Unlovable - 26. kapitola

Překlad: Noemi

Maggie

Keďže som nedokázala už ďalej spať o piatej som vstala a urobila som si misku Cheerios müsli s mliekom.

Rozhodla som sa, že vynechám školu a strávim deň v nemocnici. Aj tak by to nemalo veľký zmysel, lebo hodiny nám zrušili a celý dnešný deň venujú  škodlivým následkom užívania drog a alkoholu s pozvanými prednášajúcimi. Mňa teda nebolo potrebné oboznamovať s bolesťami, ktoré spôsobuje závislosť. Poznala som ich z prvej ruky.

Keď som si umyla tvár objavila som si na nej 4 tmavé škvrny.

Čo to...preboha!?

Po bližšom preskúmaní som zistila, že mám podliatiny tam, kde ma Zack schmatol za tvár.

Čo si o sebe myslí? Toto sa mu neprepečie len tak, pokiaľ do toho mám čo povedať, tak v žiadnom prípade.

Obliekla som si pulover a vybrala som sa do nemocnice, ale ďaleko som sa nedostala...

„Krásne ránko, Maggie! Mám dojem, že si sa vybrala do školy zlým smerom, nehovoriac o tom, že sa začína až o hodinu a pol.“

Booker. Panebože ten sup tu stráži pred mojimi dverami kedy odídem?

„Ako môžem podať udanie za obťažovanie políciou? Určite na to existuje nejaký zákon!“

„Pravdaže, obťažovanie políciou je protizákonné, ale opätovne ťa musím upozorniť na moju nepoškvrnenú dobrú povesť v policajných kruhoch oproti tvojmu slovu, nakoľko si len obyčajná teenegerka, ktorá navyše chodí aj poza školu. Nikto by ti neveril.“ Booker sa uškrnul viditeľne veľmi spokojný ako mi svojím povýšeneckým šarmom dokázal prejsť cez rozum.

„Navyše som nedávno ukončil právo a mám dobrý prehľad čo sa týka malých únikových cestičiek. Nikdy by si nemala šancu dokázať svoje obvinenia.“ Vystúpil z auta a so spokojným úškrnom na svojej peknej tvári mi otvoril dvere. Nechápem, ako som si niekedy mohla myslieť, že  tento podlízavý úsmev je sexi.

Nevinne som sa mu pozrela do očí. „Hm, klamár a právnik. Aké prekvapujúce.“

„Je šesť hodín skoro ráno a tebe už to jasne myslí. Obdivuhodné.“ Obišiel auto a nastúpil. „No dobre, predpokladám, že si sa vybrala do nemocnice.“

„Mal by si ísť so mnou, možno nájdes nejakú sanitku a možeš ju prenasledovať.“ Moje uťahovanie si nevšímal.

„A keďže nie je dosť hodín, aby ťa pustili do nemocnice, mal som pravdu čo sa týka toho, že sa vyhýbaš škole“

„To vyzerá ako nepriamy dôkaz, pán policajt.“

„ No mohol by som ťa zatknúť pre vyhýbanie sa škole, je ti to jasné, slečna sarkastická?“ Mykla som plecom.

„Môžem sa ťa opýtať prečo ideš dnes za školu? Polovica policajného zboru tam bude aby prednášali....och, kašli na to!“

„Hej...kašlem“  šepla som.

„Život niekedy rozdá zlé karty, vieš? A my z nich musíme dostať to najlepšie. Dobre, tak  čo máš v pláne?“ To nebol len obyčajný súcit.

„Máš pravdu“ súhlasila som opatrne.

„Napríklad taký Seth“ – Tak o to mu šlo. „Nie je dokonalý a robí niekedy chyby. Ako každý.“

„Myslela som, že pravidlo je, že mi nebudeš kázať o Sethovi, ak ti dovolím, aby si ma odviezol.“

„Nie, to pravidlo platilo minule.  Tie podmienky už teraz neplatia. Toto je iný deň a iná príležitosť.“ Chcela som protestovať, ale nakoniec som to  neurobila. Jeho právnický mozog by iste vymyslel nejaké krkolomné vysvetlenie, aby potvrdilo, že je v práve.

„Ako som už spomínal, Seth urobí niekedy chybu. Nepochybne ti mal o nás povedať skôr, ale my čo ho máme radi mu tieto chyby musíme tolerovať a mali by sme sa pokúsiť zistiť, prečo konal ako konal.“ – Pozrel sa na mňa.

„Mimochodom máš niečo rozmazané po tvári.“

„Celá táto „Seth urobil chybu“ teória je nezmyselá.“ Opatrne som si pošúchala svoje citlivé modriny, akoby som si niečo utierala z tváre.

„Vtedy nie, ak mu odpustíš.“

„Ale aj keby som mu odpustila. Má novú priateľku, Hillary Jeffers. Včera večer sa spolu bozkávali po slávnosti.“ Vyhrkli mi slzy do očí a otočila som tvár k oknu, aby to nevidel. Booker zastavil pred nemocnicou a vzal mi tvár do dlaní. Zastonala som keď sa prstami dotkol podliatín. Ihneď ma pustil.

„Ako sa dostali tie modriny na tvoju tvár?“ Znovu mi chytil jemne tvár do dlaní a nedovolil, aby som sa odtiahla.  Otáčal mi hlavu sem a tam a preskúmal podliatiny.

„Nepamätám sa.“ Príliš som sa hanbila, aby som mu vysvetlila, čo sa stalo. Zack bol trochu príliš horlivý, to je všetko. Aj tak som sa už rozhodla porozprávať sa s pani Volkell o tom, čo sa stalo.  A tiež sa budem lepšie cítiť ak sa o to podelím so ženou.

„Maggie, tieto podliatiny sa sem nedostali sami od seba“

„Díky za odvoz“ Odtiahla som sa a chcela som otvoriť dvere, ale  zachytil mi ruku.

„Nemáš dojem, že je trochu pokrytecké hovoriť o sklamaní dôvery a uchovaní tajomstva a pritom nevysvetlíš ani takú jednoduchú vec ako sú tieto modriny? A nech ti pripomeniem, ale Seth mal zakázané hovoriť o svojom inkognite, aspoň na začiatku.“

No len vo mne obracaj ten nôž! Áno, bol by z neho príšerne podlý advokát.

„Maggie ja neviem prečo pobozkal Hillary“ potriasol s odporom hlavou. Ale môžem ťa ubezpečiť, že to nebol jeho nápad.  On je beznádejne zamilovaný do teba. Vlastne som ho nikdy nevidel tak  veľmi nešťastného ako v týchto dvoch týždňoch, ktoré strávil bez teba.  Ak by si si nafarbila vlasy na oranžovo a nos by si si prepichla kosťou, on by ťa aj tak miloval.“

„A čo ak som mu tak veľmi ublížila, že mi už neodpustí?“

„To  sa nemôže stať.“ – povedal mi, nahol sa ku mne a pobozkal ma navrh hlavy. „Porozprávaj sa s ním. Viem, že sa dokážete o tom rozprávať. Pozri, ako si sa dokázala uvoľniť pri mne, Lolita. Jeden neodolateľný agent MET ti práve dal pusu na hlavu a s tebou to ani nehlo.“

„Bola by som ti vďačná, starec, keby si ma tak prestal volať. Mám osemnásť rokov.“ – zamrmlala som a vystúpila z auta.

„No, práve, že“  uškrňal sa vyzývavo.

Vybrala som sa rovno do matkinej izby, kde som vrazila do Cole-a. Napadlo ma, že to je najlepšia príležitosť, aby som aspoň sčasti napravila spôsobenú chybu.

„Ahoj, ja...dlžím vám ospravedlenie. Nie je na to iný výraz, len...že som sa idiotsky správala odkedy som to zistila...na všetko.“ Poobzerala som sa, či nás personál sleduje. „Urobili ste pre nás hrozne veľa, doktor Colter, a ja som vám za všetko vďačná“

„Ozaj mi nemusíš za nič ďakovať a, prosím, volaj ma Cole“ – povedal milo.

„Ak dovolíš, chcel by som s tebou hovoriť o tvojej matke.“ Posadila som sa na stoličku a už vopred som sa bála čo mi povie.  „Jej stav sa stabilizoval, hoci ešte nie je dostatočne silná na transplantáciu pečene.“

„Cole, myslíš si, že bude niekedy dostatočne silná na transplantáciu?“ Váhal s odpoveďou.

„Nechcem ti klamať, že by som ti povedal, že sa skutočne neobávam. Momentálne mi robí starosti jej pankreas. Ukazuje známky kolapsu. V každom prípade som už videl aj pacientov v horšom stave, ktorí sa z toho dostali.  Ešte to nevzdávam. Zavolal som svojmu kolegovi z Wasingtonu, je to fenomenálny lekár. Ak niekto dokáže niečo vymyslieť, ako pomôcť tvojej matke, je to on.“ Oprela som sa na stoličke. „Už si dnes niečo jedla?“

„Nie som hladná, nerob si starosti. Včera idúc do školy som náhodou našla stodolárovku. Len si predstav, ako ma to prekvapilo.“

„Je veľmi nenápadný“ – zasmial sa Cole – „ale skutočne ťa ľúbi.“ Prezeral si moju tvár. „Ako si sa dostala k tým podliatinám?“

„Ale to je len špina.“ Zodvihla som ruku , aby som zahrala, že si ju zotieram. Z rozhlasu sa práve ozvalo Coleho meno skôr, ako si mohol pozornejšie prezrieť moju tvár.

Nemocnicu som opustila neskôr ako zvyčajne a nejako sa mi podarilo vyhnúť sa Bookerovi.  Z Coleho slov mi oťaželo srdce a dnes večer som nemala chuť naťahovať sa s ním. Moje zmysly boli v úplnej pohotovosti, keď som dobehla domov. Všímala som si každý zlostný štekot psa, každý šuchot spôsobený krídlami letiacej sovy.

Keď som vošla domov ihneď som poriadne zatvorila dvere za sebou. Pripravila som si sendvič a vytiahla som posledný matkin list. Pokúšala som sa naňho nemyslieť, ale nedokázala som ďalej odolávať zvedavosti. Musela som ho prečítať.

Maggie, keď čítaš tento list, znamená to, že som zomrela.

Nesmúť za mnou, tak je to lepšie. Nechcem, aby si cítila smútok kvôli mne, len uľahčenie, že ti už viac nemôžem ublížovať.

Keď si sa narodila, všetok môj hnev som nasmerovala do seba. Hnevala som sa na seba pre svoje zlé rozhodnutia a kvôli bordelu, ktorý som zo svojim životom dokázala urobiť. Aká matka dá svoje dieťa svojim rodičom, aby ho vychovali? Výčitky svedomia bolo príjemnejšie utopiť v alkohole. Tak som pila. Hrozne veľa.  Lenže to nepomáhalo. Vytriezvela som, a ešte stále som neznášala samu seba. Po čase som svoj hnev obrátila voči tebe.

Videla som , že upratuješ, pričom som to mala robiť ja a hnev vo mne sa hromadil stále viac. Varila si a mňa to hnevalo.  Starala si sa o mňa keď som bola opitá a to ma rozzúrilo. Hovorila som si, že ma iste odsudzuješ a pritom si to nerobila. Hnev vo narástol natoľko, že som  ho už nedokázala utopiť v alkohole a vypustila som ho.

Častovala som bezcitnými, nenávistnými slovami tú najviac nevinnú osobu.

Teba.

Ale ty si znášala aj to a nikdy si sa nebúrila. O to húževnatejšie si sa mi snažila vyhovieť a pritom som to bola ja, kto nebol hodný lásky.  Každý, kto videl len kúsok tvojho milujúceho srdca musí vidieť, nakoľko som ja poľutovaniahodná.

Minulú noc sme sa hrozne pohádali a znovu som ti povedala príšerné veci.  Po tom, čosi odišla, pokúsila som sa opiť do bezvedomia, aby som nemusela myslieť na boleť v tvojich očiach, keď si vychádzala z dverí.

Nepomohlo to. Miesto toho som mala obavy a modlila som sa, aby si bola v bezpečí.

Stavím sa,že si netušila, že na Štedrý večer som ti vliezla do postele a objala som ťa. Bol to dobrý pocit znovu ťa objímať, ale zároveň hrozný. Vedela som, že si chudá ale dovtedy som nemala poňatia o tom, ako veľmi si schudla.  Nemôžem viniť nikoho, len seba. Prechlastám všetky naše peniaze a predsa sa pijatiky nezrieknem.

Píšem ti to všetko preto, lebo sa obávam, že to už do tvojich osemnástin nepotiahnem. Počas minulého mesiaca ma často bolelo brucho a prakticky denne som zvracala krv. Dokázala som to pred tebou tajiť. V utajovaní som dobrá.  Musím byť, veď celý tvoj život som to robila.  Všetky svoje šance s tebou som premárnila a som v každom prípade len hromada ničoty.  Minulú noc som prečítala list, ktorý som ti písala na jedenáste narodeniny. Nikdy som sa nedostala na odvykačku.  Predošlý večer som sa totálne opila a dva dni som sa neprebrala.

Aká úbohá som.

Už sa stáva, že som úplne zmätená a niekedy je pre mňa ťažké nájsť kúpelňu. Včera som vyšla, aby som vyplatila šek za elektrinu a nejako som sa našla v Gertienom byte. Našťastie mi pomohla dostať sa domov, a len aby si vedela, celý čas mi držala prednášku o tom, aká som šťastná, že taká úžasná mladá dáma je moja dcéra.

Dobre, dám ti jednu radu. Viem, že je to odo mňa arogantné, aby som ti ja radila.  Ale aj tak, tu je:  bez ohľadu na to, čím ťa život skolí, nikdy sa nevzdávaj. Život je ťažký a sú príležitosti,  keď to vyzerá beznádejne. Ani ti nedokážem povedať koľkokrát som prestala s pitím. Niekoľko prvých hodín bolo jednoduchých ale potom som sa vzdala. Nepamätám sa, že by som čokoľvek zvládla. 

Zriekla som sa lásky. Zriekla som sa života.  Zriekla som sa samej seba.

Moji rodičia to so mnou nevzdali ľahko. Veľmi sa snažili mi pomôcť a nikdy sa nevzdali nádeje, že  jedného dňa vyhrám nad svojim problémom. Boli skutočne úžasní rodičia a ľutujem len, že som im to nepovedala pred ich smrťou.

Veľmi dúfam Maggie, že budeš po nich a modlím sa za to, aby si našla takú lásku, ako bola medzi nimi.  Videla som, ako moji rodičia vyriešili svoje problémy a nikdy sa nezriekli jeden druhého. Dúfam, že ani ty sa neuspokojíš s málom.

Moja matka mi vždy hovorievala: „Barbara, keď stretneš toho pravého , miluj ho tak, akoby od neho závisel tvoj život.“ Ja som bola tak zaujatá chlastom, že som nikdy nevidela nikoho okrem seba a svojho okamžitého uspokojenia.

Nie som ďaleko od pravdy ak poviem, že som milovala alkohol tak, akoby na ňom závisel môj život. Prehrala som.  Zomriem sama a môžem objímať tak akurát prázdnu fľašu vodky.

Som na teba hrdá, veľmi hrdá.  Mám šťastie, že môžem byť tvojou matkou. Tvojou slabou odsúdeniahodnou matkou.

Musím ísť, lebo mi zase začína byť zle. Zajtra ešte napíšem. Sľubujem.

Pritisla som si list na hruď, a preplakala som slzy, ktoré vytryskli z hlbky mojej duše. Akoby z nej vymyli všetky bolestné chvíle a všetok smútok, ktorý som kedy zažila. Nezastaviteľne som vzlykala.

Cítila som sa taká okradnutá. Pokiaľ sa moja matka nepodrobí čoskoro transplantácii pečene tak možno nikdy nebudeme mať žiadny vzťah. Plakala som veľmi dlho. Ani som nepostrehla kedy som vyplakala všetky slzy.

Keď som sa ráno zobudila držala som list zhužvaný v dlani, vankúš bol ešte stále vlhký a v hlave mi nemilosrdne pulzovala bolesť. Odšuchtala som svoje unavené telo do kúpelne, aby som si pohľadala aspirín, dala som si malé raňajky a posadila som sa von na verandu.

Bolo nádherné ráno.  Slnko žiarilo, pučiace stromy sa týčili nado mnou a veveričky neisto behali po susedovom plote. Sadla som si a obdivovala som prírodu, pričom mi slnko ohrievalo tvár, kým ma prestala bolieť hlava.

Viackrát som sa vrátila k listu, pokúšala som sa neplakať, ale zakaždým som prehrala boj so slzami. Premýšľala som aj nad Sethom.  Vzdala som sa ho. Akonáhle sa ukázali prekážky, odvrhla som ho od seba. Teraz som to celým srdcom ľutovala.

Bolo načase pohnúť sa ďalej. Vyrovnať sa s tým, čo sa stalo.Hoci ma to ešte stále bolelo, chápala som, prečo to predo mnou tajil.  Či som s tým súhlasila alebo nie, polícia si myslela, že moja matka aj ja máme niečo spoločné s prípadom a Seth musel pracovať.

Prišla som na to, že som vlastne očakávala, že sa na mňa vykašle, hlavne preto, lebo každý v mojom živote to urobil.

Počnúc mojimi starými rodičmi, ktorí zomreli, aj keď za to nemohli, až po moju matku, ktorá ma po všetkých stránkach zanedbávala.  Tak vysoko som vyložila mierku dokonalosti, že ju nikto nemohol dosiahnúť. A tým som sotila Setha do náručia Hillary.

Ale tomu je koniec. Hillary čaká najväčšia prehra jej života. Rozhodla som sa prejaviť slobodnejšie moje city miesto toho, aby som ich stále zadržiavala.

No dobre. Bol to predsa len príliš optimistický postoj, ale chvíľu to potrvá, kým túto svoju stránku zmením.  Je isté, že nezdiviem a nepadnem kazdému do náručia, ale musím začať búrať steny, ktoré som vystavala. A kedy ak nie teraz? Chcela som zavolat Sethovi, potom som si uvedomila, že bude lepšie stretnúť sa osobne. Obliekla som si LST rifle a svoje modré tričko, ktoré bolo Sethovo obľúbené.Obliekla som si bundu, ktorú mi dal. Už nebola až taká zima, ale chcela som ju cítiť okolo seba, aby mi dodala odvahu.

V rekordnom čase som došla k jeho domu, ale nebol doma.

Uvažovala som, či ho mám počkať, ale potom ma napadlo, že ak teraz odídem, opustí ma odvaha. Tak som sa posadila na hojdačku na verande a čakala som ho dve dlhé hodiny. Neobjavil sa.  Pomaly som došla domov a srdce som mala plné ľútosti. Iste bol s Hilary.

V sobotu a v nedeľu som sa tam ešte dvakrát vrátila. A Seth nikde. Do pondelka sa moje predsavzatie stratilo. Stiahla som sa späť do seba a podobne ako moja matka, som znovu postavila okolo seba múr.

V pondelok bola cesta do školy skôr ako cesta na šibenicu.

Nielen že som sa potrebovala s pani Volkell porozprávať o Zackovi, ale budú tam aj Seth a Hillary,  spolu sa budú na chodbe smiat, objímať a bozkávať.

Ledva som napchala svoje nepotrebné učebnice do skrinky, keď ma Dwayne chytil za rameno a doslova ma vyvliekol von. Zvrtol sa a pozrel sa mi rovno do očí.

„Dwayn, čo sa deje? Stalo sa niečo s Karenn?“

„Hovoríš pekne zvrchu, ak sa jedná o Setha a jeho tajomstvá, ale ako je to s tvojimi tajomstvami?“ – doslova soptil od hnevu.  Bol divný.  Jeho tvár bola väčšinou milá a nevinná.

„O čom to hovoríš?“

„Ale no tak, Maggie!“ Nahnevane zodvihol ruku. „Tak dobre. Ako sa ti dostali podliatiny na tvár?“

Mlčala som  a stále hlbšie som sa sťahovala do bezpečnej zóny. Dwayne to len tak nenechal.

„Celá škola hovorí len o tom, čo sa stalo medzi tebou a Zackom.“

„Nič sa medzi nami nestalo“  - zapierala som v obrane.

„On a Hillary vám so Sethom nastavili pascu. Mala si sa náhodou stretnúť s Hillary, práve keď skočila do náručia Sethovi, aby ho pobozkala. Bola si istá, že ak sa naňho prisaje svojimi neodolateľnými ústami, zabudne na teba. A ty si sa mala hodiť Zackovi do náručia, aby ťa potešil. No a to si vieš predstaviť, čo asi pod tým utešovaním on plánoval s tebou robiť.“

„Nestalo sa to tak, rozhodne nie na konci“ – Seth nepobozkal Hillary, ale bolo to naopak. Moje ustaté srdce začalo zrazu poletovať. Snáď som predsa len ešte nestratila Setha.

„Viem, že sa to tak nestalo. Každý to vie.“

„Ako to myslíš, že každý to vie, čo sa stalo? Zack sa určite nechváli tým, že mu jeho malý plán nevyšiel.“

„Od Melody, kto iný by to bol?“

„A jej to kto povedal?“

„Zack. Melody usporiadala v piatok večierok a niekto tam prepašoval alkohol.“ No, toľko o prednáške o škodlivosti alkoholu. „Zack sa hrozne opil a ledva stál na nohách. Ovracal Melodine auto.“

Obaja sme sa zasmiali.

„Porozprával Melody, že tak silno ti stisol tvár, že je presvedčený, že ti na nej zostali stopy.“ Znovu sa nahnevane pozrel na moju tvár. „Povedal, že si ho trafila do hlavy taškou plnou kníh a on letel.“

„Fakt?“  napoly sa uškrnul a ja som sa naňho usmiala tiež. „Pochválil sa, akou silou ťa sotil na zem a že si mala rifle celé od krvi. Povedal, že by ho neprekvapilo, ak by si mala kolená úplne obité.“ Mlčala som. Mala som skutočne poriadne obité kolená aj zápästia. Pomaly som vkĺzla rukami do vrecák bundy, aby som skryla dôkazy.

„Nenamáhaj sa, Maggie, už som tie odreniny videl. Prečo si to nenahlásila?“

„Lebo sa niť nestalo, Dwayne. Potom, čo ma napadol na parkovisku, odišiel.  Čo som mala povedať? Že ma trochu zbil?“

„Hej povedal Melody, že ťa chcel...“ Nedokončil vetu. Nebolo to potrebné. Videla som to v Zackových očiach. „Mala si mi to povedať, rovnako ako Seth mal tebe povedať skôr o sebe. Zack má šťastie, že Seth nebol celý víkend v meste.  Až sa dozvie, čo sa stalo, bude zle nedobre. Až je mi ľúto Zacka, čo sa stane, až ho dostane Booker.“

„Prosím ťa, nepovedz im to.“

„Bookerovi som to už v podstate povedal, aspoň zčasti. Včera som mu zavolal a nechal som mu odkaz na odkazovači. Nespomínal som Zackov úmysel...veď vieš. Myslel som, že to bude lepšie osobne.  Vieš, ako sa vie Booker naštvať. Je so Sethom, takže do rána si nevypočuje odkaz.“ Keďže ma dnes ráno nikto neodprevadil do školy, vyzerá to, že o tom ešte ani jeden nevie.

„Nechal si odkaz aj Sethovi?

„Nie, len Bookerovi. V piatok mi zavolal a chcel vedieť, prečo máš podliatiny na tvári.  Sľúbil som mu, že to zistím a môžeš si byť istá, že to povie Sethovi.“

„Celá škola to vie?“ zastonala som.

„Jasne. Veď to Zack vykecal Melody a kedy si ona niečo nechala pre seba?“

„Ako sa budem môcť pozrieť teraz niekomu do očí?“ Určite je niekde nejaká skala, pod ktorú môžem vliezť.

„To myslíš vážne? Každý ignoruje Hillary a Zacka. A povráva sa, že Hillary vylúčia zo skupiny roztleskávačiek a Zacka vyhodia z baseballového družstva.“

 „To nie je dobré. Všetko sa to potom obráti proti mne. A mne sa pomstia.“

„Neboj sa. Ja ťa ubránim,Maggie.“ Objal ma okolo pliec a pritisol k sebe.

„Díky.“ Dúfam, že to bude stačiť.

Nahlas zahrmelo a zablyslo sa.

„Poď bude lepšie ak pôjdeme dnu, kým začne pršať.  Ak by si niekto k tebe dovoľoval, zatočím s ním.“

Skôr ako som sa ho mohla opýtať, či žartuje, pred školou zastalo vyblýskané policajné auto. Booker. Už som poznala jeho auto.

„Opýtajme sa Bookera, čo zistil.“ – povedal Dwayne.

„Nechcem“ Dwayne si ani nevšimol, že som zastala, jednoducho ma ťahal za sebou po malom trávniku, ktorý nás delil od auta.

Nebola som pripravená na to, kto vystúpi z auta spolu s Bookerom.