SYS - 13. kapitola

Překlad: Janka Es
Kor.: Noemi

Presley

„Môžeš dnes zbehnúť na ranč Henningtonovcov?“ Pozriem na Coopera ako keby mu narástla ďalšia hlava. Vie, že je to posledné miesto, na ktoré by som chcela ísť.

„Prečo tam nemôže ísť Wyatt vziať kone? Je to jeho rodina.“

„Počúvaj, je to biznis. Kúpili sme ďalšie dva kone od Henningtonovcov Potrebujem Wyatta na pastve. Ostatní chlapi sú zaneprázdnení a ty pracuješ pre mňa.“ Cooper sa tak veľmi snaží byť prísny.

Chichocem sa. „Tak, to bolo takmer presvedčivé.“

„Nesrandujem. Potrebuješ tam byť pred piatou.“

Už ubehli dva týždne, odkedy som naposledy videla Zacha. Dva týždne a ani  pípnutie. Je to ako jeden krok dopredu a dva kroky späť. Myslela som si, že sme sa niekde v tom aute dostali. A potom to zničí bozkom. Máme jasné chvíle len preto, aby boli zahmlené minulosťou.

„Coop. Nemôžem.“  

Moja myslel si prechádza možné výhovorky. Bude vedieť, že klamem, ale nie je spôsob, aby som tam do pekla išla.

„Nepýtam sa ťa.“

„Nejdem.“

„Nie je to celé len o tebe a tvojej životnej láske, Presley. Niektorí z nás nemali na výber. Niektorí z nás sa museli vzdať svojich snov a čeliť realite. Teraz je tvoj čas, aby si vyrástla a čelila tomu.“

Čo vie o realite? Bola som v samotnom pekle, čakala na to, aby to bolo o trošku jednoduchšie.

„Wau, musí to byť krásne sedieť vo svojej slonovinovej veži a posudzovať ma. Myslíš si, že som nemusela vyrásť? Žiť skutočný život? Myslíš si, že ja som nemala sny, ktoré sa nenaplnili? Skurvene sa zobuď!“

Postavím sa a Cooper prevráti oči.

„No a čo, že ste sa museli vrátiť späť domov?“

„Neprišla som späť domov, Zachary. Prišla som o všetko. O každú jednu vec, ktorú som v živote mala. O všetko som prišla. O manžela, pekáreň, domov, priateľov, chlapci o školu, pomenuj to...je to preč. Tak mi povedz, ktorej realite myslíš, že som nečelila, drahý braček.“

Cooper a ja sme si boli ako deti veľmi blízki. Dvojročný vekový rozdiel medzi nami znamenal, že sme spolu strávili veľmi veľa času. Medzi tým, ako randil s mojim kamoškami a stretával sa s Henningtonovými chlapcami, ktorí ma trápili, sme boli vždy v tom istom priestore. Plus, museli sme pomáhať na ranči. Ale tento chlap. Tento nahnevaný muž nie je Cooper, ktorého som poznala.

„Nebudem sa s tebou hádať.“

„Áno,“ žiadam ho. „Budeš. Chcem späť svojho brata.“

„Fajn,“ jeho ruky sa zdvihnú a hneď spadnú dole. „Opustila si nás všetkých, Presley. Neodišla si len na vysokú. Odišla si. Nikdy si sa nevrátila navštíviť alebo skontrolovať svoju rodinu. Nepoznal som ani tvojho manžela, kým ste sa nevzali. Nikdy si ma nenechala spoznať ani svojich synov. Koľko majú rokov? Toto je prvýkrát, čo som s nim strávil nejaký čas.“

Mohla som  si predstaviť, ako ho to ranilo. Ale nikdy som nevedela, že až tak veľmi. Vždy som predpokladala, že Cooper bol nahnevaný preto, že to tu nemohol opustiť.

„Bol si hocikedy vítaný v mojom dome.“

„Nechcel som ísť tam. Chcel som, aby si sa vrátila domov. Toto je tvoj domov. Tu si strávila celý svoj život, ktorý si predstierala že ani neexistuje.“ Tak nahnevaný ako sa zdá-  môžem počuť jeho smútok.

Slzy mi padajú, keď sa jeho slová do mňa zarezávajú ako nože. Nikdy som nechcela ublížiť bratovi alebo mojej rodine. Nemohla som sa vrátiť späť. Nemohla som čeliť ľuďom, ktorí povedali, že Zach a ja sme boli príliš blázniví a príliš mladí. Vidieť ľútosť a počuť ich šepot bolo niečo, čo som nemohla vydržať.

„Nebolo to tak. Nemohla som sa vrátiť domov a zvládnuť tie klebety.“

„Kto sa stará, čo si do pekla ľudia myslia? Ak by si dala niekomu šancu, zistila by si, že všetci boli kvôli vám smutní. Ale ty si nedala nikdy nikomu sakramentskú šancu, aby ti to ukázal. Skryla si sa a vytvorila si nový život, v ktorom nikto z nás nebol vítaný.“

Cooper mal pravdu. Mala som prísť domov po prvej návšteve. Vylúčila som zo svojho života každého v tomto meste. Mojich rodičov, môjho brata a každého, kto mal nejaké spojenie so Zacharym.  Nechcela som na neho myslieť. Len to, že som počula jeho meno mi spôsobovalo, ako keby mi niekto vytrhol srdce z hrude.

Prešla som od mesiacov počúvania ospravedlnení k tomu, že ich neustále hovorím.

„Prepáč, Coop. Mrzí ma to. Milujem ťa.“

Pristúpim a chytím ho za plece. „Bolo ľahšie sa tomu vyhýbať.“

Vidím boj, ktorý sa odohráva v Cooperových očiach. „Mohol som tu byť pre teba. Ale bolelo to, ako peklo stratiť svoju sestru.“

Všetko, čo som chcela bolo cítiť sa znova normálne. Nechcela som s Cooperom napätie a ani s nikým iným.  Môj brat tu bol pre chlapcov odkedy som sa vrátila. Chcela som nám vrátiť späť to, čo sme mali kedysi.

„Prepáč, že som ťa ranila.“ Myslím úprimne každé slovo.

„Môžeme sa pohnúť ďalej? Môžeme nájsť spôsob, ako si byť znovu blízki?“

„Jasné,“ vraví s úsmevom. „Môžeš čistiť stajne nasledujúci mesiac a ja už nájdem spôsob, ako ťa znovu milovať.“

„V žiadnom prípade!“ smejem sa.

Cooper ma vtiahne do objatia.

„Bol by som tu pre teba. Stále som tu. Prestaň byť taká tvrdohlavá a nechaj nás, aby sme ti pomohli.“

Klesnem do bratovho náručia a vypustím to. „Som taká naštvaná. Som taká smutná.“

Pritiahne si ma bližšie. „Viem, Pres. Bude to v poriadku.“

Nechám ho, aby ma utešoval, pretože som príliš unavená z predstierania. A pri Cooperovi už predstierať nemusím.