DE - kapitola 41,42

Překlad: Yogi_22

41.kapitola

Brendan

O 3 roky skôr

Na konci júna príde Gabi do môjho bytu s kuframi a plačom. Povie mi, že ju jej spolubývajúca vykopla a opýta sa ma, či by mohla u mňa nachvíľu zostať. To ma zastaví. Veci medzi nami sú teraz skvelé presne tak ako sú, a radšej by som to nechcel porušiť. Už tak vídam Gabi skoro každý deň a každú noc som s ňou, keď sme na nejakom turistickom výlete. Nie som si istý, či som pripravený vzdať sa posledných okamihov svojej slobody, ale čo mám asi tak povedať? Do odchodu jej zostávajú menej ako dva mesiace a naozaj nemá kam inam ísť. Tak jej poviem, že je to v poriadku, ale už keď jej to hovorím, v izbe je o niečo menej vzduchu, než keď prišla.

***

Mať Gabi za spolubývajúcu mi najprv skvelo vyhovuje. Fakt nemôžem uveriť tomu, že na svete existuje žena, ktorá chce sex častejšie ako ja, ale nemám sa na čo sťažovať. Všetko je to úplne dokonalé – až odrazu nie je.

„Tvoj kamarát Rob,“ povie mi jedno popoludnie, pozerá pritom spoza môjho iPadu. „To on chodí s babou, ktorá sa ti kedysi páčila?“

„Jo.“

„Takže ona sa volá Erin?“ Opýta sa.

Padne mi sánka. „To mi práve čítaš emaily?“

„Bol práve otvorený, keď som si vzala iPad,“ povie s pokrčením pleca.

Ale to je kravina. O Robovi som nepočul aspoň týždeň.

„Takže...Erin,“ pokračuje. „Je to ona, však?“

„Áno. A prosím, odhlás sa z môjho mailu.“

„Máš jej fotku?“ Opýta sa. Hlas má neutrálny, ale zachytím v ňom náznak niečoho, niečoho zúfalého a bojazlivého.

„Nie.“ Mám, samozrejme, ale ak je žiarlivá, vidieť fotku Erin by určite nepomohlo.

„Ako sa volá na priezvisko?“ Opýta sa Gabi.

„Čo to robíš?“ Vzdychnem si. „Nikdy som s tou babou nebol ani len na rande. Prečo na tom vôbec záleží?“

„Nezáleží. Len som bola zvedavá.“

Rozhovor síce skončí, ale zostane visieť vo vzduchu. Je medzi nami zakliesnený celú noc a Gabina nespokojnosť je takmer hmatateľná. Rád by som to uzavrel, ubezpečil ju, že je to už za mnou. Len si nemyslím, že by som to vedel urobiť presvedčivo.

42.kapitola

Erin

Súčasnosť

Keď sa dostanem domov, snažím sa zaspať, ale namiesto toho len ležím a civím do plafóna, prehrávam si v hlave všetko. Až do dnešného večera bola sobota dňom, kedy som zažila ten najúžasnejší sex vôbec, ale bola som schopná to rozumne vysvetliť – medzi mnou a Brendanom sa toho vystavalo už dosť a proste som do toho šla po veľmi, veľmi dlhej dobe. Ale žiadna z týchto skutočností tentoraz nezohrávala svoju úlohu, takže ako je vôbec možné, že to bolo ešte lepšie?

Napriek svojej vyčerpanosti dorazím do práce s pocitom úplného zanietenia. Chcem sa postaviť na stôl a oznámiť svoj objav svetu.

„Konečne som to pochopila! Konečne som pochopila, prečo robíte zo sexu takú vedu, ľudkovia!“

Ale ako sa popoludnie chýli ku koncu a kancelária sa vyprázdňuje, prichádza aj realita. Len preto, že to čo sa stalo medzi mnou a Brendanom považujem za úžasné, nemusí to tak byť pre oboch. Vlastne, dnes večer, sa to bude snažiť zopakovať s nejakou inou babou.

Keď sa dostanem domov, moja radosť je totálne fuč.

Čo som si ako myslela, že sa stane? To som si fakt myslela, že kvôli jednej dobrej fajke a drobnému pohlavnému styku by sa so mnou zaplietol? Nemohla by som sa mýliť viac. Ani si to len nechcel zopakovať.

A tak či tak by som na neho nemala myslieť. Sťahujem sa odtiaľto akonáhle je Harper koncom tohto týždňa naspäť z dovolenky, čo znamená, že je to jedna z mojich posledných nocí v dome, kde som žila posledné štyri roky, v dome, kde som myslela, že budem vychovávať deti. Neexistuje žiaden vesmír, kde by to mohla tromfnúť séria orgazmov.

Nasledujúce ráno si dobre a dlho zabehám než zamierim na pilates. Začala sa „Operácia zabudnúť na Brendana“ a makať na sebe je jednou zo stratégie ako to dosiahnuť. Vrátim sa taká vyčerpaná, že nemám energiu ani pre chtíč alebo posadnutosť, ale keď stojím pod sprchou, už zasa zaberá miesto v mojom mozgu. Predstavujem si ho za sebou, mokrého a klzkého od mydla, ako do mňa ľahko vkĺzne. Pridám sex v sprche na nikdy nekončiaci zoznam toho, k čomu sa nikdy nedostaneme.

Telefón celý deň mlčí. Predstieram, že si to nevšímam, pripomínam si, že nezáleží na tom, či sa mi ozve, pretože sa tak či tak znova nič nestane. To, čo sme urobili nebolo správne a musí to prestať.

Samozrejme, že na to všetko zabudnem, keď konečne napíše. Opýta sa ma, či mu pomôžem s maľovaním. V žiadnom prípade tým neodkazuje na sobotný večer, utorkový večer, alebo neprejavuje akúkoľvek túžbu si to zopakovať. Možno chce naozaj legitímnu pomoc. Možno naznačuje, že priateľská výpomoc je spôsob ako obnoviť naše priateľstvo, aby boli veci zasa v normále. Alebo chce možno viac, tak ako ja. Až tak strašne, až mám pocit, že by som mohla vybuchnúť, keď tu sedím na umeline na stoličke v mojej kóji, civím na nejaká poznámku čo niekto vylepil na stenu ohľadom jedla v dóze v odpočinkovej miestnosti.

„Operácia zabudnúť na Brendana“, musím si priznať, sa tak nejako rúca.

***

Po práci sa prezlečiem a zamierim k nemu, mám na sebe bežecké šortky, tričko, a vlasy v cope. Bez ohľadu na to ako sa cítim, nechcem vyzerať ako baba, ktorá strávila posledných 36 hodín posadnutosťou nad vecami, ktoré vie robiť jazykom. Prinesiem so sebou aj nejaké košíčky, ktoré som upiekla včera večer, pretože to je vec, ktorú by Kamarátka-Erin-Ktorá-S-Tebou-Nutne-Nechce-Spať urobila, ale keď vojdem do jeho bytu, totálne upustím od toho, aby som to predstierala.

Vyzerá tak ako vždy: roztrhané khaki kraťasy, sivé tričko, svalnaté stehná, pevná sánka a jasne modré oči. Problém je v tom, že to stačí. Vlastne je toho priveľa. Už pohľad na neho samotného je hormonálnym preťažením.

Nadýchnem sa a postrčím mu košíčky. „Priniesla som niečo pod zub.“

Do riti. Zniem zadýchane ako keby som tých desať schodov sem preletela.

Počuje to a o sekundu dlhšie mi pozerá do očí, pokojný ako vždy. Kiežby som bola taká pokojná aj ja. Práve teraz som jedna chaotická zmes obáv a chtíču a on je rovnako pokojný a chladný ako oceľ.

Vezme si odo mňa krabicu, jeho prsty prejdú po mojej ruke. Správať sa nenútene je takmer nemožné. Čumím na jeho neoholenú sánku a spomínam, aké to bolo cítiť ju proti svojim perám, to lahodné škrabkanie na mojej pokožke.

„Čo sa deje, Erin?“ Opýta sa, položí krabicu na linku za sebou. Hlas má nízky, hladký a vedúci.

„Nič,“ odvetím.

„Keď si nervózna, hryzieš si do spodnej pery,“ povie. Pritiahne si ma k sebe. Jeho pery pomaly cestujú po mojom krku, obžužláva mi jemnú pokožku pod sánkou, a na jeden jediný delikátny okamih si to dovolím mať – jeho veľkosť a vôňu mydla a kávy, pocit jeho hladkej pokožky pod mojimi rukami, pramienok vystrihaných vlasov vzadu na krku, ako absurdne je svalnatý. Ak by som ho chcela odstrčiť, bolo by to ako strkať do tehlovej steny.

Jeho ruky mi vkĺznu pod tričko, keď sa spamätám. „Toto nemôžeme,“ poviem. Ale ešte aj ja počujem ten prosiaci tón vo svojom hlase, ktorý hovorí Brendanovi presvedč ma, presvedč ma.

Jeho ruky sa mi roztiahnu na rebrách. „Ak ma chceš zastaviť,“ zašepká, dych má vedľa môjho ucha, „povedz to teraz. Pretože inak mám tak 15 vecí, ktoré mám v pláne s tebou robiť.“

Viem, že niekde vo mne existuje logický a dobre odôvodnený argument na toto, ale hlavne chcem vedieť akých 15 vecí má na mysli, a chcem, aby sa k nim už aj dostal.

„Kondóm,“ žiadam.

„Ešte nie,“ povie. Stiahne mi cez boky šortky a nadvihne ma, holým zadkom dosadnem na linku. „A mimochodom,“ dodá, pritiahne ma na okraj linky a roztiahne mi nohy, „dnes som na rade ja.“

***

Je už neskoro, keď konečne vyleziem z jeho postele. Sleduje ako zbieram svoje oblečenie. „Prečo si ma nezastavila, keď si sem dnes večer prišla?“ Opýta sa.

„Ty vieš prečo.“ Hrdlo mám stiahnuté vinou. Vyspať sa s Brendanom jeden raz bola anomália. Urobiť niečo takéto raz, by sme mohli sami sebe odpustiť. Ale urobiť to trikrát je niečo úplne iné. Je to úmyselné.

Posadí sa. „Ty sa fakt znepokojuješ tým, či si Robovi zostala verná po tom všetkom, čo sme robili?“

„Nie tak celkom. Len nevidím nijakú možnosť ako sa s Robom cez toto prenesiete. A ak sa ja a Rob dáme znova dokopy, nikdy nebudeme schopní vyjsť si niekam von, my traja. Bol by si mu svedkom na svadbe---„ Odmlčím sa, sťažka prehĺtam. Len z toho pomyslenia je mi zle.

„Erin, nepôjdem mu za svedka, a ty a ja a Rob nikdy nepôjdeme spolu niekam von. Nemám v pláne mu o tomto povedať, samozrejme, ale takisto nemienim stráviť zvyšok života klamaním.“

Posadím sa na okraj jeho postele, k hrudi si tisnem svoje tričko a podprsenku. „Nechápem, čo mi tým chceš povedať.“

„Urobil som rozhodnutie, keď som sa s tebou vyspal. Po tom všetkom nemôžem predstierať kamarátstvo s ním.“

Prepadne sa mi žalúdok. To, čo som urobila už bolo dosť zlé samo osebe, ale byť príčinou konca ich priateľstva to robí ešte horším. „Brendan, celé tie roky bol tvojim kamarátom. Nemôžeš mu to urobiť.“

Pokrúti hlavou. „Mám Roba rád, alebo som aspoň mal, pokým ťa nepodviedol, ale už viac ako desať rokov nežijeme v tom istom meste a obaja sme sa zmenili. Videla si, aké to bolo, keď som sa vrátil – už viac nemáme nič spoločné. Je posadnutý zarábaním prachov. Spoločenské postavenie pre neho znamená viac než čokoľvek iné. A akýkoľvek rešpekt som voči nemal mal, stratil som ho, keď som sa dopočul, čo urobil s Christinou.“

Rozumiem jeho odpovedi, ale nepáči sa mi, a to z viacerých dôvodov.

„Neviem čo ešte s ňou mal,“ namietam.

Stisne k sebe ústa. „Chceš tak strašne veriť, že je v tom nevinne, že sa ani nedokážeš pozrieť pravde do očí.“

Svoj nesúhlas si nechám pre seba, hoci si v skutočnosti myslím, že opak je pravdou. A v tomto bode dúfam, že ma Rob naozaj podviedol, pretože ak nie, to, čo som urobila s Brendanom bude desaťkrát horšie.

„Poď sem,“ povie jemne. Chytí ma za bradu a pobozká ma.

Bozkáva ma dovtedy, kým nezabudnem, o čom sme sa to bavili. A zabudnem dokonca aj na to, že som mala v pláne odísť.

***

O niekoľko hodín neskôr padnem do svojej postele. Tentoraz spím dlho, zmeškám svoj Dostať-sa-cez-Brendana beh a Dostať-sa-cez-Brendana pilates. Tak či tak sa nezdá, že by nejako účinkovali. Prebudím sa oťapená a zároveň ako znovuzrodená, ako keby som sa práve zúčastnila na najlepšej vysokohorskej turistike svojho života a zapíjala ju 15 šálkami kávy, alebo zabehla maratón a dobehla prvá. Niekde v zadnej časti mozgu viem, že by som sa kvôli tomu mala cítiť vinne, ale ignorujem to. Namiesto toho si obujem lodičky na tom najvyššom opätku, oblečiem si svoje najobľúbenejšie šaty a prakticky doskáčem do kancelárie.

Dnes sa ma nemôže nič dotknúť. Doprava, ani Timothyho komentár na čas môjho príchodu do práce, dokonca aj keď som meškala. Nevedela som, že vďaka orgazmom môžem byť neporaziteľná, ale asi majú takú moc.

Posadím sa za svoj stôl a znova si prečítam všetky správy, ktoré mi poslal Brendan. Žiadna z nich nie je úplne romantická, ale srdce mi aj tak robí smiešne veci, presne ako v šiestej triede, keď mi Bradley Peterson posunul papierik s otázkou, či sa mi páči. Ale samozrejme, že moje bláznivé srdce by Brendan zrejme poslal kade ľahšie. Má ma rád práve preto, lebo verí, že moje srdce je príliš zaneprázdnené bláznením po Robovi, aby bláznilo po ňom.

Stále si čítam správy, keď do mojej kóje vhupne Harper a vystraší ma na smrť.

„Hej,“ poviem, odhodím telefón ako keby ma popálil. „Aký bol výlet?“

Ani len neodpovie. Len tam proste stojí a pozerá na mňa, ťuká si po pere. „Niečo je na tebe iné,“ povie, nakrčí obočie. „Čo si urobila?“

„Nič,“ zachrčím, prebehnem si prstami po vlasoch, tvárim sa nevinne. Som si úplne istá, že vyzerám normálne, hoci som taká uvoľnená, že sa cítim ako keby som bola z vody.

„Osieraš,“ povie. Vypleští oči a potom jej na tvári blikne úsmev. „Ty cundrička!“ Radostne zvolá. „Ty si si vrzla!“

Zamrkám. „Čože?“

„Oh, môj Bože, obe vieme, že vieš na hovno klamať, Erin. Tak to ani neskúšaj. Nevrátila si sa naspäť k Robovi...,“ povie, mumle si pre seba. „Nie, nie, to by si mi napísala...Oh. Môj. Bože. Brendan. Ty si spala s Brendanom? Oh, len na mňa znova neotváraj tú svoju klamársku hubu. Rozhodne si spala s Brendanom.“

Potopím sa do stoličky, vyčerpaná z tej mentálnej gymnastiky, ktorú stvárnila úplne sama. „Potrebuješ linku pomoci alebo niečo podobné.“

„Wow,“ vyštekne, posadí sa na môj stôl. „Povedz mi všetko. Bol úžasný?“

Usmejem sa. „Bolo to fajn.“

„Ako som povedala už skôr, si otrasná klamárka. Nie je šanca, že by sex s ním bol len fajn. Takže, čo teraz? Ste niečím? Už ste sa o tom bavili?“

„Nie, samozrejme, že nie,“ poviem. „Nie je o čom hovoriť, pretože, zrejme, o nič vážne nejde, a nikdy ani o nič nepôjde. On nechce priateľku a ja priateľa už mám.“

„Mala si,“ zdôrazňuje. „Mala. Práve teraz si na voľnej nohe, drahá.“

„Rob sa vracia, Harper. Nie je to tak, že by sme v tom mohli pokračovať, aj keby sme chceli, a Brendan nie je z tých, čo by to tak či tak chceli.“

„Ako myslíš. Ale pokým sa sem Rob nedostane, chcem, aby si si ho označkovala tak veľmi ako je v ľudských silách možné.“

„Som si pekne istá, že k tomu sme sa už dostali. Mam zničenú vagínu.“

„No, tak nech ti ju zničí ešte o čosi viac. Alebo ak si s ním už skončila, pošli ho za mnou.“

Cítim drobný záchvev žiarlivosti, čo je smiešne, pretože ani neviem či ho vôbec ešte uvidím.

„Je celý len tvoj,“ poviem jej.

Ale teraz ešte nie.