Unlovable - 5. kapitola 1/2

Překlad: Noemi

Maggie

Keď som vyšla zo sprchy, zhrozila som sa svojho odrazu v sklenených dverách. Váha v kúpeľni potvrdila moje obavy : schudla som na 40,8kg. Postavou som skôr pripomínala chlapca ako dievča. Na hrudi mi tak vystávali rebrá, že ich všetky bolo možné spočítať. Nečudo, že každý mal poznámky k môjmu oblečeniu, ktoré na mne viselo. 

Odporné. 

Zakopla som dvere od sprchy, obkrútila okolo seba uterák a vyšla som, aby som sa obliekla.

Rozhodla som sa, že si oblečiem svoju jedinú prijateľnú blúzku a rifle, ktoré som si odkladala na zvláštne príležitosti, niežeby takých bolo v mojom živote veľa. Hoci do školy to bolo možno príliš pekné, dnes si ma nikto nepomýli s chlapcom, aj keď nemám žiadne správne krivky.

Opatrne som rozprestrela na postel šaty a vyhľadala som v skrini žlté, topánky na vysokom opätku so zatvorenou špičkou, ktoré som dostala od susedy. Keď ich mala na nohách spadla a zlomila si ruku, preto s obavami, aby som aj ja podobne nedopadla, som si ich ešte nikdy neobula. Ale dnes som sa tak rozhodla, že budem odvážna.  A môžem byť aj taká pekná ako Hillary. Možno.

Po tom, čo som sa pätnásť minút trápila s vlasmi  som sa vzdala.  Vôbec, ako je možné niečo také rovné a nudné zmeniť na vzdušné? Tak som ich obvyklým spôsobom uviazala do chvosta. Nechala som ich neživo visieť dole chrbtom a náhlila som sa do svojej izby. Kým som si krémovú blúzku obliekla na biele tričko, zistila som, že na nej chýba gombík a tak som ju zaistila zapínacím špendlíkom. Obliekla som si rifle, ale len na mne viseli.  Tak veľa som stratila z váhy odkedy som ich mala naposledy na sebe, že sa mi nebezpečne zošmykli z bokov.  Vyhrabala som jeden vyťahaný opasok, ktorý používala matka ešte počas môjho detstva a natiahla som ho do pútok riflí dúfajúc, že blúzka bude  dostatočne dlhá, aby ho skryla.

Zrkadlo mi potvrdilo, že pokiaľ by aj Hillary žila v karavane nebolo by nás ani možné od seba odlíšiť.

Bože, aké totálne znechucujúce!

Keďže som už nemala čas sa preobliecť obula som si ihličky. Tie boli aspoň pekné. Obliekla som si svoj pulóver a vybehla som z dverí.

„Oh, ahoj kamoško“  Na prahu sedel malý strapatý psík, sotva väčší od žltohnedej  chlpatej gule s tými najmilšími hnedými očami.  Obskákal ma dookola a o dušu vrtel chvostíkom.  Zohla som sa, nech mi ovonia ruku, kým na oblízol – dobrý znak - zodvihla som ho. Olizoval mi tvár, kým som mu hľadala na zodratom obojku menovku. Pamätám sa, že som ho už videla v parku samého behať.

„Dobre, kamoško, kľud!“  Mimovoľne som sa zasmiala, ako sa mi vrtel v náručí. „Kde bývaš?“ Odpovedal mi tým najmilším šteknutím, aké som kedy počula. „Ľutujem, miláčik, ale musím ísť do školy.“ Objala som ho a zložila. Hneď ma nasledoval za roh.

„Nie!“ Dupla som nohou, dúfajúc že ho odradím. Napol ušká a naklonil hlavu nabok, akoby sa pýtal, prečo nemôže ísť so mnou. „Na ulici je príliš hustá doprava a mohli by ťa zraziť.“  Štekol a odšuchtal sa k prívesu.  Zasmiala som sa a ponáhľala sa do školy tentoraz inou cestou, lebo som nechcela riskovať, že stretnem Setha. Ten  trápny bozkávací incident v parku  mi ešte stále vrtal v hlave.

Podarilo sa mi mu vyhýbať celé doobedu a aj cez obed ma neopustilo šťastie.  Po Sethovi ani stopy. Uvažovala som, či sa mám najesť v knižnici, ale ak ma knihovníčka chytí vylúčia ma odtiaľ na šesť týždňov.  Potichu som vkĺzla do jedálne, posadila sa do zadného kúta a vytiahla  som svoj sendvič.Keď sa Melody vybrala ku mne, zastonala som.

„Ty nebývaš pri Applegate  Parku? Pomaly som prikývla a ona sa  usmiala a hodila predo mňa  výtlačok miestnych  novín The Democrat and Chronicle.

Miestnu ženu našli mŕtvu v blízkosti Applegate Parku.

Tammy Byrne miestnu obyvateľku našli za neobývanou budovou v blízkosti Applegate Parku krátko po druhej hodine po polnoci.

Priatelia ju videli naposledy o polnoci, keď sa slečna Byrne vybrala domov po svojej zvyčajnej trase cez park.  Jeden svedok videl muža oblečeného v čiernom, ktorý sa celý večer potuloval po okolí.  Ale tvrdí, že ten muž zmizol v rovnakom čase ako Byrne.

Jej rodina vydala nasledovné vyhlásenie:

„Tammy bola krásna, múdra mladá žena, ktorá celý svoj život zasvätila pomoci druhým. Prosíme každého, kto vie poskytnúť informácie, ktoré by pomohli polícii chytiť podlú osobu, ktorá zákerným spôsobom ukončila život našej dcéry, aby sa prihlásili.“

Žiadame obyvateľov okolia, aby boli obozretní  ak sa zdržiavajú po zotmení v parku!

„Dokážeš to pochopiť? Niekoho pár metrov od tvojho domova minulú noc zavraždili. Zvláštne nie?“ Melody nahnúc sa nad mojim plecom znovu nahlas prečítala článok. Bolo mi na zvracanie. Ruky som zovrela v päste nad novinami.  Mala som pocit, akoby mi vysali z pľúc všetok vzduch.

Ja som mala zomrieť. Keby sa tam neobjavil Seth práve vtedy, ja by som bola to dievča.

„Prepáč, Melody. Musím ísť...niečo vybaviť.“ V hlave sa mi motali nesúvislé myšlienky.

„Vyzeráš ako niekto, kto sa chystá práve povracať. Čo ti je?“

Nestarala som sa o ňu a vybehla som z jedálne.  Nemala som poňatia kam idem, len som sa musela dostať von z preplnenej jedálne.  Prebehla som po chodbe a vrazila rovno do Setha.

„Si v poriadku?“ Tesne ma objal okolo pliec a dobre spravil, lebo jedine tomu vďačím, že som sa neposkladala rovno na podlahu.  „Myslím, že si počula o vražde Tammy Byrne“

Zízala som naňho s dokorán otvorenými očami a nebola som schopná sa ozvať.

„Maggie, všetko je v poriadku.  Zhlboka sa nadýchni, pomaly! Maggie zhlboka sa...“ Nepočula som nič viac. Akoby som sa ponorila do hustého bahna, keď ma z neho nečakane vytiahlo niečo silné a teplé. Seth! Oprela som si o jeho hruď čelo. O jeho obdivuhodnú, svalnatú hruď.

„Zhlboka a rovnomerne, Maggie!“

Ešte stále sa opierajúc o jeho hruď som prikývla, zhlboka sa nadýchla vzduchu a niekoľko sekúnd ho v sebe zadržala , kým som ho pomaly  vydýchla. Zopakovala som to a hlava sa mi pomaly začala vyjasňovať.  Odtiahla som sa dozadu, ale Seth ma ešte stále silno držal za ramená.

„Ak by si nebol prišiel do parku, ja by som bola tá obeť.“

„Maggie, si v bezpečí“  Ruku posunul vzadu po mojom zátylku a palec mal na mojej brade.

Vzhliadla som hore do jeho očí a po tvári mi tiekli slzy.

„Ale Tammy Byrne je mŕtva.  Jej rodina ju viac neuvidí a nikdy ju už nemôžu znovu objať“

Znovu som sa zrútila na jeho hruď a žalostne som plakala. Seth ma hladil po vlasoch, ďalej ma objímal a mrmlal tiché ukľudňujúce slová. Po chvíli som sa donútila ukľudniť. Seth mi zotrel slzy z tváre.

„Prepáč, nemala by som tak rumázgať ako  idiot.“ Hanbila som sa za svoj detinský výbuch.

„Cítiť voči niekomu, s kým si sa nikdy nestretla súcit, je sotva idiotské, Maggie“ povedal. „Skôr to svedčí o súcite“

„Ďakujem ti, že si mi minulú noc pomohol. V skutočnosti som ti nepoďakovala.“

„Nestojí to za reč“  Uhladil mi zablúdený prameň vlasov preč z tváre, čo spôsobilo  triašku po mojej chrbtici a pohľad mi padol na jeho ústa. Znovu som sa zhlboka nadýchla, aby som si vyčistila hlavu.

„Musíme oznámiť polícii, že sme videli toho muža v parku“ Seth so mnou súhlasil a odtiahol svoju ruku z mojej tváre.  V tom momente mi chýbal jeho upokojujúc dotyk. „Po škole im zavolám“

Cúvla som, aby som sa od neho trochu vzdialila. Príliš ma zaplavili pocity a potrebovala som priestor. Nevšimla som si, že sme pri schodisku a noha mi skĺzla zo schodu. Seth ma chytil za pás skôr, ako som mohla spadnúť. A práve v tomto momente sa objavila spoza rohu Hillary. Oči sa jej zúžili, keď ma zbadala v Sethovom náručí. Rýchlo som sa narovnala a odtiahla sa.  Žial, nezbadala som, že sa mi zlomil opätok a znovu som padala. Seth ma zachytil...znova.

„Ruším?“ pristúpila bližšie Hillary a zovrela rukou remeň svojej tašky. Pravdepodobne si predstavovala na jeho mieste môj krk.

„Nie“ vyslobodila som sa zo Sethovej náruče a znovu mu ďakujúc som si vyzula zničenú topánku. Využila som situáciu, aby som mohla ujsť a vbehla som do umyvárky.

Tam som vbehla do prvej voľnej kabínky záchoda a zrútila som sa ešte stále bojujúc s pocitom zvracania.

Chuderka Tammy včera v noci som mala ja zomrieť.  Moju smrť by nikto neoplakal.  Znpovu ma zaplavili slzy. Trvalo mi skoro pol hodiny, než som sa dokázala ako tak pozbierať.  Babrala som sa s opätkom mojej zničenej topánky, potom som sa vzdala a vykrívala som von zo záchoda.

Na moje prekvapenie som nebola sama. Opretá o umývadlo tam stála Hillary so prekríženými rukami pred svojim dokonalým poprsím. Odkulhala som ku vzdialenejšimu umývadlu, aby som si umyla tvár.

Ihneď ma napadla. „Ruky preč od Setha.“

Keby pohľad zabíjal....neodpovedala som jej.

„Čo ta oprávňuje si myslieť , že by si mi ho mohla prebrať?“ Opovržlivo si ma premerala.  Citila som sa hlúpo.  Mala pravdu, ale bolelo to počuť.

„No pravdaže, ak mu dáš čo chce, snáď pri tebe zostane, kým sa nezačne nudiť, na čo v tvojom prípade netreba dlho čakať“ prezrela si ma znovu zhora dole.

Vzala som si jednu papierovú utierku, namočila som ju pod studenou vodou, vyžmýkala ju  a položila si  ju na moje opuchnuté oči.

„Ja za ním nebehám. Možno on chodí za mnou. To ťa vôbec nenapadlo?“ Dúfala som, že týmto sa mi podarí ju trochu naštvať. No dobre. Veľmi ,nie trochu.

Bingo! Už ju to napadlo a rušilo ju to  a veľmi, ako to z jej ostrého smiechu vyplývalo. Podišla bližšie ku mne.

„Ako som už povedala, pokiaľ mu dáš, čo chce, snáď pri tebe chvíľu zostane. Maggie, jemu podobní chalani sa len zahrávajú s dievčatami tvojho typu, ak rozumieš ako to myslím“ Rozumiem. „Ale zamilujú sa do slušných dievčat ako som ja“

„Ujasnime si to. Hovoríš, že populárni chalani sú hotoví z namyslených, egoistických, snobských dievčat, však?“ Pokúšala som sa to povedať takým hlasom, akoby som bola chudobná zblúdilá duša, ktorá je smädná po informáciách, a akoby ma ona práve oboznámila s veľkými tajomstvami života.

„Nie ty hlupaňa! S kurvami sa zahrávajú, kým sa im nezunujú, alebo kým ich nevyužijú. A potom sa oženia s dobrými dievčatami.“

„Myslím že to vysvetľuje, prečo chodí momentálne s tebou a nie so mnou. Je očividné, že ešte nie je pripravený sa oženiť. Ale pochop, teraz vážne,  má len osemnásť rokov.“ To bolo pekné, Maggie.

Pokúsila som sa niečo urobiť s mojimi nudnými vlasmi, ale potom som to vzdala a uspokojila som sa s tým, že  som si upravila svoj poľutovaniahodný pulover skôr než som sa odvrátila, aby som vyšla von.

Ale Hillary mala iné plány.

Strčila svoju tvár predomňa tak blízko, že som cítila jej kyslý dych (čo to mohla jesť na obed?)

„On je môj a tebe podobné nič, žijúce v prívese má nulové šance voči mne podobným. Capice?“

„Tak prečo máš strach?“ Oči jej vzbĺkli po mojej otázke. Vyzerala výhražne,ba priam zlomyseľne. Tak som si pomyslela, že sa pokúsim veci urovnať.

„Seth ma nezaujíma. Je povrchný a namyslený, dokonale sa hodí k tebe“

Napriek spokojnému úškľabku na mojej tvári som vedela, že  ani jedno z toho  nie je preňho pravda.

„Sme len priatelia, ani to nie, skôr len známi. Nič pre mňa neznamená“

Do srdca sa mi zabodol pocit viny, že som také niečo povedala a to mi vadilo viac, ako to, že sa Hillary vopchala do môjho osobného priestoru.

„Snáď keď ti rozbijem ten hnusný ksicht, potom si budeš lepšie pamätať, že ho máš nechať na pokoji.“

Jej vyhrážky ma prekvapili.  Ani vo sne ma nenapadlo, že by sa roztlieskávačky bili s ostatnými. Hillary sa rozohnala päsťou a udrela ma do tváre. Na šťastie som sa dlhé roky vyhýbala prázdnym flašiam, ktoré do mňa moja matka hádzala a podarilo sa mi šikovne vyhnúť jej úderu. Jej päsť trafila zrkadlo a rozbila ho.

„Ty si sa zbláznila“ Išla som k dverám,ale schmatla môj pulover a strhla ma naspäť, znovu sa rozohnala päsťou  a ja som nastavila rameno, aby som sa bránila. Udrela ma do dolnej časti ramena, kde to pulzovalo od bolesti. Skôr než ma mohla znovu udrieť, dvere umyvárne sa otvorili a vošla zástupkyňa riaditeľa pani Volkel. Hillary v tom momente pustila môj pulover.

„Môžem sa opýtať, čo robia moje dve najlepšie žiačky cez obedňajšiu prestávku v umyvárni?  Viete obidve, že o takomto čase sa smú používať jedine umyvárne v blízkosti jedálne, nie?“  Položila si ruky v bok a nahnevane stiahla pery.

„Dobrý deň, pani Volkel.“  Hillary sa skoro nerozpustila, tak sa usmievala, bola samá láskavosť.  Z očí sa jej úplne stratil zlomyseľný ligot.

Úžasne pôsobivé.

„Veľmi sa mi páčia vaše topánky. Sú nové?“ Hillary skutočne vyzerala úprimne milo, takým chorobne chytrým spôsobom.

„Áno“ Pani Volkel sa uvoľnila, spustila ruky. Kúpila som ich v Carmichaelsi v povianočnom výpredaji.“

„To je drahý obchod, závidím vám“ Hillary sa falošne usmiala.  A pani Volkel jej to zhltla. Ešte sa jej aj páčilo, že podľa populárnej roztlieskávačky má pekné  topánky.

Skutočne poľutovaniahodné.

Keď som sledovala ako spriada Hillary svoju sieť, spomenula som si ako sme chodili do desiatky. Ona a pár jej priateľov zriadili webovú stránku GeeksWeBe.com na internete. Uverejňovali tam zlomyseľné fotky o druhých študentoch s nepríjemnými komentármi o tých, čo podľa nej  spáchali prehrešky proti móde. Považovali za neodpustiteľné vytupírované ofiny, tričká strčené do nohavíc a ladvinky na pás. Ak by nebola musela zlikvidovať stránku, lebo zosmiešnila profesora prírodovedy, lebo nosil ponožky do sandálov, bola by sa na stránku dostal aj môj pulover.  Aj vtedy sa jej podarilo vyhnúť vylúčeniu, lebo sa lichotivo vykecala z toho, že ona chcela len pomôcť tým, čo sú voči móde necitliví.

No určite!

„Maggie a ja sme tu kvôli problému s topánkami. Pani Volkel.“ Povedala Hillary. Zízala som na ňu a rozmýšlala som, aké klamstvo vytiahne z klobúka malá ochrankyňa módy.

„Zlomil sa jej opätok a ja som ju sem priviedla, že možno sa predsa len dá nejako opraviť. Nechcela som, aby ju ostatní študenti tak videli. Ešte by sa jej vysmievali. Ešte viac, tak som to myslela“

To bolelo.

„Hillary si skutočným príkladom pre ostatných študentov.“ Pani Volkel vyzerala, ako by sa v momente chystala rozplakať. Ja som sa chcela len povracať.

„Podarilo sa ti opraviť jej topánku?“ Pošúchala si ľavé oko.

„Nie, nie sú to topánky dobrej kvality.  Vlastne sú lacné.  Nedajú sa opraviť.  Dobrá správa je, že ich možno ľahko nahradiť. Skoro také isté topánky som videla vo výklade  jednej diskontnej predajne v sobotu. Po škole tam odveziem Maggie“ povedala s ďalším falošným úsmevom. „Nezniesla by som, keby sa musela viesť so zlomeným opätkom autobusom“

„Som ti vďačná za tvoju láskavosť“ potľapkala Hillary po pleci.

Mala som toho už dosť a krivkala som ku dverám.

„Počkaj chvíľu! Vie niektorá z vás ako sa rozbilo to zrkadlo?“ pozrela som na Hillary a bola som zvedaná na jej ďalší výstup.

„Nemám ani poňatia. Už bolo rozbité, keď sme prišli.“ Nové dokonalé klamstvo. Hillary sa ani sval nemykol na tvári, nič neprezradilo, že klamala. Mala by vyberať vstupné za tento program.

„Iste to bol nejaký chuligán z horšej štvrte mesta.“ Žmurkla som a dodala som „Viete akí“

Pani Volkel sa na mňa meravo pozrela.

„Áno, no to sa nedozvieme. Nahlásim to, nech to opravia, skôr než sa niekto poreže. Dámy,smer vyučovanie. Hneď bude zvoniť“

Vybehla som, chcela som sa dostať na hodinu varenia skôr než sa naplnia chodby a každý by videl, ako krívam. Posadila som sa dozadu  na zvyčajné miesto a pokúšala som sa prísť na to, prečo  sa môj jednoduchý nudný živoť obrátil hore nohami.