Oblivion3 - 8. kapitola

Překlad: Noemi

Keď sme si vynahradili trochu – ale zďaleka nie dosť – spoločne strávený čas s Kat, vybrali sme sa v sobotu poobede do Smoke Hole. Kat skoro iskrila ako vedenie zapojené pod prúdom, keď sme sa usadili v jednom zo zadných boxov, blízko ohňa. Viem, že očakávala, že sa ukáže, že je to pasca a MO behom niekoľkých minút obsadí miestnosť.

Nebol by som dovolil, aby sa jej čokoľvek stalo.

A mimochodom MO by nás nenapadlo na verejnom mieste. 

Neprišli sme sami.  Matthew a ostatní nás čakali na parkovisku, navyše časť obsluhy bola mimozemská spolu s našou obsluhujúcou čašníčkou Jocelyn.

Väčšina Luxenov bývajúcich v Kolónii pracovalo mimo Kolónie.  Rovnako ako trenér futbalistov a niekoľko školských asistentov. Ale to, že Jocelyn je ešte stále tu ma prekvapilo, lebo nedávno sa jej narodili deti (3) a mala s nimi dosť starostí.

Kat sa zabavila tak, že trhala svoju servítku na drobné kúsky, keď sa Jocelyn objavila pri našom stole.

„Daemon, sto rokov som ťa nevidela. Ako sa máš?“

„Ďakujem, dobre. A ty, Jocelyn?“

Katine prsty sa zastavili a zvedavo si obzerala  ženu s ryšavými vlasmi.

„Veľmi dobre“ odpovedala Jocelyn. „Od narodenia malých už nie som vedúca. Pracujem už len na polovičný úväzok, pretože je nás málo, ale ty a tvoja rodina, by ste nás mohli navštíviť. Hlavne teraz keď...“ Pozrela sa na Kat a prvýkrát jej úsmev trochu zvädol. „Keď Dawson prišiel domov. Roland by bol rád, keby sa mohol s vami stretnúť.“

„Rád“ žmurkol som na Kat.  „Mimochodom Jocelyn, to je moja priateľka, Katy“

Kat so širokým úsmevom ponúkla ruku luxenskej žene.

„Ahoj“

Jocelyn len mrkala a zbledla.

„Tvoja priateľka?“

„Moja priateľka“ zopakoval som.

Jocelyn trochu potriasla hlavou, potom prijala Katinu ruku, ale rýchlo ju aj pustila.

„Teší ma...teším sa, že sme sa stretli. Takže, čo si dáte?“

„Dve coly“ požiadal som a Jocelyn sa vzdialila, aby vybavila našu objednávku.

„Jocelyn?“

Posunul som k nej ďalšiu servítku.

„Snáď nie si žiarlivá, kote“

„Oh, určite!“ mykla plecom. „No dobre, zo začiatku, ale potom som zistila, že je v ARP(Alien Relocation Program)

„V ARP?“ Vstal som sa posadil sa vedľa nej, nie oproti. „Pohni  sa trochu ďalej“

„Mimozemský prisťahovalecký program“  povedala a poslušne sa posunula ďalej.

„Haha“  Položil som si rameno na opierku lavice  a natiahol si pohodlne nohy. „Áno, hrá za ligu tých dobrých“

Jocelyn priniesla nápoje.  Objednal som si sendvič s mletým mäsom.  Kat si neobjednala nič. Vedel som, že je príliš nervózna, aby jedla.  Keď Jocelyn odišla, nahol som sa k nej a stíšil som hlas.

„Nič sa nestane. OK?“

Kat sa zhlboka nadýchla a prikývla.

„Len by som to už chcela mať za sebou“

Tie slová vlastne ani nestihli vyjsť z jej úst, keď Blake vstúpil do  reštaurácie a jeho pohľad nás hneď našiel. Ten skurvený sráč prišiel k nášmu stolu s takým sebavedomím, akoby mu ani trochu nevadilo, že keď som ho videl naposledy, chcel som ho zabiť.

Ruku za Katinou hlavou na opierke lavice som zovrel do päste.

„Bart“ privítal som ho ťahajúc prízvuk a nasilu  som uvoľnil svoju päsť. „Ako dávno sme sa nestretli“

„Vidím, že si odvtedy ani neprišiel na moje meno“ Posadil sa nám oproti, sledujúc potrhané kúsky servítky. „Ahoj Katy“

S chladným úsmevom som sa nahod dopredu.

„K nej sa neozývaj. Vôbec!“

Kať ma pod stolom štipla do stehna, ale nestaral som sa. Blake zodvihol obočie.

„No, pokiaľ sa môžem ozvať len k tebe, tak to bude skutočne drsný rozhovor“

„Koho to zaujíma?“

Kat pomaly vydýchla.

„Dobre, poďme k veci. Kde sú Beth a Chris? Tak, Blake?“

Blake sa na ňu znova pozrel.

„Ja...“

Položil som ruku na stôl a nechal som prúd energie, aby zatriasol Blakeom.

Sykol, zodvihol ruku a pozrel na mňa zúženými očami.

Usmieval som sa.

„Počúvaj, ty sráč! Tentoraz sa zbytočne vyhrážaš“ povedal nenávistne. „Len strácaš čas a na mňa to neplatí.“

„To ešte uvidíme“

Jocelyn sa vrátila so sendvičom a prebrala Blakeovu objednávku. Keď odišla, Kat sa zase sústredila na Blakea.

„Kde sú?“

„Potrebujem vedieť, že ak to poviem, ani vy ani nikto iný mi nepriviaže balvan na nohu, aby mi potom dal lekciu z plávania.“

Kat pozrela na strop a ja som sa skoro zasmial nad blbým argumentom.

„Dôvera je obojsmerná cesta, Blake“

„A my tebe nedôverujeme!“ doložil som rýchlo.

Blake sa zhlboka nadýchol.

„Nevyčítam vám to. Nedal som vám na to žiaden dôvod, okrem toho, že som neprezradil Daidalusu, že mutácia sa ukázala ako trvalá.“

„Stavím sa, že ti v tom zabránil buď tvoj strýko, alebo si si myslel, že robí svoju prácu“ odsekla mu Kat. „Ale aj on nás oklamal kvôli peniazom.“

„Presne tak.“ Priznal Blake a zovrel si sánku. „A ohrozil aj Chrisa. Ale to som ich naposledy musel ešte presvedčiť o opaku. O tom, že sa s radosťou začlením ako implantát. Že som bez rozmýšľania pil Koo-Aid (pozn.prekl.prijať extrémnu ideológiu a aj za ňu zomrieť)a prídem o chvíľu po ďalšiu dávku.“

„Som presvedčený o tom, že si chrániš len vlastnú kožu“  usmieval som sa zlomyseľne.

„Pravdou je, že Daidalus vás už nepovažuje za vhodné objekty“

„Odkiaľ to vies?“ zodvihol som  vidličku a odolal pokušeniu vraziť mu ju do oka.“

„Jediný nevypočítateľný prvok je Will. On to vedel a dokázal to aj využiť“

„Momentálne nie je Wil náš najväčší a najotravnejší problém“ vložil som si kúsok do úst.  „Ty si veľmi odvážny, možno veľmi hlúpy. Podľa mňa to druhé“

„Hej. No jasne“ odfrkol si Blake.

„Nepáčil sa mi jeho prístup. Keď Jocelyn priniesla aj jeho nápoj a odišla, naklonil som sa dopredu. Blake vydržal môj pohľad a napriek jeho hlúposti mal toľko rozumu, aby vedel, kde urobil chybu.“

„Dali sme ti šancu, a ty si prídeš naspäť po tom, čo si zabil jedného z nás? Myslíš, že ja som jediný,  koho sa máš báť? Veľmi sa mýliš“

V Blakeových planúcich očiach sa konečne objavil strach, ale hlas mal naďalej pokojný.

„Presne to sa vzťahuje aj na teba, kamoš“

„Len aby sme si rozumeli“ oprel som sa dozadu ešte stále s napoly prižmúrenými očami.

„Vráťme sa k Daidalusu!“ navrhla Kat.  „Odkiaľ vieš, že sledujú Dawsona?“

„Aj ja som vás sledoval a videl som ich na okolí“ prekrížil si ruky pred sebou Blake. „Neviem koľko práce to stálo Willa, aby ho oslobodil, ale sotva sa mu podarilo kohokoľvek oklamať. Dawson je preto voľný, lebo ho chceli pustiť.“ Stíchol.

„Moja ponuka je takáto.  Viem, kde držia Beth a Chrisa. Nikdy som tam ešte nebol, ale poznám niekoho, kto hej a vie nám dať kódy, aby sme sa dostali do budovy.“

„No len počkaj!“ pokrútila hlavou Kat. „Takže ty nás tam nevieš dostať? Potrebuješ k tomu niekoho iného?“

„Aké prekvapujúce“ uškrňal som sa. „Biff nie je v podstate  na nič dobrý.“

Blake zovrel ústa.

„Viem, na ktorom poschodí, do ktorej cely ich zatvorili. Bezo mňa by ste mohli dovtedy pobehovať okolo celej budovy, kým by vás chytili.“

„A moja päsť by si rada pobehla do tvojej papule“ odsekol som.

„Ty nežiadaš len to, aby sme dôverovali tebe, ale aj niekomu inému?“ vyzvedala netrpezlivo Kat.

„Ten niekto iný je taký ako my, Katy.“ Blake sa oprel lakťami o stôl a hral sa s pohárom.  „Chlapík je hybrid a dostal sa von z Daidalusu. A ako možno očakávať, nenávidí ich. Má jedinú túžbu, aby im podkúril. On nás neprekabáti“

„Ako je možné sa dostať z Daidalusu?“

Blake sa poplašene usmial.

„Niektorí...zmizli“

Kat si zalaožila vlasy za ucho a pozrela na mňa.

„V poriadku. Povedzme, že by sme išli do toho. Ako sa s ním spojíme?“

„Aj tak mi neveríte ani slovo, kým sa nepresvedčíte na vlastné oči“ zodvihol pohár Blake.  „Viem, kde nájdeme Luca“

„Volá sa Luc?“ ústa sa mi roztiahli do úsmevu, ale Blake len prikývol.

„Nemožno ho kontaktovať telefonom alebo mailom. Je trochu paranoik. Verí tomu, že vláda by mu čítala poštu. My musíme ísť za ním“

„A kam?“ opýal som sa.

„Každú stredu chodí to jedného klubu v Martinsburgu“ vysvetľoval. „Aj tento týždeň tam bude“

Zasmial som sa.

„V tej časti Západnej Virgínie sú len striptízové kluby.“

„Podľa teba“  Ten spokojný úškrn by som mal odfackovať z jeho ksichtu. „Ale toto je iný druh klubu.“ Zaškúlil ku Kat. „Baby tam nechodia v rifliach a tričkách.“

Katine oči sa zúžili a ukradla mi jednu hranolku z tanietra.

„Ale v čom? Nahé?“

„Skoro“ Blake sa znovu uškrnul. „Pre teba to nie je  až taká dobrá správa, ale pre mňa o to lepšia.“

„Ty skutočne túžiš zomrieť, však?“  udivene som sa pýtal.

„Niekedy mám taký dojem“ Táto odpoved ma prekvapila, lebo znela nečakane úprimne. „Takže pôjdeme k nemu, on získa kódy a môžeme spustiť akciu. Vrazíme tam, vy dostanete čo chcete, aj  ja dostanem čo chcem. Potom sa nikdy viac nestretneme“

„Prvýkrát si povedal niečo, čo sa mi páči“ hniezdil som sa na sedačke. „Vec sa má tak, že mi je zaťažko ti uveriť. Tvrdíš, že hybrid žije v Martinsburgu? Tam nie je betakremeň. Ako je možné, že doteraz sa nestal pochúťkou pre nejakého Aruma?“

Blake vydržal môj pohľad.

„Luc na seba dokáže dávať pozor“

„A kde je Luxen, s ktorým je zviazaný?“ vyzvedala ďalej Kat.

„S ním“ odsekol Blake.  „Pozri. To, čo sa stalo s Adamom, to som ja nikdy nechcel. Je mi to ľúto, ale musíte ma pochopiť. Aj ty by si urobil čokoľvek pre Katy.“

„To je pravda“ Statická elektrina bzučala pod mojou kožou. „Takže ak aj len na tisícinu sekundy si budem myslieť, že nás chceš oklamať, nezaváham. Nemáš tretiu šancu.  A, kamoš, ty si ešte nevidel, čoho všetkého som ja v skutočnosti schopný“

„Rozumiem.“ Zamrmlal Blake, ale nepozrel na mňa. „Dohodli sme sa?“ Pod stolom som sa načiahol po Katinej ruke. Jemne som ju stisol a ona si trasľavo vzdychla.

„Dohodli sme sa“