FIHB - 7. kapitola

Překlad: Lexi

CLAUDIA

Nie?

Nie čo?

Prekvapene sa naňho pozerám. "Čo tým myslíš?"

"Nie," hovorí znova pomaly. Hovorí to s neobvyklým nádychom, akoby ho ochutnával a potom ho nachádza ako niečo cudzie. "Nie."

Potom sa na mňa pozrie a čaká.

Papagájuje ma. Povedala som nie a on si to zapametal. Vlastne som mu povedala slovo nie docela dosť. Nemalo by to byť prekvapujúce, že si ho zapamätal. Pravdepodobne nevie, čo to znamená. Nenápadne pomaly spravím krok späť k schodisku.

"Nie," opakuje a povie to varovným tónom.

Dobre, možno vie, čo hovorí. Nasadím rozžiarený ´kto ja?´ úsmev na moju tvár. Toto je len ďalší záchyt. Namiesto tučného starostu dostávam draka. Dobre. Musím sa s tým vysporiadať. "V poriadku, budeme hrať ´nie´ hru."

Nakloní hlavu, snažiac sa dešifrovať to, čo hovorím a potom urobí krok vpred.

"Nie," poviem a dvíham ruku aby som ho zastavila.

Zastaví sa tam, kde je a uzamkne na mňa chtivý, hladný pohľad.

Erm. Je naozaj naozaj nahý. Posuniem ruku o niečo nižšie, nechám ju zablokovať jeho anatómiu z môjho pohľadu. Keď stojí takto, je ľahké vidieť, že je vzrušený. Viac než trochu vzrušený. Je tento muž okolo mňa neustále tvrdý? Páni. "Takže, hej, hovoríš anglicky?"

Jeho obočie klesne a sústredí sa. "Howo ... ris ... ang-cky." Jeho ústa sa pomaly prehýbajú slovami, s veľkým sústredením. Všimla som si, že má pár veľkých tesákov ako upír. Alebo.. no, viete, ako jeho dračia forma.

No, nie je to útecha? "Hádam, že to je nie."

"Nie," opakuje.

"Správne. Nie.  Palce hore. "Urobím to gesto. "Túto časť máme za sebou. Takže myslím, že ak nemôžeš hovoriť po anglicky, nemôžem sa ťa spýtať, či ma zabiješ a zješ ma pred alebo po tom, ako ma znásilníš. "

"Zzzznásilním," pretiahne, skúšajúc nové slovo.

Ou, hovno. Musel si vybrať toto slovo? "Žiadne znásilnenie," poviem mu. "Nie. Znásilnenie zlé."

Jeho oči sa zúžia a s úzkostlivým bodnutím si uvedomujem, že mi vôbec nerozumie. V tomto bode by preňho "nie" alebo "znásilnenie" mohlo byť "nakládaná zelenina" pre všetko, čo vie. A čím viac slov naňho vychrlím, tým viac je rozrušený. Znova sa postaví na nohy a pohybuje sa trochu bližšie pomalým, stálym pohybom a pozorne sa na mňa pozerá. Viem, že ak sa pokúsim znova utiecť, chytí ma.

Som tu zaseknutá.

Okej. Ak je toto moja situácia, tak ju nejako zvládnem. Nezožral ma, takže to je plus. A oslobodil ma od reťazí, čo je ďalší prínos. Možno mi nechce ublížiť. Pozerám sa na mŕtvu kozu. Nie je to upokojujúci pohľad. A keď zložím ruku, znova vidím jeho obrovskú erekciu a tá mi pripomína, že práve preto, že ma drak nezožral, neznamená, že som v bezpečí.

Tak dobre. Čas spraviť si priateľ.

Premýšľam o tom, ako sa o to pokúsim. Nechcem ho prekvapiť, to je isté. A nechcem, aby si myslel, že ma príliš zaujíma. Preletím pohľadom jeho nahé telo, len tak pre prípad, že by som si niečo predstavovala. Možno je to nervová porucha. S výnimkou toho, že sa jeho erekcia nezmenšila ani v najmenšom. Tlustá, ťažká koruna jeho penisu je pokrytá s preejakulátom.

Určite nie nervová porucha.

Nízke divoké a živočíšne zavrčanie mu zaznie z krku. Vystrašená, stretávam sa s jeho pohľadom a uvedomím si, že ma prichytil pri tom keď som si prezerala jeho klátu. A má to rád. Pohľad v jeho očiach sa zmenil na predátorský a je ho oči sa znovu zmenili na čierne, čo ma znepokojuje. Znepokojuje ma to ešte viac, keď sa ku mne začne pomaly približovať.

Premýšľaj rýchlo, Claudia alebo skončš na chrbte pre tohto dračieho muža. S závodiacou mysľou, rýchlo sa dotknem mojej hrudnej kosti. "Ja som Claudia."

Zastaví sa. Vďaka Bohu. Jeho obočie sa stočí, keď sa pokúša spracovať moje slová. Narovná sa, roztiahne všetky svaly a stojí vysoko. Urobí krok smerom ku mne a ukáže na jeho ústa, akoby naznačoval, že chce, aby som znova hovorila.

Dobre, komunikácia je dôležitejšia ako sex. Funguje to. Poklepávam si znova na hruď a pomaly artikulujem. "Clauuu-diii-jaa."

S pohľadom na mojich perách to zopakuje. Alebo sa pokúsi. "Clauuuu-diih."

"Clau-dii-ja."

Jeho ústa sa stiahnú. "Clau-Dah".

Dosť blízko. Usmejem sa a prikývnem, ukazujúc na seba. "Claudia." Potom ukážem naňho.

Nemá však záujem hovoriť o sebe. Jeho čierny pohľad prechádza cez moje nahé končatiny a znova povie hlbokým hlasom. "Clau-dah," hovorí a je to prakticky pradenie. Mohla by som prisahať, že jeho penis sebou trhne hneď ako povie moje meno.

Uups.

Žiarivo sa naňho znova usmejem.  

"Claudia." Potom naňho ukážem znova a znova druhýkrát, dúfajúc, že pochopí správu.

Dračie oči sa vrátia späť do hlbokého zlata, čo mi pomáha dýchať. Myslím, že to znamená, že je šťastný. Dáva si na hruď veľkú ruku so špicatými hrotmi a poklepe ju. "Kael." Slabika je rýchla a tvrdá, skoro ako hrdelná verzia "Kael". Zopakujem to.

Na jeho tvári sa odráža potešenie a mohla by som prisahať, že ten muž prakticky pradie. Pristúpi trochu bližšie. "Clau-dah Kael," hovorí nízkym a bohatým hlasom a znovu sa približuje.

Trhnem sebou dozadu a strhnem sa, keď narazím do steny. Zachytená ako potkan. Dočerta. Pristúpi bližšie a ja zatváram oči a dúfam, že mi len poskytne priateľské dračie objatie nejakého druhu.

Cítim, že teplo jeho nahého tela tlačí proti mne. Je spaľujúco horúci, tento drak. Nie je to prekvapujúce, keďže dýcha oheň, ale pocit, že je natlačený proti mne, je prekvapujúci. "Clau-dah," zavrčí v tichom, rušivom hlase a potom sa nakloní a oňuchá moje vlasy, prakticky sa one otiera.

Zostávam úplne nehybná, neistá, čo urobiť.

Ťahá jeho pazúre cez moje zamotané vlasy a keď otvorím oči, vidím, že má na tvári fascinovaný výraz. Jeho oči sú zlaté a tak sa uvoľním. Jeho dotyk je dostatočne jemný a jeho oči sú pokojné. Možno si neuvedomuje, že ma desí ako hovno. Že ľudia sa nedostávajú do osobného priestoru toho druhého. Je to drak. Možno robia veci inak.

Takto blízko pri ňom, zdá sa, že je omnoho viac človek. Vyzerá to, že je okolo môjho veku, jeho tvár je neupravená. Jeho pikantná vôňa je príjemná a tvar, ktorý sa nado mnou tíči vyzerá dostatočne ľudsky. Jeho zlatá koža nie je šupinatá, ale viac pokrčená. Je to zaujímavo lákavé a ja sa ho tak trochu chcem dotknúť, aby som videla, aké to je cítiť na dotyk, ale som si istá, že to vezme ako pozvanie na niečo viac.

Kael vtiahne hrsť mojich vlasov k jeho nosu a prudko sa nadýchne, jeho nosné dierky sa mihotajú. "Clau-dah," zavrčí a oprie si tvár na môj krk.

To ... znie, že veci zašli trochu príliš ďaleko. A keď zdvihne hlavu, vidím, že jeho oči sú znova čierne.

"Desíš ma," zašepkám.

Keď hovorím, jeho pozornosť sa vráti k mojim ústam. Jeho pazúry sa mi obtierajú o pery, fascinované. Uľaví sa mi, že jeho dotyk je dostatočne jemný. Možno musím povedať viac.

"Desivý," hovorím, nie celkom istá, ako to povedať. Rozhodnem sa ošívať a ztúliť sa, vyjadriť to pohybmi. Krčím sa ako šteňa a potom ukážem naňho. "Kael desivý." A znova sa otrasiem. Nie je to ťažké, keď uvážim, že jeho oči sú čierne, keď si otiera moje vlasy o jeho tvár.

Ale akonáhle naňho ukážem, na tvári sa mu zjavý porozumenie. Mrkne na mňa a čierna zmizne z  jeho očí a prejde do zlatej. "Clau-Dah ... nie?"

Ach, ďakujem bohu. Rozumie. "Nie," súhlasím a položím mu ruku na hruď, aby som ho odstrčila.

"Nie?" Opýta sa tvrdo.

Strach sa objavý v mojom bruchu, ale musím ho prinútiť rozumieť. "Nie." Môj hlas je trochu nestály. "Desivý".

"Clau-dah nie," ozve sa Kael, jeho hlas plochý hnevom . Odvracia sa odo mňa tak rýchlo, že musím potlačiť môj výkrik strachu. Odchádza ako búrka, zúrivo beží cez miestnosť a potom sa zastaví, otočený chrbtom ku mne. Ako ho sledujem, zovrie jeho pazúry v päste. Jeho veľké ramená sa zdvíhajú, akoby sa snažil sám seba udržať. Hlboké vrčanie sa znova začne v jeho hrdle a on hodí hlavu dozadu a vypustí rev taký plný hnevu, tak hlasno, že to zatrasie sklom na oknách.

Zkolabujem tam kde stojím a pevne sa schúlim do loptičky strachu. Obtočím si obranne ruky okolo svojej hlavy a slzi strachu mi tečú po tvári. Som taká vystrašená, že sa nemôžem pohnúť.

Naštvala som ho.

On držal môj osud v dlani svojej sotva ľudskej ruky a ja som sa ho naštvala.

Zlý ťah, Claudia.

KAEL

Clau-Dah.

Má meno. Moja družka má meno. Opakujem si to znovu, znovu a znovu a to mi pomáha udržať tmu v prístave.

Clau-Dah. Clau-Dah.

Načiahnem sa pre jej myseľ, aby som sa s ňou spojil, ako to robím iným drakoni. Nič tam nie je, len ticho.

Zatváram oči a bojujem s hnevom, ktorý ma spaľuje. Je to bezmocný hnev, zlosť bez zamerania. Poznám to - ako jed v mojej mysli, ničí to všetky myšlienky, nenechávajúc mi nič iné ako rozzúrené zviera. Nemôžem byť takým spôsobom okolo Clau-dah, lebo sa ma už bojí. Musím ju vábiť, dvoriť sa jej láskaním a darčekmi dobrého jedla. Nemôžem nechať šialenstvo zahaliť moju myseľ.

Môj dôvod existencie sa krčí neďaleko, trasúc sa. Pre ňu musím byť silný.

Takže poviem jej meno znova, spievajúc si to v mojej mysli. Clau-dah. Clau-dah. Ak ma nepočuje, bude, keď si ju nárokujem za moju družku.

Pozriem sa na ňu. Môžem cítiť strach, ktorý sa z nej linie vo vrstvách, prekrývajúc môj vlastný pižmový pach vzrušenia. Chcem sa jej znova dotknúť. Dotknúť sa jej hodvábnych mäkkých vlasov, jej bledej pokožky. Vydieť, ako sa jej zvláštne zelené oči rozžiaria potešením. Chcem, aby privítala môj dotyk namiesto toho, aby sa odvrátila.

Clau-dah nie je ako iné dračie družky. Ženy môjho druhu sú agresívne. Ak chcú byť dvorené mužom, vzplanú červenou a zaútočia na neho, aby určili, či je hoden párenia. Po mnohých dlhých, vyčerpávajúcich bitkách, ak si muž podmaní ženu, získa víťazné výsady. Vytvorí sa duševná väzba a vytvorí sa silný poľovnícky pár, bez ohľadu na to, či majú dve nohy alebo štyri. Niektoré drakoni uprednostňujú dvojnohú formu, pretože umožňuje jasnejšie myslenie.

Prinajmenšom si myslím, že to tak je. Moje spomienky sú mŕtve, už nie sú súvislé v tejto podivnej novej krajine, kde je všade šialenstvo. Nemôžem oddeliť moje sny od reality. Už nie.

Nenávidím to tu a nenávidím všetko. Podivné, škaredé kovové budovy, zápach oblohy. Dvojnohí, ktorí sa nad všetkým roja a napadajú peletami z ohňa. Nenávidím to všetko a túžba ničiť a podmaniť sa mi krúti ako had v mojom čreve. Dokonca aj teraz, len premýšľanie o tom ma robí pripraveným na útok, na prepnutie späť do švornohej vojnovej formy a spôsobiť zmätok.

Avšak... moja žena je tu.

Otočím sa, aby som sa znova na ňu pozrel. Mäkká. Zraniteľná. Krehká. Jej ruky prechádzajú po jej tvárach a zotierajú vlhkosť. Jej lesklé vlasy sú zamotané okolo hlavy, farba nádhernej páriacej červenej, ktorú môj druh tak veľmi miluje. Jej veľké zelené oči sa na mňa pozerajú so vzdorom, aj keď sa posunie pár centimetrov dozadu.

To ma prinúti usmiať sa. Snaží sa byť odvážna.

Neviním ju za jej strach. Je to hnev. Zničil ma, rovnako ako zničil všetkých mojich ľudí od tej doby, kedy sa otvorili nebesá a presunuli nás na toto zvláštne, hrozné miesto. Vedieť, že je tu, je cítiť ako kotva zdravého rozumu. S družkou sa zlosť rozptýli. Keď sa s ňou spojím, naša myseľ sa spojí a jej žiariaca hviezda v čiernej prázdnode mojich myšlienok ma udrží navždy pri zmysloch.

Túžim po tom takmer tak, ako túžim po nej. Natiahnem sa dole pohladiť môj bolestivý penis a myslím na Clau-dah. Senzácia je neuveriteľná a ja z krku vypustím nízke zavrčanie. Bol som v bojovej forme príliš dlho a toto je to potešenie len pre dvojnohú formu. Bolo to príliš dlho, odkedy som sa dotkol ženy a tak veľmi túžim urobiť Clau-dah mojou, cítiť ako mi toto robí jej malá ruka.

Clau-dah vydá malý tlmený zvuk alarmu.

Ihneď spustím ruku z môjho penisu. Chcem jej povedať, že je v bezpečí. Že sa jej nikdy nedotknem, kým sa ma bojí. Že ona je moja družka a neprajem si nič viac, než starať sa o ňu a ochraňovať ju pred týmto krutým, hrozným svetom, do ktorého som bol vyhnaný.

Ale nemôžem s ňou hovoriť, ešte nie. Jej slová sú podivné a ešte nemáme žiadne mysľové puto. Nebudeme, kým sa nespojíme. Dovtedy musím byť trpezlivý a hovoriť pár slov jej jazyka, ktoré viem. "Clau-dah, nie," ubezpečujem ju. "Nie."

Nedotknem sa ťa, kým po mne nebudeš túžiť rovnako ako ja túžim po tebe.

Nerozumie tomu, čo som jej povedal. Jej výraz je stále plný vzdoru, ktorý maskuje jej strach. Bola vystrašená aj mojim darom čerstvého mäsa. Clau-dah bola tak vystrašená, že sa nezmenila do jej bojovej formy. Možno ju ľudia nemajú. To by mohlo vysvetliť, prečo zomierajú tak ľahko a sú celý čas vystrašený. Ak by som nemal žiadnu formu boja, pozeral by som na život veľmi inak.

Ale ... možno to je dôvod, prečo nie sú pobláznení a moji ľudia sú.

Nezáleží na tom. Vyhrajem Clau-dah, tým že ju budem kŕmiť. Uvedomí si, keď ju nakŕmím, že je moja družka a potom sa uvoľní.

Prejdem k mŕtvymu zvieraťu a skúmam to. Menej než plné ústa v mojej bojovej forme, ale veľa k jedlu pre akékoľvek dvojnohé stvorenie. Vyzerá dosť chutne. Nakloním sa a použijem moje pazúre na to, aby som roztrhol brucho doširoka a aby som odhalil darované orgány.

Claudah urobí šum, ktorý neznie ako uznanie.

Možno si myslí, že s ňou nebudem zdieľať tie najlepšie časti? Môže mať všetky z nich. Dám ruku do vnútorností, vytiahnem pečeň a natiahnem ju k mojej družke, stále mokrú teplou krvou.

Jej zelené oči sa rozširujú a ona urobí tvár a potom zavrtí hlavou. "Nie!"

Nie? Tu je znova to slovo. Zamračím sa. Neuvedomuje si, že druh ponúka svojej žene najkrajšie kúsky zabitia? Neuvedomuje si, že je to na jedenie? Odhryznem si kúsok z kvapkajúceho orgánu, užívajúc si z toho slaný príval vtekajúci do mojich úst a potom jej to znova ponúknem.

Zalapá po dychu a pritlačí si ruku na pery.

Stále nie? Nie je hladná? Zmätený jej reakciou, odhryznem ďalší kus z lahodnej pečene a pozorujem ju. Nechce jej dar, pretože je odo mňa? Alebo nechápe, že je to dar? Nekrmia tu dvojnohí na tomto škaredom mieste ich družky? Nestarajú sa o ne?

Alebo ... odmieta, pretože už druha má?

Pri tejto myšlienke zavrčím. Clau-dah je moja. Budem o ňu bojovať . Ktokoľvek je jej druhom, nie je jej hodný. Len myšlienka iného muža dotýkajúceho sa mojej vyvolenej družky robí moje krídla vzplanúť a ja som okamžite vhodený spáť do mojej bojovej formy.

Nikto ju nemôže mať.

V rohu Clau-dah zakvíli strachom.

To ma ešte viac rozzúri. Bez ohľadu na to, čo robím, moja družka je vydesená. Nikdy teraz neocení môj dar potravi. Som ešte ďalej od získania jej dôvery ako kedykoľvek predtým. Čierny hnev mi zatieni oči a môj dych sa zo zúrivosti zrýchli.

Temnotahladzabíjaniehnevfrustráciahnevtemnotatemnotatemnotahnevhladhnevhnevtemnotanásiliezabíjanieničenie-

Claau-dah, pripomínam si. Myslím na jej zelené oči. Jej oblak červených vlasov.

Pomaly, môj hnev sa zo mňa vyparuje. Musím byť pokojný. Nemôžem sa vzdať. Nie, ak si želám. nárokovať moju družku. Použiťím mojich pazúrov, roztrhnem úsek zo zabitia a priblížim sa k mojej družke. Položím to pred ňu ako darček a čakám.