SYS - 20. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

„Nemyslím si, že dnes môžeme zájsť ešte ďalej,“ povie Wyatt, keď slnko zapadne do diaľky. „Ešte stále máme pred sebou niekoľko míľ a dobytok nespolupracuje.“

Posledné hodiny boli vyčerpávajúce. Rýchlosť bola pomalá bez ohľadu na to, čo sme robili, stále sme prenasledovali zblúdilé kusy.

Sme asi na polceste, takže nie je šanca sa vrátiť ani dostať do cieľa. Vedela som, že som tieto divné veci nemala robiť. Niekedy majú bohovia spôsob, ako ma nakopať do zadku. Teraz som nútená kempovať vonku so Zachom, Wyattom a Vancom, ktorý tvorí dvojku na koni s Wyattom.  Fantastické.

„Musím zavolať chlapcom,“ poviem, keď ideme ku stromom. „Toto je posledná vec, ktorú potrebujem.“

Wyatt sa zasmeje . „Budem sa k tebe túliť. V mojom spacáku je pre teba vždy miesto, kovbojka.“

Moje oči prebehnú k Zachovi, ktorý dáva Wyattovi pohľad, pred ktorým by sa iný chlap zdesene skrčil. Wyatt sa pozrie späť a hodí spacák s úsmevom na zem.

„Čo sa deje, Zach? Tvoj stan nie je v poriadku?“

„Nakopem tvoju riť takou silou, že nenájde cestu späť do Tennessee.“ Zachov hlas je nízky a hrozivý.

„Prosím ťa, videl som ťa bojovať.“

„Presley,“ Zach precedí medzi zuby. „Prečo nejdeš zavolať chlapcov.  Pomôžem Wyattovi rozložiť tábor.“ Schmatne Wyatta za krk, ten sa pod jeho úchopom prikrčí.

„Kým prídeš, dáme všetko do poriadku. Však, Wyatt?“

Wyatt sa ho pokús udrieť lakťom, ale neúspešne.

„Poďme, kým ti rozbijem nos.“

„Prestaň byť kokot.“

„Aspoň nejakého mám.“ Povie Wyatt, keď sa k nemu otáča.

Toto je stručný pohľad na moju budúcnosť s Loganom a Caydenom.

Chlapci.

Potrasiem hlavou a odídem. Ocko to zdvihne na prvé zazvonenie.

„Ahoj, zlatko.“

„Ako si vedel, že som to ja?“ usmievam sa.  Odmietli si zaobstarať telefón, ktorý ukazuje volajúceho.

„Viem, kedy ma potrebuješ.“ Ocko vie občas urobiť veci lepšími.  Nikdy som nebola za to dostatočne vďačná.

„Ako ide jazdenie?“

„Pomaly,“ vzdychnem. „Dobytok je tvrdohlavý.“

Zasmeje sa. „Rozumiem tvrdohlavým veciam.“

Som si celkom istá, že hovorí o mne. „Stavím sa, že áno, ocko.“

„To znamená, že budete musieť zostať všetci túto noc vonku. Bola to dlhá cesta.“

„Nemyslela som si, že by sme zostali.“

„Zlatko, mala by si vedieť, že títo chlapi tvoria partiu. Vybrali si dva najvzdialenejšie body na zemi. Nemyslím si, že by mohli nájsť dlhšiu alebo zradnejšiu jazdu, ak by sa pokúšali.“

 Samozrejme, že sú za tým oni. Bastardi.

„Vedel si o tom?“

Zasmeje sa, a predstavím si ho, ako sa mu trasie hlava. „Áno.“

Je na Zachovej strane? Nedáva to žiadny zmysel. Ocko mal rád Zacha a vychádzal s ním dobre, ale keď mi zlomil srdce a nechal ma v Maine, Zach stratil akúkoľvek úctu, ktorú mal pre neho môj otec. Je to hrdý muž a jeho dievčatko mu bolo odobraté – v jeho mysli – a tiež opustené.

„Pohovoríme si o tom, keď sa vrátiš domov.“

„Jasné, že pohovoríme.“ Počula som ho, ako sa ticho zasmial.  „Voláš, aby si sa porozprávala s chlapcami?“

„Áno, ocko.“

„Sú s Cooperom. Vzal ich na noc na svoje miesto. Povedal, že určite budeš volať a budeš sa znepokojovať. Sú v poriadku.“

Vzdychnem. „Uvidíme, ako...“ začnem rozprávať ale potom sa zastavím. Nebola to Cooperova chyba. Nenechal by ich, aby znovu zablúdili. „To je jedno. Si si istý, že ma nemôžeš prísť vyzdvihnúť? Dostaň ma preč od Henningtonocov.“

„Skúšal som to polovicu života, dievčatko. Nefungovalo to vtedy, nebude to fungovať ani teraz. Nechaj brata, nech trávi čas so svojimi synovcami bez toho, aby si do toho zasahovala.“ Prečistí si hrdlo a čakám, čo bude nasledovať.

„Buď tam vonku opatrná a vidíme sa zajtra.“ Zavesí bez toho, aby som mohla čokoľvek povedať. Takto to chodí v pevnosti Townsend. Keď raz skončil – tak skončil.

Skontrolujem si telefón a uvidím správu.

Cooper – Uži si noc.

Ja – To TY si to spôsobil.

Cooper – Povedala si, že chceš vypadnúť z kancelárie.

Ja – Nemyslela som tým stráviť noc vonku s tvojimi zamestnancami.

Cooper – Maznák

Ja – Neznášam ťa.

Cooper – Ja ťa neznášam viac

Zasmejem sa nad obsahom detinských správ. Môj brat mi chýbal. Vždy bol ochraňujúci, aj keď Zacha zbožňoval.  Keď som plakala alebo bola nehnevaná, podal si ho. Zach ho mohol ľahko zložiť, ale radšej nechal Coopera, aby na neho kričal a vyhrážal sa mu. To ma prinútilo ešte viac sa zamilovať do Zacha – keď som videla, aký pocit sily dáva Cooperovi.

„Nemôžeš sa schovávať večne.“ Zachov hlas ma prekvapil. Jeho ruka mi skĺzla po chrbte a zastavila sa na ramene.

„Neskrývam sa.“

Jeho prsty mi pohladili krk a masírovali ho, aby zmiernil napätie. „Ak to hovoríš,“ povie a pokračuje v masáži.

Zatvorím oči a nechám stres, aby ma opustil. Jeho dotyk mi umožňuje relaxovať. V jeho rukách sa cítim byť v bezpečí. Aj keď som si veľmi dávno povedala, že to bude posledná vec, ktorú by som urobila. Bola som taká mladá. Hlúpo sme si mysleli, že môžeme mať všetko bez toho, aby sme zato niečo zaplatili. Život sa nestará, či ste zamilovaní. Vždy je tu cena, ktorú zaplatíte za to, že ste šťastní. Len sme ju neboli ochotní zaplatiť.

„Myslíš si, že máme skutočne šancu, Zach?“

Zastaví masáž a hrudník mi pritlačil o chrbát. Jeho ruky ma objímu okolo pliec, keď som sa ho chytila.

„Myslím si, že toto všetko sa deje pre nejaký dôvod. Je dôvod, prečo si práve teraz v mojom náručí. Dôvod, prečo som neurobil voľby, ktoré by tomuto zabránili. To, že som si poranil rameno, a tiež to, že si sa sem musela vrátiť – všetko sa to kvôli niečomu deje. A ak to nie je kvôli nám, tak potom prečo?“

Moje ruky sa zovrú okolo jeho predlaktia, keď premýšľam nad tým, čo povedal.

„Myslím ale, že to nedáva zmysel pre Todda.“

„Ja tiež nie. Boli ste šťastní?“ v jeho hlase cítim strach.

„Myslím, že áno. Viem, že to nie je jednoduché počuť.“ Otočím sa tvárou k nemu.

Chytí moju tvár do rúk a pozrie sa na mňa s takým súcitom, že to skoro nevydržím.

„Presley, bola si vydatá. Máš dvoch chlapcov. Opustil som ťa pred viac ako šestnástimi rokmi. Bolo by pre mňa absurdné, ak by som si myslel, že si nežila alebo nemilovala...“

Moje oči sa zaplnia slzami. „Ale pomyslenie na Feliciu a teba...“ Odtiahnem sa.

„Musíš mi veriť. Jediná cesta, ako to zistíme je, že budeme k sebe úprimní. Je na hovno vedieť, že sa ťa iný muž dotkol? Áno,“ Zach sa priblíži. „Chcem myslieť na fakt, že tu pre teba bol vtedy, keď som ťa ja opustil? Nie.“ Moje prsty mu stisnú zápästia. „Ale Boh mi pomáhaj, Presley. Chcem to všetko počuť.  Chcem to všetko vedieť. Dobré, zlé, šťastné, smutné a potom  ten zvyšok.“

S padajúcimi slzami sa rúcajú aj moje hradby. „Bojím sa, že sa z toho nikdy nedostanem. Neviem, ako sa vyliečiť.“

Hnev, ktorý v sebe ukrývam mi zabraňuje pohnúť sa vpred. Todd ma zbavil všetkého, čo som poznala. Môjho domova, mojich priateľov, Angie, finančnej nezávislosti, ktorú som mala. Kvôli nemu sme prišli o všetko. A tiež som prišla o svojho manžela. Zraňuje ma myšlienka na to, že všetko čo sme spolu dosiahli je teraz len  spomienka. Nebol zlý alebo neverný. Držal ma za ruku počas tridsaťšesťhodinového pôrodu. Stál pri mne, keď som sa rozhodla rozbehnúť svoje podnikanie. Časť z neho – a je jedno aká som nahnevaná –  bude mať vždy v mojom vnútri špeciálne miesto.

Zach ma nikdy nemal milovať, kým časť môjho srdca patrila inému.

„Nečakám, že na neho zabudneš.“ Bolesť v jeho hlase je veľmi dobre ukrytá ale vidím mu to na očiach.

„Je tvojou súčasťou. A už sa začínaš liečiť, len tomu musíš nechať voľný priebeh.“

„Milovala som ťa, odkedy si pamätám.  Nikdy som to nebola schopná zastaviť a nikdy ani nebudem. Ale budeš musieť byť trpezlivý.“ Hlas sa mi zachveje.

 Všetko vo mne zvádza boj. Chcem ho – nechcem ho. Milujem ho – nemala by som. Mohol by ma vyliečiť – mohol by ma zničiť. Všetky moje myšlienky si navzájom protirečia. Ale je jedna vec, ktorá prekričí ostatné – nechcem žiť život bez neho. Či už je môj priateľ, alebo niečo vážnejšie.

Zavrie oči a oprie čelo proti tomu môjmu. „Budem trpezlivý.“

„Akože, veľmi trpezlivý.“

Zasmeje sa a zdvihne pohľad. „Viem. Ale aj tak – neváhaj, kedykoľvek sa na mňa môžeš vrhnúť a pobozkať ma.“

Zachichocem sa a pokrútim hlavou. „Neviem, čo to do mňa vtedy vošlo.“

„Som s tým v pohode,“ žartuje.

„To sa stavím, že si.“

„Ako som už povedal, som pripravený a ochotný.“

Môj pohľad sa uzamkne s jeho. „Som rada, že to počujem.“

Zachov úsmev sa roztiahne. „Chýbala si mi. Toto mi chýbalo. Vždy to medzi nami išlo... ľahko.“

Pohladím ho po líci. Jeho jednodňové strnisko ma poškriabe v dlani. Prstami mu kĺžem tam a späť po tvári, aby som si pripomenula, že je skutočný. Zach bol vždy mojim snom. Krásna nádej, ktorá sa nikdy nenaplní. Ale toto, práve teraz, to nie je sen.

„Vieš, prečo som sa sem nemohla vrátiť?“ pýtam sa ho.

„Nie.“

Vzdychnem a chytím ho za ruku. Tých priznaní je veľa. Nie je to niečo, na čo som hrdá. Milovala som svojho manžela, nikdy som o tom nepochybovala. Ale časť zo mňa vedela, že ak by som uvidela Zacha, nebola by som schopná odísť.

„TY!“ priznala som.

Zachove ruky ma pustia a ustúpi. „Nerozumiem.“

„Ja tiež nie.“ Zašepkám a môj hlas sa trasie. „Nikdy som nedokázala pochopiť prečo, ale ak by som si dovolila čo i len na moment myslieť na teba, ublížilo by  mi to. Neviem, či to bolo nedostatočným ukončením vecí medzi nami, alebo že som bola vystrašená zo spomienok, ktoré som pochovala tak hlboko a bála som sa, žeby sa vrátili späť.“ Otočím sa tvárou k lesu, ako sa vyrovnávam so svojimi spomienkami.

„Vedela som, že keby som ťa uvidela, keby si bol opäť blízko mňa,“ otočím sa k nemu, „moje srdce by u teba našlo znova pohodie.“

Zach si pretrie tvár skôr, ako sa pozrie k nebu.

„Vieš, koľkokrát som ťa chcel nájsť?“

Zavrtím hlavou.

„Raz som išiel za tvojim otcom. Prosil som ho, aby mi povedal, kde si. Ale povedal mi, že som už dostal svoju šancu a premárnil som ju. A tiež, že si už bola zasnúbená, šťastná a dostala si sa cez to.“

Moja čeľusť pri jeho priznaní klesne. Nikdy som to netušila. Ubehlo toľko rokov a môj otec to nikdy nespomenul.

„Neviem, či som sa cez teba niekedy dostala. Milovala som Todda. Milovala som náš život. Mala som rada aj to, že ma urobil šťastnou. Ale ty si našiel spôsob, ako sa stať súčasťou toho, kto som. Dáva to zmysel?“

Prisunie sa bližšie. „Aj ja som znova miloval po tom, čo som ťa stratil. Ale nikdy sa to ani nepriblížilo tomu, čo som cítil, keď som bol s tebou.“

Keď sa dvaja ľudia navzájom milujú tak, ako my dvaja – bez zábran, nie je šanca, aby boli znova rovnakí. To spojenie, ktoré máme nie je niečo, čo by mohlo byť prerušené. Naučila som sa milovať inak, a v tejto chvíli si moja duša našla opäť cestu k nemu.

„Pobozkaj ma,“ poviem mu tichým hlasom.

Ruky obtočí okolo môjho pásu a pritiahne si ma bližšie. Moje dýchanie je plytké, keď si uvedomím, čo urobí. Nechávam ho, aby ma pobozkal. Ja ho chcem pobozkať, pretože je to jediná vec, na ktorú stále myslím. Zdieľali sme dva odlišné momenty, ale teraz to chcem. Zachove oči sa zmenia na indigovo modré.

Zapadajúce slnko na neho vrhá ružovú, oranžovú a červenú žiaru. Všetko okolo nás je teplé a krásne.

„Si si tým istá, zlatko?“

„Milujem ťa od svojich dvanástich rokov, Zachary Hennington. Bol si môj prvý bozk, prvá láska a bol si prvým mužom, ktorý sa ma dotkol. Chcem, aby si ma pobozkal. A ja potrebujem pobozkať teba.“

Keď sa mu pozriem do očí, spomeniem si na všetky udalosti za posledné mesiace. To, ako venoval chlapcom kone, ako našiel Caydena, ako sa o mňa postaral v bare, to, ako ma vždy pozoroval a ako kvôli mne opustil Feliciu, aby nám dal druhú šancu. Nemali sme žiadnu záruku, žeby sme niekedy našli cestu k sebe, ale stála som za to riziko.

Ruka sa mi na boku utiahne a druhou ma chytí za tvár. Pomaly si ma pritiahne a ja pri tom zatvorím oči. V momente keď sa naše pery dotknú moje srdce exploduje. Všetko sa vo mne stiahne, keď ho chytím zozadu okolo krku.

Mieša sa vo mne toľko pocitov. Som vystrašená, šťastná, smutná, zúfalá a dúfajúca. Je to, akoby som znovu našla svoje miesto. Zach je domov. Zach je to miesto, ktoré som vždy poznala a chcela.

Navzájom sa držíme a naše ústa sa pohybujú v harmónii. Jeho jazyk sa pohybuje proti môjmu, keď vzdychám. Pritiahne si ma bližšie k svojmu telu a neúnavne ma bozkáva. Moje ruky mu zvierajú krk, nastavujú si ho presne tak, ako potrebujem. Vedie bozk, potom preberiem vedenie ja – každý si berie ale aj dáva.

Nepamätám si, kedy som bola naposledy takto intenzívne bozkávaná. Pery mu zkĺznu nižšie a bozkávajú ma na krku. Zvráti mi hlavu dozadu, ako jeho jazyk ochutnáva moju pokožku.

„Zachary,“ vzdychnem, keď sa vráti späť k mojim ústam.

Objímame sa tak bezhlavo a blízko, že mám pocit, ako by sme boli jeden človek. Necítim nič – iba jeho. Je mojou súčasťou a ja som tou jeho.

Každý moment, ktorý strávim v jeho náručí mi vymazáva myseľ, ktorá pláva na oblaku, keď ma drží v bezpečí. Som ochraňovaná a nie je tu žiadna bolesť. Okráda ma o myšlienky, ktoré ma prenasledujú a nahrádza ich jasom. Všetko, čo cítim je horúco. Všetko, čo vidím je svetlo. A všetko, čo mám je radosť.

Preruší bozk a obaja lapáme po dychu.

„Kurva,“ prudko dýcha.

„Áno,“ snažím sa spomaliť svoje srdce. „Kurva.“

„Pres,“ hovorí s jemnosťou. Vzhliadnem. Palcom mi prejde po spodnej pere.

 „Si v...“ zastaví sa. „Bolo to v poriadku?“

Ďalšia časť môjho srdca začína patriť Zachovi. „Áno,“ usmejem sa na neho.

„Bolo to okej.“

Nemáme žiadnu záruku, že to bude fungovať, ale nechcem žiť zvyšok svojho života premýšľajúc nad tým. A keby sme sa stále takto bozkávali...

„Dobre.“
    „Zach?“

„Áno?“

„Je tu veľa vecí, o ktorých sa musíme porozprávať. Vdovou som bola len veľmi krátky čas. Chlapci nie sú pripravení vidieť ma s iným mužom.“ Vysvetľujem mu.

Musím urobiť to, čo je dobré pre nich.

„Netvrdím, že sa máme schovávať, ale dokiaľ sa rozhodneme vyjsť s tým na svetlo, nechcem pred nimi nič stvárať.“

Prikývne. „Nechám ťa, aby si to urobila po svojom, ale budem vám stále na blízku. Strávil som polovicu života bez teba a nenechám si uisť tento čas s tebou.“

„Okej,“ súhlasím. „Myslím, že zvládnem tráviť čas s tebou.“

Jeho oči zmäknú. „Myslíš, huh?“

„Bude to bolestivé, ale pretrpím to.“

Zach ma uchopí za krk a prsty si zamotá do mojich vlasov. „Budeš trpieť?“

Tempo môjho pulzu sa zrýchli.

Moje kosti sa skvapalňujú keď si ma priťahuje a spôsobuje chvenie.

Pomaly jazykom olíže môj krk. Teplo z jeho dychu sa mieša s chladom, ktorý mi na krku zanecháva jeho jazyk. Môj žalúdok sa zovrie.

„Nemyslím, že pri mne spoznáš utrpenie.“ Jeho nízky hlas je zvodný. „Vtedy som bol chlapec. Môžem ti sľúbiť, že som odvtedy poriadne vyrástol.“

„Mmmm,“ vzdychnem, keď ma uhryzne do ucha.

„Nebude to žiadne utrpenie. Len veľa potešenia.“

Oh. Môj. Bože.

„Sľuby, sľuby, Zachary.“

„Oh, zlatko,“ zakloní mi hlavu nútiac ma, aby som sa mu pozrela do denimovo-modrých očí. „Sľubujem ti to a ešte oveľa viac.“

Brať to pomaly bude veľmi ťažké, pokiaľ bude hovoriť takéto veci. Mohla by som prepadnúť peklu oveľa skôr, ako som si myslela.

Pretože, ak som nemohla odolať dospievajúcemu Zachovi, som si istá ako peklo, že sa nebudem schopná držať ďalej od sebavedomého, hriešneho a sexi chlapa predo mnou.