ETC - 3. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Celú cestu sme kecali, hovorila mi o škole, pre ktorú bude pracovať. Ako absolvovala vysokú, ale nebola schopná nájsť si vo svojom meste prácu ako učiteľka, tak miesto toho musela prísť do L.A.  Skutočne nemala rada L.A. a bude jej chýbať mama, ktorú necháva v Barstow. Bola nadšená z toho, že konečne získala vysnívanú prácu a bude bližšie k Anne a svojej mladšej sestre, ale tiež toho veľa za sebou zanechala.

Hovorili sme trochu aj o mojej práci, no vlastne len o tom, čo  som mal dovolené jej povedať, a aby som bol úprimný, nebolo toho veľa. Pokračoval som vo flirtovaní a ona ma i naďalej odmietala, bola skutočne vtipná a šikovná, nemohol som si pomôcť a obdivoval som jej odpaly.

Počas celých dvoch hodín tam nebol jediný nepríjemný tichý moment, zvyčajne sa vyhýbam veciam, ktoré treba neskôr povedať dievčaťu. Nebol by to problém, ak by som jej práve strkal jazyk do krku, ale zdalo sa, že Rosie si získala moju pozornosť. Z nejakého dôvodu som chcel počúvať jej rozprávanie.

Tiež som si o nej uvedomil zopár vecí, ktoré ma prinútili sa usmievať- ako napríklad:  ako používala svoje ruky, keď rozprávala o svojej vášni k niečomu, alebo ako si hrýzla spodnú peru, keď sa sústredila. Ako si stále zastrkovala pramienky neposlušných vlasov za ucho, ktoré však boli príliš krátke na to, aby tam držali, takže jej okamžite spadli späť okolo tváre.

Ako sa jej hnedé oči trblietali pri tlmenom svetle vo vlaku, ktoré nám svietilo nad hlavami.

Keď sme prišli na vlakovú stanicu, usmiala sa a postavila. „Vďaka, že si sa presvedčil, že sa sem dostanem, hráč.“

Tiež som sa postavil a nasledoval ju ku dverám vlaku. Skutočne som ju chcel odprevadiť až k jej dverám a presvedčiť sa, že sa domov dostane v poriadku. Bolo niečo po polnoci a ona by nemala chodiť po uliciach sama.

„Len zistím, kedy odchádza najbližší vlak do L.A.“ povedal som idúc za ňou z vlaku k malej tabuli, ktorá ukazovala časy odchodov. Bol tu vlak, ktorý odchádzal o päť minút a ďalší, ktorý išiel za hodinu – bol to posledný vlak, potom by som tu uviazol až do šiestej rána. Do riti, dúfam, že ten vlak nezmeškám, pretože inak by si kapitán podal moje gule, ak by som sa neukázal na zajtrajšom zásahu.

„Ako ďaleko odtiaľto žiješ?“  spýtal som sa a rozhliadol sa po opustenej vlakovej stanici.

„Je to len desať minút chôdze. Ďakujem za večeru a za spoločnosť.“ Usmiala sa.

„Žiadny problém.“ Vyzliekol som si bundu a prehodil jej ju okolo ramien, diskrétne tam nechávajúc ležať svoju ruku, keď som ju viedol k východu.

Zastavila sa a šokovane na mňa pozrela. „Nate, vážne. Bež si sadnúť skôr, než vlak odíde bez teba.“ Kývla  s obavami späť k vlaku, z ktorého sme práve vystúpili.

„Pôjdem na ten ďalší, odprevadím ťa domov.“ Jednoducho som pokrčil ramenami nútiac ju znovu sa pohnúť, keď na mňa pozerala, akoby som sa práve zbláznil.

Väčšinu cesty sme šli v tichosti, nesnažila sa mi odstrčiť moju ruku z jej ramena, tak som sa usmial a nechal jej ju tam. Zdalo sa, že mi perfektne pasuje pod rameno.

„Takže, kedy zajtra začínaš v práci?“ spýtala sa priťahujúc si moju bundu k telu tesnejšie, keď vietor silnejšie zafúkal.

„O piatej,“ povedal som krčiac pri tom nos.

Zalapala po dychu. „O piatej ráno? Nebudeš mať čas sa vyspať! Mal si sadnúť na ten vlak a mal by si aspoň zopár hodín spánku pred tým, ako pôjdeš do práce,“ povedala, keď sa znovu zastavila.

„Rosie, pohneš sa? Je neskorá noc a je tu tma, mohlo by tu byť plno podivných opozdilcov, ktorí v týchto tmavých uličkách čakajú na to, aby zneužili pekné veci – ako napríklad mňa.“ Žartoval som rozhliadajúc sa okolo seba s falošným vystrašením.

Zasmiala sa a potriasla hlavou. „Žiadny strach bejby ochránim ťa!“ doberala si ma a mňa to rozosmialo.

„Vďaka,“ usmial som sa, keď sme sa znovu pohli.

Keď sme prišli k jej budove, nasledoval som ju až do tretieho poschodia. Zastavila pred dverami. „Nemôžem ťa pozvať dnu, prepáč.“ Povedala zo zamračením a zdala sa byť znepokojená.

Usmial som sa a zavrtel hlavou, vlastne som to ani nečakal. „To je v poriadku. Možno, keď sa presťahuješ do L.A. by sme sa mohli stretnúť alebo niečo?“  spýtal som sa. Zúfalo som sa snažil nenakloniť k nej a nepritisnúť svoje pery na jej, aj keď úprimne,  vyzerali veľmi lákavo, hlavne keď si hrýzla do svojej spodnej pery. Chcel som pritlačiť svoje telo proti jej, strhnúť z nej tie prekliate šaty a prebehnúť jazykom po každom kúsku jej tela.

„Nemyslím si to, Nate.“ Povedala a znela takmer ospravedlňujúco.

„Pretože už máš chlapa?“ spýtal som sa, keď som skúmal očami jej tvár a hľadal na nej známky nerozhodnosti. Možno, ak by som ju pobozkal, pobozkala by ma späť.

Alebo by mi možno jednu strelila, v každom prípade som bol proti tomu.  Ona skutočne nemala záujem a ja som si nemohol pomôcť a žiarlil som na toho chlapa, s ktorým sa vída. Bol to šťastný muž a dúfal som, že o tom vie.

„Áno,“ zašepkala a prikývla.

„Okej, no bolo pekné ťa stretnúť a sledovať ťa niekoľko hodín. Vďaka, že si ma zabávala. Prvá dávka pošty od stalkera by mala doraziť počas nasledujúcich pár dní.“ Vtipkoval som škeriac sa na ňu.

Zasmiala sa. „Budem sa na to tešiť.“ S vďačným úsmevom mi podala moju bundu.

Vkĺzol som do nej a poslednýkrát sa na ňu pozrel skôr, ako som sa otočil a zamieril späť na vlakovú stanicu počkať si na vlak. Musel som premýšľať nad tým, či  bolo toto dievča moja Anna – moja perfektná polovička.  Myslím, že na tom nezáležalo, nemohla byť – keďže sa o mňa nezaujímala.

V čase, keď som sa vrátil do L.A. som bol už vyčerpaný, moje oči ma bodali a boli skoro štyri hodiny ráno. Zamieril som späť do apartmánu a dal si pekne horúcu sprchu snažiac sa trochu prebrať svoje svaly k životu. Obliekol som si čistú uniformu a zamieril na útvar o niečo skôr, ako som potreboval, aby som si prečítal informácie, ktoré by som dnes mohol potrebovať.

Keď som sa tam dostal, schmatol som spis a posadil som sa do zasadačky. Čítal som si ho a nasával do seba najdôležitejšie informácie. Celý môj desaťčlenný tým mal ísť do budovy, kde sledovali drogového dealera. Očividne bol v skupine policajt v utajení, ktorý nám donášal informácie o tom, že dnes o siedmej pôjde o veľký obchod.

Bol som vedúci sniperov, jeden zo štyroch,  a mali sme výhodu umiestnenia v ulici a tiež ostatných šesť agentov, ktorí sa mohli presunúť do budovy a zabezpečiť cieľ ihneď potom, čo prebehne obchod. Bol tu jeden chlapík z techniky, ktorý už zabezpečil budovu kamerami a detektormi pohybu, takže budeme schopní sledovať obchod skôr, než sa tam presunieme. Všetko to pre mňa znelo pomerne štandardne, okrem toho sme museli dávať pozor na policajta v utajení. Prebehol som po jeho fotke, aby som vedel, ktorý to počas zásahu bude.

Keď som skončil s čítaním, položil som si hlavu do dlaní a čakal, kým prídu ostatní. Musel som zaspať, pretože niečo ma zrazu udrelo zozadu po hlave a prinútilo ma to vyskočiť. Pozrel som na Russella, jedného z členov môjho tímu smiať sa so zložkou v ruke na plné hrdlo, očividne bol na seba hrdý.

„Kretén,“ zamumlal som unavene.

Klesol na sedadlo vedľa mňa. „Ďalšia kočka, čo ťa udržala hore celú noc?“ spýtal sa krútiac pri tom neveriacky hlavou. Russell bol ženatý chlap a nesúhlasil s príbehmi, ktoré som hovoril o ženách, s ktorými som skončil alebo s večierkami, na ktorých som sa zúčastňoval.

Usmial som sa, mal pravdu ale nie v tom, na čo myslel. „Áno, vôbec som nespal. Bola to zábava.“ Povedal som úprimne. Nechal som ho, nech si z toho vezme, čo chce – nebola to lož, udržala ma hore celú noc, ale nie tým spôsobom, ktorý pravdepodobne predpokladal.

„Kedy už vyrastieš a prestaneš spať so všetkými naokolo?“ spýtal sa pretáčajúc pri tom oči.

Zasmial som sa a oprel sa späť do sedačky prechádzajúc si prstami cez vlasy. „Keď sa mi zvraští vták a odpadne.“ Žartoval som nútiac ho sa zasmiať.

Do miestnosti vošiel kapitán a každý prišiel v tichosti nasadzujúc si svoju hráčsku tvár, počúvajúc posledné minúty inštrukcií skôr, ako sme všetci nasadli do dvoch dodávok a zamierili na miesto.

O dve hodiny neskôr som ležal na bruchu pozerajúc  jedným okom do zameriavača svojej zbrane. Videl som päť chlapov, ktorí boli nervózni a diskutovali o kufríku, jeden z tých chlapov bol policajt v utajení.

Moja vysielačka sa zapraskaním prebrala k životu. „Pohýname sa.  Rádiové ticho.“

Rádiové ticho znamenalo, že sme mohli počuť, čo sa tam deje ale oni nás nemohli počuť, kým sme im nezazvonili, aby sme ich na to upozornili.

Týmto spôsobom sme nemohli odhaliť ich pozíciu.

Strelil som očami k Russellovi, ktorý ležal asi o dvadsať metrov ďalej a mieril na budovu z iného uhla.

„Kryjem dvoch vpravo.“ Povedal som signalizujúc mu to rukou.

„Áno, okej, tak ja si beriem toho vľavo.“ Prikývol a zadíval sa okom späť do zameriavača.

Moja vysielačka znovu zapraskala. „Idem,“ zasyčal Kurt.

„Kurt, len počkaj. Ešte nie sme pripravení, proste čakaj na signál.“ Odpovedal Neil.

„Počujem niekoho prichádzať. Potrebujem sa tam dostať.“ Povedal Kurt.

„Nie, jednoducho vydrž. Zneškodni, koho potrebuješ a počkaj na signál, máme tam špióna.“ Nariadil prísne Neil.

Zamračil som sa. Kurt bol vždy takýto, divný kretén, ktorý neprijímal rozkazy. Sledoval som miestnosť, keď krik a výstrel naplnil moju vysielačku. Do riti, toto nebolo v pláne. Kurt vtrhol sám do miestnosti, šialený kretén! Zameral som svoju strelu na chlapíka, ktorý bol najbližšie ku Kurtovi a bol som pripravený zostreliť ho, ak by som potreboval. Traja chlapi sa zrazu šokovane rozhliadli okolo, boli v oblekoch – takže na strieľanie mali iných ľudí a len tam stáli s rukami nevinne nad hlavami. Policajt v prestrojení sa presunul na bok, ale tiež držal svoje ruky hore, hrajúc s nimi hru, až kým by nebol zatknutý, za predpokladu, žeby sa veci nevyvinuli dobre a potreboval by stále zostať v utajení. Piaty chlapík sa pohol hádzajúc Kurta proti stene čo spôsobilo, že mu zbraň vypadla z ruky.

„Nate?“ Zakričal Russell, čakajúc na mňa, aby som mu zavolal, či by sme ho vedeli odtiaľ dostať.

„Čakaj,“ zvolal som a zaostroval pohľad, a zúfalo hľadal uhol zásahu, ktorým by som netrafil Kurta. Mlátili sa na zemi, pohybujúc sa prirýchlo, aby som mohol vystreliť.

Traja muži v oblekoch prebehli cez miestnosť, berúc si kufrík s policajtom v utajení v pätách. Počul som cez vysielačku Neila, ako nariadil zmenu pozícií tak, aby ho dostali.

Kurt sa s tým chlapom stále bil a nejakým spôsobom sa mu podarilo voľnou rukou schmatnúť zbraň z podlahy a postavil sa v rovnakom čase ako Kurt a namieril na neho zbraň.

Cez vysielačku som počul ich konverzáciu. Spôsobom, akým boli rozostavaní bol ku mne Kurt otočený chrbtom  a blokoval mi tým výstrel na toho chlapíka.

„Skurvysyn,“ zavrčal chlapík.

„Ukľudni sa. Po celej budove sú agenti. Ak ma zabiješ, nedostaneš sa odtiaľto živý.“ - povedal Kurt a držal pri tom ruky nad hlavou. Mužove oči prebehli po miestnosti a rýchlo hľadal cestu von.

„Máš ho na dostrel?“ zavolal som na Russella.

„Nie, nemám nič. Kurt mi stojí v ceste.“

Stlačil som tlačidlo na mojej vysielačke, aby som zavolal dvom ďalším snajperom, ktorí boli tri poschodia pod nami.

„Steve, Cody – máte ho na muške?“ spýtal som sa v nádeji, keď som sa pozrel cez svoj zameriavač. Mal som strelu, ale nechcel som ju využiť – viedla by presne cez mužove čelo. Ak je to možné, mali sme sa pokúšať strieľať  na telo, je lepšie ho zraniť, ako zabiť. V prípade vyšetrovania smrti by zisťovali, či bol agent dostatočne ďaleko.

„Nie, nič.“ Obaja odpovedali. Sakra. „Nemáš nič?“ spýtal sa Steve.

Prehltol som. „Mám smrteľnú ranu.“ No tak, Kurt. Postav sa trochu viac doprava, len pohni svojim telom, veď vieš, že ťa sledujeme. Pohni mi svojim skurveným telom z cesty.

Kurt sa stále snažil upokojiť toho chlapíka, ktorý vyzeral byť každú sekundu čoraz viac vystresovaný, čo nebolo dobré znamenie, pretože on sa stával zúfalejší a nervóznejší kvôli pravdepodobnému výstrelu.

„Proste do toho poďme spolu. Daj mi zbraň a bude to pre teba ľahšie.“ Povedal presvedčivo Kurt.

„Nemôžem tam ísť znovu. Nemôžem.“ Kričal chlap, keď znovu zdvíhal svoju zbraň.

Videl som, ako sa mu z tváre stráca nerozhodnosť a rozhodol sa, že ho zastrelí. Jeho tvár sa napla, keď sa jeho čeľusť zaťala. Do riti! Ihneď som rýchlo potiahol spúšť, výstrel prerazil okná a roztrieštil všade sklo. Črepy dopadli na podlahu o sekundu neskôr, ako tak urobilo mužove mŕtve telo.

Kurt sa obrátil a pozeral sa vďačne našim smerom, jeho tvár bola bledá. Vlastne som ho chcel tiež zabiť, vždy robil veci podobné tomuto.

Kvôli jeho stupidite som musel zabiť viac ľudí,  než bolo treba a to som nenávidel. Nenávidel som skutočnosť, že som bol ten, kto ukončil niekoho život, že som vzal matke syna. Pohrávalo sa mi to potom s mysľou, nie, žeby to niekto vedel, nikomu som o tom nepovedal, pretože to bola moja práca. A bol som v nej prekliato dobrý. Bol som tým najlepším snajperom, čo bol dôvod, prečo ma vybrali, aby som viedol a robil rozhodnutia. Vedel som, že som to musel urobiť, ale keby tam tá riť nevbehla skôr, tak tam mohol zvyšok tímu prísť na pomoc a ten chlap by mohol byť teraz ešte nažive.

„Pekná rana.“ Povedal Russell potľapkávajúc ma po ramene, keď som balil svoju zbraň.

„Vďaka,“ prikývol som a snažil sa neukazovať žiadne emócie, potreboval som drink. Potreboval som ošukať niekoho bezvýznamného a ......... , aby som prestal myslieť na spôsob, akým chlapove telo padlo na podlahu.

Prehodil som si tašku so zbraňou cez plece a zamieril na prízemie.  Pomaly. Vedel som, že ma budú kvôli zabitiu vypočúvať. Spozoroval som Kurta, ktorý stál bokom a fajčil. Škeril sa a kecal s niekým z druhého týmu, akoby sa nič nestalo.

Videl som červeno, zhodil som tašku a schmatol ho za prednú časť jeho bundy, surovo som ho pritlačil  proti autu, vedľa ktorého stál.

„Skurvený kokot! Prečo si tam vbehol skôr? Prečo raz vo svojom živote nemôžeš robiť to, čo ti prikazujú?“ zavrčal som, keď ma chytil za zápästia a snažil sa ma odhodiť.

„Všetko sa nakoniec vyriešilo, tak čo máš za problém?“ spýtal sa bez dychu.

„Ty si môj problém! Vždy vyťahuješ podobné sračky. Potrebuješ do pekla vyrásť, lebo jedného dňa zabiješ sám seba.“ Zaškriekal som mu kúsok od tváre.

Sakra, nenávidel som tohto chlapa a nechcel som nič viac, len mu vraziť päsť dolu hrdlom a vytrhnúť mu srdce.

Sarkasticky sa usmial. „Nechcel som sa zabiť, Nate, vo svojej práci si príliš dobrý.“

Odtiahol som ho a odhodil od seba tak, že až padol na zadok. „Skurvene by si mal dúfať, že tu vždy budem na to, aby som ti zachránil tvoju riť. Možno že nabudúce nebudem mať možnosť výstrelu a ty dostaneš guľku cez čelo rovnako, ako on.“ Zavrčal som, otočil sa a zdvihol svoj batoh. Odišiel som skôr, ako som mohol urobiť niečo hlúpe – ako napríklad odrhnúť mu jeho arogantnú hlavu.

Zvyšok dňa ubiehal pomaly. Musel som vyplniť tony formulárov a hlásení, v ktorých som uvádzal, že som nemal inú možnosť, ako dať mu smrteľnú ranu.

Russell a Kurt boli tiež vypočúvaní. Nakoniec – asi po dvoch hodinách rozprávania som bol prepustený a dovolili mi odísť domov skôr, zatiaľ dávali dokopy dôkazy a potom urobia rozhodnutie.

Vedel som, že kvôli tomu nebudem mať problémy, už som si tým prešiel veľakrát – boli to len formality. Nudné, nepríjemné formality ktoré boli bohužiaľ súčasťou mojej práce.

Ešte bol len čas obeda, tak som sa rozhodol dopriať si pár hodín spánku, aby som mohol ísť dnes večer von. Skutočne som potreboval niečo, čo mi odvedie myšlienky preč od práce , ale nemal som práve teraz energiu na nič fyzické, tak som nemohol ísť vyzdvihnúť žiadne dievča a tiež bolo príliš skoro, aby som už začal piť. Zamieril som domov a klesol na posteľ. Oblečený ešte stále vo svojej uniforme som si prehodil ruku cez oči, aby som tak blokoval denné svetlo.

Boli časy – ako napríklad teraz, kedy som si prial mať dievča. Dievča, ktoré by sa ma spýtalo, čo sa stalo a by mi povedalo, že bolo v poriadku cítiť sa ako hovno kvôli tomu, že som zabil toho zmrda.

Dievča, ktoré by ma držalo tak, že by som mohol myslieť na niečo iné ako na ľahostajné  oči svojho cieľa skôr, ako sa zrútil na zem. Dievča, ktoré by so mnou bolo kvôli mne, nie kvôli tomu, ako vyzerám alebo preto, že som nosil uniformu. Myseľ mi zablúdila k Rosie, aká mnou bola nezaujatá. Zasmial som sa a potriasol som nad sebou hlavu. Zaujímal som sa o ňu preto, že ma nechcela? Prečo chcem vždy nedosiahnuteľné?

Neskôr v noci som už mohol cítiť účinky drinkov, ktoré som popíjal posledných niekoľko hodín, myseľ som mal trošku zastretú a nálada sa mi zdvihla.  Seth mi podal ďalší drink, zaškeril sa, keď si so mnou štrngol.

„Dobre teda, kopnime ich do seba a poďme preskúmať skupinku sexi kočiek pri dverách.“ Kývol smerom ku skupinke dievčat, ktoré stáli v kruhu, smiali sa a pili.

Vnútorne som zastonal, skutočne som sa nimi dnes večer nechcel zaťažovať. Chcel som si dať len drink a smiať sa so svojimi kamošmi. Zabudnúť na posratý deň, ktorý som prežil a na to, aký som bol unavený.

Prikývol som. „Samozrejme, na tri. Raz... dva... tri.“ Olízal som soľ z ruky, prevracajúc do seba pohárik tequily a zahryzol do kúsku citróna, keď ma začalo páliť hrdlo.

„Chlape, chutí to ako hovno. Ashton tu nie je, tak prečo musíme piť tieto hovadiny?“ spýtal som sa odstrkujúc od seba pohárik. Toto bolo to, čo som ja a Ashton pili, keď sme chodili von a práve teraz som nezniesol túto chuť.

Seth sa zasmial, pokrútil hlavou a pokrčil nos. „Nemám šajnu. No tak, pozrime sa, či máš zlý deň. Nechám ťa vybrať si kočku, ktorú chceš.“

Vnútorne som zavrčal a rozhliadol sa po skupinke, rýchlo som ich prebehol očami, všetky boli krásne svojim vlastným spôsobom, ale rozhodol som sa ísť po brunetke. Vyzerala tak trochu ako Rosie, ale nebola ani zďaleka taká pekná. Sakra, prečo do pekla znovu premýšľam o tej šialenej babe?

„Brunetka.“ Povedal som nasledujúc ho za nimi.

Keď sme sa k nim dostali bližšie, všimol som si, že na mňa pozerá blondínka. Prečo sa na mňa tak pozerá? Strčila do kamošky lakťom a niečo jej zašepkala a potom na mňa začali pozerať aj jej kamošky. Sakra, vyspal som sa už s touto kočkou? Znovu som sa na ňu pozrel, zdala sa mi známa, ale nemal som ani poňatia, ako sa volala. Do riti, už som s ňou spal! Sakra, do riti!

Už sme boli takmer pri nich, takže som sa nemohol otočiť a odísť, pretože by vedela, že som dostal strach. Človeče, to som ale dopadol! Perfektné zakončenie perfektného dňa. Stála tu s rukami v bok a čakala, kým prejdem okolo nej, aby ma pravdepodobne mohla nakopať do gulí preto, že som jej nezavolal alebo niečo podobné. Cítil som, ako sa mi gule zachveli a pokúšal som sa to v mojom tele potlačiť. Oh človeče, myslím, že si to zaslúžim! Dúfam, že ma len udrie alebo urobí namiesto toho niečo, čo by som dokázal zvládnuť.

Rozhodol som sa, že sa pokúsim obrátiť situáciu. Videl som to robiť Joeyho v Priateľoch, a bol som si istý ako peklo, že to stojí za pokus. Keď som sa k nej dostal, pozrel som na ňu a prehovoril skôr, ako mohla spustiť krik.  „Len som ti chcel povedať, že to, čo si mi urobila bola rana pod pás a dúfam, že sa preto cítiš vážne zle,“ povedal som dvíhajúc pri tom na ňu nos.

Pozerala zmätene na mňa. „Čo som urobila?“

Prikývol som a dotkol sa arogantne rukou hrude želajúc si, aby Seth nič nepovedal. Pozeral na mňa, akoby som sa zbláznil.

„Čo si do pekla urobila? Ako si mi to mohla urobiť? Mali sme to, o čom som si myslel že bol život meniaci sex, mali sme skutočné spojenie a potom si mi  dala falošné číslo? To bolo surové, vážne surové.“ Klamal som krčiac pri tom ramenami – snažil som sa vyzerať naštvane.

Zamračila sa a položila si ruku na krk. „Nedala som ti falošné číslo, nikdy si mi nevolal!“

„Nevolal? Robíš si zo mňa srandu? Prečo by som ti do pekla nezavolal? Si krásna, bystrá, vtipná. Naozaj som si myslel, že bolo medzi nami niečo špeciálne, ale keď som sa ti nasledujúci deň pokúšal dovolať, linka bola hluchá.“ Povedal som dramaticky. Do riti, prosím, nech mi na to skočí.

Zalapala po dychu a potriasla hlavou. „Prisahám, že som ti nikdy nedala falošné číslo, prisahám. Čakala som na to, že mi zavoláš, ale to sa nikdy nestalo.“ Pozerala na mňa, akoby mi neverila, ale nemohla si pomôcť.

„Oh, volal som. Ranila si ma, bolo to skutočne surové, a krásne dievča, ako ty by sa nemalo takto zahrávať s chlapmi. Nie je to fér, keď očaríš ľudí. Vieš, ako dlho som sa dostával cez teba? S koľkými dievčatami som sa musel vyspať, aby som zabudol,  aké to bolo s tebou dobré?“ povedal som a vyhodil pri tom dramaticky ruky do vzduchu.

Zalapala po dychu a chytila ma za ruku pozerajúc na mňa s ospravedlnením. „Je mi to ľúto. Musela som to zle napísať, ale prisahám, že som to nechcela. Chcela som, aby si mi zavolal, sľubujem“

Podišla bližšie ku mne s tým šteňacím výrazom na tvári a ja som vedel, že ak by som chcel, mohol by som sa s ňou dnes večer vyspať. Spadla do toho absolútne a kompletne a moje gule ďakovali svojej šťastene, že tak urobila.

Cítil som, že mi trochu odľahlo. Sakra, nemohol som uveriť, že mi na to skočila. Aký hlúpy môžete byť? Odtiahol som si ruku a zavrtel hlavou.

„V žiadnom prípade. Zahodila si svoju šancu. Myslíš si, že ťa nechám, aby si ma znovu ranila?“ otočil som sa k Sethovi.

„Poďme odtiaľto skôr, než ma znovu dostane svojimi blbosťami.“ Ukázal som hlavou ku dverám.

Seth sa usmial a prikývol a ja som vedel, že ho odtiaľto potrebujem dostať skôr, ako vybuchne do smiechu. Otočil som sa a zamieril rýchlo von, cítil som, ako moju tvár zasiahol studený vzduch a nútil ma cítiť sa trochu viac opitý.

Seth mi skočil na chrbát, smial sa do popukania. „Kurva, Nate. Už si s ňou predtým spal?“ dusil sa smiechom, čím ma nútil smiať sa tiež.

„Sakra, chlape. Toto bolo len tak tak. Myslel som, že si podá moje gule. Videl si tú nenávisť, ktorú vyžarovala?“ spýtal som sa pozerajúc cez rameno, aby som sa uistil, že ma nesleduje.

Smial sa ešte viac. „Pekný pokus o záchranu. Mal by si s ňou znovu ísť, len aby si dokázal ten bod. Mohla by to byť zábava, mohol by si s ňou mať znovu sex a keď ti bude chcieť dať svoje číslo tak ju zastav a povedz jej, že to nebolo také dobré, ako si si pamätal.“ Povedal, utierajúc si oči, keď od smiechu plakal.

Uškrnul som sa, bola by to zábava, ale nemohol by som to urobiť. Seth by to urobil, ale ja som nemohol byť taký bezcitný. Zľahka som ho buchol po ramene a zasmial sa. „Už mám dosť. Idem domov. Mohol by si zostať u mňa.“ Ponúkol som, keď som vedel, že môj byt je bližšie ako jeho a on nechcel kráčať celú cestu späť k sebe do bytu.

Seth zavrtel hlavou a pozeral na mňa s úžasom. „Vieš, s koľkými ženami som sa musel vyspať, aby som zabudol, aké dobré to s tebou bolo? Oh, Bože, Nate. Keď si to povedal, skoro som sa počúral.“ Povedal so smiechom a buchol ma hrdo po chrbte.