Unlovable - 32. kapitola

Překlad: Noemi

Ahojte  všetky! Pekne vám ďakujem za vaše milé  komentáre a aby ste videli, že si to cením, snažila som sa, aby ste dlho nečakali na ďalšiu kapitolu. No prichystajte si vreckovky, lebo priznám sa, že aj ja som ich pri preklade potrebovala. Noemi

Maggie

Sedela som na podlahe v obývačke, vedľa mňa pištoľ, ramená som mala silno ovinuté okolo kolien a hojdala som celým telom. Preboha kde je Seth? Prečo nedvíha ten hlúpy mobil?

Zavolala som do nemocnice, aby som zistila ako dopadol Sam, ale zúrivo som ukončila hovor, keď mi nechceli nič povedať.

Len keď som počula otvárať zadné dvere  som si uvedomila, že sa zotmelo a uplynulo už viac hodín. Schmatla som pištoľ a skočila som za skriňu. Do dverí vošiel známi tieň, išiel rovno ku mne a pritlačil ma k stene. Seth. Pritúlila som sa k jeho hrudi. Ústa mi prikryl dlaňou, aby ma umlčal.

„Je ešte niekto v dome?” – šepol mi do ucha.  Potriasla som hlavou a on ma pustil.

„Ako je možné, že si tu? Prečo si mi nezavolal?” – kričala som mu do tváre svoje otázky.

„Porada sa skončila skôr ako som myslel a prišiel som skorším spojom, aby som ťa prekvapil. Poobede mi zavolal Booker a povedal mi, že si so Samom. Čo sa tu vlastne stalo?” Pohľad mu padol na pištol, ktorú som zvierala v ruke a ja som mu rýchlo porozpávala čo sa stalo.  Ešte som ani neskončila už niekomu volal.  Asi stihol presne tú nepríjemnú ženu na príjme ako ja, lebo hundrúc si pod nosom prerušil hovor.

„Tá mrtvola je ešte stále v garáži?” – pýtal sa idúc smerom k dverám.

„Nie, už pred hodinou prišiel koroner.”

 „Skôr ako sa mohol Seth pýtať ďalej, počuli sme zastaviť Bookerove auto.  Vošiel a hodil sa na pohovku.  Na tvári mu nebolo vidieť žiadne emócie.

„Ako sa má Sam” – opýtal sa Seth opatrne.

„Zomrel” – povedal Booker chladne. Bez slov som sa plačúc spustila na dlážku.

„Je mi ľúto, Booker. Maggie mi porozprávala, čo sa stalo. To nie je soravodlivé. Bol to úžasný človek. Srdce?” – Booker neodpovedal. 

„Maggie povedala, že Dreser sa ani jedného z nich nedotkol, vďaka Samovi. Zachránil im život.”

Seth sa posadil k Bookerovi a položil mu ruku okolo pliec. Pokúšala som sa utrieť si slzy, ale nezadržateľne mi zmáčali tvár.

„Povedala ti aj to, akú dohodu sa pokúšala uzavrieť s tým podliakom?” –  Bookere slová boli plné zúrivosti. „Prezraď mi niečo Maggie. Čo si si myslela, že aký človek  je môj starý otec? Aký človek bol?” Nedalo sa nevšimnúť si hlbokú bolesť, ktorú cítil. Vôbec som nechápala ako to myslí.  Prečo sa na mňa hneval?

„Skutočne si si myslela, že by sa môj starý otec pokojne vrátil do domu a bol by nechal, aby ťa ten podliak mučil podľa svojich predstáv?” – opýtal sa ma Booker surovo.

Seth sa otočil smerom ku mne. Bola som popletená a nedokázala som čeliť Bookerovmu hnevu. Chcela som len udržať Sama nažive.

„Bol to úžasný človek, dobrý človek a nezaslúžil si smrť” - kričal. „My nevyjednávame s drogovými dealermi! Nikdy nedodržia slovo! Sú to skazené a choré červy, ktoré treba vykynožiť.”

„Book toto nie je spravodlivé. Maggie sa pokúšala pomôcť.” – Seth sa pokúšal medzi utíšením svojho priateľa a medzi zastaním sa mňa, nájsť spravodlivú cestičku.

„Spravodlivé? Kvôli drogám som musel pochovať svoju matku a sestru. Teraz kvôli drogovému dealerovi budem musieť pochovať svojho starého otca. Toto nie spravodlivé!  Potom, až ty budeš musieť pochovať Maggie” – ukázal na mňa s hnevom – „potom sa porozprávame o tom, čo je spravodlivé.”

Seth podišiel ku mne a zodvihol ma z podlahy. „Asi bude lepšie ak pôjdeme. Viem si len predstaviť, aké muky zažíva. Ak by som ťa mal stratiť…” - nedokončil vetu a radšej ma silnejšie objal.

 „Asi by sa tvoja priateľka mala naučiť počúvať druhých. Čo som ti povedal, Maggie? Pamätáš sa vôbec na to, alebo si bola natoľko zaujatá svojim mraučaním nad tým, že si už 24 hodín nevidela Setha?”

Tie slová ma trafili rovno do srdca.

„Povedal som ti, aby si neopustila tento dom.  Ako môžeš očakávať, aby som ťa ochránil, ak ma nepočúvneš?”

„Stačilo!” Set ma objal okolo pliec. Z jeho očí doslova príštila zlosť. Prakticky ma vytiahol nasilu z domu rovno k autu.Celú cestu domov som v aute mlčala. Bola som príliš rozrušená, aby som mohla hovoriť.

Do domu som vošla s pocitom, že ťarcha celého sveta je na mojich pleciach a už veľa nechýba, že sa pod ňou zrútim.

 „Som príšerne unavená. Idem spať. Ráno sa uvidíme” Ledva som dokázala zadržať slzy, kým som vybehla hore schodmi a vliezla do Sethovej vysokej postele.  Hlavu som si skryla pod jeden z vankúšov a konečne som mohla slobodne plakať. Skoro okamžite som pocítila Sethovu ruku ako si ma pritúlil k sebe.

„Chcela som pomôcť Samovi.  Myslel si že dostal infarkt a bál sa, že pokiaľ by sme volali 911, Booker by bol príliš rýchlo riadil domov.”

„A presne to by sa bolo aj stalo” – prerušil ma Seth – „a v tom daždi by bol ľahko spôsobil nehodou.” Prikývla som.

„Sam chcel, aby som ho odviezla ja do nemocnice.  Prisahám, že to bol jediný dôvod, prečo som opustila dom.”

„Maggyi, Bokk to tak nemyslel. Príšerne ho to bolí. „Jeho reči boli ovplyvnené skúsenosťami s dealermi a závislákmi. Je to vášnivý človek a čo na srdci to na jazyku…nie vždy prv rozmýšľa. Niekedy dokáže byť veľmi surový” – povedal nesúhlasne. Po niekoľkých záchvatoch plaču som nakoniec zaspala v Sethovom náručí.

Ráno som sa zobúdzala na jemné Sethove bozky v mojich  vlasoch.

„Dobré ránko!” povedala som bezmocne sa naňho usmievajúc. Myšlienkami som sa ešte stále zaoberala vecami, ktoré sa stali včera.

Usmievajúc sa pozeral na hodinky. Bolo už skoro jedenásť hodín.

„Musím ísť do LST” – povedal a pomaly sa odtiahol.  On sa už osprchoval a bol oblečený.

„Idem aj ja.”

„Maggie, bol by som radšej ak by si nešla. Prosím ťa, nech najprv zistím, či je niečo nové v tej záležitosti. Dúfajme, že už našli aj posledného Dresera.”

Zovrelo mi žalúdok, keď som si zase spomenula na Sama.  „Dobre, uvarím niečo dobré na obed, kým tu nebudeš.” Nemala som chuť hádať sa kvôli tomu, že mám  zostať doma. V skutočnosti som nechcela opustiť bezpečie domu. Seth si umyl zuby, kým ja som sa motala po kuchyni. Všimla som si, že vonku sedel v aute jeden z agentov. Zíval a naťahoval sa, iste bol celý ztuhnutý po celonočnom sledovaní.

Seth ma na rozlúčku pobozkal, ale ani slovom nespomenul, aby som zostala v dome, zrejme tušil, že včerajšie Bookerové slová ma ešte stále bolia na duší. Znovu som sa rozplakala, keď som si spomenula na Sama.  Musela som sa niečim zaujať. Nebola som schopná naňho myslieť, aspoň istý čas nie.  Príliš to bolelo.

Kvôli včerajším udalostiam som nemala času navštíviť matku. Zavolala som do nemocnice a sestra mi povedala, že sa jej zvýšila teplota a práve jej robia nejaké vyšetrenia, aby zistili čo spôsobilo zmenu. Ďalšia zlá správa.

Rozmrazila som kura, hoci už som vôbec nebola hladná. Našla som Sethov obľúbený recept na paellu. Možno, ak bude jemu chutiť, aj ja niečo zjem. Kým som pražila ryžu zazvonil telefón. Mala som smolu, bola to len marketingová ponuka. Pokúšala som sa mu niekoľkokrát povedať, že nemám záujem, ale chlapík bol vytrvalý a trochu nechápavý. Nakoniec som sa vykašľala na zdvorilosť a prerušila som hovor, ale nie dosť skoro.  Zabudnutá ryža sa pripálila. Vošiel Booker a naťukal kód.

„Ani som nevedel že si židovka.” Slabo sa usmievajúc otváral kuchynské okná.

„Prosím?”

Vyzeral hrozne, akoby vôbec nespal.  Podišiel ku sporáku a pomiešal zhoretú ryžu. „Horiaca obeta, nie?”

„Bol to veľmi slabý vtip, Booker” – poznamenala som opatrne.

„Ľutujem a nemyslím tým svoj úžasný vtip.” Pristúpil ku mne a jemne ma chytil za ramená.

„Maggie, nemyslel som vážne tie hrozné veci, čo som ti včera povedal. Len som už unavený z toľkej bolesti, ktorú mi spôsobujú drogy a nemilosrdní dealeri.” Jeho črty tváre boli zmené od utrpenia. Potrebovala som  všetko svoje sebaovládanie, aby som sa nerozplakala.

„Cole povedal, že keď pri operácii otvorili Samov hrudník, že mal veľmi ťažko poškodené srdce. Nemal už šancu. Povedal, že Sam musel prekonať už niekoľko malých infarktov.” – zotrel si slzu z tváre a pokračoval.

„Ako poznám svojho starkého, iste ťa požiadal, aby si ho odviezla do nemocnice.”

Prikývla som.

„Určite sa obával, že by som mal nehodu, keď by som sa snažil rýchlo k nemu dostať.” Silno prižmúril oči a pokrútil hlavou. „Ako som povedal včera, porozprával mi, ako si sa pokúsila zachrániť ho, tvoju dohodu s Dreserom.” Jemne ma pohladil po tvári. „Nedokážem uveriť, že si to urobila. Vieš si vôbec predstaviť, aké muky by ti bol spôsobil?” Znovu privrel oči a priložil si čelo k môjmu.  „Šokuješ ma Maggie. Keď som ti povedal, že nie som dosť silný, aby som uniesol aj Samovu stratu, nemyslel som tým, že by si ty mala kvôli nemu zomrieť.”

„Viem.  Nedokázala som si vyhodiť z hlavy tvoj výraz. Myslela som na to, že ti celá rodina umrela. Nie je to spravodlivé.”

„Ani voči Sethovi by nebolo spravodlivé, ak by stratil teba. Veľmi ťa ľúbi.  Úprimne si myslím, že by sa z toho bol zbláznil.” Objal ma. Stáli sme spolu v začmudenej kuchyni a delili sme sa o smútok.

„Asi nemáš sestru, ktorá hľadá nepredstaviteľne dobre vyzerajúceho chlapíka, aby sa doňho mohla zamilovať?” – opýtal sa utierajúc si tvár.

„Prečo? Poznáš nepredstaviteľne dobre vyzerajúceho chlapíka, ktorý by sa chcel zamilovať?” – opýtala som sa. Hravo si vzdychol. „Sorry, som jedináčik.”

„Do kelu!”

„Do kelu? Sú ľudia, ktorí ešte takto nadávajú? Ty si teda poriadne starý.”

„Veľmi vtipné, Magpie. No poď! Pozrime sa, či možno ešte zachrániť tú katastrofu, ktorej ty hovoríš jedlo.”

Hodila som po ňon utierku, kým on sa snažil vyhodiť ryžu do výlevky. Prekvapilo ma, že Booker je skoro taký dobrý kuchár ako Seth. Nakoniec bol obed celkom dobrý, ak odmyslíme incident s pripálením. Kým sme skončili s prestieraním , došiel aj Seth.  Booker rýchlo prešiel cez izbu a obaja muži sa mlčky objali. Nepotrebovali slová.  Nakoniec Booker prelomil ticho a  chcel sa ospravedlniť.  Ani nemusím povedať, že Seth o tom nechcel ani počuť.

„Prežijeme to spolu, ako vždy.”

O dva dni sme šli na pohreb.

Bolo to sŕdcervúce. Sama mnohí poznali a tak sa zdalo, že celé mesto sa s ním prišlo rozlúčiť.Kvôli mase ľudí a aj kvôli tomu, že sme nevedeli kde sa zdržuje posledný Dreser, Seth a Cole sa odo mňa ani nepohli. Bolo to skoro smiešne ako som sa pohybovala spoločne s dvoma dobre vyzerajúcimi bodygardmi. Mala som zakázané ísť na záchod, takže som od rána radšej nejedla a nepila, no predsa som potrebovala. Chvalabohu sa objavila pani Gianchi a zachránila ma od trápnej situácie.

Počas obradu som sa toľkokrát rozplakala, že som mala úplne vysušenú a popraskanú pokožku okolo očí až mi krvácala. Booker bol úplne zlomený.  Bola by som ho chcela objať a potešiť, ale ako môžete utešiť niekoho, kto stratil celú svoju rodinu?

Booker sa rozhodol, že samotný pohreb bude len v úzkom rodinnom kruhu. Takže sme len niekoľkí sa pozerali, ako Sama spúšťajú do hrobu. Po obrade sme pozvali Bookera k nám.Odmietol to s tým, že chce ešte trochu zostať pri hrobe. Kým sme došli domov, moje myšlienky boli rozhádzané.  Spolu so Sethom sme veľmi dlho mlčky sedeli v objatí na pohovke.

„Ako sa cítiš? – opýtala som sa a pohladila som ho po napätom čele. Posledné dva dni sa vždy zdržiaval pri Bookerovi a nemal času na to, aby aj sám smútil nad svojou stratou.  Celý život poznal Sama a jeho smrť sa ho veľmi hlboko dotkla.

„Som v poriadku. Je ťažké uveriť, že už nie je.  On mal toľko duševnej sily. Mal viac energie v sebe ako mnohí ľudia, ktorí nemali ani polovicu jeho veku.  Jedna moja časť je rada.  Viem, ako veľmi mu chýbala jeho manželka a pokúšam sa predstaviť si, aké pekné musí byť pre nich, že sa znovu stretnú.

„Dovtedy sa držím, kým neuvidím Bookera a nepredstaviteľný žiaľ na jeho tvári.” – povedal a oči sa mu naplnili slzami.

Pritiahla som si ho  bližšie k sebe a myslela som na to, aké by to bolo hrozné, ak by nás dvoch smrť rozdelila. Dúfala som, že to nikdy nebudem musieť skúsiť hoci v zamestnaní, ktoré si zvolil sme nemali veľké šance. Prečo sa nestal učiteľom matiky?

„Vyzeráš unavená, nechceš si zdriemnúť?” – opýtal sa Seth.

V posledných dňoch som málo spala, radšej som trávila čas pri mojej matke. Jej stav sa rapídne zhoršil. Keď som bola schopná konečne zaspať, vo snoch ma strašil mŕtvy drogový dealer. Potriasla som hlavou, len žiadne driemanie.

„Čo by si povedala na penový kúpeľ? – navrhol. Už si pomaly myslím, že on je zaťažený na penový kúpeľ.

„Mohol by si ma pobozkať. Ani raz si ma nepobozkal, odkedy sme sa vrátili domov. Však si sa nestretol s nejakou novou babou, kým si bol preč?” Ukazovákom som prešla po jeho perách.

„Sú aj iné baby?” na tvári sa mu zjavilo úprimné prekvapenie.

„Fíha, dobrá odpoveď.” – pobozkala som ho na tvár.  „Toto si vymyslel sám, alebo si si to požičal z nejakého starého filmu?”

„Úplne sám.” Seth ma objal okolo pása a pritiahol si ma bližšie k sebe.  „Vieš jedna dobrá bozkávačka, by bola úžasná na odvrátenie mojej pozornosti.” – povedal.  Ďalej som bozkávala jeho krk, smerom k ústam a po jemnom bozku som sa odtiahla.

„Penový kúpeľ.” – povedali sme naraz. Chytil ma za ruku a odviedol ma hore po schodoch.

Po dlhom kúpeli som našla Setha sedieť  na lavici v okennom výklenku v spálni.  Hlavu mal so zatvorenými očami opretú o okno. Podišla som k nemu a sadla som si mu na kolená, objala som ho okolo krku kým sa konečne rozplakal v mojom náručí.

Všetky slzy už vyplakal, keď sa ozval telefon.

„Nechaj, nech sa ozve odkazovač” – povedal, kým som mu utierala tvár. „Nie, počkaj, čo ak je to Booker. Bude lepšie ak to zdvihneš ty.” Neochotne som išla k telefónu.

„Ahoj, Maggie” – ozval sa Cole vážnym hlasom. „Viem, že dnes si chcela prísť k mamke večer okolo siedmej, ale bolo by dobré, ak by si prišla trochu skôr. Obávam, že sa nemá veľmi dobre.” – prikývla som do telefónu. A mlčky som ho zložila.

Seth mal už v rukách kľúče od auta a išli sme hneď do nemocnice.

Keď sme tam došli, vynechali sme výťah a vybehli sme rovno po schodoch. Keď som prišla k matkinej izbe zrazu som mala pocit, ktorý možno nazvať len smrťou.  Prístroje pípali bez prestania a v izbe bolo viac sestier a dvaja lekári, jeden z nich Cole – a snažili sa matke pomôcť.  Jeden sa práve snažil matku oživovať, ostatní jej podávali lieky. Zhrozene som sa dívala ako sa snažia ju dávkami prúdu  oživiť ….trvalo to nekonečne dlho, kým konečne alarmujúce pípanie prestalo a zmenilo sa na pokojné a rytmické.

„Mrzí ma, že si to musela vidieť” – povedal Cole -  nastavujúc prístroj na sledovanie. „Je dosť ťažké sa zmieriť s tým, že niekto milovaný je v nemocnici, ale vidieť ako na ňom pracujeme musí byť traumatizujúce.”

„Už nebude dlho žiť, však?” – padla  som  na stoličku v rohu izby.

„Nie, ľutujem, Maggie, ale pochybujem, že prežije noc.  V podstate jej vypovedajú všetky orgány.”

„Nemohol by si jej vypnúť lieky? Rada by som s ňou ešte naposledy hovorila”  Hlas mi znel ako z diaľky. Neviem koľko toho ešte vydržím.  Spánok, ktorý by som tak veľmi potrebovala ma ešte chvíľu bude obchádzať.

„Včera sme jej už odpojili lieky. Maggie,  výskum poukazuje na to, že ľudia v kome nás počujú. Pokojne sa s ňou rozprávaj.”

Mala som jej ešte čo povedať, ale najviac zo všetkého by som chcela, aby povedala, že ma ľúbi. Potrebovala som to počuť tie slová, ktoré mi len napísala. Toto som Colemu nepovedala.

Ani nikomu inému.

Všetci vyšli z miestnosti, ešte aj Seth.  Zdá sa, že vycítil, že potrebujem s ňou byť sama. Poznal ma lepšie ako moja vlastná matka. Podišla som k posteli a  opatrne som chytila jej krehkú ruku. Žily jej presvitali cez jej priesvitnú zožltnutú kožu.

„Mama, počuješ ma? Ľúbim ťa.” Jemne som jej pobozkala ruku, ale nedostala som žiadnu odpoveď. Znovu som ju prosíkala, aby otvorila oči.  Stále nič. V duši som cítila ochrnutie, ked som viackrát zopakovala svoju prosbu, kým som to konečne vzdala a posadila som sa.

Pravidelné pípanie prístrojov bolo čím dalej tým viac  rozčuľujúcejšie.     Pískanie, pískanie, pískanie.

Znovu a znovu.

O chvíľu mi to už išlo na nervy.

      Zakryla som si uši. „Dosť!”

„Maggie, mali by sme ísť domov, vyspať sa, vyzeráš hrozne” – povedal Seth a chytil ma za ruku.

„Díky za kompliment” Veľmi som sa hanbila za svoj výkrik. „Nevidela som ťa vojsť.”

„Som tajný agent, pamätáš sa?  Žmurkol na mňa ale tentokrát moje srdce neodpovedalo.

„Nechcem odísť. Čo ak sa preberie? Ty môžeš odísť. Budem v poriadku.” Zachmúril sa, a vyšiel von a vrátil sa s druhou stoličkou. Položil ju vedľa mojej a chytil ma za ruku.

„Môžem odísť? Niekedy si taká smiešna.” – povedal a pobozkal ma do dlane.  Sedeli sme tam celé hodiny, hovorili sme o ničom, lebo od ustavičného pípania prístrojov bolo nemožné zaspať.

O štvrtej nadránom sa situácia dramaticky zmenila. Matka začala stonať a triasť sa na posteli. Rýchlo som skočila k nej a chytila ju opatrne za ruku.

„Mama, dokážeš otvoriť oči?” -  Zastonala hlasnejšie. Niekoľko minút som ju nabádala až konečne otvorila oči. Bielka očí mala zožltnuté a krvou podliate. Vyzeralo to tak, že sa vie ťažko sústrediť.

„Ahoj, mama, ako sa cítiš?” Oči sa mi naplnili slzami.  Konečne sa prebrala. Vypustila nezrozumitelné mrmlanie z úst a znovu zatvorila oči. Odhrnula som si vlasy z tváre. „Mama, to som ja, Maggie. Môžeš otvoriť oči?”

„Meee ee” šepla nevládne.

„Rozumel si, čo povedala, Seth? – pozrela som naňho s nádejou. „Čo povedala?”

Jeho pohľad mi prezradil, že to veľmi dobre rozumel. Potriasol hlavou a opovedal: „Nie.” Klame.

„Mami, ľúbim ťa” Slzy mi stekali dolu tvárou. Vedela som, že to ju len nahnevá, ale nebola som schopná ich zadržať.

„Zmizni!” – povedala hlasnejšie a vytrhla si ruku z mojej. Tentoraz som porozumela. Akoby zo mňa niekto vysal všetok vduch, potácala som sa dozadu.

„Spomeň si, Cole povedal, že jej pečeň už nefunguje” – upozornil ma Seth. „Prepúšťa do jej organizmu jedy. Povedal, že môže mať halucinácie a nezabudni ani na množstvo liekov, ktoré do nej napumpovali, odkedy ju prijali.” Vedela som, že hce len zmierniť surové slová, ktoré mi matka hodila do tváre”

„Mama, ľúbim ťa” – prosíkala som. Neodpovedala mi.  Vedela som, že to nepovie a moje srdce sa rozpadlo na milion kúskov.

„Chlast” – dožadovala sa.

Vložila som jej do úst ľad, ale vyplul ho na mňa.

„Nie, vodku! Ty hlupaňa!” – vyslovila to čisto a veľmi jasne - „Zmizni!”

Seth mi znovu pošepol do ucha. „Maggie, tvoja matka je chorá. Mali by sme ísť.” Pokúšal sa ma jemne ťahať, ale  ja som nebola schopná odísť.

„Mama, ľúbim ťa. Prosím ťa, mama, ty mňa nie?” – prosila som ju plačúc.

Pozrela sa mi do očí a na zlomok sekundy som v nich zazrela niečo. Ľútosť a možno aj lásku. Bola to láska, ale nie ku mne.

„Vodku ľúbim! A teraz mi prines chlast, alebo zmizni.”

Boli to jej posledné slová.

Pípajúce prístroje ešte raz zakvílili ako sa jej dych spomaľoval a zadrhával.  Pribehol Cole so svojim tímom a pól hodiny bojovali o jej život.  Cole žiadal Setha, aby ma vyviedol z izby, ale prosila som ho, aby som mohla  zostať dúfajúc, že sa matka ešte preberie a vysloví tie slová, ktoré som tak veľmi potrebovala počuť.

Neurobila to.