DE - kapitola 77,78

Překlad: Yogi_22

77.kapitola

Erin

Súčasnosť

Sedím vonku pred Brendanovým bytom. Má tu auto, čo je úľava, ale zároveň je to des. Viem, čo mi povedal v nemocnici, ale bol tak veľmi proti záväzkom, a tak dlho, až mi je ťažké predstaviť si, že zmenil názor.

Tak či tak, neľutujem, že som sa s Robom rozišla. Náš rozhovor cestou späť do domu mojich rodičov bol nepríjemný, ako som aj čakala, že bude. Nazval ma menami, aké som od neho nikdy predtým nepočula. Takisto odmietol uveriť tomu, čo som povedala, bez ohľadu na to, že to nebolo kvôli Brendanovi – ale bola to pravda. Ak sa chcem odlíšiť od svojej rodiny, potrebujem robiť odvážne rozhodnutia. Potrebujem prestať veriť v zmätočný komfort a šťastie. Moje šťastie s Brendanom síce nie je zaručené, ale moje nešťastie s Robom áno, a to je všetko, čo potrebujem vedieť.

Až na aktuálnu situáciu, kedy civím na Brendanov byt a cítim všetko možné, len nie odvahu. Časť mňa by rada sedela v aute ďalšiu hodinu, zbierala odvahu. Ale nechcem to urobiť, pretože Brendan je dnu, len pár metrov odo mňa, a chýbal mi tak strašne, že proste nedokážem už zostať ani minútu.

Vyleziem po schodoch a zaklopem. Na okamih si pomyslím, že zvnútra počujem hlasy a keď otvorí dvere, okamžite viem, že som niečo prerušila. Nemá na sebe nič než šortky, vo vlasoch sa mu lesknú kvapky potu a má rozpálené líca.

A potom, z druhej izby, začujem hlas.

Ženský hlas.

„Oh.“ To slovko mi vyletí z úst spolu s poslednou kvapkou kyslíka, ktorý mi zostal v tele. Sklamanie v tomto okamihu, tá bolesť z...je toho príliš veľa, aby som sa s tým za tak krátky čas vyrovnala. Mala som to vedieť. Mala som to vedieť. Bola som hlúpa. Opäť raz.

Asi by som mu mala povedať, prečo tu stojím, ale nemám na to. Všetko čo chcem je dostať sa odtiaľto tak rýchlo preč, ako je len možné.

Otočím sa na odchod, ale vezme ma za lakeť skôr než sa dostanem ku schodom.

„Erin,“ povie, nedovolí mi sa odtiahnuť. „Počkaj.“

Keď sa neotočím, voľnú ruku mi obtočí okolo pása a zodvihne si ma ku sebe, drží ma tesne pri svojej hrudi, jeho rameno je zábrana, s ktorou nejde pohnúť. Cítim ako mi jeho dych ovanie ucho, keď prehovorí. „Prečo si tu, a prečo zdrháš?“

„Prosím, pusti ma. Nemala som sem prísť. Niekoho tam máš a ja som mala vedieť, že---“

„Nikto tu nie je.“

Stiahne sa mi hrdlo a sotva cez neho pretisnem slová. „Počula som ju.“

Otočí ma tak, aby som mu videla do tváre. „Počula si telku.“

„Si spotený. A polonahý.“

Na tvári sa mu objaví úsmev. „Robil som kliky.“

Jedna moja časť mu nechce veriť. Tá vydesená, zbabelá časť, ktorá vie, že tým, že odídem, budem v bezpečí, tým, že ho budem nenávidieť uchránim samu seba od všetkého, čo príde, ak zostanem. Touto osobou som bola už toľko krát, až mám pocit, že je to moja osobnosť. Ale už viac takouto babou nebudem, takže urobím niečo odvážne, tú najstrašidelnejšiu vec, vec, ktorú chcem urobiť najviac na svete: zostanem.

Namiesto utekania sa o neho opriem, pritisnem mu tvár na hruď.

„Prosím, buď tu, pretože si sa rozišla s Robom,“ povie.

„Rozišla,“ zašepkám.

Jeho úľavný výdych mi načechrá vlasy. „Vďaka Bohu.“

„Stále to chceš?“ Opýtam sa ho.

Nadvihne mi bradu, pritisne mi pery na ústa. „Chcem to viac,“ povie, „než som kedy v živote niečo chcel.“

Vráti sa k mojim ústam, jeho bozky sa rýchlo zmenia z jemných na naliehavé než sa donúti o krok ustúpiť, rukami mi stále zviera boky.

„Nemôžem uveriť tomu, že to všetko funguje,“ poviem, mrkám na neho. Po všetkej tej dráme za posledné týždne je to až trochu neskutočné, keď odrazu zistíte, že by váš príbeh mohol mať nakoniec šťastný koniec.

„Radšej aby to fungovalo,“ odvetí, „pretože neviem, čo budem robiť, ak to fungovať nebude. Už som urobil do steny až priveľa dier, aby mi vrátili zálohu.“

Porozhliadnem sa dookola, keď ma vytiahne za dvere. Jeho byt vyzerá zničene. „To všetko kvôli mne?“

„Zakaždým, keď sme spolu hovorili a zakaždým, keď som musel od Roba počúvať ako sa k sebe vraciate.“ Prebehne mi rukou po vlasoch, pritisne prsty na vrchnú časť mojej hlavy. „Nemôžem uveriť tomu, že si tu.“

Znova nájde moje ústa a jeho naliehavosť ma donúti zabudnúť na všetko, čo som chcela prebrať. Rozhodnem sa, že nech to už bolo čokoľvek, asi na tom nebude až tak veľmi záležať, ale znova sa odtiahne.

„Prečo si prestal?“ Opýtam sa ho bez dychu.

Trhne sebou. „Snažím sa chovať slušne, ale ľahšie sa to povie než urobí. Odkedy si odišla, nemal som sex.“

„Akože vôbec žiaden?“

Vydá trochu bolestný smiech. „Od Tahoe som nespal s nikým iným, Erin. A dokonca ani predtým.“

„Ale...tak čo si potom robil všetky tie večery, kedy som ťa nevidela?“

„Niekedy som pracoval, ale väčšinou som sa snažil držať stranou, hoci som chcel byť s tebou každú zasranú sekundu a sem tam ma to vydesilo k smrti.“

Oh môj Bože. A to som bola chorá z pomyslela, keď som si ho predstavovala s inými babami.

„No, nebola som s nikým iným, dokonca ešte aj pred Tahoe,“ poviem mu, „takže nechcem, aby si sa správal slušne.“

Vidím ako sa mu tvár pohne od úžasu smerom k niečomu divokejšiemu, posadnutejšiemu. V okamihu je na mne, prišpendlí ma o stenu, jeho ruky si rýchlo poradia s mojimi a svojimi rifľami než ma zodvihne a odnesie na gauč. Jeho ústa sú na mojom krku, potom sa pohne nižšie, ako mi rukami vkĺzne pod elastický pás nohavičiek. Prechádza po mne prstami až neznesiteľne zľahka, ten tlak je ako šepot, nič mimo toho. Zvíjam sa pod ním, čakám, kým toho urobí viac, kým urýchli veci, ale neurobí to. Proste ma len mučí jemnými prstami, kým nemám celé telo napnuté.

„Brendan, potrebujem---“

„Viem čo potrebuješ,“ povie, hlas má hrubý. „Ale ja som posledné týždne na nič iné nemyslel, takže myslím, že si dám načas a počkám, kým nebudeš prosiť.“

„Už prosím.“

Zasmeje sa, jeho jazyk nasleduje cestu, ktorú absolvovali jeho prsty, donúti ma tak, aby som sa pod jeho ústami prehla.

„Brendan, prosím,“ poviem a on sa konečne podvolí, zodvihne sa a naplní ma jediným zvlnením bokov.

„To je tak dobré,“ povie, stisne k sebe viečka. „Daj mi minútku a nehýb sa.“

Niečo na tom, že sa nemám hýbať ma núti chcieť sa hýbať viac, než som to kedy chcela.“

„Prosím, Brendan.“

„Kriste,“ zastoná. „Nehýb sa a nepros. Lebo čokoľvek z toho to veľmi rýchlo ukončí.“

Pomaly sa odtiahne a znova ma naplní. Zabodnem mu nechty do kože.

„Viac,“ nalieham.

„Nespomínam si, že by si bola taká panovačná,“ povie s úškrnom, ale vyhovie mi - na minútu, potom zasa spomalí.

„Rýchlejšie. Týmto tempom sa nedokončím,“ lapám po dychu.

„Tak to máš štastie,“ odvetí, „že noc je ešte mladá.“

***

Oveľa neskôr, po tom ako poriadne využijeme gauč a kuchynský stôl a podlahu, sme v posteli. Tam si konečne pohovoríme a tam zistím, že to bol on a nie Rob, kto našiel Seana, a že za Seanovu kauciu zaplatil peniazmi, ktoré chcel použiť na lyžovanie pri zoskoku z vrtuľníka, srdce sa mi z toho zväčší v hrudi, takým grinchovským spôsobom. Kvôli mne riskoval celý svoj obchod. Vďaka Bohu, že Sean urobil čo musel, takže Brendan dostane svoje peniaze naspäť.

„A ty si nechal Roba, aby si za to pripísal zásluhy on?“ Opýtam sa.

Nedvihne obočie. „Nemal som ani potuchy, že si za to pripísal zásluhy Rob. To je prízemné, ešte ja na neho.“

„No, uľavilo sa mi, že dostaneš naspäť svoje peniaze,“ poviem. „Ja, na druhej strane, nemám žiadne. Vyprázdnila som svoj bankový účet, aby som Robovi zaplatila za nájom svojich rodičov a otcovu odvykačku. Možno by si sa mohol opýtať svojej kamošky Crystal, či nezháňajú nejakú roztlieskavačku pre futbalistov Broncos.“

Štípne ma do boku. „Bola si na ňu tak otrasná,“ povie, smeje sa. „Tak či tak, už si bola na nejakom pohovore? Chceš vôbec zostať robiť v marketingu?“

„Pár ľudí mi volalo. A vlastne sa mám zajtra stretnúť s rektorom ECU, hoci netuším, či to niečo znamená.“

Úsmev mu zmizne z tváre. „Pracovať k Timothymu sa nevraciaš,“ povie. „Lebo skončím tak, že ma zabásnu za to, že na neho zaútočím.“

„To rozhodne nie,“ súhlasím. „Ale pokým si niečo nenájdem a ty nedostaneš svoje preniaze naspäť, obaja sme nahraní. Potom je dobre, že nemusíme opustiť tvoj byt.“

„Nie je to navždy,“ sľúbi, vezme mi tvár do dlaní. „Nejako to vymyslíme. Som si pekne istý, že sme to už aj urobili.“

***

Keď sa zobudíme, nedovidím na hodiny, ale podľa toho slnečného svetla prenikajúce cez francúzske dvere odhadujem, že nie je nijako skoro – čo ma vôbec neprekvapuje vzhľadom na to, ako dlho ma Brendan držal hore. Akokoľvek veľmi sa s ním chcem túliť, neurobím to. Zajtra sa vracia Harperina spolubývajúca a ja si musím ísť po veci do jej izby skôr než sa stretnem s rektorom. Neochotne skĺznem jednou nohou na zem, aby som vykĺzla z postele, keď mi ruka zovrie bok.

„Kam si myslíš, že ideš?“ Opýta sa Brendan, pretočí sa a pritiahne si na seba moje boky. Jeho erekciu mám natisnutú na chrbte, v žalúdku pocítim známy záchvev túžby, čo je smiešne. Určite existuje nejaký obmedzený limit, za aký by ste mali mať sex počas dvanástich hodín.

„Povedala som Harper, že tam ráno budem, aby som si vzala svoje veci. Už tak meškám.“

„Presťahuj sa sem,“ povie.

„Netuším, či dnes dostanem prácu, Brendan. Je celkom možné, že nebudem mať peniaze, aby som si niečo vlastné našla celé mesiace.“

„Nechcem, aby si si našla niečo vlastné,“ povie, pretočí ma, aby som mu videla do tváre. „Chcem ťa tu.“

V hrudi pocítim radosť. Nikdy som si nemyslela, že sa dožijem dňa, keď Brendana obviním z toho, že na to ide prirýchlo.

„Detské krôčiky,“ poviem mu so smiechom. „Najprv sa presvedčme, či prežiješ 24 hodín bez toho, aby si dostal panický záchvat z pocitu viazanosti.“

„Uisťujem ťa, že žiaden panický záchvat nebude. No tak, Erin. Prakticky sme spolu žili predtým, než sa Rob vrátil. A strávil som celé týždne, keď som prišiel domov, s nepríjemným pocit s vedomím, že tu nebudeš. Nikdy nechcem ten pocit zažiť znova.“

„Prinesiem si sem zopár veci.“

„Všetky veci.“

„Nejaké.“

„Všetky.“

„Brendan, toto je zjednávanie. Mal by si sa so mnou stretnúť niekde uprostred.“

„Všetky,“ povie, pritiahne si ma k sebe pevnejšie.

***

O hodinu neskôr sa objavíme v Harperinom byte spoločne. Harper, ktorá si vzala cez obednú pauzu voľno, aby pomohla, pozerá na naše spojené ruky a nadvihne obočie.

„Si si istý, že toto chceš, Brendan?“ Opýta sa. „Niekto by to mohol zbadať.“

Napol sa na ňu uškrnie. „Jo, Harper, som si tým istý. Dík za tvoj záujem.“

Ideme do spálne, kde sú pozdĺž jednej steny nakopené krabice. Boli tu v pohode, ale nemôžem ich nechať v izbe, ktorú zdanlivo zdieľam – hoci šanca, že by sme tu niekedy ja alebo Harper strávili noc, sú mizivé.

„Presuniem tieto veci teraz do tvojej izby,“ poviem jej. „Alebo by som mohla ísť o niekoľko dní do Denveru a uložila ich u mojich rodičov.“

„Nie, to nepôjdeš,“ povie Brendan. „Pôjde to ku mne.“

„Len niektoré pôjdu ku tebe,“ odvetím. „Na tom sme sa dohodli.“

„Nie, na tom sme sa nedohodli.“ Vezme dve krabice a pohne sa ku dverám.

Harper pozerá z jedného na druhého a vyzerá znepokojene, čo musí byť tak prvý raz v živote.

„Nesťahuješ sa k nemu,“ povie zúfalo. „Sama si bola tak jeden deň! Potrebuješ si nechať otvorené zadné vrátka.“

„Žiadne zadné vrátka si nebude nechávať otvorené, Harper!“ Vykríkne ponad plece Brendan. „Nemá žiadne zadné vrátka.“

„Erin,“ povie potichu, hlas má plný odsúdenia.

Usmejem sa. Aj keď nemám v pláne presunúť si k nemu všeky svoje veci hneď teraz, fakt má pravdu. „Žiadne zadné vrátka nechcem,“ poviem jej. „Mám presne to, čo chcem.“

Popoludní zamierim do kancelárie rektora. Snažím sa nemať veľké očakávania, pripomínam si, že Rob má často pravdu a aj o tomto mal pravdu: pracovať pre neziskovku mi veľa príležitostí neprinesie. Pokiaľ mi rektor ponúknu moju starú pozíciu alebo nejakú mizernú prácu na inom oddelení, som rozhodnutá povedať nie.

Vymeníme si zdvorilosti. Opäť raz sa zdá, že je viac zaujatý mojim priateľstvom s Oliviou než čímkoľvek iným, opýta sa ma, či si myslím, že by súhlasila, keby bola na obálke časopisu o absolventoch školy. Práve keď začínam premýšľať, že Rob mal fakt pravdu a som tu jedine kvôli svojim kontaktom s Oliviou, presunie sa k obchodným záležitostiam.

„Netuším, či ste si toho vedomá,“ povie, „ale po vašom odchode nastal na oddelení marketingu bordel.“

Som si toho vedomá, vďaka Harper, ale len zľahka prikývnem.

„Premýšľam, ako by ste sa cítili v pozícii novej riaditeľky marketingu,“ povie.

Padne mi sánka. Ani za milión rokov by mi nenapadlo, že by sa Tim vzdal tejto roboty.

„Tim skončil?“ Opýtam sa.

„Nie tak celkom,“ povie. „Až neskoro mi došlo, že Timothy na tú prácu nie je vhodný, a dnes popoludní s ním máme stretnutie, kde mu to oznámime.“ Odkašle si. „Problém je, že za posledný mesiac sa kancelária dostala tak pozadu, že nemáme čas postupovať klasicky – vyhásiť konkurz, atď. Hoci, úprimne, v skutočnosti to nepotrebujeme. Potrebujeme niekoho, kto vie trafiť klinec po hlavičke a myslíme si, že tou osobou ste vy, ak máte záujem.“

Prikývnem, neschopná slova. Pokiaľ by som bola lepším človekom, stačilo by mi, keby mi ponúkli prácu, najmä s takú, kde je plat dvojnásobný, než som mala predtým. Ale tým, že je to Timothyho pozícia, je tá ponuka o to sladšia.

Kráčam cez kampus naspäť k svojmu autu. Som v troch štvrtinách cesty k parkovisku, keď sa pristihnem ako mierim priamo naproti Timothymu. Keby to bolo na mne, proste by sme sa vyhli jeden druhému, ale to on si vybral, že mi skríži cestu.

„Nemôžeš byť v areáli školy,“ povie. „Už viac nie si jej zamestnancom.“

„Som absolventkou školy, Tim,“ odvetím. „Mám každý kúsok práva tu byť.“

Pery mu skĺznu do škaredého úškrnu. „Spýtal by som sa ťa ako ti ide hon za prácou, ale nakoľko si v kampuse v utorok popoludní, zrejme poznám odpoveď.“

A to mi ho bolo ľúto...aspoň trochu.

„Nerobím si s tým starosti,“ odvetím.

„No, mala by si,“ povie. „Kto ťa zamestná? Na univerzite si persona non grata, takže veľa šťastia, aby si od niekoho dostala odporúčanie.“

Zasmejem sa, čo rozhodne nie je to, čo očakával. Prečo ma tak tento chlap zastrašoval? Je to len 13-ročné decko, čo rado šikanuje v koži dospelého chlapa a nič viac.

„Ani len netušíš, čo je vo veci, Timothy,“ poviem mu. Pozriem sa smerom k rektorovej kancelárii. „A možno to máš dokonca priamo pod nosom.“

***

Cestou domov zavolám Brendanovi, aby som mu tie dobré novinky oznámila.

„Stále som v kancelárii,“ povie. „Stretni sa tam so mnou a oslávime to.“

Je to po prvýkrát, kedy navrhol, aby som tam prišla. „To fakt?“ Snažím sa podpichovaním skryť svoju neistotu. „Nepresiahne to nejaké to rozdelenie práca/súkromný život?“

„Presiahlo by,“ povie, „ak by tam nejaké rozdelenie bolo, ale už viac nie je.“

Jeho kancelária je veľmi podobná tej, v ktorej sme spolu prvýkrát pracovali. Zakričím, že som tu a vyskočím na pultík na recepcii, tak ako som to robila vždy, keď sme pracovali spoločne.

Keď vyjde von, okamžite sa zastaví na mieste.

„Čo je?“ Opýtam sa.

„To ty,“ povie, „proste ma zasiahlo vidieť ťa takto sedieť, ako si ma mučila v to leto, keď sme spolu pracovali.“

„Ja, že som ťa mučila?“ Zarehocem sa. „Mal som na teba taký strašný zálusk, a ty si bol ku mne hrozný.“

„Bol som na teba hrozný, pretože som nechcel, aby si mala na mňa zálusk. A pretože som nechcel mať zálusk ja na teba, ale čím viac som sa ti snažil vyhýbať, tým horšie mi to šlo, až kým som už nemohol myslieť na nikoho iného.“

„Hmmm,“ poviem cez zomknuté pery. „Rozhodne sa ti podarilo vyzerať, že „myslíš“ na iné baby.“

„Od druhého týždňa v tej práci som nikdy nespal so žiadnou babou bez toho, aby som si nepredstavoval teba. Ani jediný raz. Zasrane ma to nasieralo a nenávidel som ťa kvôli tomu ešte o málinko navyše, ale nemenil by som.“

Ústa sa mi skrútia do úsmevu. „A čo si si predstavoval, že robíme?“ Opýtam sa.

„Niekedy si to bola len ty, presne takto,“ povie, „Kývala by si nohami ponad recepčný pultík.“

„Takto?“

Pristúpi bližšie, odtiahne mi od seba kolená, pokým medzi nimi nestojí a nedotýkajú sa nám hrudníky.

„Ani zďaleka,“ povie, vezme mi do ruky sánku. „Ale začal by som takto.“

Bozkáva ma a z nejakého dôvodu – na tomto mieste, v tomto okamihu – sa stanem svojim 22-ročným ja, tým, ktoré stravuje chtíč, tak posadnutá, že len z pohľadu na zadnú časť jeho hlavy sa mi podlamujú kolená.

„A potom,“ povie, rozopína mi blúzku, „by som urobil toto.“ Vytiahne mi sukňu na pás.

„A teraz si ľahni,“ zašepká, „a ja ti ukážem ten zvyšok.“

78.kapitola

Erin

O 2 mesiace neskôr

Hneď ako mám na to možnosť, začnem zívať v momente ako nastúpime s Brendanom na lietadlo do Seattleu, aby sme oslávili Willove a Oliviine výročie rovnako ako krst nášho krstniatka. Posledných pár mesiacov bolo hektických, ale tým najlepším možným spôsobom – milujem svoju prácu a Brendanova turistická kancelária prosperuje. Kvôli nášmu nabitému pracovnému programu sa vidíme jedine večer, ale snažíme sa to čo najviac využiť. Už nie sú žiadne hovory o druhej ráno ani pre jedného z nás. Brendan si konečne zablokoval Gabinu matku a môj otec a Sean úspešne dokončili liečbu na odvykačke. Nemám ani poňatia či zostanú čistí, ale viem, že som skončila s tým, že ich budem kryť.

Brendan sa istý čas bál, že by ma mohli stiahnuť so sebou, tak ako si myslel, že to urobil on Gabi, ale pravdou je, že ja už som sa topila (drowning) – sužovali ma požiadavky, ktoré na mňa kládla moja rodina a Rob – a Brendan mi poskytol práve toľko vzduchu, aby som si uvedomila, čo sa to vôbec deje a ako to zastaviť.

„Vieš, aký by bol skvelý darček na výročie?“ Opýta sa ma, prekĺzne prstami do mojich a hodí očkom po toaletách.

„Za A, nepokúšame sa pripojiť do míľového klubu uprostred dňa, kedy by nás každá jedna osoba videla oboch vchádzať a vychádzať z toaliet.“

„A za B?“

„B je to, že to dokonca ani nie je naše výročie, ale Willovo a Oliviine. A skôr než začneš remcať, maj na pamäti, že toto mohlo byť naše štvorročné výročie, keby si v tú noc neodišiel so svadobnou koordinátorkou.“

Presvedčila som samu seba, že ma to už viac netrápi, ale počujem vo svojom hlase určitý stupeň podráždenia, čo by ma malo viesť k tomu, že to asi bude inak.

„Nikdy som nepoložil ani len prst na svadobnú koordinátorku,“ povie. „Odkiaľ si to nabrala?“

„Povedal mi to Rob,“ poviem, uvedomím si, že áno, dokonca aj po toľkých rokoch som na to stále naštvaná. „Bola som totálne zničená. Šla som vtedy do svojej hotelovej izby a preplakala sa do spánku.“

Zatne sánku. „Erin, ja som na teba čakal. Čakal som a čakal som, cítil som sa ako totálny kretén, pokým som nedostal správu od Roba, v ktorej mi napísal, že ťa konečne dostal do svojej hotelovej izby.“

Pozerám na neho s očami dokorán. „Odprevadil ma hore a opustil ma pred dverami.“

Rob to na nás oboch zahral. Vedel to, dokonca aj vtedy, že medzi nami niečo bolo a našiel si vlastný spôsob ako sa uistiť, že z toho nič nevzíde.

Na okamih sedíme v tichosti, nepochybne premýšľame nad tým istým: čo by sa stalo, ak by sa celá tá situácia vyvinula inak? Kde by sme boli práve teraz?

„Zrejme by som mu mal poďakovať,“ konečne povie Brendan.

„Čože?“ Žiadam. „Rozdelil nás.“

„Urobil nám láskavosť,“ odvetí Brendan. „Bol som príliš mladý a ty si bola rozhodne mladá. Nevydržalo by nám to.“

„Možno. Ale stále mám pocit, že si zaslúži byť potrestaný.“

„Myslím, že o to je už postarané,“ pripomenie mi Brendan, odkazuje tak na to, ako sa Robovi nedarí odkedy sme sa rozišli. Zdá sa, že jeho paktovanie s Christinou začalo dávno predtým, než odišiel do Amsterdamu a ona nebola jedinou ženou v kancelárii, s ktorou spával. Keď na to Christina prišla, ona a tá druhá žena ho obvinili, že ich sexuálne obťažoval. Netuším, či sa to dostane pred súd – zrejme nie – ale odkedy ho obe nahlásili, okamžite ho požiadali, aby odstúpil.

„Stále si ale želám, aby si mu proste nakopal zadok,“ zamumlem.

Brendan sa ticho zasmeje, pre seba. „O to je už postarané takisto.“

„Čože? Nespomínam si, že by si sa pobil.“

Uškrnie sa. Jeho domýšľavosť ešte stúpla, odkedy sme sa dali dokopy. „Zrejme ti to nebolo jasné preto, lebo keď sa pobijem, neprehrám.“

„Ale kedy? Nemôžem uveriť tomu, že sa to stalo a ja sa o tom dozvedám len teraz.“

„Asi hodinu po tom, čo si mi povedala o tých sračkách, ktoré ti povedal po tom, ako si sa s ním rozišla. Nazval ťa štetkou. To si fakt myslíš, že by som to nechal len tak?“

Pokrútim hlavou a usmejem sa sama pre seba. Spomínam si, že keď som to Brendanovi hovorila zdal sa mi nezvyčajne pokojný. A teraz už viem prečo.

„Tak či tak,“ pokračuje. „Všetko to dopadlo najlepšie ako mohlo. Radšej sa vzdám pár rokov s tebou, pokiaľ na výmenu dostanem večnosť.“

„Tak večnosť, hej?“ Podpichnem ho, opriem sa mu o plece.

„Jo, ty chytrolín,“ povie. „Máš s tým nejaký problém?“

Zasmej sa. „Ani náhodou. Večnosť mi znie dobre.“

***

Keď prídeme k Willovi a Olivii, každý je na záhrade. Matthew sa vrhne na Brendana, zatiaľ čo Dorothy nás oboch vystíska.

„Hej, Brendan, predstav nás svojej priateľke,“ zavolá Olivia.

Zamračí sa. „Poznáš ju dlhšie, než si poznala mňa.“

„Iste,“ uškrnie sa. „Ale chcem ťa počuť to povedať. Tak do toho. Viem, že je to ťažké slovo, ale zvládneš to. Povedz to spolu so mnou. Priaaateľka. Prrrrrriateľka.“

„Toto je, Erin. Moja priateľka,“ povie s bujarým úsmevom.

„A teraz, keď je to už za nami, tak ti ju ukradneme,“ povie Olivia, postaví sa na nohy. „Ideme nakupovať.“

Zúži oči. „Ty predsa nenávidíš nakupovanie. A práve sme prišli.“

Pokrčí plecami. „To bol nápad tvojej mamy.“

Stočí pohľad na mamu. „Na svoj výlet zober priateľku niekoho iného. Celý týždeň makala. Stova som ju videl.“

Olivia sa zasmeje. „Nežijete náhodou spolu?“

„Áno, ale...,“ ramená mu poklesnú rezignáciou. Nakloní sa, aby ma pobozkal. „Nedovoľ im, aby s tebou nakupovali celé popoludnie.“

„Wow,“ povie Will Brendanovi, keď ideme dnu. „Je z teba ešte väčšia pička-puťka než som si myslel.“

***

Olivia nás odvezie do obchodného centra J. Crew na Pacific Place. Pravda je, že by som ale radšej zostala s Brendanom – len zriedka sme spolu celý deň – a tak či tak nemám chuť nakupovať.

„Len dám Caroline do kočíka, zatiaľ sa tu porozhliadnite,“ navrhnem.

„Ale ty si dôvodom tohto výletu,“ povie Dorothy.

„Ja?“ Opýtam sa. „Viete veľmi dobre, že mi už Harper zakázala kupovať si akékoľvek oblečenie.“

Ani len to, že som teraz jej šéfka, jej nezabránilo v tom, aby mi minulý týždeň čmajzla moju kreditku a objednala mi dva kostýmy.

„Nemaj boja. Toto nie je niečo, čo by ti chcela kúpiť Harper,“ povie Olivia s prešibaným úškrnom, zatiahne ma do zadnej časti obchodu.

Skončíme v svadobnom oddelení. Pozerám na obe v totálnej nechápavosti. „To má byť pre mňa?“ Opýtam sa. „Vy myslíte, že...ja a Brendan?“

Zasmejú sa. „Pokým nie je niekto ďalší s kým sa vídaš, o kom by sme mali vedieť.“

„S Brendanom sme spolu len pár mesiacov. Nie sme vôbec blízko k niečomu takémuto.“

„Možno ty nie,“ povie Olivia.

„Ani jeden z nás,“ odvetím.

Olivia sa uškrnie. „Dovoľ mi sa ťa na niečo opýtať – ako dlho po tom, čo ste sa dali dokopy s Brendanom ťa začal tlačiť do toho, aby si sa k nemu nasťahovala?“

Po dvanástich hodinách. „Chvíľu to trvalo.“

„A ako často ti naznačuje, že chce deti?“

Každý deň. Nikdy som nestretla nikoho, kto by tak na kompletku zmenil celý svoj postoj. „Sem tam. Ale je to šialené.“

„Nie, nie je,“ smeje sa Dorothy. „Keď si raz moji chlapci vyberú, nemrhajú časom.“

„Je príliš skoro povedať, že si Brendan niekoho vybral.“

Dorothy sa trpezlivo usmeje. „Zlatko, vybral si ťa už pred rokmi. Len si to nechcel priznať. A teraz, keď si to už priznal, hrnie sa do toho tak rýchlo, že sa jedného dňa zobudíš vydatá a ani len nebudeš vedieť ako sa to stalo.“

„Obe ste šialené,“ odvetím. „Nabudúce mi poviete, že by sme mali ísť omrknúť aj postieľky.“

Olivia sa usmeje. „Otehotnela som na svadobnej ceste, takže by som to nevylúčila.“

***

Presne o 24 hodín neskôr stojím pred vstupom do kostola s Brendanom po boku. Pozerá sa na mňa tým pohľadom, ktorý by nemal mať v kostole – zvlášť nie práve teraz, s tým, že sa každý pozerá.

„Dávaj pozor,“ vyhreším ho, štuchnem ho do boku. „Toto je vážna vec.“

„Dávam pozor,“ povie, oči mu klesnú na moje ústa. Nakloní sa bližšie ku mne, aby som to počula len ja: „Ale chystám sa urobiť ti také zlé veci, keď sa večer dostaneme domov.“

S tým som v pohode, zjavne.

Modlitby skončia. Naše krstňa podajú kňazovi, aby ju pomazali a ona začne vrieskať ako keby ju vraždili. Môže vyzerať ako Will, ale má Oliviinu povahu. Po tom, čo Will a Olivia povedia svoju časť, a Brendan a ja tú našu, začne prijímanie. Otvorím pre oboch modlitebnú knižku, hoci viem, že Brendan rozhodne odmietne spievať.

Namiesto toho sa znova nakloní k môjmu uchu. „Will mi ráno povedal, že by bolo najlepšie, aby ďalšie krstiny absolvovalo naše dieťa.“

Snažím sa neusmievať a zlyhám. „Jo? A čo si povedal?“

„Povedal som, že by mala byť pravdepodobne na rade prvá svadba.“

Usmievam sa tak doširoka, až sa sama za seba hanbím.

„Tak to zvyčajne funguje.“

„Takisto povedal, že by som sa mal začať pýtať teraz, nakoľko ma zrejme päťkrát odmietneš ako mu to urobila Olivia.“

Strelím po ňom očami. „Myslím, že si v bezpečí.“

„Máš v pláne to posúvať, pokiaľ nebudeme mať milión rokov? Existujú totiž nejaké fámy, že by si to spravila.“

Ďobnem ho lakťom. „Nie.“

„Máš v pláne sa o tom odmietať baviť ako si to spravila včera v noci?“

„Tvoja mama bola hneď vo vedľajšej izbe, Brendan.“

„Odpovedz na otázku.“

Zľahka sa zasmejem. „Nemôžem uveriť tomu, že si robíš starosti s niečím, čo je v tak vzdialenej budúcnosti.“

Otočí sa ku mne, sleduje moju tvár, teraz je prekvapujúco vážny.

„Nie je to v žiadnej vzdialenej budúcnosti, Erin. Bojíš sa?“

„Už viac nie,“ poviem mu, pritúlim sa k nemu. „Ani v najmenšom.“

KONIEC