Unlovable - 3. kapitola 2/2

Překlad: Noemi

„Kde si bola?“ Hlas mojej matky bol známym spôsobom agresívny. Otočila sa ku mne  a s krvou podliatymi očami sa na mňa zadívala dohora a žmúrila, aby lepšie videla, potom sa skotúlala  späť a zase omdlela.  Priniesla som prikrývku z mojej izby a prikryla som ju. Navzdory verejnej mienke alkohol znižuje teplotu tela.  Obed som vložila do chladničky vybrala som knihu o diferenciálnych rovniciach z tašky a vybrala som sa na dlhú a vyčerpávajúcu cestu nechápavosti. Neznášam matiku.

Zbytok dňa a polovicu večera som sa trápila so zadaniami. Nie raz som si zauzlila vlasy. Skutočne by som mala prestať s krútením svojich lokien. Po jednom obzvlášť mozog vyčerpávajúcom probléme som to vzdala. Zabuchla som knihu a bojujúc s plačom som knihu hodila na druhý koniec stola. 

„Stavím sa, že Seth chápe tie žvásty“

„S kým sa rozprávaš?“ Na moje prekvapenie matka sa posadila na pohovke.  Keďže som nevedela, či dnes už jedla, vybrala som  obed z chladničky a vyložila som ho na tanier a položila to pred matku.

„Čo to je?“

„Jedlo“ Ešte stále som bola nahnevaná kvôli zadaniu z matiky, preto som jej s hnevom odpovedala, čo nebol dobrý nápad.

„Čo si dnes jedla?“ opýtala som sa krotkejšie so strachom, že ju vyprovokujem.  Potom by miesto jedla zase pila, čo zase nie je dobré.

„Čo ťa do toho?“ Jej slová boli poriadne agresívne.  „Kto je matka z nás dvoch? Ja!“

„Mama, prosím ťa, jedz“

Sotila jedlo späť ku mne, a polovicu vysypala na zem.

„Uh! Píliš veľa piješ“

Nahnevane som upratala vysypané jedlo, ktoré bolo už teraz špinavé od sajrajtu na zemi a váhavo som ho vyhodila.  Zo skúsenosti som vedela, že s opilcom sa neoplatí hádať.

„Poď sem slečna“ Ako sa pokúšala postaviť,  pohľad  sa jej rozostroval a spadla späť na pohovku. 

 „Nič ťa do toho, čo robím so svojim životom!“

„Presne to si myslím, že nerobíš so svojim životom nič okrem toho, že chlastáš. Zobudíš sa, a hneď sa opiješ. Skôr než by si mohla vytriezvieť, zase začneš chlastať. To skutočne nie je život, mama“

Nestarala som sa o radu „nehádaj sa s opilcom“, ale najprv Seth, potom matika a teraz toto. Koľko vydrží jedno dievča v jeden deň?

„Ty nevďačné decko. Ja platím za dom a ja platím aj za jedlo.  Ty si len jedna pijavica, ty ktorá nestojíš ani zato, aby ťa mal niekto rád. Von z môjho domu!“ Myslela som, že jej pripomeniem, že nie ona platí za jedlo ale štát, ale aký by to malo význam? Vzala som si rolák, kľúč od prívesu a vybehla som von nadávajúc na seba, že som sa s ňou začala hádať.

Oblaky viseli príliš nízko na nočnej oblohe a ich prikrývka pomohla držať teplotu nad bodom mrazu. Vonku bolo 7°C, nebolo to až také zlé na to, že bolo uprostred zimy a trištvrtenajedenásť v noci. Obliekla som si rolák a vybrala som sa do parku lebo som vedela, že je vysvietený. Na tom bohom opustenom mieste, kde som bývala sa mesto nestaralo o osvetlenie.

Keď som sa asi hodinu prechádzala v parku, ukľudnila som sa a podarilo sa mi odplašiť škaredé slová, ktoré mi matka hodila na hlavu.  Bola chorá a to, čo povedala,  by ma nemalo rozhodiť.  Nemyslela to vážne.  Alebo aspoň som sa tým utešovala.

Počas rokov sa Applegate Park stalo mojim obľúbeným  útočiskom. V lete poskytovali vysoké koruny stromov tieň, ktorý chladil a v zime  zase zadržiavali aspoň zčasti vietor, ktorý sa preháňal pomedzi holé konáre. Žiaľ v poslednýcn dvoch rokoch to bolo aj miesto, kde bolo možné kupovať drogy takže sa v noci stalo pomerne strašidelným.

Okrem toho bol park aj mekkou párikov, ktoré sem chodili sa bozkávať ešte aj uprostred zimy. Ako som prechádzala pomedzi stromy musela som sa vyhýbať nie jednému páru.  Napadlo ma, či aj Seth práve niekde nepraktikuje súboj v bozkávaní sa s Hillary. Jeho očividne nikto nemohol obviniť,  žeby bol niekto, koho by sa neoplatilo milovať.  Padla som na najbližšiu lavičku a spomínala som na Sethove plné mäkké pery ako sa usmieval na mňa dnes poobede tými uhrančivými zelenými očami...

Oči!

Akoby ma pichli ihlou. Sledoval ma jeden chlap oblečený celý v čiernom spomedzi stromov. Vlasy mal nagelované a začesané dozadu a svetlo sa odrazilo od nastreleného  strieborného tunela v jeho pravom uchu. Mohol byť rovnako starý ako moja matka, hoci výraz, ktorý videla na jeho tvári bol všetko len nie otcovský. Hovoril do mobilu, ale nech hovoril s kýmkoľvek, ten nemal jeho pozornosť lebo tá sa sústredila na mňa. Jeho pohľad prebehol po mojom tele pričom si sústavne oblizoval pery akoby sa rozhodoval akú mám chuť.

Ale ja som bola sama v parku, úplne sama.

Nikto by si nevšimol keby som zmizla.  Trvalo by niekoľko dní, kým by moja matka vytriezvela natoľko, aby prišla na to, že  som neprišla domov.  Srdce mi začali hlasno biť a bála som sa, že od strachu vybuchne.

Napadlo ma, že začnem vriekať ale ten divne oblečený chlap sa iba pozeral, slovom možno len preháňam. Vyskočila som a rýchlo som sa ponáhľala  k najbližšiemu východu z parku opačným smerom. Pustil sa za mnou.

Už som sa skoro rozbehla, keď ma niekto zozadu chytil za ruku. Hlas mi primrzol v hrdle a nedokázala som sa ozvať.  Na moje prekvapenie to nebol ten strašný chlapík. Ale Seth Prescott.

„Ľutujem , že som meškal, srdiečko. Ďakujem, že si ma počkala“ Pritiahol ma do náručia a ticho mi zašepol do ucha:  „Sleduje ťa jeden chlapík celý v čiernom. Tvár sa, akoby sme patrili k sebe!“

„Čo?“ pokúšala som sa ho odsotiť, ale príliš silno som sa triasla.

Pritiahol si ma bližšie k sebe a znovu priložil ústa k mojmu uchu. „Ak by si si nevšimla, nedíva sa na páriky, ale iba na teba. Myslí si, že si sama a preto si preňho ľahký úlovok. Možno, ak si bude myslieť, že patríme k sebe tak odíde“

Odkiaľ vedel, čo si myslí ten perverzák s mastnými vlasmi? A ak sa mýli? Mal plán B? Ja som stavila na útek. Seth mi pritlačil pery na krk a začal ma jemne bozkávať. Stála som úplne sparalizovaná.

„Toto je veľmi trápny pokus, Maggie. Objím ma a aspoň sa tvár akoby sa ti to páčilo.“ Zasyčal mi do ucha. Pomaly som šuchla ruky medzi jeho košelu a sako a objala som ho. Prekvapilo ma akú má svalnatú postavu.  Vkĺzla som mu rukou smerok k jeho plecu,  prechádzajúc mu  po svaloch na chrbte. Cez košeľu som cítila teplo jeho tela a pritom sa celý čas jeho pery hrali s mojou bradou a krkom.  Pomaly som privrela oči,  aby bola ilúzia dokonalejšia.

„Vidíš ho? Čo robí?“ Sethov hlas jemne znel v mohom uchu. Otvorila som oči a vrátila som sa do skutočnosti.

„Stiahol sa medzi stromy, ale ešte stále nás sleduje“

Seth sa opýtal ešte niečo, ale jeho slová prekryla moja pokožka a nerozumela som ho.  Otočila som tvár k nemu , aby som ho požiadla, aby to zopakoval a zistila som, že naše ústa sa skoro dotýkajú. Musíme sa pobozkať. Nedalo sa tomu vyhnúť. Všetko iné by sa zdalo ako nezdvorilosť.

Pricapila som pery na tie jeho. Jeho pery boli teplé a jemné hoci sa zdalo že váhavo, ale predsa sa uzatvorili s mojimi.Cítila som sa nepredstaviteľne hlúpo.  Seth ma evidentne nemal v úmysle pobozkať. A vôbec, prečo by ma tento sexsymbol chcel pobozkať? Začala som sa odťahovať ale jeho ruka vošla do mojich vlasov. Jemne držal moju tvár, pričom jeho ústa sa začali zase opatrne pohybovať po mojich. Bol to zázračný pocit. Pocítila som závrať ako som sa pritiahla k nemu bližšie, aby ten zázrak trval dlhšie. Po dlhých okamihoch sa odtiahol. Neotvorila som oči, len som vtiahla do úst jeho spodnú peru, aby som ju ešte naposledy ochutnala.  Keď som si uvedomila ako dlho som mala zatvorené oči, rýchlo som naňho pozrela a videla som, že sa na mňa usmieva. Vychladla som.

„Odišiel?“ Palcom ma pohladil po tvári.

Myšlienkami som sa obrátila zase na chlapa v čiernom a poobzerala som sa. „Nie, ešte stále nás sleduje. Ale teraz sa pohýna smerom k severozápadnému východu.“

„Tak potom bude lepšie ak budeme pokračovať v hre“ Skôr ako som mohla pokračovať jeho ústa som mala zase na mojich a tentoraz bola  v jeho bozku nepopierateľná túžba. Bolo pre mňa ťažké zachovať pokoj. Keby to nebolo také dobré a nezaplavoval by ma takým úžasným teplom...Zackove bozky vo mne nikdy neprebudili takéto pocity. Seth nás pomaly otočil, kým sa nedostal oproti severozápadnému východu. Jeho pery ani na chvíľu neopustili moje, keď premeriaval očami park.  Nakoniec sa odo mňa odtrhol.

„Myslím, že odišiel. Poď, pre každý prípad ťa radšej odprevadím domov.“ Povedal a vkĺzol mi rukou do dlane. „Kde je váš dom?“

„Nie, som v poriadku.“ Vyslobodila som si ruku a snažila som sa získať chladnokrvnosť.  „On sa vybral opačným smerom, než je môj domov.  Inak bývam len na päť minút odtiaľto. Ahoj!“

„Maggie, sú dve možnosti:  Alebo dovolíš, aby som ťa odviezol domov alebo ťa budem sledovať bez tvojho súhlasu. Takže nepôjdeš sama.“

„Bývam na východ od parku a on sa vybral severozápadným smerom. Budem v poriadku.“

„A keď sa vráti? Počula si o tom dievčati, ktoré nožom porezali a nechali ju umrieť pred takou budovou?“ Ukázal na opustené budovy pozdĺž parku.

Grr! Má pravdu. V škole bol práve tento príbeh hlavnou témou dňa. Navyše schyľovalo sa k polnoci, rozhodne nebolo bezpečné byť samej na ulici.

„Dobre“ Strčila som ruky do vrecák riflí a rýchlo som sa ponáhľala domov.

Moje stošesťdesiatosem centimetrov vysoké telo neznamenalo výzvu pre  chlapa so stoosemdesiatimiôsmymi. V pohode ma dohonil.

„Čo sa zrazu tak veľmi ponáhľaš?“ pýtal sa. Spomalila som, trochu, nechcela som sa zdať takou blbou, ako som sa cítila.  Keď sme došli k nášmu rohu, zvrtla som sa, aby som sa mu pozrela do očí.

„Čo si robil v parku? Mal si rande?“ Napríklad s Hillary?

„Nie, len som bol s kamarátom.“  Pekná ničnehovoriaca odpoveď. Iste si necháva otvorené všetky zadné vrátka.

„Toto je moja ulica, ďakujem, že si ma odprevadil. Zajtra sa stretneme v škole“  vyletelo zo mňa rýchlo bez toho, aby som sa nadýchla.  Bolo by prekvapujúce,  ak by rozumel, čo som povedala.  Znovu som sa pohla a on ma nasledoval.

„Skutočne“  povedala som dozadu cez plece.  „Ďakujem, že si mi pomohol v parku, si môj záchranca“

„Vďačne, kedykoľvek.  No nie hocikedy. Dúfam, že si dostatočne múdra na to, aby si viackrát sa nepotulovala o polnoci v parku.“ Otočila som sa a nahnevaná som naňho zírala.  Nezbedne sa usmial a chytil ma za rameno.

„Maggie, prosím ťa dovoľ, aby som ťa odprevadil domov – celkom domov.“

Očividne to nevzdal.

„Dobre. Ďakujem“ Nemala som na výber.  Vrátila som ruky do vrecák a išla som ďalej.

Neozval sa, kým sme nedošli ku prívesu.

„Pravda je taká, že som dúfal v jeden bozk na dobrú noc, vieš, po tom v parku a tak“

„Ľutujem, ale nie je dostatočná zima, aby som ťa pobozkala“

Vyzeral vykoľajený.

„Dobre, tomu nerozumiem.Čo má spoločné zima s bozkávaním?“

„Celkom jednuduché. Aj rieka Phlegethón musí zamrznúť skôr ako ťa znovu pobozkám“

Dr. Boré mohol byť hrdý na moje mytologické prirovnanie. Ale Seth len zaklonil hlavu a zasmial sa.         „Som rada, že ti je to smiešne“

Jemne ale rozhodne chytil do dlaní moju bradu

„Akoby sa dáma príliš bránila“

Snáď mi tu necitoval nesprávne Shakespearea?

„Sledoval som, ako si si vychutnávala moje bozky v parku, Maggie. Aspoň tak si si ich užívala ako ja.  Obaja to vieme“

Jeho hlas znel ticho, nežne a vzrušujúco. Vytrhla som si bradu z jeho ruky a vyšla som na príjazdovú cestu k prívesu.

„Skor či neskôr sa naše pery zase stretnú, Magie. Osobne by som stavil na to prvé.“

Zvrtla som sa a skoro som stratila rovnováhu.

„Prečo si myslia chalani, ako ty, že každé dievča sa s nimi túži olizovať? Nechápem.“

Hravý úsmev z jeho tváre zmizol.

„Ja som ťa nežiadal, aby si sa so mnou olizovala, Maggie. Dobrú noc.“

V bezpečí domova som sa oprela chrbtom o dvere, skĺzla až na zem a pochovala si  tvár do dlaní. Nemala som dôvod byť krutá. Moja matka mala pravdu. Bola som nikto, nehodná lásky.

„Vrátila si sa?“ Prekvapilo ma, že matka bola hore.  Jej hlas znel divne.  Snáď bola sklamaná, že som sa vrátila?

„Áno“ chvalabohu nesvietila lampa. Nechcela som jej vysvetliť, prečo som sa červenala.

„Choď do postele. Zajtra máš školu“

Preboha! Vybrala si ten najzvláštnejší čas, aby sa hrala na matku.

Nútila som svoje unavené telo, aby sa postavilo a zašla som  do kúpelne, aby som zo seba zmyla Sethove bozky, a aby som zabudla na túto noc.

Ale prešla som chodbou aj okolo kúpelne a zašla som rovno do svojej izby a hodila sa do postele.

Nedokázala som si vybiť z hlavy Setha. Prešla som si po perách a spomínala som.

Dosť!

Otočila som sa a nútila som samu seba, aby som spala. Žiaľ, myšlienky ktoré sa točili okolo Setha nemali konca.  Stal sa stredobodom mojich snov. 

Na druhý deň ráno som skoro s radosťou vítala príšerný hlas budíka.