posledný kúsok mojej kombinézi rozpadne.

Šialené postavy. Tento deň je len koláčové hovno (Je na hovno). Odtrhnem zvyšky a odkopem ich nabok smerom k kúpeľni. Chcem si postriekať tvár vodou. Stále na mne cítim krv druhého draka, stále cítim dym v mojich nozdrách. Musím sa očistiť.

Musím sa dostať preč a niekoľko minút dýchať.

"Clau-dah," zahrmí za mnou veľmi-známi-hlas. Niekto sa opäťpremenil na ľudskú formu a pravdepodobne chce flirtovať.

Ale stále sa trasiem šokom. Neotočím sa. Momentálne nechcem flirtovať. Chcem vedieť, že som v bezpečí. Chcem sa stočiť do lopty a schovať sa v malej miestnosti s cementom, kde ma už nič nemôže chytiť.

"Clau-dah?" Tentoraz, Kaelov tón je otázny. Cítim jeho kroky, keď pochoduje za mnou a dotýka sa mi ramena, ale ruka, ktorá sa otiera o moju holú kožu, je jemná. Tak rýchlo, ako sa ma dotkol, sa znova odtiahne. "Clau-Dah ... Kael."

Zahryznem si do pery a rozmýšľam nad svojimi možnosťami. Ako bude konať, ak ho odignorujem? Myslím, že nie dobre. Takže sa k nemu otočím, ruky prekrížené, telo uzamknuté napätím. „Čo chceš?“ V momente, keď ho uvidím, zalapám po dychu. Krv mu prúdi z kútika úst a na jeho ruke je dlhá rana, z ktorej kvapká krv. Celá jeho hruď je postriekaná už suchou krvou a vyzerá, akoby sa práve vrátil z jatiek. „Ach môj bože! Si zranený? “

„Clau-dah… Kael.“ Tentokrát, keď to povie, majetníckosť v jeho hlase sa nedá považovať za chybu. Ukáže na svoju pažu, potom urobí pohyb s pazúrmi, napodobňujúc druhého draka, ktorý ma uchopil z jeho rúk. „Clau-dah.“ Obnaží svoje zuby a ukáže svoje dlhé tesáky. "Kael."

Hoci v našom spoločnom slovníku máme len dve slová, presne viem, čo hovorí. Druhý drak ho zranil, keď ma chytil z jeho uchopenia. A Kael išiel za mnou, pretože v jeho očiach som jeho.

Neviem, ako sa o tomto cítim. Časť mňa je podráždená, že je o mne myslené ako o majetku. A ďalšia časť mňa je vďačná ako peklo, že sa rozhodol, že som jeho a tak ma zachránil pred druhým drakom. Som trochu zdesená, že som z toho šťastná. Som tiež trochu polichocená. Iba trošku, trošilinko, ale ten pocit sa okamžite rozpadne, uvedomujúc si vinu, ktorú spôsobuje. „Patrí ti chvála za môj únos,“ poviem mu, ale slová sa mi zdajú hrubé v momente, keď vychádzajú z mojich úst. Nemusel ma zachraňovať.

Možno je to tón môjho hlasu, ale jeho oči sa zúžia. Pozrie na svoju ruku a potom na mňa. Jeho oči sa stále víria čiernou farbou, ale zlato bliká častejšie a dáva mi vedieť, že sa blíži k sebe samému. Keď sa moje oči zamknú s jeho, narovná sa a v krku vydá nízky zvuk. Znížim môj pohľad a ... jep. Kael je opäť vzrušený. Jeho penis sa rozvíja a predlžuje, tvrdne, ako sa naňho pozerám.

"Musí sa to stať zakaždým, keď hovoríme?" Pýtam sa ho, podivne bez dychu.

Ako ho pozorujem, zdvihe ruku a olízne si ranu, ale jeho pohľad je stále pevne zameraný na mňa.

To je skoro ... sexy. Bože, nemala by som byť tým fascinovaná. "Nie, Kael," poviem mu, používam najsilnejší hlas. Čokoľvek, čo ma rozptýli. Ehm, jeho. "Uvedomujem si, že si rovnako drak ako človek, ale to nie je to, ako čistíme ranu."

“Čes-tííímeee” napodobňuje, natiahne sa a vlečie svoje prsty po mojej paži. Jeho oči ztmavnú a on sa pohne dopredu a jeho koža sa prilepí proti mne. "Raanuuu."

Keď sa pohybuje bližšie, uvedomujem si, aký veľký je. Moju víziu zaplní koža a svalnatý hrudník a ja položím ruku na jeho zranenú pažu. Nemôžem pomôcť všimnúc si, že obe moje ruky nedokážu obchytiť jeden biceps. Zachvejem sa. „Možno viac drak ako človek,“ zamumlala som si pre seba. "Poď. Aspoň ža očistíme. Uvedomujem si, že si vzrušený a to všetko, ale si tiež pokrytý krvou a dúfam, že nie je všetká tvoja. “

„Kkrva-uu.“ Nakloní svoju hlavu, pozerájúc sa na moje ústa a potom sa ma pokúsi pohladiť palcom - jeho krvavým palcom - cez pery.

Odtrhnem sa. "Nie!"

„Nie?“ Jeho obočie sa stiahne a on pozerá na červené škvrny na jeho koži.

"Áno, krv," opakujem, podráždene. Moje prsty prejdú cez jeho a dotknem sa lepkavej suchej krvi na jeho pazúroch. Rozmazávam tmavo červenú medzi vankúšikmi prstov a ukazujem mu. "Krv. A je celá po tebe. Tak poď. “Vezmem jeho ruku do mojej, ignorujúc to, aká je pre mňa veľká a známa, ale aj mimozemská. Jeho ruka je veľká, ale mužská, koža je teplá, ale len trochu viac ako zvyčajná teplota. Prsty sú silné a päť v počte ako mužská ruka, ale s hrotmi namiesto nechtov. Je to človek, ale nie celkom.

To ‘ nie celkom‘  nateraz ignorujem. Nakoniec sa nezdá, že by ma nachádzal nedostačujúcou. Chce ma tak, ako som - špinavú, nahú a neschopnú s ním hovoriť.

Vedúc môjho drako-muža za ruku, idem späť do kúpeľne, o ktorej som tvrdila, že je súčasťou našich nových kopov a ošúpeme ďalšiu hromadu zvetraných papierových uterákov. Spustím vodu a potom otvorím jeden z dávkovačov mydla, aby som vykopala kus sušeného mydla. Je to jediná vec, ktorú mám, takže to bude musieť stačiť. Rozotieram ho na mokrý papierový uterák a pozerám sa na Kael, keď robím penu. "Uvedomujem si, že si v súčasnosti veľmi hravý, ale nebudem tu sedieť a pokúšať sa s tebou porozprávať, kým si zranený a pokrytý krvou."

Pozoruje ma, zvedavo, keď k nemu mierim mokrými papierovými uterákmi. Jeho nozdry vzplanú a on chytí moju ruku, keď sa k nemu dostanem a oňuchá mydlo na uteráku, krčiac nos.

"Je to na umývanie." Keď sa na to stále mračí, zmením tón môjho hlasu, čím ho spravím jemným a upokojujúcim. „Očistím ťa. Zbavím sa krvi. “Utriem si prsty do uteráku, aby som mu to ukázala a potom gestikulujem k jeho tvári a paži s úsmevom. „Nechceš sa očistiť? Vyčistiť všetku tú krv? “

„Vyčistiť... krv,“ opakuje, pozerá na moje pery. Je to tá najlepšia veta, ktorú doteraz vytvoril, ale nemôžem sa striasť podozrenia, že to nie je preto, že sa učí. Viac ako keby sa na mňa snažil zapôsobiť.

Vezmem to. "Áno. Uprednostňujem čistú pokožku. “Okrem toho môžem poranenia vyčistiť. Najprv sa rozhodnem začať s jeho pažou, pretože chodiť po jeho tvár by ho mohlo znepokojiť. Vezmem jeho ruku do mojej a použijem svoju druhú, aby som opatrne očistila  ranu, občas sa pozriem na jeho reakciu.

Žiadnu nemá.

Opäť sa otriem o ranu. Stále žiadna reakcia. Ak to bolí, tak to nebolí veľmi. Aspoň to je dobré. Rana je dlhá, ale plytká a už nekrváca. Krváca ako človek - myslím, že by som za to mala byť rada. A na moju pozornosť nereaguje negatívne. Namiesto toho, jeho oči sa pohybujú medzi zlatom a čiernou a on robí nízky, potešený rachot v jeho krku.

A z nejakého dôvodu ma tieto zvuky nútia sa červenanie.

"Vychladni, Romeo," zamrmlem a dám mu rukou posledný ťah, než sa presuniem na jeho hruď. "Chcem to DOKONčIť." Uľaví sa mi, keď vidím, že všetka krv sa umyje priamo z jeho hrude a nemá viac ako pár škrabancov. Napadlo ma, že v súčasnosti som na ňom úplne závislá a ak sa plánujem dostať späť k Amy - alebo sakra, zostať nažive - musí zostať celý a v jednom kuse.

Mala by som premýšľať o Amy viac, uvedomujem si vinne. Ako sa vrátiť do Fort Dallasu a k mojej sestre. Namiesto toho som sa zamerala na Kael a dnešné desivé únosy. Ak premýšľam o tom, čo sa mohlo stať ...

Ale nie, ja nespadnem do tej králičej diery. Teraz sa nemôžem dostať k Amy. Problém s druhým drakom je vyriešený a tak sa teraz musím sústrediť na to, čo zvládnem. A teraz, môžem zvládnuť Kaela. Tak zatlačím mokré obrúsky k jeho rohu úst, všímajúc si, ako plné jeho pery sú napriek ostrým zubom, ktoré číhajú práve za nimi. Ak by nechal ústa zatvorené, aby zakryl tesáky a zavrel oči, myslím, že by to vyzeralo dosť humánne. Jeho črty sú silné, ale nie príliš neľudské alebo neprirodzené. Vlastne, je celkom atraktívny. Spočiatku som si myslela, že je prekvapivo vyzerajúci, ale teraz zistím, že sa na neho nemôžem prestať pozerať. Má tiež najdlhšie riasy ako ktorýkoľvek človek, ktorého som kedy videla. Dlhé a silné, rovnako ako hrubé vlny jantárových vlasov na hlave, pomyslím si.

Je veľký a desivý a ešte viac, ale som na to zvyknutá. A nie je pre mňa desivý. Ak niečo, on je na mňa úplne zameraný. Myslím na jeho reakciu, keď ma druhý drak chytil. Kael bol nahnevaný, ale zostal tam v prípade, že by ma druhý z nich pustil. Bolo to, ako keby bol naozaj viac znepokojený mojou bezpečnosťou ako faktom, že mu bola odňatá jeho obľúbená hračka.

Jemne čistím jeho tvár a pozerám sa na neho, keď pracujem. „Neviem, čo by som urobila, ak by ma ten druhý drak odniesol a neprišiel si za mnou.“ Nerada o tom premýšľam, ale je to veľmi reálna vec. Takmer som dnes zomrela. Alebo ... skoro skončila ako miláčik niekoho iného. Kael chce, aby mi to bolo jasné - ale je tiež trpezlivý, pozorný a milý vo svojom drakovskom spôsobe. Je to ako keby mu na mojom šťastí naozaj záležalo.

Bol by iný drak taký? Nejako o tom pochybujem. Môžem si predstaviť, že ten zlatý samec, ktorý bol zjazvený, by mi odrezal hlavu. Ale ... možno nie. Chytil ma a snažil sa ma držať, namiesto toho, aby si zo mňa vzal veľké sústo. To znamená, že chcel niečo podobné tomu, čo chce Kael – ako, mňa, fyzicky.

A to by nebolo dobré.

Pre všetky naše rozdiely mám pocit, že mám spojenie s Kaelom. Komunikujeme – tak nejako - a medzi nami je náklonnosť. Opäť, tak nejako. Určite je to zvláštna atrakcia. Druhý drak nebol skoro taký trpezlivý ako Kael. A potom je divné myslieť na „draky“ a „trpezlivosť“ v tej istej vete, čo ma núti premýšľať. Dokončím umývanie krvi z jeho tváre a potom sa na neho usmejem. "Či sa mki to páči alebo nie, ak musím byť prilepená na draka, mám šťastie, že mám teba, Kael."

Jeho oči stmavnú pri zvuku jeho mena a on ma ťahá proti nemu. "Clau-Dah".

Červenám sa, keď zacítim bodnutie jeho erekcie pritlačenej na môj žalúdok a to mi pripomenie, aká som nahá spolu s ním. Zdá sa, že okolo tohto muža strácam viac oblečenia. Draka. Hocičoho. "Nie si dobrý v tom, aby si bral nie ako odpoveď, že?"

Jeho hlava sa nakloní a čierne svetlice sú v jeho očiach. "Nie?"

Samozrejme, že by si vybral to prekliate slovo. Som trochu nervózna, ako sa mu čierne oči rozšírili. Pravdepodobne sa stále cíti nakopnutý zo svojej nedávnej bitky a hovoriť mu nie práve teraz nie je taký dobrý nápad. "Nie, to som nemyslela." Dám mu trochu potľapkania a otočím k batérii pre viac vody.

Drží ma za ruku, nedovolí mi odvrátiť sa od neho. Namiesto toho zavrčí v hrdle a snaží sa ma vtiahnuť späť do náručia.

Obraciam sa na neho s zamračením, ale on má zas čierne vírenie v jeho očiach. Okay, zrejme dokonca odkráčam pár krokov od neho. „Len beriem viac vody aby som ťa očistila.“ Keď ma ani po tom nepustí, dám mu rozzúrený pohľad. „Claudia je celá Kaelova, v poriadku? Nechcem nikoho iného. “

Po tomto ma uvoľňí.

Presuniem sa k drezu a zapnem kohútik. Dokonca aj po dňoch tečúcej vody je to stále cítiť ako pôžitok a ja sa bojím, že vyschne, takže ho nikdy nenechám bežať. Ale v okamihu, keď zapnem vodu, jeho paže sa obtočia okolo môjho pásu a spôsobí to, že moja zadná časť narazí na tvrdú, vzpriamenú dĺžku.

Zozadu sa mi mazlí s vlasmi a cítim jeho dych na ramene. "Clau-Dah ... Kael?"

Oh chlapče. Teplo sa vrhá cezo mňa v tom istom čase, keď sa ozve brnenie alarmu. Sledujem ho v popraskanom zrkadle. Jeho oči sú čierne štrbiny potešenia a veľká ruka, ktorá sa ovinula okolo môjho pásu, je citlivá. Vlečie ústa cez moje rameno a potom cítim, ako sa jeho boky posúvajú, trie si penis proti môjmu zadku v očividnom geste.

Ja ... som mu možno naznačila zlú vec. Mojím cieľom bolo povedať mu, že som jeho a nikoho iného, aby sa upokojil. Zdá sa, že si myslí, že som mu dala súhlas, no, vziať si ma ako svoju.

V každom ohľade si to možno predstaviť.

Urobím malý hluk protestu v mojom hrdle, keď znovu zatlačí na moju zadnú stranu, hladiac si jeho dĺžku o môj zadok. Dobre, toto je všetko zlé -

- A je to úžasné. Bože, som chorá, chorá žena, pretože chcem, aby to urobil znova.