DE - kapitola 7,8

Překlad: Yogi_22

7.kapitola

Brendan

O 4 roky skôr

Kľačím na zemi, kde opravujem spadnutú reťaz na bicykli, som druhý týždeň v práci, keď dnu vojde Erin. Vynakladám značné úsilie, aby som sa jej vyhýbal, takže je dosť nepríjemné, keď ma vypátra. Len na okamih sú všetko čo vidím holé nohy, dlhé, a začínajú byť opálené, hoci leto ešte ani nezačalo. Má rozpustené vlasy a žiaden make-up. Na tých nenamaľovaných, plných perách je niečo, kvôli čomu by som sa na ne chcel dívať o niečo dlhšie, a štve ma, že by som to vôbec chcel.

„Áno?“ Opýtam sa podráždene.

„Nemusíš byť hneď debil,“ povie. „Ani netušíš, čo sa ťa idem opýtať.“

„Nie, ale očakávam, že ma to naserie,“ odvetím.

Tvárou sa jej na okamih mihne bolesť a ja sa kvôli tomu cítim zle, ale nie dlho. Najlepšie bude, ak si budeme na čistom hneď teraz, že ju proste nechcem niekde naokolo seba. Jej prítomnosť ma neustále vytáča, ako kamienok v topánke, alebo svrbenie, ktoré si nedokážem poškriabať.

Podráždene si vzdychne a potom pokračuje profesionálnym hlasom. „Volal AJ, že je chorý. Mohol by si zobrať jednu prehliadku navyše dnes popoludní?“

„Iste,“ poviem, vrátim svoj pohľad naspäť na bicykel ako odpoviem.

„A je to. Bolo to až také zložité?“ Opýta sa.

Jo. Tak nejako bolo. Pretože táto jedna drobná výmena mi už zničila popoludnie.

***

„Si milý k Erin?“ Opýta sa Olivia.

„Samozrejme,“ poviem, hoci si pomyslím, že to nie je pravda. Ak niečo, tak som niečo iné ako milý.

„Nechávaš Erin na pokoji, že?“ Opýta sa ma Will, keď si vezme telefón.

„Samozrejme,“ poviem znova, a tentoraz je to absolútna pravda. „Nemáš sa čoho obávať. Nasiera ma všetkým možným.“

„Erin?“ Opýta sa, ako keby bolo nemožné uveriť mojom slovám. „Prečo?“

„Proste to robí.“ Hoci nemôžem presne definovať, čím na nasiera. Je to jednoducho všetkým. Každý deň, keď vojdem do turistickej kancelárie a nájdem ju tam, cítim ako moje podráždenie stúpa ako teplomer v rozpálenom dni.

„Menuj jednu vec, čo robí, ktorá ťa štve. Do toho.“

„Pečenie,“ odvetím. „Každý deň prinesie do kancelárie nejaké doma urobené sračky.“

„Jo, wow, tak to znie otrasne,“ povie Will.

„A je tak zasrane veselá. Od rána do večera má na tvári ten mega úsmev.“

Will sa teraz smeje. „Tak to je nočná mora. Nechápem ako to môžeš vôbec vystáť.“

Tak to neviem ani ja. Ale každý deň ma to obťažuje stále viac.

8. Kapitol

Erin

Súčasnosť

Streda, kedy je Rob posledný deň v Štátoch, príde až prirýchlo. Nie je pre mňa žiaden problém, že odchádza, takže si neviem sama vysvetliť ten pocit hroziacej skazy, kedykoľvek na to pomyslím. Možno je v tom len to, že sa jeho pobyt predĺžil na poslednú chvíľu – namiesto týždňa bude preč takmer mesiac. Netuším, či by mi to vôbec povedal, keby som nezačula ako sa o tom bavil s Brendanom.

Zavolá hneď po obede. Samo o sebe je to nezvyčajné, pretože mi Rob nevolá, keď som v práci. Ale je to jeho hlas, ktorý ma znepokojuje najviac – je plochý, bez nejakej ľútosti či ospravedlnenia mi oznamuje, že sa zrejme zdrží v práci.

„Rob,“ vzdychnem si. „Toto je naposledy kedy ťa uvidím na celý mesiac. Aspoň pre tentoraz si mohol povedať svojmu šéfovi nie.“

„Áno, a ja som si zasa myslel, že by si bola schopná aspoň raz svojmu bratovi povedať nie, ale zrejme si sa namiesto toho rozhodla, dať mu všetky svoje peniaze,“ vyštekne naspäť.

Oh. Kurva.

„Sean ti volal?“ Opýtam sa.

„Jo,“ povie Rob s trpkým smiechom. „Chcel mi poďakovať, že som s tým bol tak v pohode.“

Neexistuje nič, čo by som mohla povedať, aby som sa obhájila. Mala som to s ním prebrať. Existuje však jeden dôvod prečo som to neurobila: pretože som vedela, bez ohľadu na to či by s tým Rob súhlasil alebo nie, že za Seanove školné zaplatím.

„Mala som v pláne ti to povedať,“ poviem slabo.

„Nemyslíš si, že by si to mala so mnou najprv prebrať? Myslel som si, že sme tím, Erin.“

„Sean sa chystal pracovať v bare,“ odvetím. „Bola by to katastrofa.“

„To ale nie je to podstatné,“ vyštekne. „O týchto veciach by sme mali diskutovať. Sme zasnúbení. Alebo si už na to zabudla?“

„A čo to ako znamená?“

„Znamená to, že sme zasnúbení už 18 mesiacov a ty si sa nepohla ešte ani o milimeter, aby si vybrala dátum, alebo čokoľvek iné,“ povie. „Stále tvrdíš, že si zaneprázdnená, ale keď urobíš niečo takéto, musím sa pýtať, či je to všetko.“

***

Nedostane sa domov skôr ako po ôsmej večer. Večera je už studená. Ja som naštvaná, ale moje dôvody na hnev sú v porovnaní s tými jeho minimálne, takže to zatlačím hlboko dole.

„Ak si hladný, jedlo je v rúre,“ poviem ticho. „Len si to musíš ohriať.“

„Stretol som Brendana a dal som si niečo v bare,“ odvetí, prehodí si sako cez stoličku.

Zatvorím oči, aby som ich neprevrátila. Už to, že mešká je dosť zlé, ale meškať, pretože bol s Brendanom niekde von, len celú vec znásobí.

„Nechaj ma hádať,“ poviem. „Povedal ti už po stý raz, aby si ma odkopol.“

„Nie,“ vzdychne si Rob. „Povedal, že by som si mal najprv ujasniť, čo ma trápi skôr ako si o tom pohovoríme, pretože ty si naprávač, a toto nemôžeš napraviť, pokým nebudeš vedieť, kde je problém.

„Žeby sa svet prestal otáčať okolo svojej osi? Brendan mi naozaj zložil kompliment?“

Rob sa zasmeje. „Ani nie. Povedal, že naprávačov nenávidí. Ale tak či tak, myslel to dobre.“

„Ešte nejaké ďalšie múdre rady od chalana, ktorý nikdy nemal žiaden vzťah?“

„Jo, povedal, že by som mal ísť domov a vrzol si.“

Tak to už znie viac ako Brendan.

Rob sa nakloní dopredu, lakte si oprie o kolená. „Pozri, nie som z toho nadšený, Erin, ale dnes večer sa s tebou nechcem hádať. Takže, mohli by sme to na čas, kedy to nebudú posledné hodiny s mojou nádhernou priateľkou, zmiesť zo stola?“

S úľavou súhlasím a on dohodí kravatu vedľa svojho saka.

„Potom sa mi ale zdá, že máš na sebe priveľa oblečenia.“

„Mám na sebe len tielko a šortky.“

Uškrnie sa. „Ako som povedal. Až priveľa oblečenia.“

Vojdeme do spálne. Nemyslím si, že sme mali sex aj niekde inde. Harper tvrdí, že je to nudné, ale sú oveľa horšie veci ako priateľ, ktorý je trochu predvídateľný. Jeho košeľa spadne dole, nasledujú ju nohavice, a vkĺzne do postele, pritiahne si ma proti sebe.

„Nemôžem uveriť, že budem bez tohto celý mesiac,“ povie mi proti ústam. Súhlasím s tým, hoci odkedy začal pracovať na tej fúzii, spali sme spolu len párkrát, takže si nie som istá, či byť mesiac od seba bude v tomto prípade nejaký rozdiel.

Pretočí ma na chrbát. „Ježíš,“ zastoná, už je tvrdý, pritisne sa mi na brucho. „Už to bolo tak dlho. Toto skončí ešte skôr ako začne.“

Vravím si, že mi to nevadí, ale skôr než sa môžem zastaviť, hlavou mi preblesne rýchla myšlienka nad Harperiným imaginárnym žhavým robotníkom z továrne. Stavím sa, že niekedy to aj so žhavým robotníkom z továrne skončí skôr ako začne.