SYS - 15. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Čaká nás poriadna dámska jazda ! J

Na stole leží stoh papierov, ktoré musím zvládnuť. Mierim do kancelárie, kde sedí Cooper na stoličke a klobúk má položený cez tvár. Potichu sa prikradnem a potom vbehnem do vnútra s hlasným buchnutím. Vyskočí z miesta pripravený bojovať. Pozerá na mňa, keď vybuchnem v hlasný smiech.

„Nie je to také vtipné.“

„Oh, nesúhlasím.“

Opráši si špinu na jeho nohe a opäť si sadne.

„Pomsta je šport, v ktorom som šampión.“

Viem to veľmi dobre. Cooper a ja máme otvorenú vojnu z nášho detstva a puberty. Mama nás vždy varovala, že si podá naše zadky. Raz som vzala všetky Cooperove šaty, dala ich do odpadkového vreca a zahrabala ich. Nosil tie isté hnusné nohavice a tričko štyri dni, kým sa mi ocko nevyhrážal, že predá môjho koňa, ak im nepoviem, kam som ich dala.

„Tiež nie som stroskotanec, drahý braček.“

„Ha, nikdy ma neporazíš!“

„Čokoľvek.“ Odmietam jeho vyvádzanie. „Čo ťa prináša do kancelárie?“

Cooper a Wyatt nemajú nikdy čas zastaviť sa tu počas dňa. Úprimne, neviem, ako mohli niečo manažovať. Odkedy som sem prišla, bola som schopná zmapovať ich neexistujúci systém vedenia. Moja matka robila to najlepšie čo vedela, aby pomohla, ale keď odišiel môj otec do dôchodku, išla i ona. Namiesto toho, aby Cooper našiel niekoho, kto bude viesť kanceláriu, predstieral, že to nebude problém.

„Nikto ma tu neotravuje.“

„Ahh,“ uškrniem sa. „Znovu sú v tom mama s ockom?“

Chcú viac vnúčat. Chcú, aby sa môj brat oženil. A keď ho môžu dostať do úzkych, nechajú ho.

„Snažia sa ma dať dokopy s nejakým dievčaťom, ktoré býva o pár miest ďalej.“

„Je pekná?“ jeho tvár to povie za neho. „Tak dobre.“

„Každopádne, som tu preto, lebo chlapci chcú ísť kempovať a objavovať. Myslel som, že ich vezmem von na trojdňovú jazdu. Si s tým v pohode?“

Bola som na týchto jazdách. Nie sú jednoduché.

„Prečo nezačneš s jednodňovou jazdou?“

„Pretože z nich budú muži. Prestaň ich hýčkať.“

„Nehýčkam ich.“

„Iste, že nie.“ Jeho tón je nahnevaný. „Pozri, spýtame sa ich. Ak chcú ísť – čo budú chcieť, pretože som kurevsky zábavný, tak ich necháš.“

Môj mozog zaplavujú všetky nebezpečenstvá. Bola som na stovkách takýchto výletov a vedela som, ako streliť kojota. Bola som si vedomá na čo si dávať pozor. Logan a Cayden neboli nikdy kempovať.  Todd nemal rád chodenie do divočiny a ja som na neho nikdy netlačila. Bola som spokojná rekreovaním sa vo veľkých mestách s  pobytom v hoteloch. Pre Todda utrpenie znamenalo hotel bez pokojovej služby.

„Neviem...“

„Pokračuj, Pres. Vychovaj pár kundičiek. Poradia si skvele, keď začne o mesiac škola. Chceš ich poslať do školy bez toho, aby vedeli ako  zavesiť návnadu?“

Kretén má bod. „Fajn. Opýtame sa ich.“

Wyatt si prečistí hrdlo od dverí. 

„Nechaj ma hádať... myslíš si, že toto je dobrý nápad?“

„Kovbojka, bol to môj nápad.“

Mala som to vedieť.

Ako predpovedal Cooper, chlapci boli vo vytržení. Vybehli z mojej izby a hádzali si do batohu veci skôr ako som vôbec súhlasila. Cooper mi musel sľúbiť pár vecí, kým skutočne odídu. Po prvé, vezmú skúsené kone. Títo chlapci nejazdili a nevieme, ako sa správajú ich nové kone. Po druhé, buď môj otec alebo Wyatt pôjdu s nimi tiež.

Môj otec súhlasil, že ich vyprevadí, ale povedal, že je pristarý na spanie vonku s “mladými“. Wyatt povedal že mali plán ale Trent bol tento víkend mimo a rád by išiel tiež. Keď som to zostrelila, poukázali na to, že bol šerifom. A môj argument sa vyparil. Ako keby všetci zabudli na príbehy o Trentovi.

Odišli asi pred hodinou a mama odišla hrať karty s pani Hennington a pani Rooney. Viem, že to robila vždy, keď povedala ockovi, že ide skúšať spev s kostolným zborom. Tieto ženy neskúšali už tridsať rokov.

Vzala som si od mamy všetky nevyžiadané rady a zavolala som Grace, aby sme si urobil babskú jazdu. Vďaka môjmu stresu som stratila asi tonu hmotnosti a mohla som tak nosiť zopár pekných vecí. Objednávala som si ich online a boli prispôsobené tak, aby som ich mohla nosiť, odkedy som mala dvojičky. Títo chlapci mi zničili telo.

V čiernych šortkách a tričku na jedno rameno idem k zrkadlu a pozerám sa na seba. Pozerám na svoj odraz, usmievam sa a nahlas vydýchnem. Cítim sa krásna. Viac ako to, cítim sa ako žena. Moje krivky sú hladké, vlasy padajú v mäkkých vlnách na chrbát, vďaka make-upu moje oči žiaria jasnou zelenou a môj zadok vyzerá fantasticky. Aspoň jedna dobrá vec z toho vzišla. Obujem si kovbojské čižmy a zamierim na verandu.

„Máš žhavé rande, alebo také niečo?“ volá na mňa Grace z auta.

„Vieš to.“ Smejem sa a nasadám k nej. Žiadala ma, aby šoférovala, tak som mohla ešte trošku relaxovať. Je šialené, že si myslí, že budem potrebovať určeného vodiča, ale som unavená z bojovania s každým a všetkým, tak nenamietam. Toto je môj plán na dnešný večer... uvoľniť sa a usmievať sa.

Grace naštartuje a prakticky som vtlačená do sedadla.

„Som taká rada, že si zavolala. Potrebovala som sa dostať von. Odkedy som ukončila veci s Trentom, nebola som nikde.“

Bola som zvedavá. „Čo sa stalo?“

Odvrkne. „Vieš lepšie, ako ktokoľvek iný, aké je to randiť s Henningtoncami.“

„Je mi to ľúto, Gracie.“

Chytí moju ruku. „Prosím, dostala som sa cez to. Je sexi a tak, ale nebudem chlapa prosiť, aby ma miloval.“

Grace sa do neho zahľadela ešte keď sme boli deti. Bol zďaleka najžhavejší zo všetkých troch, ale to on vedel. Keď sa na neho pozriem teraz, určite už nie je najsexi.  Aspoň nie pre mňa. Stále je dobre stavaný a vo forme, ale niečo mu chýba. Prečo nemohli byť škaredí? Prečo im nemôže v kráse niečo chýbať? Namiesto toho sú všetci dokonalí svojim vlastným spôsobom. Wyattov humor ho robí atraktívnejším a jeho práca ho udržuje fit. Zacharymu pribúdajúce roky len prospeli a stále ma obrovské srdce. A Trentova autorita je taká správne hriešna.

Hlúpi Henningtonovi chlapci.

Zaparkujeme pred miestnym barom a moja hlava spadne dozadu.

„Nie tu, Grace.“

„Zach tu nebude. A bude to ľahké, ak by sme obe príliš vypili.“

Ako vie, že tu nebude Zach ide mimo mňa. Ale obzriem sa po parkovisku a nevidím jeho auto.

„Nechaj ma hádať.“ Usmejem sa a snažím sa na to prísť.

„Bude tu nejaký iný chlapec?“

„Trent je s tvojimi chlapcami, nie?“ pýta sa.

„Nehovorím o Trentovi.“

Vzdychne. „Pozri, je tu jeden chlapec, ktorý sa mi páči, ale nebude so mnou hovoriť, ak bude naokolo Trent. Bastard to urobil, akoby ma vlastnil alebo také niečo. Takže môžeš byť dnes večer moja opora, dievča.“

Už to bolo dávno, čo som to robila. Ale ak si mám byť s niekým blízka, je to Grace. Nevyzvedala, ani som sa s ňou necítila nepríjemne. Bola tu pre mňa bez toho, aby na ma tlačila, čo je v tomto meste prekliaty dar.

„Fajn, poďme uloviť niekoľko chlapcov.“

Vyjdeme z auta a ja sa snažím svoje šortky stiahnuť dole.

„Vyzerám v tom ako šľapka?“ pýtam sa jej.

Grace sa zachichoce predtým ako otvorí ústa. „Zlatko, ešte trošku kratšie a uvidím ti nohavičky.“

„Oh Bože.“ Zamierim k autu, ale chytí ma za ruku.

„Vyzeráš úžasne, Presley. Robila som si srandu,“ snaží sa ma ubezpečiť.

„Myslím tým, prajem si mať tvoje telo... a to som ani nemala nikdy deti.“

„Tak teraz klameš.“

„Nikdy. Prosím,“ prosí ma, „ak tu nie je,  môžeme ísť do iného mesta.“

Gracina grimasa mi pripomenula chlapcov. Jedného dňa prestanem byť zelenáč.

„Fajn.“

Mierime tam, kde je každý. Grace ma schmatne za ruku a vedie ma cez dav. Našťastie tu nie je veľa ľudí, ktorých poznám. Nájdeme miesta pri bare a vezmeme si pivá. Je smiešne, ako si od Toddovej smrti spomínam na veci, ktoré som zvykla mať rada. Keď bol nažive pila som víno a vodku, teraz siaham po pive a whiskey. Neznášala som nosiť tieto topánky a obtiahnuté veci. Ale teraz mám na sebe oboje. Neviem, či som sa zmenila kvôli nemu, alebo som sa snažila nebyť vidiecke dievča, ktorým som.

Hrať sa na niečo iné nezakryje to, čím skutočne som.

„Pozrime sa, čo mačička vytiahla.“ Počujem za mnou Feliciin nepríjemný hlas.

So zamračením sa otočím. „Ahoj, Felicia.“

Grace ma očkom pozoruje.

„Je pekné ťa vidieť,“ vraví Felicia.

„Myslela som si, že ty a Zach ste v Nashville,“ povie Grace.

„Boli sme, ale volal Wyatt, že je na farme nejaký problém. Veď vieš ako to je s našou farmou.“

Našou? Grace ma schmatne za ruku pred tým, ako môžem niečo povedať.

„Máme babskú jazdu, takže sa uvidíme neskôr.“

Odvedie ma preč.

„Čo do pekla?“

„Je to podvodníčka a nepotrebuješ sa obávať blbostí, ktoré jej vyjdu z úst.“

Smejem sa obrazu, ktorý vykreslila.

„Vidíš kovboja, ktorého si hľadala?“ Ak nie, odchádzame.

„Áno, vidím!“ Grace prakticky poskakuje. „Ako vyzerám?“

Pozriem na ňu, načochrem jej vlasy, a stiahnem jej rukáv dole z ramena. Vždy bola prekrásna. Jej vlasy sú zapletené do bočného vrkoča a hlboké modré oči lemuje tmavá linka.

„Vyzeráš perfektne.“

„Trent...“ začne niečo hovoriť ale potom sa zastaví a potrasie hlavou.

„Nie, nemyslím na toho muža. Dostal svoju šancu. Dostala som sa cez to.“

Henningtonovci nevyzerajú, že myslia na to, čím si pri nich prechádzame.

Pozriem okolo a snažím sa nájsť kovboja, kvôli ktorému by sme tu mohli byť, ale môj zrak pristane na Zachovi. Sakra.

„Grace, je tu.“

Zalapá po dychu. „Kto? Trent?“

„Nie, Zach.“

„No a čo? Nie si s ním. Ani ho už nemáš rada.“

Poznám Grace a ona pozná mňa. Možno ho už nemám rada. Možno by som s ním nemala chcieť stráviť ani sekundu, ale nepopreme to, ako sa jeden na druhého stále pozeráme. Obaja sa snažíme bojovať s lanom, ktoré nás stále spája, ale uzly sú príliš tesné.

„Jasné, žiadny problém.“ Snažím sa to zahrať, ale mierny úsmev na jej perách mi hovorí, že mi to nezožrala.

„Sklapni!“

Zdvihne ruky. „Nič som nepovedala.“

Otočí hlavu a ťažko si povzdychne.

„Čo je?“

„Potrebujem panáka. Som vystrašená ako kurča.“

Potrasiem hlavou. Vždy bola plachá. Vždy to bola jedna z nás, ktorá ju vytláčala z komfortnej zóny. Dobre vedieť, že niektoré veci sú stále také, ako si ich pamätám.
„Dobre, tak panáky.“ Nič iné, trochu tekutej odvahy.

Grace dostane Buttery Nipple, zatiaľ čo ja si dávam Jameson on the rock od barmana Bretta.  Absolvoval s nami strednú školu a vždy bol jedným  z tých, čo  kašlali na večierky.

Je zábavné, že si vybral túto prácu. S úsmevom nám podá nám drinky a on otáľa očami.

„Nie je fér, že som tu jediná, kto si dáva panáky.“ Sťažuje sa Grace.

„Chceš to vymeniť?“ ponúkam jej, ale zavrtí hlavou.

„Aj tak neviem, ako sa pijú tieto veci.“

„Do dna!“ zdvihnem svoj pohár.

Štrngneme si a ona ho šupne do seba. Popíjam svoju whisky, obzerám sa a vychutnávam si hudbu. Pozerá na parket vyzerajúc opustene.  Cítim sa zle, že je nešťastná, tak rýchlo dopijem môj pohár a objednám nám ďalšiu rundu. Gracina nálada sa zdvihne, keď stále pijeme.

O ďalšie dva poháriky neskôr sa Grace nejako podarilo dať mi niekoľko jej hrozných panákov. Cítim sa ľahká a slobodná. Je to ako plávanie...hoci aj  s cementovými blokmi na nohách.

Zach a Felicia pomaly tancujú a všetko vo mne sa drží, aby som nehodila šabľu. Pocit, ktorý som si užívala predtým sa rozplynie. Nenávidím ju. Pokrytecká štetka. Nenávidím jeho. Bezohľadný chlap. Neznášam chlapov, pretože sú to kreténi, ktorí zlomia tvoje srdce a potom ťa prinútia žiť život, ktorý nechceš.

Prevrátim zvyšok svojho Jamesona  a ďakujem Bohu za jediného muža, s ktorým som sa vždy cítila dobre.

Potom sa pozriem hore a vidím usmievajúceho sa Zacha. Pojeb sa aj so svojim sprostým úsmevom. Nenávidím ťa. Usmejem sa na neho falošným úsmevom a otočím sa s grimasou ku Grace.

„Prečo tá tvár?“  Zarazí sa Grace.

Zavriem oči, aby som ho nevidela. „Nenávidím ju. Skutočne ju nenávidím. Je taká škaredá.“

Grace sa pozrie a usmeje. „Vo vnútri i navonok.“

„Správne,“ smejem sa. „Čokoľvek. Aj tak ho už nechcem. Môže sa držať svojej stupidnej priateľky s jej stupidnými vlasmi  jej stupidnými perami. Už ho viac nemám rada.“

„Jasnéééé!“ hnevá sa ako padá zo stoličky. „Blbosť!“

Vypukneme v hlasitý smiech. Do riti, som opitá ako peklo. „Koľko sme toho vypili?“

„Nie dostatok. Barmaaaannn!“ Grace máva svojou ruku.

„Daj mojej kamoške a mne ďalšiu rundu.“

Dávame si ďalšiu rundu panákov, za ktorú zaplatil nejaký pekný muž na konci baru. Grace a ja sme teraz kompletne naliate.

„Poď tancovať!“ kričí alebo aspoň myslím, že to robí.

Tackajúc sa na parket, držíme jedna druhú robíme to, čo si myslím, že sú správne kroky. Robila som to celý svoj život. Fungujem len na svalovej pamäti.

Na konci piesne ma schmatne pekný kovboj.

„Chceš tancovať?“

„Prečo nie, do pekla?“ usmievam sa.

Pritiahne si ma bližšie k svojmu telu a vedie ma okolo parketu. Smejem sa a nechávam svoju hlavu na jeho hrudi, aby mi nebolo zle. Jeho ruky sú silné a pevné. Všetko, čo si pamätám o tomto type chlapcov. Sú drsní  a majú svaly, kvôli ktorým by ste zomreli. Ale tento kovboj nepoznal moju ťažobu, tak som ho nechala trošku pobehovať. Navyše, práve teraz sa vôbec nestarám.

„Si Presley Townsend, správne?“

„Benson, ale áno.“

„No, si taká krásna, ako si ťa pamätám.“

To ma na chvíľu zastavilo. „Poznám ťa?“

Zasmeje sa, keď sa jeho ruky dostanú kúsok od môjho zadku.

„Zlatko, poznám ťa celý svoj život. Vždy si bola nedotknuteľná.“

Zdvihnem hlavu a uvidím Zacha, ako pozerá na mňa a môjho tanečného partnera. Krátko odvrátim svoj pohľad pred tým, ako mu znova venujem svoju pozornosť.

„No, už viac nie som nedotknuteľná.“ Pomaly posúvam ruky hore po jeho hrudi.

Jeho pery sa priblížia a šteklia ma na tvári.

„To vidím.“

Odvrátim hlavu, aby som sa mohla pozrieť späť na muža, ktorý tak dlho zastával túto úlohu. Pozerá sa dole na Feliciu, tá ho chytí za krk a bozkáva ho. Začnem sa triasť a spustím ruky. „Necítim sa dobre. Vrátim sa o chvíľu,“ vysvetľujem a bežím na toalety. Cítim sa chorá, ale nie je to chlastom.

Trvá mi niekoľko minút, kým sa dám dokopy. Bozkával ju, ale ona je jeho priateľka. Je to nerozumné a úplne šialené, že sa o to starám. Vydala som sa. Mám dve deti a očividne som po ňom začala žiť. Ale nikdy som nezvážila, žeby urobil to isté. Moje ruky sa držia umývadla, keď sa snažím striasť to strašidelné zovretie. Moja myseľ myslí na spôsob, akým sa na mňa pozeral. Na spôsob, akým ma bozkával. Zach je v mojej duši tak hlboko zakorenený, že neviem, ako ho z nej vymazať. Nechcem ho tam, pretože už mi viac nepatrí.

Sľúbim sama sebe, že si nenechám priznať žiadny z týchto pocitov. Je to len moja strata a bolesťodrážajúca minulosť. Piesky času sa usadili a pochovali Zacha aj mňa.  Teraz je to na mne, aby som našla nové presýpacie hodiny.

Zatvorím oči a ustúpim, pripravená začať žiť svoj nový opitý život.

„Dávaj pozor!“ počujem za sebou.

„Stúpila som ti na nohu? Chúďatko.“ Povedala by som jej prepáč, ale je to Felicia, tak nepoviem. Nemôže ma menej zaujímať to, či som jej ublížila. Navyše som si nie som istá, či hovorím v súvislých vetách.

Grace otvorí dvere. „Pres! Tu si!“

Felicia na ňu pozrie a potom sa pozrie späť na mňa.

„Zach mi to pošúcha. Vyšúcha všetky moje bolesti.“ Pokrčí ramenami.

„Stavím sa, že si pamätáš na ten pocit. Alebo možno už ani nie.“

V sekunde prejdem od hnevu k nepriateľstvu. „Som si celkom istá, že by radšej vyšúchal mňa ako teba.“

Oh, Bože. Naozaj som to povedala? Tým, ako Grace zalapala po dychu viem, že áno. Prejde za mňa a snaží sa ma odtiahnuť.

„Tak preto je so mnou?“

„Tak preto ma pobozkal?“ Drž sa, Presley. Valcuješ! Mám chuť dať facku sama sebe. Nemala som to povedať. Nemala som ju nechať, aby ma obťažovala. Musím odísť a vytriezvieť. Ale v tomto momente sa proste cítim tak dobre. Nič nepotláčam a na nič nemyslím. Dávam to zo seba všetko von.

 Grace ma potiahne ku dverám. „Pres, poď tancovať.“

„Už mi to povedal.“ Prekríži si ruky na prsiach.  „Povedal mi, ako sa cítil, keď sa to stalo. Znovu len potvrdil, že si jeho minulosťou.“

V hĺbke duše ma to zabolí, tam, kde som skrývala všetky svoje emócie. Bola to hlúpa chyba, ktorá nič neznamenala. Možno to boli len staré časy. Možno to bolo niečo iné, ale je tu stále malá časť mňa, ktorá ho ľúbi. A to, ako to hovorí... zaťala do živého.

„Si štetka,“ hovorí Grace cez rameno vystrkujúc ma z toalety von.

„Chcem ďalší drink,“ poviem Grace. Prikývne a pohladí ma po chrbte.

Zach stojí presne oproti dverám, ktorými sme vyšli. Stretnú sa nám pohľady a ja som si istá, že to vidí.

„Presley, si v poriadku?“ Zvuk jeho hlasu ma zasiahne, hoci to nechcem. Pozriem na neho a spomeniem si na dobré veci. Spôsob, akým som sa pri Zachovi cítila chránená. Na srdce, ktoré nosil na dlani. Jeho srdce, ktoré bolo moje. Spomínam na noci, kedy ma držal v náručí sľubujúc mi, že budeme vždy spolu. Na pocit ako som cítila jeho pery na mojich, a ako som o to nikdy nechcela prísť.

Zavriem oči a slza sa mi skotúľa dole. Nenechám ho, aby ma takto videl.

„Nie,“ poviem ako odchádzame.

Je to úprimné.

Bolí to.

Ale je to prvá skutočná vec, ktorú som mu povedala.

Grace si ma k sebe pritiahne, keď kráčame. Slzy neprestávajú tiecť. Alkohol odkrýva veci, ktoré som schovávala. Zvalím sa na stoličku s hlavou v mojich rukách.

„Som taká hlúpa,“ hovorím, keď mi Grace hladí ruku.

„Vezmi jej nejakú vodu, Grace. Beriem ju von na vzduch.“ Zachov hlboký hlas je blízko pri mojom uchu.

Vzhliadnem hore. Mám rozmazané videnie, ale viem, že je to on. Bola by som schopná ho vidieť aj keby som bola slepá.

„Poď von. Nepotrebuješ, aby sa na teba všetci pozerali.“ Natiahne ruku a ja neváham. Keď sa nám dotkne pokožka, pichne ma v hrudi. Už viac nechcem nič cítiť. Prečo nemôžem vypnúť myseľ? V mojej hlave mám zmätok, ktorý ma sťahuje a spája s ním. Zachov dotyk vo mne vyvoláva nespočetné množstvo reakcií.

Keď sa dostaneme von, vytrhnem svoju ruku z jeho.

„Prečo si tu? Prečo tu musíš byť?  Prečo ma nemôžeš nechať osamote?“

„Prečo si tak odhodlaná odstrkovať ma od seba?“

„Pretože sa zahrávaš s mojou hlavou!“ Slzy padajú, keď sa pozerám do modrých oči, ktoré mi chýbali.

„Prečo sa staráš? Prečo si vonku so mnou a nie s ňou?“

„Pretože trpíš,“ hovorí, ako by to malo nejaký zmysel.

„Nemáš ani poňatia, Zach. Nemôžeš si ani predstaviť, ako veľmi trpím.“

„Povedz mi to. Som stále tvoj kamarát. Len sa so mnou rozprávaj a povedz mi to. Dostaň to von, Presley. Čo ti spôsobuje také utrpenie, že ani nevidíš, čo tu máš?“ V hĺbke mi vyviera hnev.  Nenávisť, ľútosť, strach, všetka devastácia buble na povrch. Pozriem na neho a chcem, aby to pochopil. On to spôsobil. Todd to spôsobil.

„To kvôli tebe a kvôli nemu! Ste rovnakí! Opúšťate! Beriete si a beriete a potom ma obaja odhodíte, ako keby som bola nič.“ Bolesť vychádza z každého môjho vlákna.

„Som až taká zlá? Že nestojím za nič? Nevidíš to, Zach?“ Dusím sa slovami.

„Nechal si ma samú a vystrašenú. Potom ma Todd dal dohromady len preto, aby sa obesil. Pretože som nestála za jeho čas, aby sa so mnou o tom rozprával. Opustil mňa aj chlapcov, ako keby sme nič neznamenali. Bože!“ Chytím sa za hlavu keď vybuchnem každou bunkou v tele. Nemôžem prestať plakať ani cítiť. Moje slová sú ako výbuch sopky.

„Sebecký. Obaja ste boli sebeckí!“

„Presley,“ postaví sa predo mňa, ale keď sa ma dotkne, ustúpim.

„U mňa to tak nebolo.“

Jeho slová ma ešte viac rozzúria.

„Bolo to presne tak! Nedokážem sa vyliečiť, pretože si ma zranil tak hlboko, že  neexistuje žiadny liek. Potrebovala som, aby si zostal. Milovala som ťa tak veľmi, že keď si ma opustil, jedna moja časť zomrela. Zlomil si ma oveľa viac, ako som si myslela! Dostala som sa z toho. Dostala som druhú šancu. Potrebovala som, aby zostal. Potrebovala som, aby si ty zostal!“ Ustúpim, keď mi z hrude vybuchujú vzlyky.

„Prečo si nemohol zostať?“  To je tá vec  - nikto nikdy nezostal.

Zach ma berie do náručia skôr, ako môžem povedať ďalšie slovo. Chovám sa k nemu, ako by bol mojim záchrancom. Práve teraz ho tak veľmi potrebujem. Neviem prečo. Nemôžem pochopiť nič, okrem bolesti, ktorú cítim a pohodlia, ktoré mi ponúka. V tomto momente sa cítim bezpečne. Drží ma pevnejšie ako vzlykám.

„Je mi to ľúto,“  povie uťahujúc svoje objatie. „Mrzí ma, že som ťa ranil, Presley. Tak veľmi som ťa miloval – viac ako si kedy vedela.“ Nepovolí zovretie, keď pokračuje. „Nikdy som ťa nechcel opustiť. Chcel som to nejako vyriešiť“

Drží ma pohromade. Nemôžem rozprávať, nieto ešte myslieť. Dovoľujem jeho rukám obaliť sa okolo mňa. Nechcem, aby odišiel, pretože mám strach, že sa rozpadnem.

Zach sa odtiahne berúc moju tvár do rúk. Palcami mi  zotiera slzy, ktoré padajú.

„Myslím, že tvoj manžel musel byť zúfalý. Nikto by vás nikdy neopustil, ak by mal na výber.“

„Nie,“ prosím ho. „Nikdy som to nemala nikomu povedať.“ Za celé tie mesiace som nikdy o tom nepovedala ani slovo nahlas. Lož o jeho smrti bola mojim vlastným bremenom, ktoré som musela znášať a ničilo ma to.

„Držala si to v sebe celý ten čas?“ Moje pery sa chvejú, keď sa pozerám na bolesť v jeho očiach. Možno  nepoznal Todda, ale vidí moje utrpenie.

„Pres, kto to ešte vie?“

Moje telo sa trasie, keď ma zasiahne realita z odhalenia pravdy. Povedala som to poslednej osobe, ktorej by som kedy chcela priznať moje tajomstvo. Pokúšala som sa z toho vycúvať.

„To nie je tak, ako som to povedala.“

Jeho oči sa rozšíria. „Ktorá časť?“

„Žiadna. Som opitá a nemyslela som to tak, ako som to povedala.“

Zach ustúpi a hlavné dvere sa vtom otvoria.

„Tak tu si!“ Felicia hladí na Zachove ruky, ktoré má na mojich zápästiach.

„Zlatko?“ Felicia sa k nám vlečie. Odtiahnem si ruky preč a zotriem si tvár. Nenechám ju nič vidieť.

„Hej,“ povie tichým hlasom. „Presley bola rozrušená. Bol som ju skontrolovať.“

Zagúľa očami a ruky obmotá okolo jeho tela.

„Teraz už vyzerá v poriadku.“ Počujem jeho vzdych, keď pokračuje v otáčaní noža. „ Poďme domov.“

Žlč stúpa v mojom žalúdku a chcem ju vyvracať. Neznášam to dievča.

„Daj mi tu ešte pár minút,“ povie Zach obzerajúc sa na mňa, ako si odťahuje jej ruky z tela. „Budem tam o chvíľu.“

Poklesnú jej ramená. Je jasne naštvaná.  A úlomok môjho zlomeného srdca bije pre Zacharyho Henningtona. Jediný pohľad, jedno rozhodnutie, jeden moment - to všetko potvrdilo dôvody, pre ktoré som ho niekedy milovala. Odmietol ju – kvôli mne.

„Zach,“ poviem, keď si Felicia prekríži ruky na hrudi.

„Som v poriadku.“

Je to veľmi ďaleko od pravdy, ale už sa viac nechcem rozprávať. Nechcem ľútosť, ktorú prináša so sebou, keď vie o mojom tajomstve.

Grace prebehne dverami.

„Dobrý Bože! Kde si do pekla bola?“ chytá sa za hruď.

„Prepáč,“ vyčarím falošný úsmev.

Felicia využije rozptýlenie, aby sa pripojila k Zachovi, ktorý vyzerá nepohodlne.

„Myslela som, že si odišla, keď si nebola pri dverách, alebo ja neviem čo.“

Idem k nej, ukľudňujem ju. „Všetko je v poriadku.  Práve sme išli všetci do vnútra.“

Pritiahne si ma k sebe ako kráčame k dverám. Na chvíľu zastavím, pozriem na Zacha a vyslovím tiché: „Ďakujem.“

Prikývne a ja sa modlím, aby zachoval moje tajomstvo. Posledná vec, ktorú chcem je, aby ľudia zistili, čo sa v skutočnosti stalo. Už je aj tak dosť klebiet, ľudia stále klebetia. Keby to vedeli...Nie je žiadny spôsob, ako by som to ovládla.