DE - kapitola 51,52

Překlad: Yogi_22

51.kapitola

Erin

Súčasnosť

O niekoľko večer neskôr uprostred noci opäť zazvoní telefón. Jeho hovory ma natoľko rozrušia, že je to vlastne úľava keď zistím, že zvoní môj telefón. Vezmem to na druhé zvonenie a prejdem do inej izby, ale minútu po tom ako sa posadím na gauč a pokúšam sa utíšiť otca, ma Brendan nasleduje.

Odmávnem ho. „Bež spať,“ zašepkám.

Pri tomto ho tu nechcem. Tie dva razy, keď sme boli v Denveri bol môj otec totálne mimo. Ale teraz – keď je môj otec triezvy – je to nejakým spôsobom ešte horšie.

Pokrúti hlavou. „Tvoj otec?“ Naznačí ústami a ja prikývnem. Ide si po svoj telefón, nasmeruje Uber na adresu, ktorú mi zadá otec a my dvaja tam sedíme, ja s hlavou na Brendanovej hrudi, sledujem na telefóne ako sa auto približuje, zatiaľ čo v tom druhom počúvam, ako môj otec narieka.

„Tvoj otec potrebuje pomoc,“ povie po tom, keď konečne zavesíme.

„Akúkoľvek pomoc ale odmieta. Skúšala som to, on aj moja matka sa len zaťali. Bolo to v to leto po prvom ročníku na vysokej a mama ma potom vyhodila z domu.“

Jeho prsty sa okolo mňa utiahnu. „Nechápem ako ti toto mohla urobiť na vysokej. Behávala si závody, mala si záverečný prejav a potom sa vyrovnávaš každý večer s týmito blbinami.“

Pokrčím plecami. „Medzi otcovými záležitosťami a Seanom, ktorý môže začať znova brať, mám proste pocit, že niekto v rodine musel dokázať svetu, že nie sme úplne stratený prípad.“

Ale stále som sa cítila ako podvodníčka, keď som na promóciách mala záverečný prejav. Bez ohľadu na to, o čom som presvedčila publikum, vedela som, že som na tom v každom smere rovnako zle ako zvyšok svojej rodiny.

„Ja len, že je to veľký tlak. Nechápem, prečo to nikdy nevzdáš.“

„Proste nemôžem len tak odísť,“ odvetím.

„Ako to môžeš povedať?“ Opýta sa. „Nedržíš predsa každú noc otcovi fľašku pri ústach ani nekupuješ Seanovi kokaín.“

„Celý svoj život som strávila krytím a zachraňovaním otca, robením tej istej veci aj pre Seana. Mala by som im pomáhať, ale neuspela som o nič lepšie než moja mama. Všetko čo som urobila bolo len to, že som im to uľahčila, čím sa to ešte zhoršilo. Do zadku, veď ešte stále im pomáham. Môj brat a otec sú chorí, ale moja mama a ja...my sme tiež choré.“

„Preto si všetko ukrývala pred Robom,“ povie po chvíli. „Nie preto, lebo tvoja rodina je tak hrozná, ale preto, lebo si myslíš, že si rovnako hrozná aj ty. Myslíš si, že by ťa mal rád menej, keby to vedel.“

„Mal by ma rád menej. Každý by ma mal rád menej.“

„Ja nie,“ povie, pritiahne si ma k sebe bližšie. „Myslím, že ťa mám kvôli tomu ešte radšej.“

Nakoniec ma dovedie naspäť do postele a ako si ma pritiahne proti sebe, cítim, že sa v mojom vnútri niečo zmení. Nerozumiem mu. Nerozumiem ako sa môže správať ako keby ma nepoznal, keď sme von a brať hovory od inej baby, keď som tu, a napriek tomu byť tak dokonalý v okamihoch akými sú tieto. Tak či tak, som rada, že som mu to povedala. Tajomstvo, ktoré si nechávate pre seba len silnie a rastie, pokým sa vám už nezačne zdať ohavným. Ale teraz, v jednom návale, nie je to až také jedovaté, niečo, čo sotva dokážem priznať. Namiesto toho sa to stane súčasťou mojej minulosti, tým, čo ma doviedlo k tomu, kde som teraz. Nie je to pekné, a nie je to obdivuhodné, ale nie je to až také otrasné ako sa mi to zdalo, keď som si to nechávala pre seba.

V tú noc pri mne spí Brendan bližšie než kedykoľvek predtým, jeho prsty mi po pokožke kreslia neviditeľné vzory, keď zaspávam.

52. kapitola

Brendan

O 3 roky skôr

„Miluješ ma?“ Pýta sa Gabi každé ráno. Neexistujú slová na to, ako nepríjemne sa vďaka tomu cítim. Pretože som to už raz povedal, tak nejako to teraz nemôžem prestať hovoriť. Takže sa ma to pýta každé ráno, pozerá sa na mňa s tou zmesou očakávania a nepokoja v tvári, a ja jej poviem, že ju milujem.

Pýta sa ma to každé popoludnie. Pýta sa ma to, keď ideme do postele. Pýta sa a pýta a ja musím premýšľať, či to robí preto, lebo vie, tak ako aj ja, že to, čo hovorím nie je pravda. Jej potreba neustáleho uisťovania sa či ju milujem sa na mňa začína znášať. Rozhodne nepomáha to, že bývame spolu. Musí byť totiž pri mne, s prstami ovinutými okolo mňa.

Žiarli na Erin. Takisto žiarli na knihu v mojich rukách, na televízor, ktorý pozerám, na telefonát od mojej mamy. Žiarli na všetko, čo odvracia moju pozornosť od nej.

No zdá sa, že vycíti, keď na mňa zatlačí až príliš – presne do bodu, kedy začnem premýšľať, či sa ešte môžem s týmito sračkami vysporiadavať ďalších niekoľko týždňov.

Vtedy sa začne vyzliekať, a ja skurevne zakaždým podľahnem.

***

V jedno zriedkavé popoludnie bez nej sa pripojím na internet a pozriem si fotky zo svadby. Je to cvičenie v masochizme, ale nemôžem prestať. Pamätám si ako som sledoval Erin prechádzať uličkou. Bol to okamih, kedy som si konečne uvedomil, že by som sa mohol zaviazať. Bože, kiežby sa veci vyvinuli inak. Kiežby ma bola ochotná vypočuť. Ale najviac si želám, aby som jej v prvom rade vôbec bol hoden.

Keď príde Gabi z turistiky domov, fakt nemám chuť na sex. Kvôli tomu sa rozplače, samozrejme. V poslednom čase sa zdá, že ju rozplače všetko. Opýta sa ma, či ju podvádzam. Je vyhonenie si nad priateľkou vášho najlepšieho kamarátka podvádzanie? Pochybujem o tom. Tak jej poviem, že ju nepodvádzam. Ale neuspokojí sa s tým, pretože som ju nikdy predtým neodmietol. Dokonca to málinko prekvapí aj mňa, ten fakt, že nechcem sex. Asi som už z celej tej veci znudený. Alebo možno viem, že by mi bolo lepšie s niekým iným.