TBG - 3. kapitola

Překlad: Eowyn
Kor.: Irenka

Sebastian

Link chcel protestovať, jeho telo sa naplo, keď som sa priblížil k Camille. Ale malo to pár výhod, byť riaditeľom celej spoločnosti Lindstrom. Uprene som sa na neho pozeral, čakal na jeho nevyhnutný súhlas.

„Nech sa páči.“ Jeho tón nebol taký prívetivý ako jeho slová, ale bolo mi to jedno. Mohol by zostať nahnevaný v rohu miestnosti po zvyšok noci a mne by to len vyhovovalo. Musel som sa dostať bližšie k Camille a neváhal som využiť pozíciu Linkovho šéfa, aby som ho dostal z cesty. „Ďakujem.“ Pustil som ho z hlavy a zameral sa na jeho doprovod. „Ak je to, samozrejme, pre teba v poriadku.“

Uprela na mňa pohľad. Oči jej prekryli tmavé riasy. „Uhm, určite.“

Priťahovala ma aj v momente, keď stála vedľa neho. Jej neúspešné pokusy potiahnuť šaty, nebeskú krivku jej krku, čistú inteligenciu, ktorá v jej očiach iskrila. Musel som vedieť kto to je, aj keby to znamenalo prelomenie mojej nepreniknuteľnej škrupiny, aby som sa k nej priblížil. Bolo to impulzívne, ale nevyhnutné.

„Smiem?“ Ponúkol som jej ruku. Všimol som si, že sa tá jej, približujúc sa k mojej, mierne chvela.

Tak blízko k niečomu, čo som chcel, nemohol som zabrániť nárastu adrenalínu, ktorý sa v mojom mozgu zhromaždil. Zober ju. Pocit to bol taký zvláštny a intenzívny. Čo sa so mnou deje? Potreba vziať ju, ukradnúť ju, takmer ma premohla, ale držal som ju na uzde.

Skrývanie mojich skutočných zámerov bolo najdôležitejším aspektom osobnosti, ktorú som ukazoval svetu. Keby ľudia vedeli, kým som naozaj bol, bol by som vyvrheľ. Namiesto toho som bol generálnym riaditeľom rozsiahlej lesníckej spoločnosti, ktorá už bola v mojej rodine po tri generácie.

Vrhla neistý pohľad na Linka, ktorý jej prikývol. Vystrela sa a pohla rukami smerom k mojim. Dotyk jej hodvábnych šiat pod prstami, vkĺznutie jej teplej dlane do mojej – bol som na všetko chamtivý. Udržal som výraz nezaujatosti v tvári, najčastejšie používanú masku v mojom repertoári, aj keď všetky súkolia v mojej hlave sa otočili a krútili ako keby sa tento stroj prebudil po dlhom, temnom spánku. Jej energia bola ako palivo v mojich žilách, dobíjajúc ma kvôli nejakému tajomnému účelu.

Presunuli sme sa po tanečnom priestore v pomalom songu pripojac sa k ostatným tanečným párom. Napätá v mojom náručí, nie v pohode, ako keď bola s ním. Potrebovala by byť ale so mnou v pohode, aby sa otvorila, aby som mohol vidieť všetky jej vnútorné pochody. Klopila oči, alebo pozerala všade dookola, len nie na mňa. Chcel som ju prinútiť, aby mi vyzradila každú myšlienku, ktorá jej preletela mysľou. Ale to by nefungovalo. Môj otec pracoval roky na mojej úhľadnosti, ako to nazýval. Do tej miery, že som figúrkou bezchybných spôsobov, bábkou na dokonalých povrázkoch. Potiahnite sem a usmial som sa. Potiahnite tam, ponúkol som sústrasť. Žiadny povrázok neviedol k možnosti únosu. Ale stále som mal niekoľko vlastných trikov.

Pieseň prešla k ďalšiemu pomalému rytmu. Spevák spustil retro melódiu. Síce bola v mojom náruči, jej mlčanlivosť však udržiavala širokú vzdialenosť medzi nami, ktorú som sa snažil zmenšiť. Začal som kalkulovať, čo by mohol v tejto situácii povedať normálny človek. Bola to rovnica, ktorú som sa naučil počítať od svojho mladého veku. Zistiť, čo ľudia očakávajú, aby si nikto nevšimol, že niečo so mnou nie je v poriadku.

Zmienila sa pred tým o svojej práci a zdalo sa, že si to užívala. Začal som teda tam. „Koľko študentov máš?“

Obočie prehla do oblúka a konečne sa stretla s mojim pohľadom. „Každá trieda má asi okolo desať študentov a mám päť tried denne.“

„Vyzerajú to byť triedy s malým počtom?“ Nevedel som, pretože som sa doma učil súkromne po prvej triede. Zdá sa, že incident, keď som informoval iného študenta, že ho nabudúce vypitvem, keď mi skríži cestu, bol spôsob, akým nasmerovať mojich rodičov ku tomu, aby som študoval súkromne.

„To sú. Trenton má mnoho sponzorov, aby sa udržali špičkové vzdelávacie štandardy. Máme veľa  absolventov, z ktorých jedno percento sú rodičia, ktorí žijú v meste. Sedím vo finančnej rade a overujem, či ponúkame štipendiá deťom aj z takých oblastí, ktoré nemajú inú možnosť vzdelávania, aj keď niektorí z našich absolventov nesúhlasia.“

„Takže si aj učiteľka a aj bojovníčka za sociálnu spravodlivosť?“

Stuhla. Nepáčilo sa mi to.

„Len sa starám o to, aby každé dieťa získalo skvelé vzdelanie.“ Jej obranný tón mi povedal, že som urobil chybu.

„Nemyslel som to ako urážku.“ Pokúsil som sa vyriešiť jej rébus a vybrať si správnu odpoveď, aby neprestala rozprávať. „Naozaj, som ohromený.“

„Oh.“ Jej tvár dosiahla ten nádherný odtieň ružovej. „Prepáč. Myslím, že som predpokladala útok z dôvodu udeľovania štipendií. „

„Neospravedlňuj sa.“ Sklonil som sa bližšie a predstieral, že musím hovoriť do jej ucha, aby som bol počuť počas hudby. „Aká je tvoja obľúbená vec na učení?“ Vdychovanie jej vône plnej citrusov a kvetov vyvolalo vo mne ešte silnejšie hučanie. Rovnako ako včely stavajúce úľ v mojom mozgu, každá z nich bzučí pre mňa, aby som vzal moju kráľovnú.

„Študenti.  Niektorí z nich sú ... povedzme, majú nárok. Ale existuje celkom málo ľudí, ktorí sa radi učia rovnako ako ja, čo už o niečom hovorí. A existuje zopár ľudí, ktorí si myslia, že by mohli byť prvotriednymi vedcami jedného dňa, alebo aspoň reálnymi vedeckými kapacitami. Robia ma hrdou. „Napätie v jej tele sa trochu poľavilo a usmiala sa na mňa. „Aká je najobľúbenejšia časť tvojej práce?“

Jej úsmev sa snažil rozmotať ostnatý drôt, ktorý obklopoval moje srdce. Pocit niečoho padajúceho a prudkého sa zmiešal do jedného. Ako by mohol mierny pohyb jej úst vytvoriť toľko chaosu? Chcel som viac.

„Sebaovládanie.“ Utiahol som jej svoju ruku okolo pásu a cítil ako sa jej telo pohybuje pod tkaninou. Jej koža by bola bez nej ešte mäkšia, prsty by zanechali červené stopy na bledej pokožke. Moje zuby by jej mohli spôsobiť odtlačky, moje stopy by pretrvali niekoľko dní, pokým som neurobil nové. Hnal som sa dopredu, čo sa mi nepáčilo. A premýšľal som o tejto žene v mojej posteli. Bol som so ženami pre potešenie a potom som sa posunul ďalej, ale nikdy som ich nevyhľadával. Vždy prišli ony za mnou a ak ma zaujímali, dovolil som im mať pár hodín môjho času.

„Sebastian?“ Medzi obočím sa jej objavili dve čiarky. Hovorila niečo a ja som to premeškal? Kurva.

„Ospravedlňujem sa. Čo si hovorila?“

Čiarky zmizli. „Len som povedala, že asi musíš mať značnú kontrolu sám nad sebou ako výkonným riaditeľ.“

„Áno. Je to rodinný podnik a môj otec mi zveril jeho chod. Sledujem všetky oddelenia, uisťujem sa, že sa držia plánu.“ Otec musel nejako zabrániť tomu, aby sa uistil, že neskončím  v blázinci. Trochu vedel, že psychopati sa stávajú najlepšími generálnymi riaditeľmi.

„Link spomenul, ako sa podieľaš na každej maličkosti.“ Prestala sa pohybovať a zamračila sa. „Och, pravdepodobne som to nemala povedať.“

Máš pravdu. Nikdy by si už nemala vysloviť jeho meno.

 „Je to úplne v poriadku.“ Vytvoril som perami dokonalý úsmev. „Som si istý, že moje metódy sú predmetom sťažnosti medzi viceprezidentmi. Ľudia si myslia, že som sa stal generálnym riaditeľom výlučne kvôli môjmu otcovi. Ale pracoval som na tom, trávil som čas s drsnými robotníkmi, ktorí pre nás rezali stromy, potom na pílach a napokon cestovaním po maloobchodných pobočkách.“

„Takže si bol aj drevorubač?“

„Nosil som flanel a všetko.“

Zasmiala sa a začala sa opäť pohybovať, jej telo sa tavilo oproti mne, zatiaľ čo jej strach slabol. „To musela byť zaujímavá skúsenosť.“

„Užil som si to. S prvým svetlom som schytil motorovú pílu a vyrazil s posádkou. Nehovorili sme veľa, len sme pracovali.“Povedala som jej pravdu, čo bolo zriedkavé pre mňa. Bol som tvorom samoty. Ten, kto nepotreboval alebo sa nestaral o obmedzenia spoločnosti. Byť generálnym riaditeľom bolo vlastným druhom väzenia, ale dlžil som tomu môjmu otcovi, aby udržal zdanie. „Myslím, že som počas tých dvoch mesiacov urobil viac, než za päť rokov, odkedy som generálnym riaditeľom.“

Camille si nevšimla, že sme sa presunuli zo stredu parketu a do tmavšej časti na boku tanečného sálu. „Neviem. Zdá sa, že si urobil veľa. Link sa pokúša rozprávať mi o všetkých číslach, koľko sa spoločnosť rozrástla a jeho nápady na to, ako ju urobiť ešte úspešnejšou na marketingovom fronte.“

Naklonil som sa bližšie, ústa priblížil k jej uchu. „Vezmem to späť všetko, čo ťa nudí?“

Jej dych na chvíľu zastavil, ale potom sa ustálil. „Nepovedala by som, že je to nuda, len to nie je moja parketa.“

Priblížil som svoje pery na mušľu jej ucha a potešil som sa zo zachvenia, ktoré preniklo krivkami jej tela. „Aká je teda vlastne tvoja parketa?“

„Rastliny.“ Hlas sa jej zatriasol a oživil zviera vo mne. Chcel som ju pohltiť.

„Ach, cesta do Amazónie.“

„Áno.“ Neodtiahla sa, keď sa jej slová zazneli. „Je to môj sen.“

Ty si môj sen.

Zhlboka sa nadýchla a zaklonila hlavu dozadu, aby zachytila ​​môj pohľad. „Myslím, že si ma utancoval takmer do bezvedomia. Náročný v zasadacej miestnosti, ale ľahký na nohách v tanečnom sále.“ Ten úsmev opäť preniesol teplo žiariace v jej očiach na mňa. Vedela o moci, ktorú mala?

„Otestujme túto teóriu.“ Zvrtol som ju a ona sa ma pevnejšie chytila, prsia sa mi pritlačili k hrudníku a hlava sa jej schovala pod mojou bradou. Zdvihol som ju jednou rukou a otočil. Jej smiech proti môjmu hrdlu prebudil každý nerv, ktorý končil v mojom tele, ktorým som ju mohol cítiť. Eufória, najbližšie, kedy som sa dostal  k pocitu šťastia, sa mi prevalila telom. Jediné, čo som potreboval, bolo tu, ochutnávka čara, ktoré ma ovládlo.

Pieseň spomalila až ku svojmu koncu. Neochotne som ju postavil pevne na nohy. Ružová zdôraznila jej tvár a ja som si nemohol nechať ujsť iskru v jej očiach. Bola skvelá, poklad ukrytý jednoduchosti. Jediný, ktorý som chcel pre seba.

„Ďakujem za tanec.“ Prebehla rukou po mojom bicepse a položila dlaň na hruď.

„Bolo mi potešením.“ Stalo sa to. A nechcel som, aby to skončilo. Držal som jej malú ruku v mojej a tlačil som dlaň na dolnú časť jej chrbta.

Jej dych prešiel do plytkých záchvevov, pleť vo výstrihu a na krku prešla do ružového odtieňa, toho istého ako na jej tvári. Vzrušenie. Priťahoval som ju, užila si môj dotyk.

„Tu si.“ Link sa k nám priblížil, keď začala hrať rýchlejšia pieseň. Celý čas nás sledoval. Cítil som, ako sa jeho žiarlivá energia prechádza davom a snaží sa odlákať moju Camille. Bol dosť hlúpy, aby si myslel, že na ňu stále má nárok. V okamihu, keď som ju uvidel, jeho chabé držanie začalo slabnúť. Chcel som ho úplne odstrániť, akýmikoľvek potrebnými prostriedkami. Počul som o láske na prvý pohľad, aj keď ja som si nemohol činiť nárok na túto emóciu. Potreba vlastniť ju bola to, čo mi prúdilo žilami, nie sentimentálny nezmysel srdca a kvetov.

Vyslobodila si ruku. Musel som ju nechať ísť, aj keď vraždu Linka a prehodenie jej cez moje rameno sa zdalo byť vhodnejšou voľbou. Môj otec a ostatní účastníci by sa pravdepodobne zamysleli nad mojím správaním. Camille sa odvrátila, strata tepla vracala svoje vnútornosti do ich bežného neplodného stavu.

Link ju objal okolo pásu. Z hrdla sa mi vydralo zavrčanie, ale v hudbe sa stratilo. Prestúpila z nohy na nohu, nervózna. Spôsobil som jej nepohodlie. Nemala predstavu.

„Skvelá párty.“ Poznamenal opäť  a potom ukázal davom na stoly. „Myslím, že sa ideme pozrieť, čo je tam v ponuke.“ Vzal ju za lakeť a odviedol ju.

Nepohodlný pocit sa usadil v mojej hrudi. Kyslý reflux, snáď, alebo nejaká iná forma zlého trávenia.

Link posunul svoju ruku k spodnej časti jej chrbta. Moja ruka sa zbalila do päste. Bojoval som s túžbou nasledovať ich. Jej gaštanové hnedé vlasy viseli kaskádovito na chrbte vo voľných vlnách, a to magické hojdanie bokov. Ale ona bola s ním, aj keď mala byť so mnou.

Bolesť v hrudníku sa zintenzívnila. Musím sa zastaviť v lekárni na ceste domov.

Tesne predtým, než som ju stratil z dohľadu, obrátila sa a usmiala sa na mňa, ako keby mi poslala iskru nádeje.

Iskra sa vznietila v peklo. Vyšľahla a sľubovala zničenie všetkého, čo by sa dostalo medzi nás.

Bola moja. Aj keby som ju musel ukradnúť.