SYS - 9. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Na druhý deň som sa prebudila s príšernou bolesťou hlavy. Bolo vyčerpávajúce snažiť sa vyhnúť celý večer Zachovi. Vykradla som sa preč dosť skoro. Našťastie mi Grace ponúkla, že ma odvezie domov. Keďže som sa nechcela váľať v zúrivosti protichodných emócií, rozhodla som sa odísť do mesta nakúpiť niekoľko kancelárskych potrieb. Mám šťastie, že  väčšina ľudí z mesta je v kostole, takže môžem nepozorovane nakúpiť.

A možno nie.

„Oh, Bože! Presley?“ kričí žena, keď opúšťam svoje auto.

„Si to ty?“

Otočím sa a vidím moju kamarátku z vysokej školy.

„Emily Underwood!“ Pritiahnem si ju do objatia.

„Vyzeráš úžasne!“

Blond vlasy jej visia do polovice chrbta a je smiešne vychudnutá. Vždy bola pekná ale teraz je ohromujúca.

„Ďakujem“ popraví si košeľu. „Spievala som v Nashville, a bola by to pre mňa veľká  pomoc, ak by si prišla na koncert do mesta.“

„To je úžasné. Viem, že si milovala spievanie, keď sme boli ešte deti.“

Spievala v každej hre, kostole a zbore tak dlho, ako si len pamätám. Naše matky sú blízke priateľky. Vlastne, každý, kto je rovnako starý je blízky priateľ.

Emily pokrčí ramenami „Nemôžem sa zastaviť. Je to moja vášeň.“

Pohneme sa spolu po chodníku. „ To je skvelé Em. Som šťastná, že si našla niečo, čo miluješ,“

„Vďaka.“ Usmeje sa.

„A čo ty? Čo do pekla robíš v Bell Buckle?“

Oh, snažím sa tu nezblázniť.

„Stali sa veci, ktoré si žiadali zmenu.“ Nechcem jej viac vysvetľovať.

„Dobre pre teba. Oh, Bože!“ jej hlas je veľmi dramatický.

„Videla si Zacha?“ zdvihne pohľad. „Vyzeral tak dobre. Myslím, že je s tou mestskou štetkou, ale..“ vzdychne si, „teraz keď si späť...“

Teraz, keď som späť tak čo? Má priateľku. Ja mám svoj biedny život. Koniec príbehu.

„Spomenula som ti už, že mám dvoch chlapcov, ktorí budú mať o chvíľu jedenásť rokov?“ snažím sa ju vyhodiť z témy.

Zastaví sa a stane si predo mňa.

„Oh, pekný pokus Presley Townsend.  Dúfam, že mi položíš otázku všetkých otázok? Vieš, že na mňa nemusíš vyťahovať tieto kecy.“

Vzdychnem a rozhodnem sa, že jej dám trochu informácií.

„Videla som ho. Bol s Feliciou.  Povedali sme si ahoj, ja som povedala zbohom.“

Musím si zapamätať, že mám odpovedať len na otázku, ktorú mi položí.

Neviem, ako sa tu niekto snaží čohokoľvek zbaviť. Moja matka by mohla byť detektív so spôsobom, akým sa snaží  vyžmýkať informácie. Myslíte si, že sa vás pýta na jednu vec, ale ďalšou otázkou vás dostane.

Uškŕňa sa „Boli tam iskry?“

„Môžeme o tom nehovoriť?“ naliehavo ju prosím.

„Prepáč, bol to dlhý deň a ja som bez kávy.“ A nechcem na neho myslieť. Je dosť zlé, že včera vystupoval v mojom sne, nepotrebujem, aby sa to stalo skutočnosťou.

„Oh, poď do kaviarne,“ navrhuje. „Môžeme hovoriť o všetkých veciach, ktoré si robila, keď si bola preč.“

Ou. Nie.

„To znie skvele.“

Dali sme si nejakú kávu, ktorá nečakane spôsobila, že sa cítim viac, ako človek. Každý sa pozeral, keď som vošla a počula som šepot. Bože, chýba mi Philly. Tam by som aspoň mohla vojsť do Strabucksu a nikto by si to ani nevšimol.

„Musíš prísť čoskoro do Nashvillu. Mám niekoľko vystúpení“ hovorí Emily, ako pije svoju kávu.

„To by bolo skvelé.“

„Som si istá, že ide o ťažkú zmenu z mestského života.“

Smejem sa. „Tak to je podhodnotené.“

„Aj keď si tu vyrástla?“

„Je to iné, ako si pamätám. Zvykla som si mať všetko po ruke. Chlapci zažili veľký kultúrny šok.“

„To sa stavím, že hej.“

Strávili sme spolu čas tým, že sme si dopĺňali životy navzájom a ľudia zízali, ako by som bola zjavenie. Moja matka to musela povedať svojim priateľom. Zaráža ma, ak je ešte niekto v tomto bode šokovaný. A potom znovu predstieram, že to nie je skutočne pobytom na ranči.

„Potrebujem ísť.“ Emily si kontroluje hodinky.

„Dúfam, že ty a Zach dostanete šancu si pohovoriť.“

„Em, je koniec. Je to tak už takmer dve desaťročia.“ Prajem si, aby to moje srdce akceptovalo.

Vidieť ho znovu, vedieť, že je blízko mi trhá všetko vo vnútri.

Je to ako keby som mala znovu štrnásť rokov  a on ma požiadal, aby som s ním išla na prvú jazdu na koňoch. Sebaistý úsmev, ktorý nosil, obtiahnuté jeansy, ktoré robili jeho zadok úžasným a spôsob, ktorým jeho oči vyjadrovali všetko, čo nepovedal. Boli sme takí mladí, zamilovaní a idealistickí.

„Iste, že je. Vieš, že toto mesto nie je pripravené tomu veriť. Všetci sme vás dvoch sledovali. Nie je tu jediná spomienka, v ktorej by ste neboli spoločne. Vaša láska je taká, o ktorej ľudia píšu piesne.“

Super, môj život je country song.  Som vdova žijúca na ranči, jazdiaca v dodávke a dlho stratená „láska môjho života“  a ja sa stretneme tvárou v tvár. Všetko, čo potrebujem je ešte pes.

„Myslím, že si všetci pamätáte veci veľmi odlišne. A my už nie sme zamilovaní. Okrem toho, ak by bola naša láska výnimočná, stále by sme boli spolu.“

Emily ma chytí za ruku.“Vážne, Presley. Uvidíš. Ste spriaznené duše.“

Stlačím jej ruku a potrasiem hlavou. „Taká vec neexistuje.“

Stojí a uškŕňa sa. „Budem predstierať, že som to nepočula.“

Objímem ju. „Myslím, že je čas, aby ste to všetci nechali ísť.“

„Čokoľvek. Láska neodchádza, rastie a silnie. Uvidíme sa čoskoro?“ pýta sa bozkávajúc ma na líce.

„Určite.“

Otvorím dvere, aby som odišla a vidím nákladiak, ktorý by som spoznala kdekoľvek. Neexistuje spôsob, aby som ho videla. Pretiahla som si kapucňu na hlavu a vybrala sa k autu. Čím viac sa mu môžem vyhnúť, tým viac v bezpečí bude moje srdce

******

Klopanie na dvere mojej kancelárie ma vyruší od práce.

„Zach?“ Posuniem si okuliare vyššie na nos a znehybniem.  Mala som vedieť, že vyhýbanie sa mu nebude v skutočnosti fungovať, hlavne ak  sa sem môže kedykoľvek dovaliť. Bola to len otázka času.

„Prepáč, že som prišiel bez toho, aby som ti zavolal. Ale predošlá noc nebola najlepším miestom, kde by sme sa mohli porozprávať.“ Dá si dole svoj klobúk a hodí ho na stoličku.

„Včera som ťa videl v meste – snažila si sa byť inkognito.  Mali by sme sa pokúsiť byť civilizovaní.“

Civilizovaní? Nemôže jednoducho ukázať svoju tvár keď si zmyslí. Nepatrí sem. Vôbec ho nechcem vidieť a už vôbec nie v mojom dome, kde je môj bezpečný prístav. Preklínam ho, že nič nenaznačil.

„Tvoja matka povedala, že si odišla sem. Nič po mne nehodila, tak som to bral ako dobré znamenie.“

„Čo tu robíš?“ Vstanem a buchnem rukou do stola.

„Moja mama po tebe možno nič nehodila preto, lebo je to pravá južanka, ale ja ňou už nie som. Strávila som dosť času na Severe, aby som ti nedala ani hovno. Jedine keď ti trafím hlavu zošívačkou!“ Vezmem ju zo stola a zaženiem sa ňou.

„Whoa! Whoa!“ vraví so zdvihnutými rukami. „Neprišiel som, aby som niečo začal. Len som chcel vidieť, ako sa ti darí. Chýbala si mi.“

„Kretén.“ Hodím zošívačku po ňom. „Nemohla som ti chýbať!“

Rýchlo sa zohne a zošívačka s hlasným buchnutím pristane na stene. Zachovi sa rozšíria oči  a na perách sa mu objaví úškrn.

„Zdá sa, že za tie roky, čo si sa pozerala ako hrám baseball som ťa naučil hádzať.“

Schmatnem zo stola ďalšiu vec, ktorú uvidím. „Očividne si na hovno učiteľ.“

„Felicia a ja sme ťa chceli pozvať von na večeru.“

On sa zbláznil?

Zach vypustí povzdych a pristúpi bližšie. „Viem, že to môže byť nepríjemné, ale myslím, že ak...“

„Ak čo? Že tu bude šanca, že by sme mohli byť priatelia? Ísť spolu von. Potrebuješ si dať preskúmať hlavu ak si myslíš, že sa to stane.“

Ja neviem, možno zabudol, ako sa medzi nami veci skončili.

„Pres.“ Dohovára mi.

„Nechoď na mňa s Pres! Máš nervy, vyťahovať to tu?“

„Už to bolo dávno.“ Chcem ho udrieť do tváre

„Odíď,“ žiadam ho.

Zach príde bližšie a prekríži si ruky na hrudi.

„Neodídem, kým to nevyriešime. Chcem, aby sme si veci vyjasnili a vypustili to do vzduchu.“

„Fajn.“ Schmatnem dierkovač a hodím ho. Znovu miniem.

„Toto bolo vo vzduchu!“ Hľadám niečo iné, čo by som po ňom hodila.

„Prestaň hádzať veci!“ pristúpi a kapituluje rukami.

Pozerám na neho. „Nehovor mi, čo mám robiť. Nemáme si už čo povedať.“

Zach sa spolovice zasmeje a chytí ma za ramená.

„Myslím, že je toho veľa, čo si máme povedať, Pres. Už je to dlho.“ Pustí mi ramená a dáva mi pohľad, ktorým hovorí :´Nehádž po mne už nič´

„Nemám ti čo povedať.“

„Ak tu teraz obaja žijeme, myslím, že si dlžíme vyjasnenie našej minulosti.“

Bojujem so stovkami sarkastických poznámok, ktoré mám na jazyku.

„Správne. Presne tak. Môžeme zahodiť fakt, že si ma rozsekal na kúsky rýchlejšie ako prejde horúci nôž maslom. Čo som si myslela?“

Objímem si s výsmechom hrudník. „Prosím, určite sa posaď.“ Idem pred stoličku, na ktorej sedí. „Poďme si vyjasniť vydrbanú minulosť.“

Pozerá na mňa so samoľúbim úsmevom. „Nestratila si svoj sarkazmus.“

Zach prejde ku stoličke, ktorá je oproti môjmu stolu a pomaly sa posadí. Jeho oči neopúšťajú tie moje. Aspoň som ho vystrašila tým, že si myslel, že na neho niečo hodím. Ďalšia vec, ktorá po ňom poletí bude moja topánka.

„Tiež som nestratila svoj temperament.“

„Po prvé,“ hovorí nakláňajúc sa dopredu a svoje lakte oprie o kolená.

„Naozaj ma to mrzí. Nikdy som ti nechcel ublížiť. Tak veľmi som ťa miloval a opustiť ťa v ten deň bola pre mňa najťažšia vec, ktorú som kedy urobil. Celý život budem túto voľbu ľutovať.“

Opriem sa a snažím sa vydýchnuť zadržovaný vzduch.

„Toto je to, s čím začneš? Pre Krista, Zach, nestrácaj čas preberaním ťaživých vecí.“

„Ak by som ti to teraz nepovedal, neviem, či by si mi ešte dala šancu to vysloviť.“

Prebehne si rukou po vlasoch, čo znamená, že je nervózny.  Aspoň v tom nie som sama.

„Nikdy si neodpustím, ako som ti ublížil.“

Pretočím oči. „Neublížil si mi. Zabil si ma. Ale to už je všetko minulosť. Posunula som sa ďalej a ty tiež.“

„Bola to zošívačka, čo si po mne hodila?“

„Hovoríš, že som sa cez to ešte nepreniesla? Myslíš si, že som celý ten čas za tebou žialila?“ pýtam sa s prekríženými rukami na prsiach. Idiot.

„Nemyslel som tým...“ zastaví sa. „Nemyslel som, žeby si žialila.“

Roky som chcela počuť tieto slová. Chcela som vedieť, či bolo pre neho také ľahké dať prednosť baseballu predo mnou. Bola som jeho snúbenica. Dal mi sľuby.  Nikoho som nikdy nemilovala tak ako Zacha. Prvá láska je naivná. Bola som otvorená a dôverujúca.  Nedržala som sa v rozdávaní lásky späť – dala som mu každý kúsok zo seba. Vzal si každý kútik a štrbinu môjho tela. Sú vo mne miesta, ktorých sa Todd nikdy nedotkol, pretože vždy patrili Zachovi. Nenávidela som ho kvôli tomu. Nenávidela som, že keď som sa občas pozrela na Todda priala som si, aby sa správal ako Zach. Je to nerozumné a nespravodlivé, ale je to pravda.

„Takže, Felicia. Huh?“

„Zmenila sa,“ vraví.

„Som si istá.“ Nezmenila sa.

Zach prejde rukami po stehnách. Toto je pre oboch nepríjemné.

„Môžeme o nej nehovoriť? Prosím,“ žiada. „Neprišiel som sem bojovať.“

„Tak o čom chceš hovoriť?“

Nie je to tak, že by som chcela viesť tento rozhovor, ale zdá sa, že je to nevyhnutné.

„Nebývalo to také ťažké,“ hovorí, ako si chytá šiju.

„Kedysi sme sa rozprávali o čomkoľvek.“

„Zach,“ poviem s povzdychom. „Neviem, čo tu chceš. Už ubehlo skoro osemnásť rokov, odkedy sme sa my dvaja naposledy videli. A keď sme si dali zbohom, nebolo to za dobrých podmienok. Existuje medzi nami milión nevyriešených sračiek. Ak si sem prišiel pre odpustenie- odpúšťam ti. Ak si sem prišiel kvôli priateľstvu – tak to nemôžem urobiť.“

Oprie sa dozadu, ale neodpovie. Čakám, kým mi niečo povie na moju triádu, ale nič nehovorí.

No, odmietam povedať ďalšie slovo.

Nakoniec si prečistí hrdlo. „Neprišiel som sem nič hľadať. Prišiel som sem kvôli tomu, že Wyatt povedal, že nemáš v pláne odísť. Myslel som, že len prechádzaš, tak som sa držal ďalej. Vedel som, že ma nechceš vidieť. A ak by som mal byť úprimný, tak tiež som nevedel, či ťa chcem vidieť.“

„Vďaka Bohu.“

„Dovoľ mi to dokončiť.“ Vzdychne. „Priniesla si so sebou všetky sračky, ktoré som pochoval.“

„No, prepáč, že ti spôsobujem utrpenie.“

„Kurva, Presley.“ Jeho hlas je rozčúlenejší. „Snažím sa tu byť k tebe milý.“

Nedám mu ani hovno k tomu, o čo sa tu snaží.

„Sedemnásť rokov! Sedemnásť rokov! Milý? Myslíš, že to, že si ku mne milý, vymaže to všetko? Naozaj si si myslel, že budem rada, ak ťa znova uvidím? Vyhýbala som sa tomuto prekliatemu mestu, pretože to tak veľmi bolelo.“ Zhlboka som sa nadýchla. „Nie som do teba zamilovaná. Nepotrebujem si s tebou nič vyjasňovať. Každý o tebe stále hovorí a ja to nechcem. Každý kúsok v tomto meste mi ťa pripomína. Do pekla, tento prekliaty stôl tiež.“

Prejde po ňom očami a uškrnie sa. Bastard.

„Tiež žijem so spomienkami. Nie si jediná, kto tu niečo stratil. Chcel som budúcnosť, ale ty si tieto dvere zatvorila, keď som odišiel.“

„Povedz znova tú poslednú časť...“

„Neopustil som ťa preto, že som ťa nemiloval. Chcel som budovať život s tebou. Nechcel som, aby to skončilo.“

Srdce mi vynechá úder. Tak veľmi, ako som sa snažila proti tomu bojovať – je to tu. Zach drží reťaze, ktoré sa vo mne uťahujú. Ak potiahne, rozpadnem sa. Modlím sa, nech udržím dostatočné tlak, aby som zabránila tej bolesti. Už som jej mala za posledné mesiace dosť.

„Áno,“ vzdychnem. „Skutočne to bolo...“ Toľko vecí, o ktorých nemá ani poňatie. Čím som si musela prejsť, keď odišiel. Zlomené srdce, ktoré som mala...nemá ani tušenie, čo som si vytrpela.

„Viem, že som ti ublížil. Neznášam, že som ti zlomil srdce. Taktiež viem, že si sa vydala.“

Pozriem na svoju ruku. Počul, ako Wyatt hovoril, že som bola single. Loví, ale pravda je už vonku.

„Môj manžel zomrel, ale hádam, že si už o tom niečo počul.“ Vyzývam ho. „Veľmi pochybujem, že ti to tvoja mama nepovedala.“

„Je mi to ľúto, skutočne je,“ hovorí nakláňajúc sa dopredu. „Všetko, čo som o tom vedel bolo, že si späť, pretože sa s ním niečo stalo. Ale chcel som, aby si mi o tom povedala ty.“

Toľko rokov. Toľko spoločných spomienok. Je ľahké pozrieť na neho a na všetky si spomenúť. Zach mi pripomína časy, keď bol pre mňa život proste - jednoduchý. Žili sme, ako keby sa nás nič nedotýkalo. Mali sme vášeň, dôveru, lásku, nádej na budúcnosť o ktorej sme snívali. Stále vidím chlapca, ktorému svet ležal pri nohách. Je hlboko vo vnútri tohto muža, ktorého viac nepoznám.

„Skutočne sa potrebujem vrátiť k práci.“

„Mami.“ Logan prebehne zadýchaný cez dvere.

„Cayden mi vzal I-Pad a zmazal všetky obrázky.“ Jeho tvár je červená – buď od hnevu alebo od plaču.

„Som si istá, že ich dostaneme späť.“ Ubezpečujem ho.

Logan lapá po dychu. „Mal som tam všetky ockove fotky.“

Postavím sa a prejdem pred stôl, kde drží tablet.

„Mám fotky tvojho ocka. Neboj sa.“

Sedadlo zavŕzga a Zach sa postaví, keď ja aj Logan vzhliadneme. Môj hrudník sa zúži pri pohľade na môjho syna stojaceho pred chlapom, ktorý mohol byť mojím manželom. Oči mi medzi nimi prebehujú.

Zach sa postaví oproti nemu a usmeje sa.  „Hej ty tam. Som Zach Hennington.“ Ponúkne mu ruku. „Poznáš môjho brata, Wyatta?“

„Oh! Som Logan.“ Vykríkne Logan a potrasie si s jeho rukou.

„Wyatt je zábavný. Ráno nás vzal zajazdiť si na koňoch. On a strýko Cooper nás dnes naučia strieľať z pušky.

„Do pekla, to nie.“ Prisahám. Tí prekliati muži v mojom živote.

„Prestaň byť dieťa, mami.“

Zach sa samoľúbo uškŕňa. „Wyatt vážne miluje, keď mu povieš, že znovu minul cieľ.“

Logan sa usmieva ako keby mali medzi sebou nejaký tajný spolok.

„Vďaka, chlape.“

„Kedykoľvek.“

Logan vybehne a úplne zabudne na problém s I-Padom. Celé Zachove správanie sa zmení. Jeho oči sa naplnia emóciou, ktorú neviem zaradiť.

„Logan?“

„Jo? A jeho brat – dvojča je Cayden.“ Nemám ani tušenie, kam tým smeruje.

„Pomenovala si svojho syna Logan?“ Prechádza sa po miestnosti, potom sa zastaví a znovu začne.

„Zach?“

Urobí len dva kroky a jeho telo sa ma skoro dotýka. Prestávam dýchať z jeho blízkosti a ten omamný pocit je späť. Jeho ruka sa zdvihne a klesá skôr, ako sa ma dotkne.

„Musím odísť.“

„To robíš vždy.“

Bolesť sa mu odrazí v očiach ale rýchlo sa otrasie.

„Nie som ten istý muž, ktorým som bol pred tým. Nebol som ešte ani mužom. Mal som dvadsaťdva rokov a plno snov.“

Zach odstúpi a ja môžem znova dýchať.

Vrátila som sa do detstva. Hlboko si uvedomujem, že som nespravodlivá. Zachovi bola ponúknutá životná šanca. Vzal to. Ale po tomto rozhodnutí mi zostali len kúsky na zozbieranie. Sama v cudzom meste, preč od mojej rodiny, s nedodržaným sľubom a veľkou bolesťou srdca. Tým, že nasledoval svoj sen zničil môj život.

„Viem, a ak by nebolo tých rozhodnutí, nemala by som život, ktorý mám teraz.“

Keď vyslovím tieto slová, nie som si istá, či som z toho šťastná  alebo znovu nahnevaná. Smiešne, koľko významov môže mať jedna veta.

„Naozaj ma mrzí, že si prišla o manžela. Vážne.“

„Som rada, že si našiel Feliciu,“ opakujem. Som plná sračiek. Zo všetkých ľudí na svete je ona tá najhoršia. Práve teraz od neho nechcem nič. Chcem len, aby odišiel a nechal ma do pekla osamote.

Sotva sa držím po kope. Mať ho okolo seba, to...bolí. Chýba mi. Chýbal mi už tak dlho. Áno, veľmi som milovala svojho manžela. A áno, môj život bol bez Zacha v pohode. Ale Zach ma poznal bez toho, aby som musela povedať čo i len slovo.

Nikdy tu neboli otázky typu – čo nie je v poriadku? On to proste vedel. Bože, ako mi chýba tá úroveň priateľstva.  Dokonca aj po desaťročí života s Toddom, nikdy som to s ním nezažila. Bolo to iné.

Zach pristúpi bližšie a ja ustúpim. Jeho blízkosť pre mňa nie je dobrá.

„Nechcem ti ublížiť, Presley.“ Ale presne ako v minulosti mi jeho modré oči hovoria, že nevie, či môže dodržať tento sľub. Skúša ma. Skúša sám seba. Obaja cítime preskakovať medzi sebou iskry. Bolo to už tak dávno a zdá sa, že sa to nestratilo. Jeho telo sa ku mne pohybuje s ľahkosťou. Srdce mi závodí a som si istá, že môže počuť môj zrýchlený dych.

„Zach,“ prosím ho.

„Chcem len uzavrieť túto časť,“ vysvetľuje.

Jeho ruky sa pomaly obaľujú okolo mojich. Ako náhle sa jeho pokožka dotkne mojej, spadne mi slza. Prehltnem vzlyk ako sa mu ruky dostanú na moje ramená. Je to nevinný dotyk, no ničí ma. Zach však neprestane. Pritiahne si ma proti telu. Láme ma. Dáva ma dohromady. Je môj jed a môj protijed. Moje ruky bez váhania obopínajú jeho telo. Takto zostávame, ktovie ako dlho. Ale po prvýkrát, odkedy sa Todd zabil sa cítim v bezpečí. A to nie je dobré – cítiť sa takto v Zachovom náručí.