SYS - 21. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Zachary

Ako som do pekla mohol mať takéto šťastie? Čo som urobil, že som si zaslúžil túto šancu? Nič. Žiadnu prekliatu vec. Nikdy som si nemyslel, že ju znova uvidím. Vyzeralo to, ako by sa tak svet rozhodol už dávno - a teraz ju držím v náručí.

Pobozkám ju ešte raz na pery. Kým čakám na to, aby si uvedomila, že by to nemala robiť - využívam každú šancu, ktorú mám, aby som sa jej dotýkal.

„Poďme sa vrátiť späť.“ Pozriem do jej zelených očí a vidím strach.

„Pres?“ Odvráti pohľad a hrá sa s náramkom.

„Jednoducho neviem, kde a ako budeme spať.“

Chce sa mi zasmiať nad jej roztomilosťou. Ona sa nemá čoho obávať. U mňa je to iné – pomyslenie na ňu, že je tak blízko celú noc ma robí neskutočne tvrdým. Ale nebudem na ňu tlačiť. Sľúbil som jej čas, napriek tomu, že Presley bola vždy moja záchrana. Je jediná vec na tomto svete, o ktorej som vždy vedel, že je správna.

„Ukľudni sa,“ poviem snažiac sa upokojiť jej nervy. „Dostaneš stan a všetci budeme vonku pri ohni.“ Nemám žiadne tušenie, či je to i Wyattov plán, ale takto to proste bude. Neexistuje možnosť, žeby šla do stanu s Vancom alebo mojim bratom, ktorý neudrží svoje ruky pri tele.

Vydá zo seba obrovský povzdych. „Okej, prepáč. Som smiešna.“

„Poďme.“ Zbožňovane ju pustím. Vyberieme sa za chlapmi a ja sa snažím prísť na nejaký plán. Medzi mnou a Presley môže byť množstvo dobrých vecí ale tiež máme medzi sebou plno sračiek. Musím byť skutočne šikovný ohľadom toho, ako budem pokračovať. Nemôžem ju vystrašiť a nenechám ju, aby si myslela, že sa nezaujímam. Pretože to je smiešne. Ale je to len týždeň, odkedy sa Felicia vysťahovala. Rovnako ako moje obavy, či by mohla znova milovať po smrti svojho manžela. Ona sa pravdepodobne obáva toho istého.

„Si v poriadku?“ pýta sa. Jej zelené oči žiaria v mesačnom svite. Pristúpim bližšie, pretože ju potrebujem pobozkať. Musím cítiť jej ústa na svojich, pripomenúť si, že je skurvene skutočná. Že je tu a nie je to len šialený sen v mojej predstavivosti. Pokračujem, kým už medzi nami nie je žiaden priestor. Keď sa jej zasekne dych, odstúpim.

„Do riti.“ Zatvorím oči a pozriem preč.

„Hej,“ dotkne sa mojej ruky. „ Čo sa deje?“

Nechcem jej priznať tieto blbosti. Nepotrebuje vedieť ako ma predtucha nás dvoch a to, že nám dá šancu spolu robí šťastným. Pretože, ak v jej srdci zostala nejaká nádej pre nás dvoch, nájdem ju a nepustím po zvyšok života. Presley je moja. Vždy bola. Vždy bude. Som si tým prekliato istý.

„Chcel som ťa pobozkať.“ Priznám sa. Je to pravda a tiež jediná časť mojich myšlienok, ktorú som ochotný jej priznať.

„Prečo si prestal?“

„Chceš, aby som ťa bozkával?“ Toto dievča. Nemôžem na to prísť – a to nebol nikdy problém. Vždy som bol schopný nazerať do jej mysle bez ohľadu nato, ako tvrdo proti tomu bojovala.

Pozrie preč. „Ja neviem... čo robíme?“

„Volajme to randenie.“

„Randenie?“

„Áno. Je to tá vec, kedy sa chlap snaží dostať dievča aby videla, aký je  perfektný – čo ty už z časti vlastne vieš. Je to ako randenie, kedy chceš zistiť svoje  ďalšie šance.“

Zatrasie hlavou s úsmevom. „Vieš, že už sme rozdielni ľudia, Zach.“

„Áno. To je dôvod, prečo som prestal.“ Aj keď myslím na to, že by som si ju znova nárokoval, chcem byť posledným chlapom, ktorý  dostane časť z nej.

Je to barbarské, môžem to pochopiť. Ale myšlienka na to, že kohokoľvek ruky skončia na jej tele ma núti, aby som z neho vymlátil všetky sračky.

Persley kráča dopredu ku mne a položí mi ruku na líce. Zamrznem, čo jej dovoľuje nastaviť tempo. Berie mi to každý kúsok zdržanlivosti, aby som si ju nepritiahol k sebe do náručia. Čakal som na toto roky. Nebol som rovnaký, odkedy odišla z môjho života, alebo skôr – ako som ja odišiel z toho jej.

„Občas, keď sa na teba pozriem je zo mňa znova mladý chalan. Je to ako náš prvý bozk, alebo keď som prvýkrát zistil, aké to je byť držaný v tvojom náručí. Bol som si taký istý, že budeme stále spolu.“

Presleyine oči sa zatvoria a ja si ju pritiahnem k sebe. Hlavu si opiera o môj hrudník a moje srdce bolí. Toto som jej urobil ja.

„Nechcem, aby som sa cítila tak dobre, Zach.“

„Čo tým myslíš?“

Zdvihne hlavu a zadíva sa mi do očí. „Desí ma, aké ľahké je byť s tebou. Že cítim, ako keby bol svet znova napravený. Ako keby to bolo také, aké to malo byť, nedáva to žiadny zmysel. Vzhľadom na to, ako sa všetky veci rozpadli, nemalo by to byť také... bez námahy.“

V mnohých veciach má pravdu, ale nemyslím si, že to je bez námahy. Je to starostlivo náročné. Moja hlava vie, že už nie sme tie isté deti, ale moje srdce nie. Jediné čo vie je, že znova bije.

„Nie je to ľahké, zlatko. Je to ťažké ako peklo. Tiež som v rozpore, ale práve teraz, všetko čo chcem je držať ťa. Nesnažím sa skočiť o desať krokov vpred. Snažím sa žiť pre tento moment.“

Pozriem do jej prekrásnych očí a stratím sa v nich. Nepamätám si, kedy naposledy som cítil taký pokoj. Je vzduch, ktorý dýcham a modlím sa k Bohu, aby ma znova neudusil.

„Okej. Žijme v prítomnom okamihu.“

Prikývnem. „Nie som si istý, či si bola niekedy schopná myslieť desať krokov vpred.“

Usmeje sa. „Ja viem. Ale budem sa snažiť.“

Vždy mala svoje plány. Jej ciele boli zmapované, odkedy sme boli deti. Bolo to nepríjemné ako peklo, ale potrebovala stabilitu. Moji bratia a ja sme urobili všetko čo sme mohli aby sa trošku uvoľnila. A keď to urobila... bola to tá najkrajšia vec na svete. Presley bez zábran bola omamná.

Jej ruky mi pritiahnu hlavu k nej. Bojujem so svojimi potrebami a snažím sa pripomenúť si, že stále zisťuje, čo cíti. Zbalím prsty do pästí za jej chrbtom, aby som neprevzal kontrolu a potom pocítim jej dych na perách.

„V tomto momente,“ zašepká skôr, ako pritlačí svoje ústa na moje. Chytím ju za chrbát a pritlačím si ju na seba. Pery sa jej pohybujú proti mojim a je to kurevsky neskutočné. Bola jedinou vecou, ktorú som stratil a teraz ju znova držím. Nie je spôsob, ako by som to ukončil. Dám jej všetko, čo potrebuje ak to znamená, že mám šancu na vykúpenie.

Celé roky som si hovoril, že som sa polepšil. Klamal som každému tým, že som vravel že Presley a ja sme boli príliš mladí a nemilovali sme sa dostatočne. Pre mňa to nikdy nebola pravda. Miloval som ju príliš. Miloval som ju za nás oboch, ale nikdy som jej to neukázal, aj keď som si myslel, že to robím.

Odtiahne sa.

„Popracujeme na tom, aby to fungovalo,“ poviem. Nie je priestor na diskusiu.

„Verím v to, kovboj.“

Opriem sa s obrovským úsmevom. Zvykla ma tak volať, keď mala dobrú náladu. „Kovboj, huh?“

„To je presne to, čím si teraz, nie?“

Vidím, že si to pamätá. Jej hravý tón a žmurknutie mi povie všetko, čo potrebujem vedieť. Je tu zopár vecí, ktoré bez ohľadu na to, ako sa na ne snažíme zabudnúť, stále žijú v našich srdciach.

„Chceš si ma otestovať?“

Pozerám, ako predo mnou ožije. Prvýkrát, keď som ju uvidel bola smutná a neschopná sa usmiať. Kúsok po kúsku sa z nej stane dievča, ktoré som poznal. Cítim, že to bude u mňa rovnaké. Núti ma cítiť veci, ktoré som si ani neuvedomil, že mi v mojom živote chýbali. Len to, že som s ňou ma robí kompletným. Je to šialené, ako veľmi toto dievča žilo v mojom vnútri.

„Myslím, že všetko v našom živote je test. Nie som si istý, či uspejeme, ale nemôžem predstierať, že k tebe niečo necítim.“

„Uvedomujete si vy dvaja, že tu všetko počujeme, však?“ Wyatt sa  zo svojho miesta zasmeje . Museli sme byť bližšie, ako som si myslel. Presley ponorí hlavu do mojej hrude. „Oh, Bože.“

„Môžeš odísť,“ odpovedám.

„Nah!“ zakričí späť.

Pohybujem rukami hore a dole po jej chrbte. „Vráťme sa skôr, ako sa začnú chovať ako idioti.“

„Neskoro,“ povie.

„To je pravda.“

Kráčame a chlapi sa nezdržia, samozrejme zopár poznámok, pretože sú príliš nezrelí. Wyatt je najhorší, ale keď uvidí, ako nepríjemne sa Presley cíti, prestane. Nikdy nezabudnem na ten deň, keď mi povedal že je do nej zaľúbený. Nevedel som, čo mám kurva robiť.

Je to môj brať.

Ona je moje všetko.

Práve som ju stratil a on odišiel do Californie. Dali sme si pár pív a vyletelo to z neho. Povedal mi, že by sa nikdy o nič nepokúsil, ale že ju skutočne ľúbil a ja som bol skurvený blázon.

Mal pravdu. Bol som hlúpy, ale už taký nikdy nebudem. Presley sa ma tak ľahko nezbaví.