FIHB - 10. kapitola

Překlad: Lexi

CLAUDIA

Snažiť sa presvedčiť prehnane ochranárskeho dračieho muža, že znova neutečiete, nie je najľahšia úloha. Ale zas, nič na komunikovaní s Kaelom nie je ľahké. Zakaždým, keď odídem pár stôp, vznáša sa nado mnou, akoby mi nedôveroval, že znova neutečiem. Nemôžem toho chlapa obviňovať - pretože som to skúsila - ale začína to byť frustrujúce, keď sa nado mnou neustále vznáša veľká hlava. Nerozumie tomu, že som s ním uviazla, či sa mi to páči alebo nie.

Nemôžem prestať myslieť na vojakov z Fort Dallasu. Strieľali na mňa, keď ma Kael nenechal ísť. Boli pod pokynmi starostu, aby ma zabili, ak by ma nemohli priviesť späť? Alebo konali sami? Neviem odpoveď a kým neviem tú odpoveď, nie je pre mňa bezpečné ísť domov.

Práve teraz, Kael je jediná možnosť, ktorú mám, aj keď to znamená, že nemám veľa času osamote. Alebo, viete, nohavice. Bola by som šťastná z oboch.

Trávim svoj čas skúmaním tejto novej budovy alebo aspoň podlahy, na ktorej sme. Som si celkom istá, že ma Kael nenechá znova blízko schodiska. To je tiež v poriadku. Tak trochu som to privilégium stratila. Vyzerá to ako kancelárska budova a tiež vyzerá, že je v relatívne dobrom stave, takže smetiar vo mne dúfa, že nájde niečo užitočné, aj keď to nebudú nohavice.

Skutočne vážne by som radšej nebola už viac nahá. Alebo topánky. Topánky by boli pekné. Trúchlim pre dlhé, roztrhané šaty, ktoré zostali v poslednej budove. Mohlý to byť sarong (malajský odev). No dobre. Budem pracovať s tým, čo mám a práve teraz mám veľkú prázdnu budovu. Takže prechádzam cez hromady haraburdia a zatiahnem za otvorené dvere, pozerajúc sa dookola so záujmom. Kael mi nedovolí ísť nikam; každé dvere, ktoré otvorím, je tam jeho veľká hlava blokujúca slnečné svetlo. Je to trochu iritujúce, ale pasujem sa s tým, keďže on sa v najbližsej dobe nikam nechystá.

A naozaj neviem, či chcem, aby už viac kamkoľvek išiel. Ak majú ľudia zbrane, myslím, že držím s drakmi. Alebo aspoň s týmto drakom.

Nakoniec nájdem kúpeľňu. Úspech! Vyzerá to prevažne celé - žiadne medzery v stenách, žiadne diery v podlahe. Jeden zo stánkov bol zrazený a v strope je veľká diera, ale to je v poriadku. Obraciam sa na Kaela. "Potrebujem pár chvíľ osamote, okej?"

Zahrabe mi nos do vlasov.

Jep. Okej. Prechádzame sériu pantomímov, ktoré zahŕňajú našu veľmi malú slovnú zásobu a množstvo gest. Nakoniec si myslím, že zistí, že potrebujem niekoľko minút pre seba a že nemôžem ísť nikam. Keď opatrne zatvorím dvere do kúpeľne, nezareve s hnevom, ani tam nezačne zkurvene vystrájať. Je tichý. Uvoľnená, preskúmam kúpeľňu a vezmem si niekoľko okamihov na použitie zariadenia. Akonáhle skončím, zamierim k veľkému zrkadlu za umývadlami. Je popraskané a špinavé, ale stále vidím svoj odraz ... a takmer si želám, aby som ho nevidela. Človeče, vyzerám drsne.

Tvár, ktorá sa na mňa pozerá, je ľudská, ale iba sotva. Vyzerám rozcuchaná a malá, a na chvíľu si myslím, že sa pozerám na Amy. Už je to tak dávno, čo som videla svoj odraz, že sa už nespoznávam. Nie som žiariaci teenager, ktorým som bývala. Žena, ktorá sa pozerá naprieč odo mňa, je zdevastovaná a tenká, trochu poblednutá a veľmi dobitá.

Nie je to však Amy a moje srdce bolí. Moja sestra. Dúfam, že je v poriadku.

Oči dievčaťa v zrkadle sa zalesknú a ja si zotriem slzy z líc, predtým ako môžu spadnúť. Na mojej koži len zanechajú ďalšiu špinavú značku. Som pokrytá obrovskými modrinami a tenkou vrstvou špiny. Mám tiež škrabance po celom tele a moje vlasy sú zamotanou guľou s listami a sadrokartónového prachu. Dotknem sa jedného obrovského škrabanca a trhnem sebou. Je to sakramenská škoda, že nemám vodu na umývanie alebo pitie. Toalety boli suché a ani neviem, či tieto výlevky fungujú. Toľko inštalatérskych prác v Starom Dallase sa stalo nepotrebnámi bez správnej údržby.

Na impulz sa natiahnem a otočím jeden z hrdzavých gombíkov na rade drezov. Rúry v stenách stonajú a škriepu a počujem Kaela, ako si odfrkne a posunie svoje veľké dračie telo na druhú stranu, nepochybne pripravený ma zachrániť. Po chvíľke, voda vychrlí a vytryskne z batérie. Spočiatku je hnedá a zakalená, ale potom sa brilantne vyjasní a ja s potešením zalapám po dychu. Voda. Tečúca, lahodná voda. Som taká smädná. Spravím z mojich rúk pohár pod prúdom vody a začnem piť, potom sebou cuknem nad tým aké sú moje ruky špinavé. Musím sa najprv umyť-

Dvere do kúpeľne sa rozletia. Vrazia do opačnej steny a pod tou silou sa dlažba z steny rozpade. Kael ľudskej veľkosti vkráča dovnútra, jeho oči čierne, zuby vycerené.

„Je to v poriadku,“ poviem mu a urobím krok späť. „Je to len voda. Sľubujem. Nič sa nestalo. “

Pozrie sa na mňa a potom na striekací kohútik. Jeho nos sebou šklbne a je takmer komické vidieť, že si všimol, že panikári pre nič. Natiahne sa cez vodu, znova ju oňuchá a potom sa narovná. „Clau-dah,“ zavrčí hlbokým hlasom.

„Práve tu,“ poviem mu, pobavene si prekrižujúc ruky cez hrudník. "Nedovoľ, aby ma všetká tá zabijácka voda dostala."

Reaguje na môj úsmev s jedným z jeho vlastných a pohybuje sa ku mne majetnickým krokom, ktorý núti moju kožu sa napnúť spôsobom, ktorý nie je úplne poháňaný strachom. Veľká, pazúrová ruka mi prejde dole tou mojou. "Clau-dah Kael."

"Áno, áno.. Clau-dah nikam nepôjde bez Kaela, “hovorím, trasác sa nad jemným dotykom. Odstupujem a gestikulujem k vode. "Clau-dah sa chce len napiť a dať si rýchlu kúpeľ, ak je to v poriadku." Urobím ďalší krok smerom k vode a napodobním umývanie a keď ma nezastaví, položím ruky pod kohútik.

Bože, je to úžasné. Voda je chladná a perlivá a ja si drhnem ruky a dlane, aby som ich očistila a keď je špina preč, spojím si ruky a pijem plné ústa po plných ústach, až kým už nemôžem piť. V blízkosti sa nachádza regál starých papierových uterákov, zásobník je nafúknutý a pokrivený z ožiarenia, ale aj tak si ich niekoľko vezmem a namočím ich, potom začnem drhnúť moje špinavé telo.

V zrkadle vidím, ako ma Kael so záujmom pozoruje. Po chvíli sa pohne dopredu a spojí si ruky ako pohár a naberie hrsť vody, potom mi ju jemne vyleje na ruku.

„Jep,“ poviem mu, snažiac sa čo najviac ignorovať jeho pohyby. Otrasiem sa, pretože je to tá zvláštna zmes strachu a radosti. Milujem aj nenávidím, že sa o mňa chce starať. Nenávidím, že som tak osamelá, že aj drakova pozornosť je vzrušujúca. Musím sa však sústrediť. Mám tu vodu a chcem dokončiť svoju rýchlu vaňu predtým, než budem prerušená. „Čistím sa, pretože som špinavá.“

Sleduje ma, potom sa dotkne mojej mokrej ruky a vlečie svoje prsty po koži. "Clau-Dah".

Zamrzne a zastavím svoje čistenie. Tón jeho hlasu spôsobuje, že sa moje vlasy naježia vo vzrušení. Po celom tele mi naskočia zimomriavky. V tej chvíli bol v jeho hlase vyslovene chrapľavý tón. Pozriem sa na neho, ale on jednoducho siahne po papierových uterákoch, ktoré držím v ruke a začne mi jemne umývať ruku. Jeho ťahy po mojej koži sú mäkké, milujúce a on sa opatrne vyhýba mojim ranám.

Nechám ho, pretože čo mám robiť? Iste, je to trochu, er, divoký, ale bol ku mne láskavý a ochranársky. Odtlačť ho s „nie“ plným hnevu, keď je jemný, môže otestovať jeho trpezlivosť a znova premeniť jeho oči do čiernej.

A v poriadku, možno som divná, ale jeho dotyk je naozaj pekný. Jeho prsty sú teplé a jeho dotyky mi prechádzajú cez ruku tak, aby neboli cítiť chlípne, ale vďačne. Prieskumne. Keď je jasné, že sa nebude chytať ničoho, čoho nechcem, aby sa chytal, relaxujem a nechám ho pokračovať. Keď mi prejde mokrými papierovými uterákmi cez ramená, otočím sa, aby som mu umožnila lepší prístup k chrbtu, zdvihnem si špinavé vlasy, aby som mu pomohola. „Ďakujem,“ zamrmlem a sledujem ho v zrkadle.

Má obrovského stojaka (fakt neviem ako inak to preložiť, hard-on). Samozrejme, že áno. Zdá sa, že ten muž má vždy tvrdý penis. Ale pohľad na jeho divokej tvár je dychtivý, akoby sa rozhodol byť najlepším čističom pliec, akým kedy kto bol. Je to očarujúco roztomilé.

Je dosť zvláštne, že sa ho už nebojím. Kael nebol ku mne nič iné než jemný a pozorný a napriek svojmu zjavnému vzrušeniu sa s tým nesnaží nič robiť. Aj kúpanie je zatiaľ nevinné. Z nejakého dôvodu ma vníma ako jeho a je odhodlaný sa o mňa postarať. Existujú horšie situácie.

Jeho prsty skĺznu po krivke chrbta a ja sa strasiem pri tom malom dotyku, moja koža sa napne so vzrušením.

Povedala som, že kúpanie bolo nevinné? Pretože sa zdá, že to nabralo trochu iný obrat...

Najpodivnejšie z toho všetkého je to, že nachádzam jeho dotyk ... zaujímavý. Príjemný. Moje bradavky sú tvrdé a ja sa ztrasiem, trochu znepríjemnená s odpoveďou môjho tela. Som vzrušená z jeho dotyku? Drahý pane, čo je so mnou zle? Je to drak a je napol šialený. Som si celkom istá, že zabil viac ľudí, ako ja veveričiek. Je to určite nepriateľ. A napriek tomu ... jeho dotyk ma robí lapajúcou po dychu a núti ma vrtieť sa na mieste. Ako keby som sa nemohla dočkať, či pohne jeho rukou nižšie a čo by sa stalo, keby to urobil.

Možno je to naozaj dlhý čas, odkedy sa ma niekto dotkol s láskavosťou a preto som tak vzrušená. Alebo možno je to nejaká perverzná verzia štokholmského syndrómu.

Kael si nevšíma mojich starostí. Znovu ponorí papierové uteráky do tečúcej vody a umýva ma na mojom opačnom ramene. Ako to robí, urobí nízky, búrlivý zvuk v hrdle ... a potom sa zastaví. Obzriem sa a on sa pozerá na dlhú, zozbieranú červenú čiaru mojej strelnej rany. Nie je to o nič viac ako hlboký škrabanec, ale keď ho sledujem, jeho oči sa znova rozžiaria do čiernej a viem, že začína byť naštvanný.

„Je to v poriadku, Kael. Naozaj to nebolí. “Vyčarujem si na tvár jasný úsmev. Bolelo to, ale jeho strata zmyslov by mohla „bolieť“ oveľa horšie. "Je to sotva čokoľvek."

Jeho oči sa pohybujú z čiernej na zlatú a zízajú na mňa.

"Som v pohode. Skutočne. “Keď jeho oči znova stmavnú, mám šancu. Dotknem sa jeho brady a prinútim ho, aby sa mi pozrel do očí. „Potrebujem, aby si bol pokojný. Sľubujem, že som v poriadku.

"Clau-dah." Jeho hlas je otrhaný, rozrušený.

"Viem. Prisahám, že Clau-dah je v poriadku. “Moja myseľ sa vráti k obrazu, kedy trhal vojaka na polovicu, znova a znova. Prečo záleží na mojej malej rane, keď on roztrhol niekoho iného v dvoch? Prečo som taká dôležitá? Je to preto, že som dievča? Alebo je to niečo hlbšie? Neviem, čo si mám myslieť.

Kael sa ohýba, aby vyčistil moju ranu a jeho dotyk je absolútne jemný. Venuje veľkú pozornosť tomu, aby sa ubezpečil, že mi neublíži a keď skončí, nakloní sa a jemne prejde jeho ústami cez ranu.

Potom sa pozrie na mňa, akoby sa za to ospravedlňoval. Jeho oči sú opäť čierne.

"Vidíš?" Poviem mu roztrasene. "Žiadny problém."

Prechádza prstami po mojom teraz čistom ramene a znova naň pritlačí ústa. Tentoraz sa jeho oči vrátia do hlbokého, najhlbšieho zlata a zostanú sústredené na mňa.

Nemôžem si pomôcť. Zalapám po dychu, keď mi telom prechádza vlna potešenia. Možno je to intimita momentu, alebo možno to je niečo vo vzduchu, ale moje celé telo brní pod jeho dotykom. Moja mačička sa cíti horúca s potrebou a moje prsia sa v reakcii napnú. A zrazu som mokrá medzi stehnami a boľavá hlboko v mojom jadre.

Ako som sa naňho pozerám, jeho nozdry vzplanú.

Než môžem reagovať, Kael ma zatlačí späť k drezu, nízke vrčanie v jeho hrdle je divoké.

Trochu zakňučím, keď mi zadná strana buchne do mramorového pultu a potom sa tlačí medzi moje stehná, tvrdá dĺžka jeho penisu sa trie o moju mačičku.

A je to cítiť... dobre. Nie som vystrašená, som vzrušená.

Bože, v mojej hlave som naozaj blázon, nie? Úplne chorá pre užívanie si toho, keď hlboko v krku zavrčí a trie penis proti mojej boľavej mačičke. Blázon pre naklonenie sa dopredu a otieranie svojich bradaviek proti jeho hrudi. Robenie to je cítiť úžasne a pošle mi to telom  vzrušujúce malé šoky a nemôžem si pomôcť, ale zalapám po dychu. Má moje stehná roztiahnuté, ruky zaťaté v mojich bokoch a nič by mu nezabránilo, aby do mňa prirazil a šukal ma do ďalšieho denného svetla s jeho masívnym vtákom.

Jeho tvár sa približuje k mojej a on chytí moju čeľusť, núti ma pozerať sa naňho. Jeho oči sú čierne s potrebou. „Clau-dah,“ zavrčí a trie si svoju obrovskú dĺžku pozdĺž mojich klzkých záhybov. Je to otázka a chce odpoveď.

Necháva to na mne. Ak poviem jeho meno, vezme si to ako súhlas a on ma začne šukať práve teraz. A potom čo? Zlikvidujte ma ako vojaka? Prerazí ma v polovici, keď bude jeho hnev nasýtený a nechá kusy padať na zem?

Nemôžem kontrolovať jeho dve polovice. Je tam ten láskavý, nežný človek, ktorý je takmer ľudský ... a bláznivý drak s čiernymi očami. Neviem, ktorého z nich dostanem, ak budeme mať sex. Neviem, ktorého z nich budem mať po sexe. Stratím pre neho všetku príťažlivosť , akonáhle je jeho svrbenie poškriabané?

Mohlo by to byť v mojom najlepšom záujme, aby som nikdy nepoškriabala to svrbenie, nepozerajúc na to, ako veľmi to chcem.

Takže zatrasiem hlavou. "Nie."

Kael urobí takmer ľudský chrapot a odtláčí sa pdo mňa preč, zanechávajúc ma na slabých kolenách oproti umývadlu. Mala by som cítiť úľavu. Mala by som. Namiesto toho sa cítim ... prázdna.

KAEL

Je to pokrok. Musím si to pripomenúť.

Temnota ohryzáva moje okraje, ale nútim sa ju ignorovať. Myslím na Clau-dah a jej zelené oči a jej oblak mäkkých červených vlasov. To ma robí chcieť sa stratiť v potrebe párenia. Vrátiť sa k podivnému brlohu, ktoré sa ukrýva vo vnútri, zatlačiť ju na kameň a označiť ju za moju. Ochutnať ju. Označiť ju. Uhryznúť ju a dať jej oheň pre jej krv, ktorá ju označí za moju.

Som trpezlivý drakoni. Za normálnych okolností. Ale okolo Clau-dah, strácam kontrolu. Ona spôsobuje, že sú moje emócie divoké. Nie je to prekvapujúce. Od chvíle, kedy som bol pritiahnutý k tomuto pekelnému miestu, som nebol ničím iným ako divokými emóciami, väčšina z nich bol hnev. S Clau-daho sú moje zmysly pod iným druhom útoku.

Potrebujem ju. Túžim po nej.

A stále sa ma bojí. Nie toľko ako predtým, ale stále je to tam.

Pokrok. Hovorí mi nie, ale cítim jej vzrušenie. Keď som sa jej dotkol, videl som jej oči. Možno, že jej slovo nebude vždy nie.

Nechcel som sa na ňu vrhnúť. Jednoducho som ju skúmal a staral sa o ňu. Nechala ma, aby som sa jej dotkol a bola to chvíľa, ktorú som miloval. Starať sa o svoju družku je radosť a ja som nechcel nič viac, než aby som to robil celé hodiny. Ale hneď ako som ovoňal jej vzrušené pižmo vo vzduchu, stratil som kontrolu. Len tá najjemnejšia chuť jej ženskej vône vo vzduchu stačila na to, aby ma vrátila k rozumu a opäť ma priviedla na okraj. Len poznanie, že by som ju navždy stratil, keby som ju donútil k páreniu, mi bránilo v tom, aby som sa zatlačil hlboko medzi jej stehná.

Jej vzrušenie je však pre mňa záhadou. Samičky môjho druhu nechodia do ruje, ak neboli dobyté v bitke. Ale Clau-dah? Reaguje na mäkké dotyky a náklonnosť.

Môžem s ňou byť jemný.

A môžem byť trpezlivý.

Dovtedy ju musím nechať na pokoji. Idem naprieč izbou a vezmem najvýraznejší bod, aby som sa mohol pozerať ako na oblohu, tak na miesto, kde sa moja družka schováva. Dá mi to od nej dostatočnú vzdialenosť, takže znova neucítim jej vôňu a nestratím kontrolu. A práve teraz potrebujem všetku moju kontrolu.