SYS - 8. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Keďže tak pekne komentujete, nenechám vás čakať do konca týždňa na ďalšiu kapitolu. Posielam KONEČNE stretnutie Zacha a Presley J

„Presley, je tu Wyatt!“ kričí mama.

„Takže toto je rande?“ pýta sa ma Cayden.

„Nie. Vôbec nie,“ uisťujem ho. V žiadnom prípade nechcem s nikým randiť a už vôbec s niekým odtiaľto. Už by som sa cez to nedostala. Okrem toho, Wyatt je mi ako brat.

„Wyatt je kamarát, s ktorým som chodila do školy. Potrebuje, aby som s ním vybavila nejaké pochôdzky.“  Logan prišiel k nám a omotal okolo mňa ruky.

„Chýba mi ocko.“

Pobozkám ho na nos. „Viem, zlatko. Aj mne chýba.“

Aj keď som stále nahnevaná... chýba mi. Iste, v priebehu rokov sme mali problémy, ako každý iný pár, ale milovala som ho. Todd mi rozumel. Nebol to spaľujúci typ lásky, ale bol pre mňa spoľahlivou láskou. Nebol moment, kedy by som cítila, že by ma opustil. Až pokým to neurobil.

„Nechcem nového ocka.“ Cayden sa zamračene postaví.

„To nemôžeš urobiť.“

„Cayden“ idem k nemu. „Nikto nehovorí, že budeš mať nového ocka. Je to kamarát. A ja nepotrebujem  vaše povolenie.“

Nie je to pre nich ľahké. Vydržali veľa zmien, o žiadnu nežiadali. Zároveň mám pocit, že sme v očistci. Nikto z nás nežije. A ak sa nezačnem pohybovať dopredu, nebudú ma nasledovať.

Namiesto toho, aby ma Wyatt odniesol z izby, odchádzam sama.

Cayden špúli ústa a krúti hlavou. „Nenávidím to tu!“

„Ja viem. Ale byť so strýkom Cooperom je celkom zábava. Povedal, že ste mu na ranči veľmi pomohli.“

Skloním sa, aby som bola na ich úrovni.

„Viem, aké ťažké je žiť niekde, kde nechcete byť. Bola som tam, kde vy. Je to z domu veľká zmena. Ale sľubujem, že Bell Buckle je skvelé miesto pre život.“

Po prvýkrát, odkedy sme tu mám pocit, že toto nie je tá najhoršia vec, ktorá sa nám mohla stať. Moji rodičia, môj brat, Wyatt a tento ranč by nás mohli zachrániť.

„Ešte sme ani neopustili dom. Nie je tu nič, čo by sme mohli robiť.  Nenávidím to.“ Cayden je ten, čo je najviac rozrušený. Má to vpísané na tvári. Ocko povedal, aby som ich nechala hnevať sa. Chlapci to občas potrebujú. Neviem, čo si myslieť.

„Chcem isť späť. Môžem bývať s tetou Angie.“

„To sa nestane, kamoš. Takto to musí teraz byť.“

Z oka mu vypadne slza. Chcem mu to uľahčiť.  Vzala by som na seba všetku ich bolesť a znášala ju, ale nemôžem. Musím zostať silná a dúfať, že tým, že budú žiť, urobia to isté. Práve teraz, všetko čo vidia je moje trápenie a zlosť, ktorú mám na celý svet. Urobím to pre nich lepším.

„Potrebujeme to urobiť čo najlepšie. Je to ideálne?“ pozastavím sa. „Nie. Ale žijeme tu len na určitú dobu. Takže máme dve možnosti – maximálne to využijeme alebo tu pretrpíme celý čas. Vyberte si.“

„Čokoľvek.“ Cayden si prekríži ruky a zatrasie hlavou.

„Oboch vás veľmi ľúbim a verte mi, že tiež chcem byť naspäť doma.“

„Chýbajú nám kamaráti,“ vraví Logan. „Cayden je nudný.“

„Sľubujem, že si urobíte nových priateľov čoskoro, keď začne škola.“

Logan odvráti rozčúlene pohľad.

„Môžeš sa trošku posnažiť?“ Chrbát sa mu trošku vyrovná a prikývne.

„A čo ty Cayden?“

Logan šťuchne do Caydena, ale na mňa sa nepozrie.

„Cayden?“ pozerá na stenu a odmieta sa stretnúť s mojím pohľadom.

„Okej, môžeš byť naštvaný. Nemôžem ťa do toho tlačiť, ale nemáš byť prečo ku mne neúctivý. Teraz to nechám tak, ale o tomto si ešte pohovoríme.“

Cayden pokračuje v tichom hnevaní sa na mňa. Oboch ich pobozkám na vrch hlavy a snažím sa neplakať. Všetko to bolo tak zbytočné. To je všetko, na čo môžem myslieť. Katalyzátor nášho nového života môžeme zvládnuť úplne odlišne.

Dám si svoje tmavohnedé vlasy do bočného vrkoča, obujem topánky a zamierim dole. Wyatt sedí za stolom s mojimi rodičmi.

„Sakra, dúfal som, že ťa budem musieť vyniesť von.“

Prevrátila som oči. „Je mi ľúto, že som ťa sklamala.“

„Vždy existuje nejaké nabudúce.“

„Somár.“

„Presley!“ povzdychne matka. „Vychovala som ťa lepšie.“

Keby vedela, ako sme cifrovali ako deti, prepadla by sa.

„Je mi to ľúto.“

„To by ti malo byť.“ Wyatt sa na mňa uškrnie.

„Som sklamaný, ako mesto skazilo moju sladkú kamošku.“

Mám chuť ho zadusiť.

„Poďme, kým si to nerozmyslím.“

Smeje sa, keď mi prehodí ruku cez plece.

„Nemôžeš mi povedať nie. Poznám všetky tvoje hry.“

Po niekoľkých kilometroch som si uvedomila, že nemám ani tušenie, kam ideme. Wyatt mi to ešte nepovedal, čo je pre neho typické. Neznášala som to, a on to dobre vedel.

Títo chlapci vždy milovali, keď ma mohli potrápiť. Zach a Trent by zo mňa tie sračky dostali vystrašením. Wyatt to nikdy neurobil. Namiesto toho by mi dal terapiu tichom, keď som chcela niečo vedieť, čo bolo rovnako frustrujúce.

Odbočil k miestnemu baru a všetky zámky sa vo mne uzamkli.

„V žiadnom prípade.“ Kričím a pokúšam sa zistiť, ako z toho vycúvať.

„Nie, tam nejdem. Vieš to. Vieš, že toto je posledné miesto v tomto prekliatom meste, kde by som chcela byť.“

„Strhni dole tú náplasť.“

„Strhnem dole niečo iné.“ Mračím sa na neho.

Pokrčí ramenami. „Neurobila by si to radšej teraz, aby mohli zastaviť svoje špekulatívne kecy, alebo chceš čakať kým to bude horšie?“

Ako keby mi záležalo na tom, čo si myslia. Zbalím ruky  a ignorujem ho.

„Môžeme tu sedieť a nechať ľudí, aby tárali. Som za, aby sa nám zahmlili okná. Mám reputáciu, ktorú musím ochrániť.“

Wyatt sa oprie o sedadlo a dá si klobúk na tvár. Ak by som to nebola ja, a on nebol on, nevadilo by mi to.

Nechať sa stratiť v náručí niekoho iného len na moment. Necítiť sa taká sama. Wyatt bol vždy žhavý a keď sa usmeje tým úsmevom, dievčatá nad ním doslova vzdychajú.

Ale bol to vždy Zach, ktorý bol tam, kde bolo aj moje srdce. Mali sme to všetko, alebo som si to aspoň myslela. Zach by mohol vojsť do miestnosti a prebudil by každú časť zo mňa. Bol pre mňa všetkým a ja som bola všetkým pre neho. Keď sme boli nablízku, naše duše sa dotýkali. Nevidela som nikoho iného, len Zacha a to zmarilo všetky Wyattove šance voči mne.

„Fajn,“ poviem nakoniec, keď sa nám začínajú zahmlievať okná. „Ide sa.“

Chytil ma za ruku. „Som po celý čas s tebou. Ale myslím, že budeš v pohode.“

„Kto tu bude?“

„Pozval som len pár kamošov.“ Žmurkne a otvorí dvere.

Je tu celé prekliate mesto. Keď vojdeme, je počuť smiech a rev okolo celého baru. Usmejem sa a skrčím hlavu pred nežiadanou pozornosťou. Vôbec sa mi nepáči, že ma tu každý pozná. Pozerám na Wyatta. Je to mŕtvy muž.

Ľudia idú ku mne s otvorenou náručou, ako sa znovu stretávame. Nemôžem sa prestať usmievať, keď ma oslovia.

„Či to nie je naše problémové dievča!“ Trent Hennington ma vtiahne do náručia a zatočí sa so mnou.

„Som stále v šoku, že ti dali zbraň.“ Smejem sa.

Položí ma na zem a chytí mi tvár.

„Mala by si byť vystrašená.“

„Oh, aj som.“

Obaja sa uškrnieme. Trent je o dva roky starší od Zacha. Vždy bol ten otravný starší brat, ktorý prispel k tomu, aby mi robil zo života peklo. Donášal na mňa a Zacha, a robil medzi nami rozbroje. Jeho poslaním bolo uvádzať ma do rozpakov a často sa mu to podarilo.

„Nechcem si ťa privlastňovať, miláčik. Radšej sa zastav cez týždeň, aby si si mohla vyskúšať moje manžety.“

Odfrknem. „Stále si blbec.“

„Ktorého miluješ.“

„Vy- prekliati- Henningtonovci sa potrebujete naučiť pokore.“ Vravím.

Trent a Wyatt sú tak plní sami seba. Je zázrak, že sa s nimi niekto rozpráva.

„Ženatý?

„Sakra nie, ženská. Kočky zbožňujú odznak.“

Chcem odpovedať, ale moja najlepšia kamarátka z vysokej zapiští a vyzerá, že bude plakať. Trent pri tom zvuku odskočí.

„Nezavolala si!“ vraví Grace, ako sa rúti ku mne.

„Nevedela som, že si späť až do chvíle, kým mi to Cooper nepovedal.“

Pritiahne si ma bližšie a pokračuje. „Tak veľmi si mi chýbala. Vyzeralo to, ako keby si zmizla.“

Odťahujem sa s úsmevom.

„Veď aj som. Potrebovala som to. Prepáč, mala som s tebou zostať v kontakte.“

„Zlatko, keby som to dokázala...urobila by som to. Ale vieš, ako to u väčšiny z nás chodí.“ Viem. Zostať tu je bezpečné a niekedy ľudia nemôžu preseknúť lano, ktoré ich tu drží.

„Povedz mi, prečo si sa do pekla vrátila?“

Skôr, ako môžem odpovedať sa moje oči zatúlajú k baru.

Všetko sa zastaví.

Moje srdce.

Môj dych.

Celý svet zostane stáť.

Zachary Hennington tu stojí a pozerá sa na mňa.

Nehýbe sa – a ja tiež nie.

Tsunami spomienok zaplavuje miestnosť. Náš prvý bozk, naše prvé milovanie, sľuby, žiadosť o ruku, láska, ktorá napĺňala naše životy a bolesť, keď ma opustil. Žiadny sval na jeho tele sa nehýbe, ako na mňa hľadí. Môžem vidieť otázky, ktoré prebiehajú medzi nami.

Si to naozaj ty?

Prečo si tu?

Prečo si nevolala?

Prečo si ma opustil?

Prečo si so mnou neodišla?

Kde si bol?

Cítiš to?

Čo to znamená?

Grace mi potrasie rukou a mne sa chce kričať. Musí vidieť paniku v mojich očiach a uvedomuje si, čo drží moju pozornosť.

„Vedela si to?“ pýta sa.

„Vedela čo?“

„To, že tu žije?“

Hlava sa mi rozjasní, keď sa pokúšam pochopiť jej slová.

„Čo tým myslíš?“

Otočí ma tak, aby som na neho nevidela a chytí ma za ruky.

„Vrátil sa späť už pred nejakou dobou. Asi pred deviatimi rokmi, alebo tak približne. Prevzal rodinný obchod.“

„Ja ne..“ vzhliadnem a v tej chvíli už nie je sám. Žena s dlhými čiernymi vlasmi visí na jeho ramene. Jej prsty mu putujú po líci a potom sa na mňa pozrie. Skoro sa udusím, keď si uvedomím, kto to je – Felicia Hayes. Dáva mi spokojný úsmev skôr, než vráti svoju pozornosť k Zachovi.

Grace si odvrkne.“Zaborila do neho svoje paprčky veľmi rýchlo.“

„Oni sú spolu?“ pýtam sa, aj keď už viem odpoveď. Zo všetkých ľudí na svete to musela byť práve ona. Aj keď nemám právo sa starať. Ona je diabol a v malom kúsku môjho srdca – on je stále môj.

„Už asi päť rokov. Myslím tým – nie sú zosobášení, čo samozrejme udržuje reči v meste. Po takej dlhej dobe – prečo by sa nevzali? Myslím, že tu je niekto, ku komu je ešte stále pripútaný...“

Vzhliadnem dozadu a on tam už nie je. Moje srdce nevyspytateľne búši, keď sa po ňom obzerám. Namiesto toho vidím, že k nám ide Felicia.

„Do riti. Čarodejnica prichádza.“ povie Grace, keď sa Felicia blíži.

Otočím sa a pozerám na dievča, ktoré som už nikdy viac nechcela vidieť. Starne, ale je stále pekná. V okamihu sa obe navzájom očami zhodnotíme. Jej vlasy sú takmer uhľovo čierne, skoro po ramená. Ofina jej rámuje smaragdové oči a určite má implantáty.

„Ahoj, Presley.“ Jej sladký južanský hlas nedokáže zaprieť tú štetku v nej.

„Ahoj, Felicia.“ Úsmev na jej tvári je falošný, ale to je i môj.

Pozrie na Grace zamračene. „Grace.“

„Štetka“ Grace odpovie bez zaváhania.

Toto je ďalší dôvod, prečo som sa zaviazala, že sa nikdy nevrátim. Felicia Hayes je diabol. Prisahám, že to dievča má rohy. Jej životným poslaním je, aby sa ľudia cítili mizerne. Ak je niekto šťastný, je to jej cieľ. Neviem si predstaviť život s jej čiernym srdcom.

Pristúpi so samoľúbim úsmevom.

„Počula som, že si sa vrátila späť do mesta, ale nemohla som tomu uveriť. Bell Buckle už bez teba nebolo rovnaké.“

„Bolo ťažké zostať mimo tak dlho. Myslím tým, život v meste s množstvom práce.“ Pokrčím ramenami.

Vždy hovorila o tom, že chce tiež odísť. Plánovala sa odtiaľto vydať, najlepšie za môjho snúbenca. Nikdy som nerozumela jej potrebe rivality, pokiaľ išlo o Zacha.

„Stavím sa, že si len milovala svoj dokonalý život. Čo ma privádza k premýšľaniu, prečo si tu teraz? Veci nepracujú v tvoj prospech?“

Vyžaduje to každú štipku kontroly neudrieť ju. Vždy bola taká vysoká a mocná. Strávila celé detstvo tým, že niekoho zhadzovala. Nikdy nepochopím, prečo bola taká nenávistná. Zdá sa, že čas len zintenzívnil túto jej vlastnosť.

„Dá sa to tak povedať.“

Zdvihne ramená a otočí hlavu na bok. „Tak smutné.“

Mohla som jej povedať, že môj manžel zomrel. Ale nestarala by sa. Jej falošná sústrasť je to posledné, čo chcem, alebo čo potrebujem. Nedám jej muníciu, ktorú na mne môže využiť neskôr.

„No, Grace a ja máme čo doháňať.“ Poviem prezieravo.

„Oh.“ Pozrie sa dozadu, kde stojí Zach pri bare.                                                                          

„Som si istá, že máte. Zach a ja sme si pred niekoľkými týždňami vraveli, ako nám tu chýbaš.“

„Žehnaj svojmu srdcu.“ Moja hruď sa zovrela. „Som poctená, že ste na mňa všetci mysleli.“ Odpovedám s ťažkým sarkazmom.

„Stavím sa, že si.“ Felicia sa otočí a odíde.

Vyzerá to, že niektorí ľudia sa nikdy nezmenia, aj keď nič viac som od toho bezcitného dievčiska ani nečakala. Myšlienka na to, že sa v tomto meste niekomu vyhnete, je ako snažiť sa vyhnúť dažďu -  je to nemožné.

Grace a ja spolu chvíľu kecáme, veľa ľudí ma príde pozdraviť a ja sa začnem uvoľňovať.

Trent ma vytiahne tancovať na pomalú pesničku, ale ja strávim polovicu času tým, že pozerám ponad jeho plece na Zacha. Nemôžem uveriť, že je tu. Keby som to vedela, nikdy by som sa sem nevrátila, čo je pravdepodobne dôvod, prečo mi to nikto nepovedal.

Idem späť ku stolu, kde sedí Grace. Wyatt flirtuje s nejakou mladou naivkou z iného mesta - typické.

„Takže, prečo nie si vydatá?“ pýtam sa Grace, keď si všimnem, že nemá prsteň.

Pokrčí ramenami a zodvihne svoju ľavú ruku. „Som vyberavá.“

Smejem sa a ona mi povie všetko o chlapíkovi, s ktorým sa rozprávala.

Môžem takmer predstierať, že môj život práve teraz nie je jeden veľký neporiadok. Atmosféra baru mi dovoľuje na chvíľu zabudnúť.

„Je odtiaľto?“ pýtam sa.

„Pres.“ Graceine oči skoro vypadnú za jamiek.

„Čo?“ jej pohľad je upretý na niečo za mnou a vidím to v jej očiach.

Je tu.

„Presley.“ Jeho hlboký hlas vysloví moje meno ako hodváb. Bojujem so svojim telom, aby neodpovedalo tak, ako chce. Nemôže mať túto kontrolu.  Nenechám ho.

„Zachary.“ Otočím sa a bojujem, aby som sa udržala pokope.

Je to ten istý chlapec, do ktorého som sa zaľúbila, keď som mala dvanásť. Jeho oči majú stále rovnakú intenzitu, keď sa na mňa pozerá. Moje prsty sa chvejú, keď Zach stojí predo mnou. Paralyzoval ma jediným pohľadom. Jeho svetlohnedé vlasy sú o niečo kratšie, jeho päťhodinový tieň ho robí robustnejším a jeho telo je vypracovanejšie. S pribúdajúcim vekom vyzerá lepšie, ako si pamätám.

Grace si prečistí hrdlo.“Nechám vás dvoch dohnať veci.“

Snažím sa ju chytiť za ruku, ale pohybuje s príliš rýchlo.

„Vyzeráš skvele, Pres.“ Usmieva sa a ja bojujem s nutkaním udrieť ho.

Nevyzerám skvele. Necítim sa tak. Som chaos a snažím sa nájsť spôsob, ako ráno vstať z postele. Ale nie je tu žiadna šanca, že mu to poviem. Zach, ktorého som poznala by to už videl.

„Ako sa máš?“ pýta sa

Hlas sa mi niekde stratil a vyzerá to, že so mnou nemôže spolupracovať.

„Okej.“ Zavrčím

Do čerta. Daj sa dokopy, Presley. Si dospelá žena, ktorá nepotrebuje alebo nechce byť znovu tak zranená.

„Ty?“ Super. Jedno slovo. To je všetko čo zo seba dostanem.

„Mám sa dobre. Wyat mi povedal, že si späť v meste, ale neveril som mu. Povedala si dosť jasne, že sa viac nevrátiš späť.“

Wyatt. Ten skurvysyn. Vedel, že sa to stane.

„To som povedala. Hádaj prečo?“

„Správne.“ Niečo ho vyviedlo z miery. Asi moje nepriateľstvo.  Ale pokračoval v našej veľmi nepríjemnej konverzácii.

„Napadlo ma, že by som sa zastavil na ranči. Nemyslel som , že by si ma chcela vidieť.“

Vypustím ťažký povzdych. „Nevedela som, že si tu, Zach. Zabudol mi to povedať – tak ako všetci ostatní. Keby som to vedela...“ Vyhrknem, keď sa dám trochu viac dokopy.

„Neviem.  Momentálne som prekvapený. Nečakal som, že ťa uvidím.“

Tiež ho nechcem vidieť.  Už som nikdy viac nechcela uvidieť jeho oči.  V mojej mysli  nebola žiadna pochybnosť o tom, že  by ma ovplyvnil takýmto spôsobom. Vždy je to pre mňa také. Nikdy som nebola schopná ovládať pri Zachovi moje srdce. Mal na mňa nejaké špeciálne kúzlo.

„Mali by sme si pohovoriť.“

Nie je o čom hovoriť.

„Prečo si v Bell Buckle?“ Pýtam sa ostrým hlasom.

„Vyhodilo sa mi rameno,“ povie a ja sa chcem zasmiať. A doslova sa mu chcem zasmiať do tváre.  Zlomil mi srdce.  Opustil ma v Maine, aby išiel hrať baseball a vrátil sa späť sem.

„Vrátil som sa, aby som ho zrehabilitoval, ale nakoniec som sa tu usadil, keď mal môj otec mŕtvicu.“

Felicia sa za ním plazí pozorujúc ma celý čas.

„Tu si, zlatko.“ Jej prsty sa pomaly kĺžu po jeho ruke, až kým sa nedostanú k ramenu.

„Dúfala som, že sa s tebou porozprávame spoločne, Presley. Vravela som Zachovi, ako  to už bolo dlho, čo sme boli my traja v spoločnej miestnosti. Dynamika sa teraz samozrejme trošku zmenila.“

Krátko sa zasmejem. „Áno, zmenila.“

Zachove oči zostávajú na mne. Nepotvrdil jej to.

„Je toho veľa, čo sa zmenilo.“

Felicia položí hlavu na jeho rameno. Pozrie na ňu a potom späť na mňa.

Snaží sa využiť príležitosť pre seba.

„Rada ba som zašla na obed alebo niečo také. Nebola by to zábava, Presley? Mohli by sme si povedať všetko o tvojom živote a ako to ide mne a Zachovi spolu dobre.“

„Vieš,“ dramaticky vydýchnem. „V týchto dňoch som vážne dosť vyťažená.“

„Tak to som si istá, že si.“

Zbalím päste a som pripravená dostať zo seba mesiace nepriateľstva, ale Zach zasiahne.

„Felicity.“

Samozrejme, že sa jej nepáči, že ma bráni. „Vážne, Zachary?“

Odtiahne si ruku preč a prebehne prstami cez vlasy.

Wyatt sa postaví vedľa mňa a prehodí ruku cez moje rameno odťahujúc ma na bok.

„Tak tu si, kovbojka. Potrebujem na teba dať nejaké sledovacie zariadenie.“

Felicia si odvrkne. „Také, ako majú tvoje kravy.“

Chcem jej vyškriabať oči. Wyatt to musel vycítiť, pretože mi stisol rameno.

„Chcel som sa ťa opýtať, Felicia,“ hovorí s ľahostajnosťou. „Dostala si to, čo si chcela na narodeniny. Vieš, deň po tom, čo sa Presley vrátila späť do mesta?“

„Prečo nám neprinesieš pár pív?“ nahovára ju Zach.

Felicia na neho strieľa dýky. Mám pocit, že mi niečo ušlo.

„Čo?“ vyhŕkne. „Robíš si zo mňa srandu?“

Wyatt si ma priťahuje bližšie. „Môžeš nám tiež vziať po jednom?“

„Pojeb sa.“ Odsekne a potom sa obráti k Zachovi. „Zlatko, vráťme sa k baru.“

Pozriem na Zacha, ktorého oči sú zamerané na Wyattovej ruke.  Hladí ma po ruke hore-dole a ja sa k nemu ešte viac schúlim. Som infantilná. Som si toho plne vedomá. Neznamenám pre Zacha nič a on tiež pre mňa neznamená nič. Sme len dvaja starí milenci, ktorí sa teraz stretli zoči-voči. Samozrejme, že história našej lásky by dokázala zaplniť knižnicu, ale on sa posunul ďalej. Ja som sa posunula. Mám dvoch chlapcov a život, ku ktorému sa vrátim. Priala by som si, aby tu nebol a viac než čokoľvek by som si ešte priala, aby som necítila tú dieru v mojom žalúdku.

Wyatt si odkašle a zamáva rukou pred bratovou tvárou.

„Zem volá Zacha.“

Feliciine ústa sa skrútia a ja bojujem s úsmevom. Je naštvaná.

„Povedala som, že ideme. Ale ty si hľadel niekde do vesmíru.“

Zach pozrie na ňu a potom späť na Wyatta a mňa.

„Mal by si ísť, Zach.“ Wyatt sa škerí a pobozká ma na líce.

„Presley je moje žhavé rande a ja si s ňou potrebujem zatancovať skôr, ako sa ju pokúsi uchmatnúť niekto iný.“

Moje oči sa rozšíria, ako povie rande. Zach sa na to tiež zameria.

„Rande?“ pýta sa.

„No, áno. Ona je sama. Ja som sám. Neobťažuje ťa to, však braček?“ podnecuje ho Wyatt.

Pozerá na mňa a zatrasie hlavou. „Samozrejme, že nie. „Všetko, čo som kedy pre ňu chcel je, aby bola šťastná“

Keby som nepoznala Zacharyho celý svoj život, mohla by som uveriť tým keciam, ktoré práve vypustil.

Nie je nič, čo by mal na tom rád. To, že som tu, ako sa ma jeho brat dotýka, to, že ma vidí -  to všetko ho zožiera a ja som rada. Dúfam, že toto mu ublíži. Pretože jazva, ktorá tam zostala po tom, čo mi roztrhol srdce, keď odišiel práve začala bolieť.

„Zach!“ Felicia skoro skríkne. „Teraz!“

Vidím boj v jeho očiach. Pozoruje ma predtým, ako si povzdychne.

„Majte pekný večer.“

„Vy tiež, kamoš.“ Wyatt mu povie do chrbta.

Zach opäť odchádza.

Teraz sa len rozhodnúť, koľkými spôsobmi môžem zabiť Wyatta. Vedel, že sa to stane. Bolo dosť zlé, vidieť Zacha, ale vidieť ho s Feliciou – to bolo mučenie.

„Zatancuj si so mnou.“

Vytrhnem sa z jeho uchopenia.

„Za toto budem musieť zaplatiť, nie?“

„Áno.“ Znovu sa obrátim bez ďalšieho slova.

Vyrazíme na tanečný parket a časť mňa sa znova rozpadá.

Wyatt vezme moju ruku a pritiahne si ma proti svojmu telu.

„Nenakopaj ma do vajec ani nič podobné, prosím.“

Telá sa nám pohybujú v rytme hudby, keď ma vedie okolo parketu. Má šťastie, že som mu neposkákala po nohách.

„Ako si ma sem mohol takto priviesť?“ Môj hlas je plný hnevu.

„Ako to, že si mi to nepovedal?“

Otočí ma, keď sa naše kroky strácajú v čase.

„Prišla by si?“

„Nie! To je tá sakramentská pointa.“ Strčím do neho rukami a on sa zasmeje.

„Pozri, nakoniec si ho musela stretnúť. Toto mesto je príliš malé a takto sme tu boli ja aj Trent.“

„Som na teba taká nahnevaná. Nemáš ani predstavu. Mal si ma varovať. Mal si mi povedať, že tu bude. Keby si bol mojím priateľom,“ zastavím sa, „nebola by som zaslepená.“

Krúti hlavou a zjavne nesúhlasí. „Vždy som bol tvojím priateľom. Vždy budem tvojím priateľom. Ale máš zahmlenú hlavu a niekedy mi proste musíš dôverovať.“

Wyatt sa pozrel nado mňa k baru a usmial sa.

„Práve teraz je môj brat pripravený odtrhnúť mi ruky a nakŕmiť ma nimi.“

Pozriem okolo, kde Zach strieľa dýky na Wyatta, ako so mnou tancuje. Wyattova ruka sa pohne nižšie k môjmu zadku, keď ma otočí tak, aby som nevidela.

„Odplata je kurva.“

„To je to, čo to je?“

Wyattove svetlo hnedé oči preniknú do mojich.

„Nikdy by som ťa nepoužil pre svoju pomstu. Nikdy. Nezmýšľal by som o tebe takto. Ty by si bola mojou odmenou.“

Dych sa mi zadrhol a snažila som sa zistiť, ak to myslí. Hovorí, že na mňa myslí, ako na niečo viac? Chová ku mne stále nejaké city? Nie. Nemohol. Musel vycítiť moju paniku, pretože pokračuje.

„Len vravím, že toto nie je nejaká hra. Tvoje priateľstvo nie je niečo, čo by som kurva, zahodil kvôli zábave.“

„Viem to.“

„Dobre.“

Keď hudba dohrala, dramaticky ma ohol k zemi.

„Stále som naštvaná.“

Zasmeje sa. „Dostaneš sa cez to. Tak, ako si sa dostala cez neho.“

Jeho brada sa zdvihne smerom k baru. Som blázon, keď sa tam pozriem, ale pokiaľ išlo o Zacha, vždy som bola hlúpa.

Opiera sa o zábradlie, zízajúc na mňa, kým si Felicia u neho vynucovala svoju pozornosť. Keď sa nám uzamkli pohľady, všetko zmizlo. V tú chvíľu už viac nebol nikto v miestnosti, v tomto meste alebo na tejto planéte.

Medzi mnou a Zachom to mohlo skončiť, ale môjmu srdcu sa to tak nezdalo.

Klamem samú seba, ak si myslím opak.

Ale už to nikdy viac neurobím.

Pamätám si, prečo som tu. Dôvod, pre ktorý je môj život na tejto ceste. Zach odišiel, stretla som Todda a toto je dôsledok.