ETC - 11. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Stál som pred dverami, ruka zdvihnutá a môj prst visel nad tlačidlom zvončeka k jej bytu. Srdce sa mi snažilo prelomiť hrudník, ruky sa mi potili tak veľmi, že hodvábny papier, v ktorom som držal kvety bol zničený.

„Do riti, prosím, nech to funguje.“ Zašepkal som, keď som si prebehol  rukou  cez tvár a snažil sa tak ukľudniť svoje nervy. Cítil som sa zle, možno som si mal dať pár panákov tekutej odvahy alebo niečoho skôr, než som prišiel sem, no na to už je príliš neskoro.

Znovu som sa pozrel na hodinky 19.54 – stál som tu posledných osem minút, snažiac sa sústrediť na stlačenie bzučiaka a na to, že ju uvidím. Preglgol som a cítil som, ako sa mi prst dotkol  plastového gombíka - proste to urob Nate, pre lásku božiu, pozbieraj sa.

Pritlačil som prst na gombík a potom ma premohlo silné nutkanie zutekať preč. Možno som to mal urobiť cez telefón a tak by som sa nemusel na ňu pozerať, keď zistí, že som nanič hráč, presne taký, ako si to najprv o mne myslela.

„Ahoj.“

Oh, do riti. Mal by som zutekať? Otvoril som ústa, ale nič z nich nevychádzalo, sakra, Nate! Treskol som si dlaňou o čelo a silno zatvoril oči.

„Čau Rosie, tu je Nate,“ zamumlal som tenkým hlasom.

„Hej, jo... err... poď hore.“ Povedala, začul som zvuk odomykania zámku na dverách a zatiahol za ne, aby sa otvorili.

Ako som sa vliekol po schodoch, cítil som sa ako totálny a úplný kokot, zbytočnosť plytvajúca vesmírom, ktorá si nezaslúži toto dievča. Keď som sa dostal na vrchol schodiska, mala už svoje dvere otvorené a čakala na mňa. Zavrčal som, pretože som dúfal, že si vezmem ešte zopár sekúnd, aby som sa upokojil skôr, ako zaklopem.

Stála tam, nervózne si hrýzla do pery, jej oči sa zúžili, keď sa na mňa ospravedlňujúco pozerala. Vyzerala nádherne ako zvyčajne a skutočne mi došlo, ako šialený som bol do tejto kočky, vážne na mňa uvalila nejaké kúzlo a ja som to potreboval napraviť, nech už to stálo čokoľvek.

„Čau,“ zašepkala. Pozerala na mňa s takou vinou, že som sa cítil ešte horšie – že trestá samu seba za to, že mi to nepovedala. Vyzerala, akoby čakala, že stratím hlavu a budem na ňu vrieskať, alebo také čosi.

Prikývol som, nevedel som, či budem schopný rozprávať, tak som proste len podržal pred ňou kvety a preglgol, ako totálny lúzer. Pozrela na ne, zamračila sa, tvárou jej prebehol  zmätok, keď strelila očami znovu ku mne. Určite čakala, že na ňu budem kvôli DJovi nahnevaný.

„Za..za čo sú?“ spýtala sa, vrtela neveriacky hlavou.

Ako mám odpovedať na túto otázku? Boli len dva dôvody, kvôli ktorým dával chlap žene kvety... snažili ste sa jej dostať do nohavičiek alebo sa ospravedlniť.

„Uvidel som ich a pomyslel si, že by som ti ich vzal.“ Klamal som. V skutočnosti som šoféroval dvadsať minúť k floristovi, o ktorom som vedel, že má ružové ruže -vyzerala že sa jej páčili v poslednej kytici, ktorú som jej kúpil.

Usmiala sa a mierne pokrútila hlavou, ako by sa to snažila spracovať. „Sú nádherné. Vďaka, Nate.“  Pozrela ponad plece do svojho bytu. „Chceš ísť dnu a porozprávať sa?“ spýtala sa a mierne sa zamračila.

Dychtivo som prikývol a nasledoval ju do bytu. Išla priamo do kuchyne, aby dala kvety do vázy. Potichu sa zasmiala.  „Myslím, že bude potrebovať viac, ako len jednu vázu. Predtým som nikdy viac ako jednu nepotrebovala,“ žartovala, ukazujúc na kvety, ktoré som jej priniesol minulú noc.

Obzrel som sa po kuchyni pozorujúc znaky toho, že má syna a uvidel som  sadu detských pohárov a misiek, ktoré boli na odkvapkávači a toy-story prestieranie, ktoré bolo na stole. Boli tu posledných zopár krát, čo som tu bol a len som ich nezaznamenal? Bol som do nej príliš zabraný na to, aby som si všimol, že tu žilo aj dieťa? Myslím, že je tu celkom dobrá šanca, že to bude pravda – zdá sa, že si zabrala všetku moju pozornosť.

„Tvoj syn je už v posteli?“ spýtal som sa, prial som si, aby môj hlas znel normálne.

Prikývla a ospravedlňujúco sa usmiala. „Áno, dnes som ho uložila o niečo skôr, už bol unavený po tom, čo bol polovicu noci v nemocnici.“

Keď povedala to slovíčko „unavený“ – všimol som si, ako unavene vyzerala aj ona.

„Ako sa má?“ spátal som sa, hrýzol som si zvnútra ústa.

Prikývla. „Je v pohode, lieky od bolesti mu pomohli. Dala som mu veľa cukríkov, ako si povedal...“ trochu nekonfortne sa zasmiala a ja som sa musel usmiať. Vyzerala tak nádherne, keď sa usmievala.

Okej, potrebujem to povedať. Pripravil som si svoju reč o tom, že sme sa nedohodli na exkluzivite a aký som bol zmätený. Dúfal som, že som si pamätal všetko, čo som chcel povedať, vlastne som dúfal, že mi dá šancu všetko jej povedať skôr, ako ma nakope do vajec a vyhodí ma vchodovými dverami.

Otočila sa a začala robiť kávu, tak som k nej pristúpil bližšie. Položil som ruku na jej chrbát ignorujúc, že vyzerala, že sa pod mojimi prstami mierne chvela.

„Rosie, minulú noc, ja“ začal som , ale potriasla hlavou a otočila sa tvárou ku mne,

„Ja viem, mrzí ma to. Vážne ma to mrzí, ale sľubujem, že som sa ti to chystala povedať. Len som si myslela, že by si odo mňa zutekal na míle ďaleko hneď, ako by si sa to dozvedel a ja som si chcela užiť to, že ma niekto chce o niečo dlhšie,“ povedala, prosebne na mňa hľadela.

Do riti, potreboval som to povedať! Prikývol som a usmial sa, potrebovala sa kvôli tomu prestať obviňovať. Bolo to len malé opomenutie pravdy, chápal som jej dôvody, prečo mi to nepovedala a vôbec mi to nevadilo. Boli to dôsledky minulej noci, ktoré nás oboch nakopali do zadku.

„Nikam som neutiekol,“ potvrdil som.

Zatvorila oči, zdalo sa, že jej plecia sa trochu uvoľnili. Vzdychla si.

„Nestaráš sa, že mám štvorročného syna?“ spýtala sa, jej oči sa otvorili a hľadali na mojej tvári  pravdepodobne znaky lži.

Preglgol som a potriasol hlavou. Potreboval som jej to povedať. Vzchop sa, Nate! Otvor svoje ústa a povedz to!

Usmiala svojím dych berúcim úsmevom skôr, ako pristúpila a chytila ma spredu za košeľu.

Sotva som mal čas uvedomiť si, čo robila, než si pritiahla moje ústa dole k svojim a tvrdo ma pobozkala.

Pri pocite jej pier na mojich som zastonal, nikdy som si nemyslel, že by som ju znovu mohol pobozkať, toto nešlo tak, ako som si predstavoval, že bude dnešný večer prebiehať. Vôbec som sa nesťažoval.

Pobozkal som ju späť, skĺzol som jej rukami okolo pásu a pritiahol si ju neskutočne blízko, keď som prebiehal jazykom po jej spodnej pere.

Nemal by som to robiť...

Otvorila ústa a ja som vkĺzol jazykom dnu, dráždil ju a moje telo bolo také vzrušené, že som si myslel, že ma to zabije. Prsty si zaplietla zozadu do mojich vlasov, keď som ju pritlačil proti jedálenskému pultu, prehlbujúc bozk.  Bolo to také dobré, že sa mi z toho mierne roztočila hlava. Ruky mi skĺzli dole na jej boky, zdvihol som ju na jedálenský pult.  Zastonala mi do úst, keď si obtočila nohy okolo mojich bokov a zovrela ma nimi.

Seth mal pravdu, rozhodne ju to mrzelo a ja som mal pocit, že by som od nej mohol dostať dosť vecí, ak by som chcel.

Dala mi ruky na ramená, jednou prechádzala pokožku na hrdle, jej prsty sa pohrávali s gombíkmi na mojej košeli, dráždili, a spôsobili, že sa mi vzadu na krku zježili chlpy. Vážne by som to nemal robiť. Potreboval som to zastaviť...

Odtiahla svoje jemné pery od mojich a začala ma bozkávať po línii čeľusti, jemne mi okusovala kožu a ja som si nemohol pomôcť a zastonal som. Sakra, toto dievča je vážne rajcovné.

„Naozaj ma mrzí, že som ti to nepovedala,“ zašepkala, jej dych ovanul môj krk, z čoho som sa trochu zachvel.

Preglgol som, snažil som sa prinútiť sám seba hovoriť, ale jemne mi okusovala ohryzok, z čoho sa mi ruky utiahli tesnejšie na jej bokoch, prsty sa mi pravdepodobne zavŕtali do jej kože, ale ona sa nesťažovala.

Miesto toho sa jej nohy utiahli pevnejšie na mojich bokoch, a jemne sa proti mne obtrela.

„Rosie, minulú noc, ja“ začal som znovu, ale dala mi ruku cez ústa, jej oči našli moje. S túžbou pozrela na mňa, nemala ani tušenie, čo so mnou robí, spôsob, akým sa na mňa práve teraz pozerala  vysielal otrasy do celého môjho tela. Nežnosť, mäkkosť, vďaka, túžba a určite  veľa žiadostivosti – všetky tieto emócie boli vpísané v jej očiach, bola ako otvorená kniha.

„Si vážne neskutočný. Nikdy som si nemyslela, ani za milión rokov, že po tom, čo to zistíš, by si so  mnou chcel mať niečo spoločné. Stále ma chceš vídať, aj keď mám dieťa?“  spýtala sa potichu, jej zraniteľnosť bola odhalená, to smelé dravé dievča bolo na chvíľu preč a ona sa mi nakoniec otvorila... a ja som si to nezaslúžil.

„Áno, stále ťa chcem vidieť, ale...“  zastavil som sa, rukami som prešiel hore a dole po jej stehnách cítiac materiál jej legín pod mojimi prstami.

Usmiala sa a potichu sa zasmiala, pozerala na mňa, akoby som bol nejaký druh boha alebo niečo. Rozbalila si z mojich bokov nohy a dala mi jednu ruku na moju hruď, tlačiac ma späť o niekoľko krokov. Sledoval som ju, ako zoskočila z kuchynského pultu a vzala ma za ruku.

„Tak  v tom prípade, čo keby som urobila kávu až o chvíľu?“ navrhla zvodne na mňa pozerajúc.

No, som v riadnom srabe...

Zaťahala ma za ruku, zamierila von z kuchyne a ja som ju nasledoval, bojoval som s tou stránkou hráča vo mne, ktorá si užívala každú sekundu tejto pozornosti a uznania.

Ale nebolo to skutočné, prepadla skutkom, klamstvu – nie mne.

Zatlačila ma na sedačku  a uškrnula sa, keď   si mi sadala rozkročmo do klína, jej hruď sa tlačila na tú moju. Mohol som cítiť každý kúsok tela, o ktorom som sníval, tislo sa proti môjmu a bol to lepší pocit,  než aký by som si kedy mohol predstaviť.  Jej ruka ma schmatla tesnejšie zozadu za vlasy, oči sa jej vpaľovali do mojich, keď sa jej ústa približovali k mojim.

Bolo to tu – konečné rozhodnutie. Mohol som urobiť to, čo povedal Seth a zabudnúť na kočku z minulej noci a mať toto – možno aj navždy.

Alebo som mohol urobiť správnu vec a povedať jej, aký som bol plytký, zbabelý a naničhodný kretén a modliť sa, že mi dá šancu.

Keď sa jej pery chystali spojiť s mojimi, odtiahol som hlavu späť.  Srdce sa mi roztrieštilo o rebrá, celé telo mi ochladlo a ja som sa s každou bunkou v mojom tele modlil za to, aby videla veci z môjho pohľadu. 

„Rosie, nie...“zašepkal som, trasúc hlavou.  Odtiahla sa, pozerala trošku šokovane a potom sa jej tvárou prevalilo sklamanie, jej oči sa odvrátili od mojich, keď si zahrýzla do pery.  Myslela si, že som ju odmietol.

„Potrebujem ti niečo povedať. Prosím, vypočuj ma, okej? Prosím, nechaj ma to vysvetliť,“ prosil som ju.

Zvedavo na mňa pozrela. „Toto neznie ako niečo, čo sa mi bude páčiť,“ zamumlala a hľadiac na mňa znepokojene.

Potriasol som hlavou a pozrel ospravedlňujúco na ňu, želajúc si, aby to pochopila.

„Minulú noc som ťa videl v nemocnici s tým chlapom, tvojím ex... ja... myslel som si, že ste boli spolu. Hladkal ťa po chrbte, myslel som si, že ty a ten chlapček ste niečo ako vzorná malá rodinka. Myslel som si, že si ma využila. Myslel som si , že som bol len nejaký druh aférky alebo také niečo,“ povedal som, zhlboka som sa nadýchol skôr, ako som pokračoval. „Nikdy si mi nepovedala, že máš dieťa, ale povedala si, že máš chlapa – videl som toho muža, a myslel som si, že toto bol tvoj chlap a že vy dvaja máte spolu dieťa.“

Prikývla a zamračila sa, jej ruka sa pohla z mojich vlasov a nechala ju miesto toho na mojom pleci. Stále na mne obkročmo sedela a ja som mal silné nutkanie prišpendliť ju tam tak, aby nemohla utiecť, keď jej poviem ten zvyšok.

 „Bol som vážne ranený  a nahnevaný na teba, pretože som si myslel, že si ma proste využila kvôli troche zábavy, zmanipulovala ma a ja som ťa začal mať naozaj rád.“ Pripustil som. „Bol som taký nahnevaný, že som išiel priamo do najbližšieho baru a opil sa a ja... ja...“ Do riti, Nate, proste povedz tie prekliate slová!

Preglgla a zatvorila oči. „ Vyspal si sa s niekým iným,“  povedala hlasom bez emócií  a tak ľahostajne, akoby sme  diskutovali o počasí.

Prikývol som, očami som ju prosil o odpustenie.

Prikývla a pokrčila ramenami. „ Huh, okej. Myslím, že som to mala čakať,“ povedala akoby pre seba.

„Rosie, bol som taký zmätený a ranený. Ranilo ma vidieť ťa s tým chlapíkom a vyvodil som si nesprávne závery. Mal som tam zostať a požiadať ťa o vysvetlenie, ale namiesto toho som odišiel do baru a snažil sa to všetko zapiť.  Je mi to ľúto, prosím, pochop. Bol som ranený, myslel som si, že si vydatá, inak by som to neurobil, prisahám,“ zašepkal som a hladkal ju rukou po chrbte.

Vzdychla a odtlačila sa mi z rozkroku, pozerala na mňa chladne, takmer s pokojným výrazom na tvári.

„Rozumiem a je to v poriadku. To je to, čo som od teba skutočne čakala. Všetci chlapi sú rovnakí.“ Pokrčila plecami, jej čeľusť bola zaťatá ale hlas mala bez emócií.

„Prosím, odíď, Nate.“

Čo? Neodídem bez toto, aby som to mohol vysvetliť! Odtlačil som sa zo sedačky. „Rosie, prosím!  Bol som ranený a zmätený! Myslel som si, že nemáme žiadnu šancu byť spolu.   Myslel som si, že si vydatá a máš dieťa, myslel som si, že si ma využila na to, aby si si spestrila svoj manželský život. Bol som nahnevaný a mýlil som sa. Bola to chyba, nie som ako ten chlapík – Josh, prisahám!“

Pokrčila ramenami a odvrátila odo mňa pohľad. „ Vážne, je to v pohode, neznepokojuj sa tým, Nate. Neboli sme exkluzívni ani nič také, takže si vážne neurobil nič zlé. Nefungovalo by to, tak ak by si mohol proste odísť, bolo by to skvelé.“

Zamračil som sa, nevyzerala nahnevane, len sklamane a tá skutočnosť to robila ešte horším. Bol by som radšej, ak by na mňa nakričala- než aby bola pokojná a rozvážna. Vyzerala, akoby čakala, že sa niečo takéto stane a teraz, keď sa to stalo, akoby s tým bola zmierená, akoby sa už cezo mňa preniesla. Ale to malé zašklbnutie v jej oku mi prezradilo, že to bola len pretvárka, bola ranená ale snažila sa to zakryť.

„Rosie, prosím. Mrzí ma to. Viem, že som urobil chybu a nezáleží na tom, že sme neboli exkluzívni, nemal som to urobiť.“

„Prikývla. „Máš pravdu, nemal si, ale je po tom. Ak by si mohol teraz proste odísť a zhodneme sa, že zostaneme len priatelia. Nikdy sme nič nezačali – nie naozaj, tak proste zabudneme, že sa to stalo – pre dobro našich najlepších priateľov. Nechcem, aby to bolo okolo nich trápne. Budeme na seba narážať a musí to medzi nami fungovať.“ Pokrčila ramenami, akoby to bolo také jednoduché a ja som sa cítil zle.

„Prečo sa o tom nepokúsime porozprávať?“ spýtal som sa, pozerajúc prosebne na ňu. Nemohol som odísť z jej bytu bez toho, aby som to napravil. Prosil by som ju celú noc, ak by som musel, ale museli sme to vyskúšať a vyrozprávať si to.

„Pretože mi je to jedno. Nechcem sa o tom rozprávať, nechcem sa cez to preniesť a vrátiť sa k tomu, čo to bolo. Nechcem sa znovu zraniť. V prvom rade som nemala súhlasiť s tým, že som išla s tebou von – ty si hráč a ja som to vedela, takže myslím, že som asi čakala, že sa to stane. Nechcem chlapa, pretože všetci chlapi sú zbytoční podvodníci, ktorí si nedokážu udržať vtáka v nohaviciach“ zavrčal som , nahnevane sa na mňa zamračila – snažila sa predstierať, že  som jej neublížil, ale neodvádzala v tom dobrú prácu.

Mohol som vidieť na jej tvári, že to bolo pre ňu vážne bolestivé. Podvádzanie.

„Čo tiurobil ten chlapík - Josh, Rosie?“ spýtal som sa pozerajúc ospravedlňujúco na ňu, akoby som mohol nejakým spôsobom napraviť, čo jej ten kretén urobil.

„To, čo mi urobil, nie je tvoja vec! Pre pánajána, proste odíď, Nate! Prosím, choď!“ skríkla, nahnevane rozhadzovala rukami, ako na mňa pozerala.

„Nie.“ Stál som na svojom mieste, keď strčila do mojej hrude a snažila sa ma dostať k dverám.

Skoro zavrčala frustráciou, keď jej po tvári stiekla slza. Nemohol som sa zastaviť od toho, aby som sa nahol a zotrel ju svojim prstom. Odhodila mi ruku z tváre, nahnevane na mňa hľadela. Stále som si nemohol pomôcť a myslel na to, ako rozkošne vyzerala, keď bola nahnevaná – tá malá nahnevaná mačička bola späť, ale tentoraz nebol vhodný čas na to, aby som premýšľal nad tým, aká bola rozkošná – musel som to napraviť, a to rýchlo.

„Odíď!“ Žiadala, prekrížila si ruky na hrudi, očividne sa rozhodla, že postrkovať  ma, nebude fungovať.

„Nie, pokiaľ mi nepovieš, čo ti urobil, že ťa to tak strašne poznačilo,“povedal som rozhodne.

„Bol to podvádzajúci a klamársky špinavec – presne ako ty! V deň, keď som mu povedala, že som tehotná odišiel – doslova- zbalil si svoje veci a presťahoval sa do inej krajiny, aby sa dostal odo mňa! Nechal ma samú, mala som devätnásť a bola som tehotná a on ma opustil. To je to, čo urobil!“ vykríkla, pohľad plný bolesti, ktorý mala na tvári sa na zlomok sekundy zvrtol do ublíženého predtým, ako sa znovu rozhnevala.

Nemohol som si pomôcť, ale nenávidel som toho chlapíka, ktorého som nikdy nestretol.

„Kretén,“ zašepkal som. Aký druh chlapa by toto urobil dievčaťu? Viem, že ak by som nejakú nabúchal, na smrť by ma to vystrašilo, ale nikdy by som ju neopustil, nikdy.

Neveselo sa zasmiala. „Áno, on je kretén. Ale ja som väčší, pretože po tom, čo sa po štyroch mesiacoch vrátil a prosil ma o ďalšiu šancu, vravel mi, že ho to mrzí – len tak som mu odpustila. Skočila som mu do náručia, taká vďačná, že už som na to nebola sama, že som sa nestarala o to, že odišiel. To bola tá najväčšia chyba, akú som vo svojom živote urobila.“ Zamračene zavrtela hlavou. „Bola som hlúpa a vystrašená z toho, že by som mala zostať sama, tak som ho vzala späť, a on ma znova a znova podvádzal. Odo dňa, čo sa vrátil späť, vídaval aj iné dievčatá a ja som sa o to nestarala, pretože som už viac na to nebola sama. Nechala som ho, aby po mne šliapal len preto, aby som nebola osamotená slobodná teenegerská mamička, za všetko dobré, čo mi urobil. Bol to podvádzajúci, klamársky hráč – presne taký, akým si ty, Nate.“

Prirovnáva ma k nemu?

„Nemôžeš ma s ním zrovnávať! Nikdy by som sa nevyhýbal zodpovednosti za dieťa, nikdy. Som ochotný dať tomu šancu, nestarám sa o to, že máš dieťa, mám ťa rád Rosie... ako môžem byť hráčom, ak chcem byť výhradne s tebou?! Spýtal som sa pristupujúc k nej bližšie, z čoho jej plecia defenzívne stuhli.

Pretočila očami.

„ Chcel si sa len dostať do mojich nohavičiek, presne ako každý chlap, ktorého som kedy stretla. Proste odíď, nepotrebujem chlapa, nepotrebujem nikoho. Naučila som sa, ako sa postarať o seba a svojho syna. Učila som sa tvrdo a neurobím rovnaké chyby znova, nikdy!“

„Ja nie som chyba, môžeš mi veriť.“ Zašepkal som pozerajúc prosebne na ňu.

Odfrkla si. „ Nemôžem ti veriť! Nemôžem dôverovať žiadnemu mužovi, pretože žiadny muž nie je dôveryhodný. Všetko, na čo myslia je ich vlastný zisk, chcú získať to, po čom túžia a potom s tým skončia. Po celý čas myslia len sami na seba a ja to nenávidím!“

Tento postoj ma trochu nahneval. Vôbec sa na to nesnažila pozrieť z môjho pohľadu. Vôbec sa nepohrávala s myšlienkou, že by mi dala šancu, a podľa toho, ako to znelo, ani žiadnemu mužovi. Chcela byť navždy sama, tak, aby sa nespálila.“

„ Keby som myslel len na seba, už by som odtiaľto zutekal! Ušiel by som hneď, ako by som sa dozvedel, že máš dieťa, nie? Prečo by som tu bol, a žiadal o ďalšiu šancu, ak by som bol ako on? On zutekal, ja nie!“- povedal som zúrivo.

„Áno, máš pravdu, ty si neušiel. Ty si len odišiel a miesto toho si sa vyspal s nejakou štetkou!“ vyštekla sarkasticky.

„Mrzí ma to! Čo chceš, aby som urobil? Chceš, aby som prosil? Chceš,  aby som si kľakol na kolená a prosil? Urobil by som to. Prisahám! Mrzí ma to, Rosie. Prosím, daj nám šancu. Pozri sa na to z môjho pohľadu. Videl som ťa s dieťaťom, o ktorom si mi nič nepovedala, s chlapom, ktorý ťa hladkal po chrbte. Povedala si mi predtým, že niekoho máš, tak čo som si mal myslieť? Urobil som unáhlený záver, myslel som si, že si sa so mnou zahrávala. Myslel som si, že si ma využívala a bol som ranený. Viem, že som hlúpy, ale sex je jediná vec, ktorú poznám! Občas je to cesta, ktorou dostať zo svojej mysle všetky zlé myšlienky. Je to ako zvyk, niečo ako obhrýzanie nechtov alebo tak,“ povedal som, snažil som sa vysvetliť, že niekedy to pre mňa bolo oslobodenie, niečo, čo urobím ľahko a tak nemusím myslieť alebo čeliť realite  z tej situácie. Niesť bolesť v potešení, takto to u mňa chodilo.

„Jasné, naháňanie ženských a okusovanie nechtov – vidím tú podobnosť!“  Zavrčala sarkasticky a zagúľala pritom očami.

„Prosím, daj mi šancu, nepodvediem ťa, prisahám. Myslíš, že sa chcem len dostať do tvojich  nohavičiek, ale to nie pravda! Mám ťa vážne rád a som šťastný, že môžem byť s tebou aj s tým tvojim – žiadny sex bez lásky.“  Urobil by som to, ona za to stála. Bolo bolestivé pomyslieť na to, že s ňou nikdy viac neprehovorím, nikdy viac ju nepobozkám a ja som to potreboval napraviť skôr, ako sa to stane.

„Samozrejme, že to rád urobíš Nate, pretože to získaš niekde inde!” kričala, mračila sa na mňa, akoby som povedal niečo hlúpe.

Potriasol som hlavou a vzal jej tvár do svojich rúk, pozerajúc do jej veľkých hnedých očí.

„To nie, prisahám, daj mi len jednu šancu. Jeden pokus. To je všetko,  o čo žiadam. Čo stratíš tým, ak to poseriem?”

Vzdychla a zamračila sa, vyzerala trochu porazene, trochu sa rozhorčila a ja som pocítil vo vnútri nádej.

„Zvyšok dôstojnosti?” navrhla ticho.

„Prosím. Len jednu šancu, prisahám, že ťa nezavádzam. Nebudem ťa podvádzať tak, ako on, prosím.” - prosil som, hladkajúc ju bruškami palcov po líci, keď sa moje telo pohlo o kúsok bližšie k jej.

„Nepotrebujem ťa. Nepotrebujem žiadneho chlapa,” povedala, pokrčila ramenami a odvrátila odo mňa pohľad. Vyzerala, že sa cíti nepríjemne, keď som bol tak blízko nej a stále to nebolo dostatočne blízko.

Otočil som jej tvár späť tak, aby sa na mňa znovu pozerala. „Možno si to nemyslíš, ale ja viem, že to nie je pravda. Potrebuješ ma rovnako, ako ja potrebujem teba.” povedal som potichu. V ten moment som sa cítil veľmi zraniteľne. Nikdy som sa nikomu tak veľmi neotvoril. Nikdy. Mal som rád priamy prístup, bolo to ľahké, ale toto, toto bolo ťažké.

„Mýliš sa, dlho som sa o seba  starala sama Nate, nenechám sa znovu poblázniť. Josh mi vytrhol srdce tým, čo urobil, a ja si tým znovu neprejdem. Nepotrebujem vo svojom živote chlapa. Jediný dôvod, prečo som nechala Josha okolo seba je, že potrebujem jeho finančnú podporu pre syna.  Ak by som to nepotrebovala, tak by som nemala blízko seba ani Josha. Jediné čo urobil je, že to všetko posral a zranil nás a ja ťa nenechám urobiť  to isté. Rozumiem, že si bol ranený a zmätený a neobviňujem ťa za to, že si sa vyspal s niekým iným. Do pekla, pravdepodobne to je moja chyba, že si to urobil. Ale je tu tá vec - že sa nikdy viac nenechám raniť, už nikdy nedovolím chlapovi, aby so mnou znovu takto zaobchádzal.  Som šťastná, že som sama, môj život je konečne po piatich rokoch sračiek späť.  Už viac nepotrebujem chlapa, aby ma robil šťastnou. JA. ŤA. NEPOTREBUJEM.” povedala, oddeľujúc každé slovo kvôli dôrazu a divoko na mňa hľadela.

Preglgol som, videl som, že to myslela vážne a ja som sa chystal zodrať svoj zadok pre to, aby som to zmenil. Mohol by som sa dostať za jej obrovskú obrannú stenu, ktorú si očividne vystavala okolo svojho srdca? Mohla by sa stať znovu zraniteľnou? A môžem veriť sám sebe, že ju neraním? Možno by som mal odísť, len pre prípad, že by som nebol dostatočným chlapom na toto. Čo ak ma k sebe pustí a ja ju raním rovnako, ako jej ex - hráč, ktorý ju nabúchal a potom odišiel. Rýchlo som túto myšlienku zahnal, vždy tu bude šanca, že sa niečo pokazí, ale ak to vezmem po svojom, tak by to vôbec nemuselo dopadnúť zle, vážne ju mám rád a vidím, ako ľahko si ma získala. Do pekla, pravdepodobne som jej prepadol oveľa skôr ako predo mnou spustila svoju obranu a ja som bol pravdepodobne jediný, kto scelí jej zlomené srdce.

„Nepotrebuješ ma, ale chceš ma.” Zašepkal som, približujúc svoju tvár bližšie k jej. Očami som ju prosil, aby mi dala šancu.

Zdalo sa, že sa jej dych zadrhol v hrdle, výraz jej tváre zračil totálnu paniku, keď sa snažila zostať pokojná.

Nič na to nepovedala, tak som pokračoval. “Chceš, aby som o teba bojoval, chceš, aby som tu zostal a povedal ti, že všetko bude v poriadku. Chceš, aby som ti sľúbil, že ťa nikdy nezraním. Chceš, aby som ťa prosil o ďalšiu šancu… “  Odtiahol som sa, pritlačil som pery na kútik jej úst a jemne ju pobozkal. Zafňukala a zatvorila oči, celé je telo sa naplo.

„Chceš, aby som ti dokázal, že nie všetci chlapi sú klamári a podvádzajúci chrapúni.” Zľahka som ju pobozkal na nos. “Chceš, aby som znovu obnovil tvoju vieru v chlapov.” Pobozkal som ju do opačného kútika úst, cítil som, ako sa trošku zachvela.

„Chceš, aby som ťa chcel späť…”  Zašepkal som, moje pery sa otreli o jej. Nebudem ju bozkávať. Chcel som, aby to urobila ona. Chcel som, aby zložila dole prvú tehličku zo svojej obrannej steny, ktorú si vytvorila a ja by som zapracoval na zvyšku. Ona len potrebovala urobiť prvý krok, využiť šancu.

„Či nie?” zašepkal som, ticho som sa modlil za jej „áno“

Nič nepovedala, neotvorila oči,  ale ani sa odo mňa neodtiahla, čo som pokladal za dobré znamenie.

Preglgol som nervozitu a pokračoval. „Tiež potrebuješ, aby som ťa potreboval. Či nie, Rosie?” znovu som zašepkal, potreba pobozkať ju bola takmer bolestivá, pery sa mi obtierali o jej hebkosť, keď som rozprával, z čoho bolo moje telo vzrušené.

Pritom otvorila oči, v tvári mala prosebný výraz.  Znovu vyzerala ako jeleň chytený vo svetle reflektorov. Doslova som ju vydesil, podľa jej výrazu. Ten chlapík - Josh,  jej skutočne roztrhal srdce na kusy a nie raz. Aspoň zo mňa bola rovnako vystrašená, ako ja z nej a to mi dodalo trochu istoty.

„Či nie?” zopakoval som , pozerajúc do jej očí, modlil som sa, aby mi dala ešte jednu šancu, len jednu.

„Áno,” zašepkala, jej hlas bol chrapľavý a sexi, až som z neho začal slintať.

Narazila perami do mojich, vydala malé zavzlykanie a ako to urobila, cítil som, že mi srdce exploduje z hrude. Obalil som ruky tesnejšie okolo nej, drviac jej telo proti môjmu, keď som pristúpil, pritlačl ju proti stene a prudko ju bozkával.  Usmial som sa proti jej perám, keď ma jej ruky schmatli zozadu za vlasy, ťahajúc si ma k sebe bližšie, bozkávajúc ma takmer zúfalo.

Bozk bol sladký a zároveň žhavý, celé telo ma takmer bolelo z toho, aké to bolo dobré, aké to bolo správne. Odtiahol som sa z bozku, pritlačil som svoje čelo na jej. Neodstúpil som, nemohol som sa od nej pohnúť, ešte nie.

Jej veľké hnedé oči sa pomaly otvorili a uzamkli s mojimi, žiarili vzrušením ale tiež v nich boli obavy. Pri tej divokej intenzite, ktorú som uvidel som preglgol. Ak by sa na mňa takto dievča pozeralo pred mesiacom, vydesilo by ma to, ale teraz bol strach úplný opak toho, čo som cítil.

„Je to jedna šanca,” zašepkala, jej ruky sa utiahli okolo môjho krku. Prikývol som a usmial sa. „Jedna šanca, to je to, čo potrebujeme, Prúžok.” Sklonil som hlavu a znovu ju pobozkal, keď sa jej pery skrútili do úsmevu proti mojím perám.

Mal som dojem, akoby som mohol cítiť, že sa na mňa usmievajú anjeli - dostal som ďalšiu šancu a neexistoval,  do pekla,  žiadny spôsob, aby som ju premrhal.